Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/157/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212232004 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212232004.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: D. V., bytom C. K.. Č.. X/D, T., zast. A.K. - Bečková a partneri, s.r.o., Dunajská ul. č. 14/7495, Bratislava, IČO: 36 867 144, proti žalovanému: C. P., bytom Q. K.. Č.. XXX/X, T., zast. AK Realty Legal, s.r.o., Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 47 236 469, o zaplatenie 21.601,20 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 2. októbra 2014, č. k. 6C/41/2013- 98, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet A.K. - Bečková a partneri, s.r.o. vedený v K. T. B. S. I. J., I..J.., H. W. T., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXX, O.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX, J.: K., trovy právneho zastúpenia 948,19 eur do 3 dní.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 21.601,20 eur spolu s 8,75% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 21.600,- eur od 16.11.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania 1.296,- eur a trovy právneho zastúpenia 2.493,09 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 04.01.2012 zmluvu o pôžičke, ktorá bola zmenená Dodatkom č. 1 z 30.10.2012, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku 24.600,- eur s tým, že po splatení 3.000,- eur zo strany žalovaného sa účastníci následne dohodli (v Dodatku č. 1), že zostatok pôžičky vo výške 21.600,- eur bude žalovaný splácať v splátkach po 1.000,- eur mesačne počnúc dňom 10.11.2012. Zároveň si dohodli, že ak dlžník bude v omeškaní s ktoroukoľvek dohodnutou splátkou o viac ako 5 dní, stane sa dňom nasledujúcim po piatom dni splatná celá pôžička. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania z prvej splátky 1.000,- eur od 11.11.2012 do 15.11.2012 vo výške 1,20 eura. Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke nesplnil. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba je dôvodná. Vec právne posúdil podľa § 657, § 559 Obč. zák.. V konaní bolo preukázané, že žalobca požičal žalovanému 21.600,- eur a žalovaný túto pôžičku žalobcovi nevrátil v zmysle dohody o splátkach zakotvenej v dodatku č. 1 z 30.10.2012. Žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že v skutočnosti medzi účastníkmi nešlo o pôžičku a v deň podpisu zmluvy o pôžičke peniaze v skutočnosti neprevzal. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 21.601,20 eur z titulu vrátenia pôžičky. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlhu, preto žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania, ktorých výška je 8,75 % ročne, a to aj zo sumy 1.000,- eur za obdobie od 11.11.2012 do 15.11.2012 vo výške 1,20 eura. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne. Poukázal na to, že zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom, ktorý nevzniká už dojednaním podmienok zmluvy, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Súd prvého stupňa sa uspokojil s nepodloženým tvrdením žalobcu, že pôžička vo výške 24.600,- eur mu bola po podpise zmluvy odovzdaná. S týmto záverom žalovaný nesúhlasí, čo namietal aj v odpore voči platobnému rozkazu. Uviedol, že v základnom konaní dôkazné bremeno vo všeobecnosti zaťažuje žalobcu, ktorý sa domáha, aby súd v jeho veci rozhodol v jeho prospech. Má za to, že súd neoprávnene preniesol na neho dôkazné bremeno, najmä s prihliadnutím na logické pravidlo, že prvotne sa vždy dokazuje prítomnosť určitej skutočnosti, a nie jej neprítomnosť. Súd prvého stupňa takto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav veci a tým, že zmluvu o pôžičke posúdil ako konsenzuálny kontrakt, vec aj nesprávne právne posúdil. Zároveň žalovaný namietal, že mu postupom súdu prvého stupňa bolo znemožnené riadne konanie vo veci, čo zakladá vadu konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. V tejto súvislosti poukázal na to, že nebol v konaní poučený o skutočnosti, že súd automaticky rozhodne v jeho neprospech, ak sa nevyjadrí k presným plneniam, ktoré mali nastať. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje aj za prekvapivé. Ďalej súdu prvého stupňa vytkol, že ho na pojednávaní nevypočul. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V prejednávanej veci žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie. Tieto skutočnosti žalobca aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázal. V spise sa nachádza písomná zmluva o pôžičke zo 04.01.2012 podpísaná oboma účastníkmi konania, ktorou žalobca preukázal uzavretie zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi. Z článku II bod 1, 2 tejto zmluvy vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 24.600,- eur v hotovosti ku dňu podpisu tejto zmluvy, pričom poskytnutím pôžičky sa rozumie prevzatie príslušnej čiastky v hotovosti žalovaným, čo mal žalovaný potvrdiť svojím podpisom tejto zmluvy. Týmto okamžikom malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky žalovanému. Žalovaný netvrdil, že by zmluvu o pôžičke nepodpísal a rovnako netvrdil, že by jeho podpis na zmluve o pôžičke nebol pravý. Závažným argumentom svedčiacim v prospech tvrdení žalobcu je naviac to, že v dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zmluvné strany vyhlásili, že žalovaný časť pôžičky vo výške 3.000,- eur (necelá prvá splátka splatná do 31.01.2012) žalobcovi zaplatil. Zároveň v tomto dodatku zmluvné strany vyhlásili a svojimi podpismi potvrdili, že pôžička ku dňu podpísania dodatku predstavuje sumu 21.600,- eur. Tieto skutočnosti sú v rozpore s tvrdeniami žalovaného, že v skutočnosti sa nejednalo o pôžičku a že žiadnu pôžičku neprevzal. Ak totiž žalovaný pôžičku neprevzal, je nevysvetliteľné, prečo jej časť vo výške 3.000,- eur žalobcovi vrátil. Žalovaný tvrdil, že v skutočnosti sa nejednalo o pôžičku, ale o doplatok kúpnej ceny za reštauráciu, ktorú kúpil od žalobcu, a že teda reálne od žalovaného žiadne peniaze nedostal. Žalobca nepoprel, že bol v obchodnoprávnom vzťahu so žalovaným, tvrdil však, že kúpnu cenu za reštauráciu 49.200,- eur mu žalovaný zaplatil, a že nezávisle od tejto transakcie poskytol žalovanému predmetnú pôžičku. Žalobca predložil súdu vyhlásenie zo 04.01.2012 podpísané oboma účastníkmi konania. V ňom účastníci konania vyhlásili, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 04.01.2012 zvyšok kúpnej ceny za reštauráciu 24.600,- eur a že dňa 04.01.2012 prešlo na žalovaného vlastnícke právo k reštaurácii v súlade s kúpnou zmluvou z 01.12.2012. V bode 6.1 tejto kúpnej zmluvy je uvedené, že vlastnícke právo k predmetu prevodu nadobudne kupujúci - žalovaný momentom zaplatenia kúpnej ceny v plnej výške. Podľa názoru odvolacieho súdu tak žalobca preukázal, že predmetná pôžička nemá súvis s kúpnou cenou za reštauráciu, teda že žalovaný zaplatil žalobcovi kúpnu cenu za reštauráciu a okrem toho mu ešte požičal 24.600,- eur. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že žalobca „zle žaloval“, pretože mal žalovať doplatenie kúpnej ceny a nie vrátenie pôžičky. Z vykonaného dokazovania a najmä z listinných dôkazov založených v spise totiž vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku 24.600,- eur, ktorú mu žalovaný nevrátil. V konaní teda bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že účastníci konania uzavreli predmetnú zmluvu o pôžičke a dodatok č. 1 k nej a že žalobca pôžičku vo výške 24.600,- eur žalovanému aj skutočne odovzdal. Vzhľadom na to žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že pôžičku žalobcovi vrátil, prípadne že predmetný zmluvný vzťah zanikol inak. Žalobca nenavrhol na
preukázanie týchto skutočností žiadne dôkazy. Ani tak urobiť nemohol, pretože jeho obrana spočívala v tvrdení, že žalobca mu žiadnu pôžičku neposkytol. Čo sa týka žalovaným tvrdeného procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorého sa mal dopustiť tým, že ho v konaní nevypočul, zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vo veci vytýčil pojednávania na dni 27.03.2014, 29.04.2014 a 02.10.2014. Žalovaný sa ani na jedno z týchto pojednávaní nedostavil. Jeho vtedajší právny zástupca AK Nosko & Partners, spol. s r.o. sa podaním z 19.03.2014 (č. l. 70) v mene žalovaného vzdal práva na verejné prejednanie veci (§ 115a ods. 1 O.s.p.). Pritom súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 29.04.2014 vec meritórne prejednal za účasti zástupcov oboch účastníkov konania. Nie bez významu je tiež tá skutočnosť, že právny zástupca žalovaného podaním zo 06.06.2014 (č. l. 82) požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na termín 12.06.2014 z dôvodu, že sa mu podarilo skontaktovať so žalovaným, ktorý má záujem vo veci vypovedať. Preto súd prvého stupňa tento termín pojednávania zrušil a stanovil nový termín pojednávania na deň 02.10.2014. Predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 16.06.2014. Právny zástupca žalovaného mal preto zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní dňa 02.10.2014, a to aj napriek tomu, že podaním došlým súdu prvého stupňa dňa 30.09.2014 (č. l. 92) súdu prvého stupňa oznámil, že vypovedal plnú moc žalovanému. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že nie je možné súdu prvého stupňa vytknúť, že vo veci rozhodol bez výsluchu právne zastúpeného žalovaného. Odvolací súd dodáva, že s predvolaním na pojednávanie stanovené na termín 25.05.2015 uložil právnemu zástupcovi žalovaného povinnosť, aby zabezpečil jeho účasť na pojednávaní. Právny zástupca žalovaného jeho účasť na pojednávaní nezabezpečil z dôvodu, že žalovaný sa nachádza v P., jeho presnú adresu nepozná, komunikuje s ním prostredníctvom e-mailov, oznámil mu termín pojednávania, ale žalovaný mu odkázal, že na pojednávanie sa nedostaví, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov. Vzhľadom na to odvolací súd nemohol žalovaného vypočuť. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu. Jeho právny zástupca vykonal v odvolacom konaní 2 úkony právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu, účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 25.05.2015) po 386,74 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Po pripočítaní rež. paušálu 2 x 8,34 eur, advokátska odmena predstavuje sumu 790,16 eur (2 x 386,74 + 2 x 8,34 = 790,16 eur). Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, advokátska odmena sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. zvyšuje o 20 %, teda o sumu 158,03 eur. Celkovo teda advokátska odmena predstavuje sumu 948,19 eur (790,16 + 158,03 = 948,19 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.