Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/516/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225035 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212225035.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingová 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 7.4.2014, č.k. 58C/195/2012-88 a proti uzneseniam zo dňa 29.5.2014, č.k. 58C/195/2012-114 a zo dňa 23.4.2014, č.k. 58C/195/2012-89, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 7.4.2014, č.k. 58C/195/2012-88 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 29.5.2014, č.k. 58C/195/2012-114 p o t v r d z u j e . III. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 23.4.2014, č.k. 58C/195/2012-89 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : K výroku I.: Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, ako aj návrh, ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 440,- eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tvrdiac, že škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II, pretože tento nerozhodol o udelení poverenia do 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom B. T. (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 8277/2010). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Pred rozhodnutím vo veci súd najskôr rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania tak, že tento návrh ako nedôvodný zamietol. Poukázal na to, že návrhom doručeným súdu e-mailom dňa 7.4.2014 žalobca žiadal konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci. Súd zdôraznil, že o námietke žalobcu o zaujatosti zákonného sudcu bolo rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave ako súdom nadriadeným, postupom podľa § 16 ods. 1 O.s.p.. Vo veci vedenej pod sp. zn. 58C/195/2012 o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava II rozhodol Krajský súd v Bratislave dňa 22.10.2012 uznesením č.k. 11NcC/94/2012-23 tak, sudkyňa Okresného súdu Bratislava II JUDr. I. A. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 58C/195/2012. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 8.11.2012. Odchodom zákonnej sudkyne JUDr. I. A. na Krajský súd v Bratislave, bola predmetná vec pridelená sudcovi tamojšieho súdu JUDr. A. B., ktorý v čase rozhodovania o námietke zaujatosti nebol ešte menovaný do funkcie sudcu, a proti ktorému žalobca ani námietku zaujatosti zákonným postupom nevzniesol. Z toho vyplýva, že zákonný sudca v prejednávanej veci nebol vylúčený z prejednania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 58C/195/2012. Súd súčasne poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 388/2013-11, ktorým ústavný súd odmietol sťažnosť žalobcu pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie. K veci samej súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 5 ods. 1, 2, § 79 ods. 2, § 120 ods. 1 O.s.p., § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 2, 3, § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh zamietol z týchto dôvodov: V návrhu žalobcu tak, ako bol súdu doručený dňa 27.9.2012, nie je uvedená spisová značka exekučného konania, ktoré je vedené na súde; chýbajú relevantné údaje (napr. dátumy doručenia podaní na súd), ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, a dátumy kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukázal existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. Ako dôkaz uviedol odkaz na exekučný spis, čím preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd, hoci dôkazné bremeno znáša sám. Súd zdôraznil, že zisťovanie skutkového stavu je nevyhnutným predpokladom posúdenia toho, čo je v tom ktorom konaní právo. Proces získavania týchto skutkových poznatkov tvorí procesné dokazovanie. V konaní je žalobca povinný pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojho nároku. Napriek tomu, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú procesnými povinnosťami, ich splnenie nemôže súd vynucovať ani sankcionovať. Žalobca síce označil dôkazy, ale je jeho povinnosťou aj dôkazy predložiť. Žalobca ako oprávnený z exekúcie disponoval relevantnými dôkazmi, ktoré bol povinný súdu predložiť, ale túto povinnosť nesplnil. Žalobca dal spracovať znalecký posudok na preukázanie výšky vzniknutej škody, za ktorú má zodpovedať žalovaný. Súd v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tento dôkaz nevykonal, nakoľko časť návrhu týkajúca sa vzniku náhrady škody a nemajetkovej ujmy stratila svoje opodstatnenie. Jej priznanie bolo závislé na posúdení, či konaním súdu v exekučnom konaní došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona. K stanovisku žalovaného súd uviedol, že i keď návrh bol zamietnutý ako nedôvodný, keďže žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že mu škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnom konaní, súd nemal dôvod skúmať a zisťovať, či návrh podaný podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. bol riadne predbežne prerokovaný. Súd bol tiež toho názoru, že prípadné prieťahy v súdnom konaní je oprávnený konštatovať len Ústavný súd SR, a až na základe jeho rozhodnutia vo veci je možné sa zaoberať prípadným nesprávnym úradným postupom v súdnom konaní podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Súd tiež poukázal na to, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú: existencia nesprávneho úradného postupu, existencia majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Súd preto v tomto prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní, ale skúmal nedodržanie zákonnej lehoty. V plnom rozsahu sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje. Zjavne tiež opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva, a z toho dôvodu nebol preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. K príčinnej súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je aj preukázanie príčinnej súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, a vzniku škody či nemajetkovej ujmy. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom Okresného súdu Bratislava II. Pretože žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty, a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z týchto dôvodov súd žalobný návrh žalobcu v celosti zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v spore plne úspešný, trovy konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Namietol, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania. Uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Poukázal aj na ust. § 15 O.s.p. a uviedol, že žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na pojednávanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu, a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Takéto rozhodovanie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal ani možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. V danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, a ak sa žalovaný k žalobe nevyjadril, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.. Žalobca tiež namietol, že súd prvého stupňa ignoroval jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje a v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), nakoľko v prípade, že by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Mal za to, že právnym titulom v danej veci je nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Poukázal na to, že v konaní pred súdom mienil predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej. Bol názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vnútorne rozporné, keď súd prvého stupňa napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy, pričom rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu, odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Preto postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 4.8.2015. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Je to žalobca, ktorý zodpovedá za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci žalobca podal odvolanie obsahovo zhodné s odvolaniami podanými v iných obdobných veciach, a to napriek tomu, že mnohé jeho procesno-právne odvolacie námietky sa k tejto veci vôbec nevzťahujú. Podľa názoru odvolacieho súdu, žiadne práva žalobcu neboli postupom súdu prvého stupňa porušené. O realizáciu svojich procesných práv v rámci súdneho pojednávania sa obral žalobca sám svojím postupom, a to bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní. Ako vyplýva zo spisu, súd prvého stupňa vo veci dňa 22.1.2014 stanovil termín pojednávania na deň 7.4.2014. Predvolanie na toto pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňa 5.2.2014, jeho právnemu zástupcovi dňa 4.2.2014 a žalovanému dňa 3.2.2014 (doručenky na č.l. 53 spisu). Spolu s predvolaním na pojednávanie súd prvého stupňa zaslal obom účastníkom konania tlačivo „Poučenie pre účastníka súdneho konania o procesných právach“, v ktorom ich riadne (okrem iného) poučil aj v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo súdu doručené dňa 7.2.2014 (č.l. 54 spisu), a toto aj bolo riadne doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 17.2.2014 (č.l. 64 spisu). Žalobca teda mal možnosť oboznámiť sa so stanoviskom žalovaného a vyjadriť sa k nemu s cieľom ovplyvniť výsledok súdneho konania. Taktiež mal dostatočný časový priestor na prípravu pojednávania, ako aj možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Ostal však nečinný. Len e-mailovým podaním zo dňa 4.4.2014 (piatok) o 17,26 hod. (č.l. 67), ktoré bolo reálne súdu doručené dňa 7.4.2014, požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu „objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“, a zároveň požiadal o prerušenie konania. Dôvodom návrhu žalobcu bolo podanie sťažnosti žalobcu na Ústavný súd SR v predmetnej veci. Sťažnosťou (č.l. 71 spisu) napadol rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11NcC/94/2012 a domáhal sa vydania nálezu, že týmto rozhodnutím bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces a na zákonného sudcu. Súčasne sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur, ako aj zrušenia rozhodnutia zo dňa 22.10.2012, sp. zn. 11NcC/94/2012 a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zrozumiteľne odôvodnil, prečo dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania. Vyporiadal sa tak s návrhom žalobcu na prerušenie konania v súvislosti s konaním na Ústavnom súde SR o jeho sťažnosti, a tento zamietol, pretože o ústavnej sťažnosti už bolo rozhodnuté tak, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Súd prvého stupňa preto zjavne nemal dôvod na to, aby bolo nariadené pojednávanie zrušené a konanie vo veci prerušené. Správne preto rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania. S jeho rozhodnutím sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a konštatuje, návrh žalobcu zo dňa 7.4.2014 na prerušenie konania nemal akýkoľvek vecný a právny základ, pretože ho žalobca podal v čase, keď o jeho ústavnej sťažnosti týkajúcej sa tejto veci už Ústavný súd SR rozhodol. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa teda na Ústavnom súde SR už žiadne konanie o ústavnej sťažnosti žalobcu týkajúcej sa tejto veci ani neprebiehalo. Preto dôvod, pre ktorý žalobca požiadal o zrušenie pojednávania „až do konečného ústavne konformného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu“, nemožno považovať za dôležitý v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa nepochybil, keď dňa 7.4.2014 pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu (§ 101 ods. 2 druhá veta O.s.p.) a v neprítomnosti riadne ospravedlneného žalovaného. Žiadne práva žalobcu tak postupom súdu prvého stupňa neboli porušené. Neobstojí ani námietka žalobcu v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. Na nového zákonného sudcu (JUDr. A. B.) sa námietka zaujatosti vznesená žalobcom v jeho návrhu na začatie konania (dňa 27.9.2012) nemohla vzťahovať, pretože v čase jej podania ešte ani nebol sudcom okresného súdu (za sudcu bol vymenovaný až dňa 13.5.2013), a voči tomuto novému zákonnému sudcovi žalobca námietku zaujatosti nevzniesol zákonným postupom. Neobstojí ani námietka žalobcu, že súd prvého stupňa porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces. Pokiaľ súd prvého stupňa nemal za nesporný skutkový stav tvrdený v návrhu žalobcu, správne jeho žalobu zamietol. Súd prvého stupňa nebol povinný dopĺňať dokazovanie, pretože žalobca žiaden nový dôkaz do spisu nedoložil. Preto súd prvého stupňa bol tak v zmysle § 101 ods. 2 druhá veta za bodkočiarkou O.s.p. povinný prihliadnuť iba na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Hodnotenie dôkazov, ako aj rozsah a vykonávanie dokazovania súdom prvého stupňa je vždy vecou súdu. V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523120'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p., t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Žalobca svoju dôkaznú povinnosť v prejednávanej veci nesplnil, a to aj správne viedlo súd prvého stupňa k zamietnutiu jeho žaloby. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že súd zamietol žalobu v časti náhrady majetkovej (skutočnej) škody z dôvodu jej nedôvodnosti a v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného). Dôvodom zamietnutia žaloby však bolo neunesenie dôkazného bremena o vzniku uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd. Je teda zrejmé, že aj v tejto časti sa odvolanie netýka napadnutého rozhodnutia, nakoľko súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozsudku predpokladom vzniku a existencie škody žiadnym spôsobom nezaoberal. Neobstojí ani námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je podľa odvolacieho súdu preskúmateľný, pretože obsahuje dôvody, resp. argumentáciu, pre ktoré súd prvého stupňa dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, rovnako obsahuje ustanovenia právnych prepisov, ktoré súd aplikoval na zistený skutkový stav veci a tieto aj náležite interpretoval. Účastníkom konania súd riadne umožnil realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil ich procesnú aktivitu, ako aj meritum sporu. Vo veci aj vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj dostatočným spôsobom odôvodnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. K výroku II.: Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb., do 10 dní od doručenia uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Namietol, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, a preto je nepreskúmateľné. Namietol tiež, že mu bola uložená poplatková povinnosť, hoci mu vzhľadom na vecné oslobodenie konania od poplatku nevznikla. Argumentoval tým, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ako vyplýva z tejto definície, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu, a súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Poukázal na to, že v prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Preto má za to, že mu bola v rozpore so zák. č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. V tejto súvislosti sa odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.3.2007, sp. zn. 4Cdo 39/2007 s tým, že za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zák. č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky nevyberajú. V takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Odvolával sa tiež na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. s tým, že žaloba v prejednávanej veci bola podaná pred 1.10.2012, a teda konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012. Do 30.9.2012 bolo podľa ust. § 4 ods. l písm. k) zák. č. 71/1992 Zb. konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Nie je správny právny názor žalobcu, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobu podal na súd pred 1.10.2012, je v zmysle ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Z uvedeného nesprávne vyvodzuje, že mu nevznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku zo dňa 7.4.2014, č.k. 58C/195/2012-88. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ZoSP), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 2 ods. 4 ZoSP, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 2 ZoSP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Podľa § 17 ods. 2 ZoSP, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom. Podľa § 18ca ZoSP (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,- eur. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aj keď konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (čo je predmetom konania v prejednávanej veci) bolo do 30.9.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov. Položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP, bola do sadzobníka vložená novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.10.2012. Touto novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, ktorým bolo od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Takéto súdne konanie teda nie je od 1.10.2012 oslobodené od poplatkov. To znamená, že žalobca by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie (§ 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb.) iba v prípade, ak by odvolanie podal do 30.9.2012. Pretože odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania proti rozsudku zo dňa 7.4.2014, č.k. 58C/195/2012-88 až dňa 26.5.2014, t.j. za účinnosti ZoSP v znení zákona č. 286/2012 Z.z., žalobcovi ako odvolateľovi (navrhovateľovi poplatkového úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur. Ani námietku žalobcu, že v danej veci nie je dôvodné použitie analógie legis, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, nakoľko k použitiu analógie zo strany súdu prvého stupňa vôbec nedošlo. Zo strany súdu prvého stupňa nedošlo ani k žiadnemu svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, pretože ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, súdny poplatok sa platí nielen za podanie návrhu, ale (okrem iného) aj za podanie odvolania. Neobstojí ani námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti uznesenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje odvolací súd za dostatočné a samotné uznesenie za preskúmateľné, pretože z neho jednoznačne vyplýva, že ním bol žalobcovi vyrubený súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 58C/195/2012, vyplýva z neho výška súdneho poplatku, aj položka Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej bol vyrubený. Že tieto skutočnosti boli žalobcovi zrejmé, vyplýva aj priamo z obsahu jeho odvolania. Pretože súd prvého stupňa napadnutým uznesením, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny predpis, tento správne vyložil, správne označil aj položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súdny poplatok za odvolanie vyrubil, a súdny poplatok vyrubil odvolateľovi aj v správnej výške, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. K výroku III. : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol, že súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti nevracia. Vychádzajúc z ust. § 11 ods. 1 veta tretia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSP) mal za to, že žiadosť žalobcu zo dňa 31.7.2013 o vrátenie zaplateného súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti nie je dôvodná. Skutočnosť, či žalobcom bola alebo nebola vznesená námietka zaujatosti, je vyriešená rozhodnutím Krajského súdu zo dňa 22.10.2012, č.k. 11NcC/94/2012-23 tak, že námietka vznesená bola. Vychádzajúc z uznesenia Krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti, nepovažoval súd námietku žalobcu za vznesenú dôvodne. Krajský súd pri zákonnej sudkyni v tejto veci skonštatoval, že vylúčená z konania a rozhodovanie nie je. Krajský súd tak ani nevyhovel žiadosti žalobcu na prikázanie tejto veci inému súdu. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie, alebo aby napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol, že žalobcovi sa vracia zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- eur za námietku zaujatosti v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 58C/195/2012. Namietol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesprávny je právny záver súdu prvého stupňa, že námietka zaujatosti je dôvodná len vtedy, ak dôjde k vylúčeniu sudcu, ktorý je aktuálne konajúcim sudcom. Žalobca o vrátenie zaplateného súdneho poplatku za (údajnú) námietku zaujatosti žiadal z dôvodu, že ním podaná námietka bola zo strany krajského súdu vyhodnotená ako dôvodná a na jej základe došlo k vylúčeniu aspoň jedného sudcu Okresného súdu Bratislava II. Dôvod na vrátenie súdneho poplatku vyplýva z ust. § 11 ods. 1 ZoSP. Obvykle účastník konania podá námietku zaujatosti voči aktuálne konajúcemu sudcovi a žiada, aby vec bola pridelená inému sudcovi toho istého súdu. Ak nadriadený súd nevylúči aktuálne konajúceho sudcu, námietka zaujatosti nie je dôvodná. V danom prípade ide o odlišnú situáciu spočívajúcu v tom, že žalobca nepodal námietku zaujatosti, ale takto ju posúdil okresný aj krajský súd. Žalobca však žiadal vylúčiť všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava II, a nielen jedného, vo veci práve konajúceho sudcu. Krajský súd rozhodol o vylúčení aspoň jedného sudcu, ktorý však nie je práve vo veci konajúcim sudcom. Žalobcova (ne)námietka zaujatosti bola odôvodnená, pretože len na jej základe došlo k vylúčeniu aspoň jedného sudcu, k čomu by bez podnetu žalobcu nedošlo. Preto by mal byť súdny poplatok vrátený žalobcovi. Opačným postupom by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, keďže rozhodnutie by priamo odporovalo procesným predpisom. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal aj toto napadnuté uznesenie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zrušenie, ani na zmenu napadnutého uznesenia. Zo súdneho spisu vyplýva, že návrhom na začatie konania došlým súdu dňa 27.9.2012 sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vzniknutých nesprávnym postupom súdu, v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Súčasťou jeho návrhu je aj konštatovanie, že ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi žalobcom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný spor. Pridelenie veci niektorému zo sudcov daného súdu by porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Vzhľadom na pomer sudcov súdu k veci a k účastníkom konania žalobca žiadal v zmysle § 12 O.s.p. rozhodnúť o prikázaní veci inému súdu. Z obsahu návrhu na začatie konania tak vyplýva, že žalobca uplatnil námietku zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava II v zmysle § 14 a § 15a O.s.p., a práve z dôvodu ich vylúčenia z rozhodovania veci sa domáhal, aby podľa § 12 ods. 1 O.s.p. nadriadený súd prikázal vec inému súdu (návrh na prikázanie veci z dôvodu nutnosti). O námietke zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Bratislava II rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.10.2012, č.k. 11NcC/94/2012-23 tak, že sudcov Okresného súdu Bratislava II z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci nevylúčil (okrem sudkyne JUDr. A. A.). V odôvodnení svojho rozhodnutia nadriadený súd okrem iného konštatoval, že z uvedeného dôvodu nevznikli podmienky pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na postup podľa § 12 ods. 1 O.s.p.. (Nutná delegácia v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. je totižto vždy dôsledkom vylúčenia všetkých sudcov súdu v zmysle § 14 O.s.p., k čomu v prejednávanej veci nedošlo - poznámka odvolacieho súdu). O odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4.10.2012, č.k. 58C/195/2012-15, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti, rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 28.2.2013, č.k. 6Co/505/2012-27 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. O dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.2.2013, č.k. 6Co/505/2012-27, bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.11.2013, sp.zn. 1Cdo/164/2013 tak, že dovolanie bolo odmietnuté. Podľa § 11 ods. 1 ZoSP, poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vo veci postupoval správne, vec aj správne právne posúdil a rozhodol v súlade so zákonom. Povinnosť vrátiť žalobcovi zaplatený súdny poplatok za námietku zaujatosti súdu nevznikla, pretože nebola splnená podmienka ust. § 11 ods. 1 veta tretia ZoSP. Žalobca sa mylne domnieva, že námietka zaujatosti je dôvodná aj vtedy, keď bol z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený čo len jeden sudca Okresného súdu Bratislava II. Bolo by tomu tak len v prípade, ak by v uvedenej veci konala a rozhodovala vylúčená sudkyňa JUDr. A. A.. Zákonným sudcom, ktorému bola dňa 27.9.2012 pridelená vec sp. zn. 58C/195/2012 na rozhodnutie, bola najskôr JUDr. I. A., neskôr JUDr. M. S., ktoré na základe vznesenej námietky zaujatosti neboli z konania vedeného pod sp. zn. 58C/195/2012 vylúčené. Za dôvodnú možno však považovať len takú námietku zaujatosti vznesenú účastníkom konania, v príčinnej súvislosti s ktorou by došlo k zmene doterajšieho zákonného sudcu. K tomu v prejednávanej veci nedošlo, teda žalobcova námietka zaujatosti nebola dôvodná. Žalobcov výklad nemá oporu pre postup súdu podľa § 11 ods. 1 ZoSP, lebo by poprel zmysel podania námietky zaujatosti. Súd prvého stupňa preto správne nevyhovel jeho žiadosti na vrátenie súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd aj toto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.