Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/242/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225040 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212225040.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava II č. k. 11C/196/2012-156 zo dňa 12. marca 2015, č. k. 11C/196/2012-183 zo dňa 08. apríla 2015, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 11C/196/2012-156 zo dňa 12. marca 2015, p o t v r d z u j e. Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 11C/196/2012-183 zo dňa 08. apríla 2015, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením č. k. 11C/196/2012-156 zo dňa 12. apríla 2015 Okresný súd Bratislava II uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie voči rozsudku č. k. 11C/196/2012-108 v sume 20,- €. Súdny poplatok bol súdom prvého stupňa vyrubený podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. s poučením, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Súdu prvého stupňa vytkol, že napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, a teda neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia, čím je v zmysle § 169 O. s. p. odôvodnenie. Následne uviedol, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhrady škody, spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Podľa názoru navrhovateľa spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a nepodliehajú mu ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a podobne. Nakoľko navrhovateľ nepodal žalobu, ale odvolanie proti rozsudku, súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, a preto navrhovateľ nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Následne navrhovateľ v dôvodoch odvolania poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 03. 2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007, v zmysle ktorého za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Ďalej uviedol, že v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľovi bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Použitie analógie legis v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku je pritom, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy, vylúčené. Mal za to, že ak je účastníkovi konania v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu, zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale rovnako tak aj porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods. 1 písm. a/ ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Navyše podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012, sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba navrhovateľom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ ZoSP konanie vo veciach náhrady škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. S uvedeným sa stotožňuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 5MCdo/14/2007 z 30. 06. 2008 vyslovil názor, že spoplatňovanie procesného úkonu sa musí riadiť časom začatia konania, pričom pri výklade ustanovení zákona o súdnych poplatkoch treba uprednostniť vždy ten výklad, ktorý je na prospech poplatníka. Následne navrhovateľ poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/2/2011 zo dňa 10. 08. 2011, v zmysle ktorého v čase začatia konania bolo súdne konanie o náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom, oslobodené od súdnych poplatkov; išlo o vecné oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok, ktoré vyplývalo priamo zo zákona, a teda konanie je od poplatkovej povinnosti oslobodené celé a za žiadny procesný úkon urobený v tomto konaní sa neplatí. Podľa navrhovateľa je preto logické, že ak sa oslobodzuje konanie ako celok, oslobodzuje sa aj odvolacie konanie, čo potvrdzuje ust. § 4 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Uvedený záver je potvrdený medzi inými napr. Okresným súdom Komárno a Okresným súdom Rimavská Sobota, ktorý pristúpil k zrušeniu uznesení o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie podľa položky 7a. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov, v znení neskorších zmien a noviel, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z Registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ veta prvá citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 2 ods. 4 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. cit. zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov, v znení neskorších zmien a noviel, zo žaloby na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, sa vyberá súdny poplatok 20,- eur. Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do Sadzobníka vložená novelou zákona č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 10. 2012. Súčasne bol touto novelou do zákona č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 9. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 9. 2012. Do 30. 9. 2012 konanie o náhradu škody, spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z., nebolo uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a v ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb., v znení účinnom do 30. 9. 2012 bolo výslovne uvedené, že toto konanie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov. S účinnosťou od 1. 10. 2012 však bolo uvedené ustanovenie zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené zákonom č. 286/2012 Z. z. Tento typ konania tak od 1. 10. 2012 už nie je vecne oslobodený od súdnych poplatkov. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Bratislava II (súdu prvého stupňa) dňa 27. 9. 2012, voči odporcovi domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II (súdu prvého stupňa) č. k. 11C/196/2012-108 zo dňa 23. 05. 2014 podal navrhovateľ odvolanie. Podaním odvolania tak navrhovateľovi v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. vznikla poplatková povinnosť. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ teda súd prvého stupňa uznesením č. k. 11C/196/2012-156 zo dňa 12. 03. 2015 uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie voči predmetnému rozsudku v lehote 10 dní od právoplatnosti (napadnutého) uznesenia, jeho postup bol vecne správny a zákonný. Vzhľadom na znenie ust. § 6 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni, by navrhovateľovi v súvislosti s § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by ho podal pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., ktorým bola zavedená položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, t. j. pred 1. 10. 2012. Nakoľko však navrhovateľ podal proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 11C/196/2012-108 zo dňa 23. 05. 2014 odvolanie dňa 26. 03. 2015, je s poukazom na uvedené zrejmé, že v prejednávanej veci sa odvolacie konanie začalo za účinnosti zákona č. 71/1992 Zb., v znení zákona č. 286/2012 Z. z. Preto navrhovateľovi, s poukazom na položku 7a Sadzobníka súdnych poplatkov (v znení účinnom v čase podania odvolania), v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., poplatková povinnosť za podané odvolanie vznikla, a to vo výške 20,- €. Na uvedené nemá vplyv, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súd dňa 27. 9. 2012 (t. j. pred 1. 10. 2012). Z tohto dôvodu odvolací súd odvolacie námietky navrhovateľa, týkajúce sa svojvoľného rozširovania okruhu úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti súdom prvého stupňa, vyhodnotil ako nedôvodné. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z ust. § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. priamo vyplýva, že v odvolacom konaní vo veci samej sa vyberá poplatok podľa rovnakej sadzby ako poplatok za návrh vo veci samej. Pokiaľ teda v položke 7a Sadzobníka súdnych poplatkov je stanovená výška poplatku zo žaloby na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20,- €, je v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. potrebné v predmetnej právnej veci v odvolacom konaní vybrať súdny poplatok vo výške 20,- €. Nejde pritom o rozširovanie okruhu úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti, keďže v Sadzobníku súdnych poplatkov je jednoznačne stanovená sadzba súdneho poplatku za konanie na prvom stupni a podľa § 6 ods. 2 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb., tak možno určiť aj sadzbu súdneho poplatku za odvolacie konanie. Neobstojí teda ani poukaz navrhovateľa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 3. 2007, sp. zn. 4Cdo/39/2007, ktorý sa vzťahuje na odlišný skutkový základ a v danej veci nie je aplikovateľný. Podľa názoru odvolacieho súdu, sú nedôvodné aj tie odvolacie námietky navrhovateľa, v zmysle ktorých napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa neobsahuje žiadne dôvody, a teda neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia, čím je v zmysle § 169 O. s. p. odôvodnenie. Podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie napadnutého uznesenia požiadavke dostatočného odôvodnenia plne vyhovuje, pričom zodpovedá požiadavkám kladeným ustanovením § 169 O. s. p. na písomné vyhotovenie uznesenia. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 11C/196/2012-156 zo dňa 12. marca 2015 podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Následne sa Krajský súd v Bratislave zaoberal odvolaním navrhovateľa voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 11C/196/2012-183 zo dňa 08. apríla 2015. Napadnutým uznesením č. k. 11C/196/2012-183 zo dňa 08. apríla 2015 Okresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) zastavil dovolacie konanie. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 27. 09. 2012, sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 125,- € titulom majetkovej škody a sumy 330,- € titulom nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II. Vo veci samej súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom č. k. 11C/196/2012-108 zo dňa 23. 05. 2014, ktorým návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi proti navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5Co/545/2014-141 zo dňa 16. 12. 2014 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 11C/196/2012-108 zo dňa 23. 05. 2014 potvrdil a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. 12. 2014 č. k. 5Co/545/2014-141 podal navrhovateľ v zákonnej lehote dovolanie. Vzhľadom na skutočnosť, že podaním dovolania vznikla navrhovateľovi poplatková povinnosť, výzvou súdu prvého stupňa zo dňa 12. 03. 2015 sp. zn. 11C/196/2012 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie v sume 40,- €, pod následkom zastavenia dovolacieho konania podľa § 10 zákona ods. 1 č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov, v znení neskorších predpisov. Súdny poplatok bol vyrubený podľa § 2 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2 cit. zákona č. 71/1992 Zb. a položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu cit. zákona. Napriek tomu, že uvedená výzva bola navrhovateľovi riadne doručená, prostredníctvom právneho zástupcu dňa 17. 03. 2015, súdny poplatok za dovolanie nebol v súdom stanovenej lehote, a ani ku dňu vydania napadnutého uznesenia, zaplatený. Záverom odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvého stupňa poukázal na to, že súdny poplatok za dovolanie sa vyrubuje výzvou, nie uznesením. Z tohto dôvodu nie je proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie prípustné odvolanie, nakoľko nejde o rozhodnutie súdu. Preto súd prvého stupňa na odvolanie navrhovateľa zo dňa 26. 03. 2015, doručené súdu dňa 27. 03. 2015, neprihliadal. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Úvodom odvolania vytkol súdu prvého stupňa to, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a ďalšie úkony vo veci samej, ako súd odvolanie, dovolanie a pod., spoplatneniu nepodliehajú. Mal za to, že nemôže byť vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie, nakoľko nepodal žalobu a súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 03. 2009 sp. zn 4Cdo/39/2007. Tvrdil, že v Sadzobníku súdnych poplatkov nie je poplatková povinnosť za podanie dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody jasne a jednoznačne stanovená. Preto mal za to, že v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov, mu bola uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu, zaručeného podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky. V dôvodoch odvolania navrhovateľ zdôrazňoval, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše zastával názor, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012, sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba navrhovateľom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., a preto je podľa názoru navrhovateľa nutné v súvislosti s podaným dovolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ ZOSP konanie vo veciach náhrady škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, od poplatku vecne oslobodené. S poukazom na vyššie uvedené navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov, v znení neskorších zmien a noviel, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z Registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ veta prvá citovaného zákona, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 2 ods. 4 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. cit. zákona, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov, v znení neskorších zmien a noviel, zo žaloby na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa vyberá súdny poplatok 20,- eur. Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do Sadzobníka vložená novelou zákona č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 10. 2012. Súčasne bol touto novelou do zákona č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 9. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 9. 2012. Do 30. 9. 2012 konanie o náhradu škody, spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nebolo uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a v ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb., v znení účinnom do 30. 9. 2012 bolo výslovne uvedené, že toto konanie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov. S účinnosťou od 1. 10. 2012 však bolo uvedené ustanovenie zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené zákonom č. 286/2012 Z. z. Tento typ konania tak od 1. 10. 2012 už nie je vecne oslobodený od súdnych poplatkov. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným súdu prvého stupňa dňa 27. 9. 2012, voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. 12. 2014 č. k. 5Co/545/2014-141, ktorým bol napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II (súdu prvého stupňa) č. k. 11C/196/2012-108 zo dňa 23. 05. 2014 potvrdený, podal navrhovateľ dovolanie. Zhodne so súdom prvého stupňa odvolací súd zastáva názor, že podaním dovolania tak navrhovateľovi v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. vznikla poplatková povinnosť. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ teda súd prvého stupňa, výzvou zo dňa 12. 03. 2015 č. k. 11C/196/2012-156 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, v lehote 10 dní od doručenia výzvy, pod následkom zastavenia konania, jeho postup bol vecne správny, a tak isto bol správny jeho postup, keď dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. Vzhľadom na znenie ust. § 6 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni, by navrhovateľovi v súvislosti s § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť poplatok za dovolanie iba v prípade, ak by ho podal pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., ktorým bola zavedená položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, t. j. pred 1. 10. 2012. Nakoľko však navrhovateľ podal proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa zo dňa 16. 12. 2014 č. k. 5Co/545/2014-141 dovolanie dňa 03. 03. 2015, je s poukazom na uvedené zrejmé, že v prejednávanej veci sa dovolacie konanie začalo za účinnosti zákona č. 71/1992 Zb., v znení zákona č. 286/2012 Z. z. Preto navrhovateľovi, s poukazom na položku 7a Sadzobníka súdnych poplatkov (v znení účinnom v čase podania dovolania), v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., poplatková povinnosť za podané dovolanie vznikla, a to vo výške 40,- € (2 x 20,- €). Na uvedené nemá vplyv, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súd dňa 27. 9. 2012 (t. j. pred 1. 10. 2012). Z tohto dôvodu odvolací súd odvolacie námietky navrhovateľa, týkajúce sa svojvoľného rozširovania okruhu úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti súdom prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodné. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z ust. § 6 ods. 2 veta tretia, resp. veta posledná, zákona č. 71/1992 Zb. priamo vyplýva, že poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Pokiaľ teda v položke 7a Sadzobníka súdnych poplatkov je stanovená výška poplatku zo žaloby na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20,- €, je v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. potrebné v predmetnej právnej veci v dovolacom konaní vybrať súdny poplatok vo výške 40,- € (t. j. vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku). Nejde pritom o rozširovanie okruhu úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti, keďže v Sadzobníku súdnych poplatkov je jednoznačne stanovená sadzba súdneho poplatku za konanie na prvom stupni a podľa § 6 ods. 2 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. tak možno určiť aj sadzbu súdneho poplatku za dovolacie konanie. Neobstojí teda ani poukaz navrhovateľa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 3. 2007, sp. zn. 4Cdo/39/2007, ktorý sa vzťahuje na odlišný skutkový základ a v danej veci nie je aplikovateľný. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa, uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, odvolací súd uvádza, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) je poplatníkovi zasielaná v prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania; následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Účelom výzvy nie je uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie. Sama povinnosť vyplýva zo zákona a je podmienkou pre to, aby súd mohol pokračovať v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku teda nie je rozhodnutím, neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania, a nevzťahujú sa na ňu požiadavky kladené na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia (uznesenia). Okrajom odvolací súd poznamenáva, že na druhej strane uznesením (§ 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch) na zaplatenie súdneho poplatku sa účastníkovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Jeho vydanie je zákonom taxatívne obmedzené na prípady, kedy: už súd začal konať vo veci samej; vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy jeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine; došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako začal konať vo veci samej; ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov; žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona; vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uznesenie, ktorým sa vyrubuje súdny poplatok, je teda vydávané v prípadoch, kedy súdu zo zákona vyplýva povinnosť o návrhu konať bez ohľadu na zaplatenie súdneho poplatku, alebo kedy došlo k situácii, že súd napriek nezaplatenému súdnemu poplatku konanie nezastavil, ale v ňom pokračoval. Ide o prípady, kedy by jednak došlo k neželanému odkladu rozhodnutia, ktoré neznesie odklad (napr. predbežné opatrenie), alebo by prípadná hrozba zastavenia konania nebola efektívna, resp. účelná. Rizikom, ktoré na seba účastník konania preberá v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, je možnosť vymáhania („exekúcie") nezaplateného súdneho poplatku podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, v znení neskorších predpisov (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2014, sp. zn. 8Sži/18/2013). Z dôvodu, že navrhovateľ správne vyrubený súdny poplatok za dovolanie, v súdom stanovenej lehote, a ani do konca lehoty na podanie odvolania nezaplatil, je potrebné konštatovať, že postup súdu prvého stupňa v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch bol správny. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 11C/196/2012-183 zo dňa 08. apríla 2015 podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.