Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/299/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212227621 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212227621.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ferroservis Bratislava, s. r. o., Prístavná 12, Bratislava, IČO: 35 718 315, zast. JUDr. Michaelou Törökovou, advokátkou, 29. augusta 5, Bratislava, proti odporcovi: D. W., U.. XX. XX. XXXX, T. XXX/XX, Q. T., zast. JUDr. Jánom Gajdošom, advokátom, 26. novembra 1, Humenné, o náhradu škody vo výške 10.769,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 22Cb/217/2012-121 zo dňa 29. 04. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 22Cb/217/2012-121 zo dňa 29. 04. 2013 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 1.352,70 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že uznesením č. k. 22Cb/174/2007-270 zo dňa 25. 10. 2011 súd prvého stupňa vylúčil na samostatné konanie vzájomný návrh odporcu DALBY, a. s. zo dňa 20. 11. 2006, ktorým sa voči navrhovateľovi (D. W. - R.) domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 324.442,- Sk (10.769,50 Eur) s príslušenstvom. Uznesením č. k. 22Cb/174/2007-162 zo dňa 19. 06. 2009 súd prvého stupňa pripustil, aby v konaní o vzájomnom návrhu navrhovateľ DALBY, a. s. z konania o vzájomnom návrhu vystúpil a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Ferroservis Bratislava, s. r. o. z dôvodu uzavretia zmluvy o predaji podniku medzi spoločnosťou Ferroservis Bratislava, s. r. o. ako predávajúcim a spoločnosťou DUNAJRENT, s. r. o., ktorá dňa 02. 06. 2009 zmenila svoje obchodné meno na Ferroservis Bratislava, s. r. o. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie listinami tvoriacimi obsah spisu, prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu a jeho právneho zástupcu a výsluchom svedkov B.. D. V. K. B.. L. D.. Po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci: Právny predchodca navrhovateľa ako odberateľ uzatvoril s odporcom ako dodávateľom zmluvu o poskytovaní ochranných bezpečnostných služieb zo dňa 14. 05. 2001. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie ochrany majetku spoločnosti Ferroservis Bratislava, s. r. o. v jej sídle na Prístavnej ulici č. 12 v Bratislave. Dňa 23. 03. 2006 bolo zistené odcudzenie 20 ton betonárskej ocele, ku ktorému došlo v čase od februára 2006 do 23. 03. 2006, čím právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda vo výške 423.212,- Sk. Odporca bol na uvedenú skutočnosť upozornený a bol požiadaný o nápravu listom zo dňa 29. 03. 2006. Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru č. 14360106 zo dňa 15. 05. 2006 na sumu 423.212,- Sk, pozostávajúcu z hodnoty odcudzenej betonárskej ocele vo výške 355.640,- Sk vrátane 19 % DPH. Nakoľko mal právny predchodca navrhovateľa voči odporcovi záväzok vo výške 98.770,- Sk titulom vystavenej faktúry č. 060401, splatnej 14. 05. 2006 a zároveň aj pohľadávku vo výške 423.212,- Sk, vykonal právny úkon započítania vzájomných záväzkov a pohľadávok a to listom zo dňa 31. 05. 2006. V tomto liste zároveň odporcu vyzval na úhradu zostávajúcej časti pohľadávky vo výške 324.442,- Sk (10.769,50 Eur), ktorú si z dôvodu jej nezaplatenia odporcu uplatňuje v tomto konaní ako náhradu škody. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 373 Obch. zák., § 379 Obch. zák., § 757 Obch. zák., § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone. Uviedol, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 14. 05. 2001 zmluvu o poskytovaní ochranných bezpečnostných služieb, predmetom ktorej bolo zabezpečenie ochrany majetku spoločnosti Ferroservis Bratislava, s. r. o. v jej sídle. Dňa 23. 03. 2006 bolo zistené odcudzenie 20 ton betonárskej ocele, čím právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda. Z ust. § 373 Obch. zák. vyplýva, že predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti vyplývajúcej zo záväzku, vznik škody a taktiež príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V predmetnom konaní nebolo súdu preukázané, že odporca porušil povinnosť vyplývajúcu zo záväzkovoprávneho vzťahu. Odporcovou povinnosťou bolo zabezpečiť riadny výkon ochrany objektu svojimi pracovníkmi plnením úloh vyplývajúcich zo smernice pre výkon strážnej služby, pričom jeho povinnosťou nebolo kontrolovať vývoz tovaru z areálu prostredníctvom lodnej alebo železničnej dopravy, čo vyplýva zo svedeckej výpovede B.. D. V. ako aj výpovede B.. L. D.. Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že k odcudzeniu tyčí nemohlo dôjsť s využitím lodnej alebo železničnej dopravy, rovnako ako nepreukázal, že k odcudzeniu tyčí došlo výlučne automobilovou dopravou, a tým relevantne nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti odporcu a vznikom škody. Podľa výpovede svedka odporca ani nemohol ovplyvňovať rozhodnutia Ferroservisu Bratislava, s. r. o., kto a akým spôsobom bude kontrolovať vývoz tovaru a čo a akým spôsobom bude vyvážať. Nie je možné prisudzovať zodpovednosť za škodu odporcovi v prípade odcudzenia materiálu, ktorý mohol byť vyvezený z areálu spoločnosti právneho predchodcu navrhovateľa aj spôsobom, nad ktorým odporca nemal v rámci riadneho plnenia svojich zmluvných povinností kontrolu. Z týchto dôvodov preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Uviedol, že navrhovateľ sa náhrady škody domáhal podľa ust. § 373 a nasl. Obch. zák. a ust. čl. VII bod 7.1, podľa ktorého odporca zodpovedá navrhovateľovi za akúkoľvek stratu alebo škodu, ktorá vznikne na majetku navrhovateľa v celej výške. Z uvedeného ustanovenia uzatvorenej zmluvy vyplýva, že účastníci konania si dohodli absolútnu objektívnu zodpovednosť odporcu, pričom toto zmluvné dojednanie nebolo v rozpore s ust. § 263 ods. 1 Obch. zák. a teda odporca ako osoba plniaca záväzok sa nemohol svojej zodpovednosti za akúkoľvek stratu alebo škodu, ktorá vznikne na majetku odberateľa zbaviť, na základe žiadneho liberačného dôvodu. Zo strany odporcu boli preukázateľne porušené nasledovné ustanovenia zmluvy, dôsledkom čoho bolo odcudzenie 20 ton betonárskej ocele v období od februára do 23. marca 2006, čím navrhovateľovi vznikla škoda vo výške 423.212,- Sk. Poukázal na čl. V bod 5.1 zmluvy, V bod 5.2 zmluvy, V bod 5.4 zmluva, V bod 5.5 zmluvy, V bod 5.6 zmluvy, V bod 5.9 zmluvy, VII bod 7.3 zmluvy a uviedol, že odporca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z vyššie uvedených ustanovení zmluvy, keď náležitým a prehľadným spôsobom neviedol písomnú dokumentáciu v zmysle čl. V bod 5.2 zmluvy a teda ani riadne a v súlade so zmluvou nezabezpečoval ochranu majetku navrhovateľa a kontrolu podľa čl. 5.5 a 5.6 zmluvy. Poukázal na svedeckú výpoveď C.. L. L., ktorá mala potvrdiť porušenie povinností odporcu, vyplývajúcich mu z čl. V bod 5.5 zmluvy a z čl. V bod 5.6 zmluvy. Taktiež poukázal na svedeckú výpoveď B.. L. D., ktorý mal potvrdiť porušenie povinností odporcu, vyplývajúcich mu z uzatvorenej zmluvy a teda zabezpečiť riadny výkon ochrany objektu svojimi pracovníkmi. Uviedol, že skutočná škoda navrhovateľa spočíva v tom, že jeho majetok sa zmenšil o hodnotu odcudzenej betonárskej ocele o celkovej hmotnosti 20 ton v hodnote 423.212,- Sk. Ďalej navrhovateľ poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý nereagoval na zásadné a podstatné námietky navrhovateľa tvrdené v písomných i ústnych vyjadreniach a podstatné skutočnosti vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu. Prvostupňový sa zmluvou, na základe ktorej bol založený záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania, z ktorého vyplýva absolútna objektívna zodpovednosť odporcu za škodu, vôbec nezaoberal, čím odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Odporca ako odborne spôsobilá osoba bol zodpovedný za ochranu majetku navrhovateľa a v tomto prípade je irelevantné, aký dopravný prostriedok bol použitý na odcudzenie materiálu, nakoľko odporca mal oprávnenie na výkon strážnej a bezpečnostnej služby a spôsob akým ochranu majetku navrhovateľa zabezpečoval, si určoval sám, pričom bol zodpovedný za výsledok. Prvostupňový súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu i tým, že vyhodnotil, že odporca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti odporcu a vznikom škody. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená v konkrétnych súvislostiach. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že odporca je zodpovedný za zabezpečenie ochrany majetku navrhovateľa je povinný zabraňovať rozkrádaniu, strate, zneužitiu a zničeniu chráneného majetku a teda je zrejmé, že ak by si riadne plnil svoje povinnosti, ku škode na majetku navrhovateľa by nedošlo. Má za to, že zodpovednosť za škodu je podľa Obchodného zákonníka objektívnou zodpovednosťou, tzv. zodpovednosť za výsledok. Zo strany odporcu nebola nijako preukázaná existencia okolností vylučujúcich jeho zodpovednosť, pričom vzhľadom na zmluvne dohodnutú absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu je navrhovateľ toho názoru, že v danom prípade postačovalo na priznanie nároku iba preukázanie základných predpokladov zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu a teda porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Na záver uviedol, že prvostupňový súd bez opory v právnom predpise a bez opory v dojednaných zmluvných ustanoveniach vyvinil odporcu zo zodpovednosti za škodu, ktorá v tomto prípade bola navyše zmluvne dojednaná ako absolútna objektívna zodpovednosť za škodu. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 17. 07. 2013 vyjadril odporca, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že už zo samotného tzv. okamžitého vypovedania zo dňa 11. 05. 2006 vyplýva, že odporca vôbec nespájal túto so spôsobením akejkoľvek škody. Naopak zo samotnej skutočnosti, že odporca listom zo dňa 31. 05. 2006 navrhovateľ uplatnený nárok započítal, uznal predmetný jeho nárok nielen v tomto rozsahu, ale vlastne aj za nasledujúce obdobie v plnom rozsahu. Samotné zamietnutie návrhu bolo ale nepochybne dôvodne opreté o tri rozhodujúce dôkazy a doklady, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť dokumentácie daného súdneho spisu a to fotokópiu podania zo dňa 19. 11. 2009 - odporu o určenie, že voči navrhovateľovi je zmluva o predaji podniku z 12. 05. 2009 pod dôsledkami ust. § 488 Obch. zák. právne neúčinná, fotokópiu uznesenia tunajšieho súdu č. k. 22Cb/174/2007-165 zo dňa 29. 09. 2009, ktorým daný súd nepripustil, aby odporca Dalby, a. s., Bratislava z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Ferroservis Bratislava, s. r. o. a fotokópiu uznesenia tunajšieho súdu č. k. 22Cb/174/2007-189 zo dňa 10. 05. 2010, ktorým súd určil, že voči navrhovateľovi je zmluva o predaji podniku právne neúčinná. Účastníkom a teda navrhovateľom predmetného konania teda neprestal byť subjekt Dalby, a. s., Bratislava, voči ktorému mal byť žalobný návrh v plnom rozsahu zamietnutý a ktorý mal byť zaviazaný aj na náhradu vyčíslených trov konania. Na druhej strane rozsiahly teoretický kompilát odvolania právnej zástupkyne Ferroservisu Bratislava, s. r. o., tzv. údajného navrhovateľa, v podstate o všeobecných princípoch inštitútu náhrady škody však vôbec ani len v náznakoch nespochybňuje vyššie uvedené argumenty odporcu, ktoré boli dôvodom zamietnutia žalobného návrhu uplatňujúceho údajnú náhradu škody. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť z týchto dôvodov: Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadou, pre ktorú je potrebné rozhodnutie zrušiť. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a so všetkými skutočnosťami, ktoré majú podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. Ak súd pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ale pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. totiž dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Na druhej strane riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa umožňuje odvolaciemu súdu riadne preskúmať správnosť napadnutého rozhodnutia a preskúmať dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa takto rozhodol. V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa pri zisťovaní skutkového stavu uviedol, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako odberateľom a odporcom ako dodávateľom bola uzatvorená zmluva o poskytovaní ochranných bezpečnostných služieb. Z predmetnej zmluvy o poskytovaní ochranných bezpečnostných služieb vyplýva určité dojednanie, čo je predmetom zmluvy a aké sú podmienky záväzkového vzťahu medzi zmluvnými partnermi. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa sa však vôbec týchto zmluvných dojednaní nedotýka. Súd prvého stupňa neuviedol ako predmetnú zmluvu vyhodnotil, jej jednotlivé zmluvné dojednania, resp. neuviedol dôvod, pre ktorý predmetnú zmluvu a jej dojednania nevzal do úvahy. Taktiež je potrebné vytknúť odôvodneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa skutočnosť, že tento poukázal na svedeckú výpoveď B.. D. V. K. B.. L. D., súd prvého stupňa odcitoval skutočnosti, ktoré predmetní svedkovia uviedli, avšak tieto svedecké výpovede nevyhodnotil, čo taktiež považuje odvolací súd za nedostatočné. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za nedostatočné, keď súd prvého stupňa žiadnym spôsobom neuviedol, na základe akých skutkových zistení dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti, vyplývajúcej zo záväzkovo-právneho vzťahu zo strany odporcu, keď súd prvého stupňa uzatvorený záväzkový vzťah žiadnym spôsobom nevyhodnotil, neuviedol čo bolo predmetom záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania a len samotný odkaz na existenciu uzatvorenej zmluvy považuje odvolací súd za nedostatočné. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa neobsahuje základné náležitosti, tak ako vyžaduje ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a preto z týchto dôvodov považuje odvolací súd rozhodnutie za nepreskúmateľné. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie, vysporiadať sa s právnymi argumentmi oboch strán, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť. Keďže prvostupňový súd sa Zmluvou, na základe ktorej bol založený záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania, z ktorého mali vyplynúť určité zmluvné dojednania v súvislosti so zodpovednosťou za škodu, vôbec nezaoberal, so zmluvným dojednaním sa nevysporiadal, čím naplnil dôvod, pre ktorý bolo potrebné rozhodnutie zrušiť. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí, a to s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.