Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/632/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212231670 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212231670.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Marekom Czompolym, advokátom, Ventúrska 16, Bratislava, proti odporcovi: W. G., bytom G. XX, Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 837,02 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6. júna 2014, č.k. 52C 5/2013-182, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania odporcu, mení tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 188,29 eur spolu úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 178,46 eur od 16.2.2011 do zaplatenia do dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľa zaviazal povinnosťou zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 2 písm. a), b) a c), a § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, a § 43a ods. 1, §43c ods. 1, § 48 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 559 ods. 2, a § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák., keď mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že návrh navrhovateľa bol dôvodný len čiastočne. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcu zo súdneho poplatku za odpor vo výške 50 eur. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal po vyhodnotení, že trovy nevynaložil účelne. Proti tomuto rozsudku v časti rozhodnutia o trovách konania odporcu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť, a odporcovi náhradu trov konania nepriznať. I keď právne posúdenie rozhodnutia o trovách konania odporcu podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. nenamietal, mal za to, že súd prvého stupňa neposúdil vec po právnej stránke správne. Poukázal na to, že súd prvého stupňa posúdil v rozsudku jeho vzťah s odporcom ako spotrebiteľský, z čoho vyvodil, že odporcovi, ktorý je ako spotrebiteľ od poplatku s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od poplatku oslobodený, uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu v rozpore s citovaným ustanovením. Argumentoval, že trovy odporcu by v prípade správneho postupu súdu prvého stupňa nevznikli, pričom mal za to, že náhradu poplatku vyrúbeného v rozpore so zákonom nie je možné od neho požadovať. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania odporcu, potrebné zmeniť. Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ sa návrhom od odporcu domáhal zaplatenia 837,02 eur s príslušenstvom, a že súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom o veci samej tak, že odporcu zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 188,29 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 178,46 eur od 16.2.2011 do zaplatenia, a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, pričom rozsudok je v časti rozhodnutia o veci samej a o trovách vedľajšieho účastníka právoplatný. Ak potom súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania odporcu podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. po vyhodnotení, že odporca nemal úspech v konaní len v nepatrnej časti, posúdil vec po právnej stránke správne, keď naviac, uvedené právne posúdenie veci navrhovateľ v odvolaní ani nenamietal. Ak však odporcovi priznal plnú náhradu trov konania vo výške 50 eur za súdny poplatok zaplatený za odpor podaný proti platobnému rozkazu, a navrhovateľa zaviazal na jeho náhradu, dospel odvolací súd k záveru, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a že je v rozpore s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.. O náhrade trov konania totiž súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí len na návrh, pričom odporca, ako vyplýva z predloženého spisu, návrh na priznanie trov konania počas celého konania nepodal. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je výlučne na rozhodnutí účastníka konania, či si bude v konaní náhradu trov uplatňovať, alebo nie. Ak v posudzovanej veci odporca nenavrhol, aby mu bola náhrada trov priznaná, je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým mu napriek absencii jeho návrhu náhradu trov priznal, nesprávne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd už nezaoberal argumentáciou navrhovateľa v odvolaní. Vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania odporcu, podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal, nakoľko si ju návrhom neuplatnil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.