Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/81/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212220931 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212220931.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti odporcovi Groupama Garancia Biztosíto Zrt., Október 6. u. 20, Budabest 1051, Groupama Garancia poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, o zaplatenie 107,16 EUR s prísl. a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/213/2012-52 z 16.1.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/213/2012-52 z 16.1.2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 107,16 EUR spolu s 8,75% p.a. úrokom z omeškania od 13.8.2012 do zaplatenia ako aj trovy konania v sume 16,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil výsledkom vykonaného dokazovania, ktorým mal za preukázané, že škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla TT-029 EL, pričom došlo k poškodeniu motorového vozidla PN-263BY (čelné sklo), poškodený mal na uvedené vozidlo uzavretú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel, na základe ktorej navrhovateľ poskytol poškodenému poistné plnenie v sume 107,16 EUR, čím prešlo právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou do výšky poskytnutého poistného plnenia na navrhovateľa ako platiteľa. Ďalej konštatoval, že poškodený bol oprávnený uplatniť svoj návrh na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, nakoľko sním mal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a preto odporcovi uložil povinnosť zaplatiť 107,16 EUR. Za dôvodný považoval aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania za ním uplatnené obdobie odo dňa 13.8.2012 a preto mu vyhovel. Povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva priamo zo zákona, a preto vyslovil názor, že nie je potrebné, aby veriteľa dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísloval. Ďalej konštatoval, že vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke počas jazdy je potrebné považovať za okolnosť, ktorá má pôvod v osobitnej povahe prevádzky motorového vozidla v zmysle § 427 Obč. zák. Poukázal na to, že uvedený záver zodpovedá aj názoru vyjadrenému v Stanovisku Ústavu dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovensko k likvidácii udalosti v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla zo dňa 16.7.2013. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a vznik trov na súdnom poplatku v sume 16,50 EUR. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca navrhujúc ho zmeniť a návrh zamietnuť. Namietal, že v predmetnej údajnej škodovej udalosti nie je možné preukázať, že charakteru vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu údajnej škodovej udalosti tak, ako je to uvedené v žalobe a teda v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. h/ a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. a nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na motorovom vozidle poisteného u navrhovateľa a prevádzkou motorového vozidla poisteného u odporcu. Poukázal na to, že ani poistený nemôže jednoznačne potvrdiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú v uvádzanom čase a uvádzanom mieste, teda údajné odmrštenie kameňa spod kolesa do ich poisteného, ktorým mala byť údajne spôsobená škoda, čo poistený odporcu ako vodič nijako nemohol vnímať a takúto skutočnosť nemôže jednoznačne a nepochybne dosvedčiť. Poukázal na to, že absentuje aj akýkoľvek záznam polície o vyšetrovaní uvedenej škodovej udalosti. Vyslovil názor, že z obsahu tlačiva „Správa o dopravnej nehode“ nevyplýva podrobný opis z údajného škodového deja. Uzavrel, že v danej veci neexistuje jednoznačný a nepochybný dôkaz o vzniku škodovej udalosti medzi určitými účastníkmi, ktorá mala vzniknúť v určitom čase a na určitom mieste. Konštatoval, že dôkazná núdza navrhovateľom nebola odstránená ani výpoveďou údajného vinníka predmetnej škodovej udalosti pán J. G., pretože si nebol vedomý, t.j. nijako nevnímal zmyslami, že by v príčinnej súvislosti s prevádzkou vozidla došlo k poškodeniu iného vozidla - jeho čelného skla v dôsledku „odfrnknutia“ kameňa spod kolesa poisteného vozidla. V súvislosti s predloženým stanoviskom Národnej banky Slovenska uviedol, že táto nie je oprávnená na vydávanie akýchkoľvek stanovísk, ktorých predmetom je posúdenie právnej otázky zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a toto stanovisko nemá právne záväzný charakter. Navrhovateľ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na obsah zápisnice o nehode, z ktorej vyplýva, že poistený u odporcu potvrdil, že údaje na Správe o nehode vyplnil on sám a na znak pravosti správu podpísal. Tvrdenie odporcu, že absentuje záznam polície o vyšetrovaní škodovej udalosti, označil za nedôvodné, nakoľko sa účastníci nehody dohodli o priebehu škodovej udalosti a spísali Správu o nehode, ktorá slúži k zaznamenávaniu skutkového stavu dopravnej nehody a vyplnili všetky údaje, ktoré tlačivo obsahuje. Nakoľko sa o priebehu škodovej udalosti dohodli neboli v zmysle zák. č. 8/2009 Z.lz. povinný zavolať policajta. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorý sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami, a preto vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za potrebné tieto opakovať. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák., fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 428 Obč. zák., svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke počas jazdy je potrebné považovať za okolnosti, ktorá mu pôvod v osobitnej povahe prevádzky motorového vozidla. Stanovisko, že aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená odolnosťou majúc pôvod v prevádzke prijalo aj občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 3.júna 2014 Cpj5/2014 publikované v Zbierke stanovísk NSSR a súdov pod R 135/2014. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovisku poukázal na to, že aj doterajšia súdna prax v záujem ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Najvyšší súd skonštatoval, že majúc na zreteli uvedené nie sú pochybnosti o tom, ž e samotný pohyb (pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobil škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Konštatoval, že prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb kolies. Uzavrel, že aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. So zreteľom na uvedené konštatoval, že prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenie kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného vozidla spôsobil škodu. Odvolací súd za nedôvodnú považoval námietku odporcu, že v konaní nebolo preukázané, že škodová udalosť bola zapríčinená vodičom motorového vozidla poisteného u odporcu. Uvedenú skutočnosť mal aj odvolací súd za preukázanú výpoveďou svedkov F. D. W. S. J. G. a predovšetkým nimi spísanou Správou o nehode, v ktorej účastníci presne a jasne opísali vznik nehody ako aj vyplnili ďalšie údaje, ktoré tlačivo obsahuje a obidvaja účastníci na znak súhlasu správu podpísali. Ak by J. G. mal vážnejšie pochybnosti o priebehu škodovej udalosti, nepochybne by do správy údaje sa ho týkajúce nebol zapísal a nebol by správu vlastnoručne podpísal a trval by na prešetrení predmetnej udalosti políciou. Skutočnosť, že údaje sa ho týkajúce sám v tlačive vyplnil a správu podpísal, potvrdil na pojednávaní dňa 16.1.2014. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov. Nakoľko súd o náhrade rozhoduje podľa § 151 ods. 1 O.s.p. len na návrh a navrhovateľ takýto návrh nepodal, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.