Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/244/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213200676 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213200676.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci výkonu rozhodnutia o výchove maloletého K. J., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava o návrhu oprávneného N. J., R.. XX.XX.XXXX, D. R.Z. XX, D., proti povinnej O. J., R.. XX.XX.XXXX, D. Č. X, D., zast. AK SP & R s.r.o., so sídlom Maróthyho 6, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59Em/1/2013-119 zo dňa 25.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie, Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59Em/1/2013-119 zo dňa 25.08.2015, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného, ktorým sa domáhal proti povinnej nariadenia výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletým K. J. a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť povinnej trovy právneho zastúpenia vo výške 258,88 Eur na účet právneho zástupcu AK SP & R s.r.o., so sídlom Maróthyho 6, Bratislava, vedený v T. D., O..I.., Č..Ú.. XXXXXXXXXX/ XXXX, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Oprávnený podal predmetný návrh na výkon rozhodnutia z dôvodu, že povinná neplní rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/56/2009 - 168 zo dňa 15.06.2010, ktorým súd upravil styk oprávneného s mal. K., okrem iného tak, že oprávnený je oprávnený stretávať sa s mal. K. každý kalendárny rok od 10:00 hod. dňa 26.12 do 18:00 hod. dňa 30.12. V danom návrhu povinný uviedol, že styk je nevymožiteľný kvôli neochote povinnej, ktorá nespolupracuje, oprávnenému neposkytuje o synovi žiadne informácie a vzhľadom na vzdialenosť 300 km mu ani neumožňuje žiaden kontakt. Vzhľadom na finančnú situáciu oprávnený nie je schopný pravidelne cestovať do D. bez predbežnej dohody s povinnou. Vo vzťahu k situácii by bolo prijateľné aj to minimum, čo by mohla povinná urobiť, a to umožnenie telefonického kontaktu či rozhovoru cez Skype. Povinná oprávnenému znemožňuje kontakt so synom a taktiež mu neposkytuje žiadne informácie o vývoji ako i zdravotnom stave maloletého. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že z vyjadrenia povinnej zo dňa 17.06.2013 vyplýva, že styk povinného so synom od počiatku nebol a nie je realizovaný riadne v zmysle uvedených rozhodnutí z dôvodu, že svoje právo oprávnený sám dobrovoľne nevyužíva, keďže býva v obci D. a nemožnosť cesty za synom zdôvodňuje finančnou situáciou. Taktiež oprávnený svoje stretnutia so synom obmedzil vždy na deň, kedy sa v D. zúčastnil pojednávania v niektorom zo sporov, ktoré vyvolal. Vtedy mu povinná umožnila, aby sa so synom stretol mimo stanoveného termínu. Oprávnený neskôr naliehal, aby sa mohol s maloletým kontaktovať cez Skype, čo povinná najskôr tolerovala, ale neskôr s ohľadom na vek dieťaťa túto formu kontaktu nechcela dovoliť, nakoľko sa jej takýto ,,styk“ nezdal správny a v žiadnom prípade nemohol nahradiť osobné stretnutia. V lete roku 2012 oznámila povinná oprávnenému, že sú s dieťaťom na chate v N., čo je polovičná cesta od D. a keď chce nech príde za maloletým. Povinný prišiel, ale syna hneď doobeda vrátil, nakoľko bol nepokojný, plakal a nechcel s ním byť sám. Povinná ďalej uviedla, že oprávnený mal možnosť vytvoriť si od malička postupným pravidelným stretávaním sa so synom adekvátny vzťah. Nie je pravdou, že by mu bránila v styku, reps. že by mu styk znemožňovala. Ona sama ho vždy vyzývala, aby prišiel do D. za prácou a zostal tu, že v svojej robotníckej profesii si tu prácu určite nájde. Takúto alternatívu však oprávnený nepripúšťal. Dňa 12.06.2012 bol proti oprávnenému vydaný trestný rozkaz vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona s povinnosťou zaplatiť ďalšie zmeškané výživné vo výške 469, 00 Eur. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie výsluchom oprávneného, povinnej, prednesom jej právneho zástupcu, výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise. Výzvou zo dňa 16.05.2013 tunajší súd vyzval v zmysle § 273 ods. 3 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) povinnú na dobrovoľné plnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/56/2009-168 zo dňa 15.06.2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/218/10-215 zo dňa 23.11.2010. Oprávnený podaním zo dňa 26.08.2013 oznámil súdu, že dňa 23.08.2013 mu povinná umožnila stretnúť sa s dieťaťom aj skôr ako je určené v rozsudku, nakoľko cestoval ranným vlakom, avšak ani tento krát s ním dieťa nechcelo ísť. Podaním zo dňa 10.03.2015 povinná súdu oznámila, že oprávnený sa s maloletým vôbec nestýka, naposledy ho bol navštíviť na jeseň roku 2014. Dôvodom, pre ktorý sa oprávnený nesnaží o styk s dieťaťom, sú finančné dôvody, čo súd prvého stupňa vyhodnotil ako irelevantný dôvod, obzvlášť keď oprávnený inicioval toto konanie o výkon rozhodnutia. Oprávnený vo svojej výpovedi uviedol, že by chcel postupne obnoviť vzťah s dieťaťom a zároveň s ním pravidelne komunikovať cez Skype. Styk s dieťaťom bol sťažený aj z dôvodu, že po každom konaní sa stal nejaký incident s povinnou, pričom oprávnený uviedol, že z finančných dôvodov sa nemôže zúčastňovať styku tak, ako bol upravený rozsudkom. Pokusy o stretnutie s dieťaťom boli, avšak dieťa nebolo pripravené. Keď s ním dieťa nechcelo dňa 23.8.2013 byť, nechal to tak. Nikdy sa po uvedenom dátume nestalo to, že by na stretnutie prišiel a stretnutie by sa neuskutočnilo. Z prednesu právnej zástupkyne povinnej súd prvého stupňa zistil, povinná umožňuje oprávnenému styk s maloletým, ale ako sám priznal, okrem jedného razu žiadne pokusy o styk s malol. neuskutočnil. Pokiaľ ide o žiadosť oprávneného umožniť mu kontakt s malol. cez Skype, toto nie je predmetom tohto konania, pričom styk otca s dieťaťom má byť v prvom rade osobný. Na základe uvedeného povinná žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia. Z výpovede povinnej ďalej súd prvého stupňa zistil, že po pojednávaniach vždy umožnila oprávnenému stretnutia so synom. Stretnutia sa uskutočnili dvakrát, prvýkrát tak, ako uviedol, dňa 23.8.2013 a druhýkrát keď išiel syn k nemu na chalupu. Od tejto doby sa oprávnený žiadneho stretnutia nedomáhal. Povinná bola ochotná umožniť oprávnenému stretnutie so synom aj po pojednávaní. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh oprávneného na nariadenia výkonu rozhodnutia je nedôvodný. Oprávnený nevyužíva svoje možnosti styku, ktorý mu bol upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/56/2009-168 zo dňa 15.06.2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/218/10-215 zo dňa 23.11.2010. Oprávnený sa na styk reálne nedostavoval, čo odôvodňoval vzdialenosťou bydliska povinnej od bydliska oprávneného cca 300 km a s tým súvisiacou výškou finančných prostriedkov, ktoré by musel vynaložiť na cestu. Povinná oprávnenému v styku s dieťaťom nikdy nebránila, práve naopak, umožnila mu stretnutia s maloletým aj mimo času stanoveného rozhodnutím a to najmä po pojednávaniach, čo nesporoval ani samotný oprávnený. Ten sám vo svojom podaní zo dňa 26.08.2013 uviedol, že dňa 23.08.2013 sa stretol s maloletým, aj skôr ako je určené v rozsudku, avšak maloletý s ním odmietol odísť. Súd v tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že povinná opäť umožnila oprávnenému styk s dieťaťom, avšak samotné dieťa s ním nechcelo ísť z vlastnej vôle, nie z dôvodu, že by tomu povinná bránila. Z podania povinnej zo dňa 12.03.2015 zas vyplýva, že oprávnený sa s maloletým nestýka ani sa nijak nesnaží o styk z finančných dôvodov, čo v konečnom dôsledku svojím vyjadrením potvrdil aj samotný oprávnený. Finančná situácia však oprávneného v tomto smere nijakým spôsobom neospravedlňuje a nezakladá dôvod na podanie návrhu na súdny výkon rozhodnutia, ktorý je prípustný v len tom prípade, že povinná by nerešpektovala vykonateľné rozhodnutiu súdu, čo v tomto prípade nijakým spôsobom nebolo preukázané. Ohľadom neumožňovania kontaktu oprávneného s maloletým cez internetovú sieť Skype, prvostupňový súd konštatoval, že povinná nie je povinná sprostredkovať takýto spôsob styku, nakoľko jej to z uvedeného rozhodnutia nevplýva. Ak chce oprávnený participovať na výchove maloletého, mal by uprednostniť osobný kontakt, pred virtuálnym a nájsť si spôsob ako sa s maloletým stýkať aspoň v čase vymedzenom predmetným rozhodnutím, v ktorom mu povinná vôbec nebráni, naopak umožňuje mu kontaktovať sa s maloletým aj nad rámec takto upraveného styku. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a povinnej priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 258,88 Eur. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený s tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Ohľadom zaviazania zaplatiť trovy právneho zastúpenia povinnej oprávnený konštatoval, že súd neprihliadal na reálny stav a neskúmal opodstatnenosť oslobodenia od súdnych trov, nakoľko je evidovaný ako nezamestnaný, poberateľom hmotnej dávky v núdzi, pričom nie je vlastníkom žiadneho majetku. Oprávnený uviedol, že aj samotné rozhodnutie o zamietnutí výkonu úradného rozhodnutia vychádza z nesprávneho posúdenia veci, nakoľko súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza udalosti nezakladajúce sa na pravde. Z dôvodu, že na pojednávaní nebol dostatočný priestor, sú dôkazy v spise neúplné. Oprávnený vo svojom odvolaní poukázal na nesprávnosti uvádzané matkou ako aj na fotografiu o vrátení darčeka dieťaťu na Mikuláša matkou, čo by mal byť jeden z mnohých dôkazov o tom, že matka neumožňuje kontakt oprávnenému s dieťaťom a takýmto spôsobom úplne znemožňuje akokoľvek otcovi dieťaťa na neho výchovne vplývať. Mnoho ďalších podobných dôkazov sú v spisoch v predošlých konaniach o maloletom. Oprávnený konštatoval, že nie je pravdou nedostatočná angažovanosť v stretnutiach s maloletým, nakoľko samotný návrh na výkon úradného rozhodnutia je dôkazom, že pravda je opačná, avšak nemôže za to, že súd koná s prieťahmi a zjavne aj so zaujatosťou voči otcom. Za posledných sedem rokov sa viackrát stalo, že bol syn u neho a k matke sa vrátiť nechcel, tak matka neumožnila žiaden kontakt. Súd neprihliadol ani na skutočnosť, že pôvodný rozsudok je chybný čo sa týka určenia výživného ako aj určeného styku oprávneného s maloletým. Matka vytrhla svojím správaním maloletého zo svojho pôvodného prostredia, aj keď pôvodne mal maloletý vzťahovú väzbu s oprávneným. Súd mal v konaní o výkone rozhodnutia konať aj bez návrhu a zrealizovať hoci aj predbežne nejaký pobyt dieťaťa u otca. Oprávnený ďalej uviedol, že keďže všetky jeho doterajšie návrhy boli zamietnuté a predpokladal takýto výsledok, sám predbežné opatrenie nepodával. Vzhľadom na pomalosť konania súdu, by sa o tom rozhodlo aj tak po prázdninách. Oprávnený mal ďalej za to, že súd aj napriek vedomosti o dlhoročnom odlúčení dieťaťa od rodiča posúdil situáciu neadekvátne a konal so značnými prieťahmi, a trvá na tom, že jedným z lepších riešení je zmena zverenia dieťaťa, keďže súd nechcel, resp. nevedel matku zmravniť a nasmerovať tak, aby nepretrvávalo odlúčenie dieťaťa od rodiča a tým aj jeho psychické týranie. Oprávnený vo svojom odvolaní záverom poukázal na čl. 9 a čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa ako aj na priložené CD nosiče a konštatoval, že jeho jediným želaním je, aby odvolací súd rozhodol čo v najkratšom čase, aby mohol celú vec postúpiť na európsky súd pre ľudské práva. K odvolaniu oprávneného sa listom zo dňa 25.09.2015, súdu prvého stupňa doručeným dňa 30.09.2015, vyjadrila povinná - matka maloletého syna, v ktorom uviedla, že oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, nenavrhuje žiadne nové dôkazy, opiera sa iba o skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania v prvostupňovom konaní a nijakým hodnoverným spôsobom nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, preto jeho odvolanie považuje za nedôvodné a účelové. Podľa názoru povinnej prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru a rozhodnutie spočíva na správnom právnom posúdení veci. Na záver povinná navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenia v plnom rozsahu bez nariadenia pojednávania potvrdil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odvolateľky podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdu dňa 14.01.2013 domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletým K. J. z dôvodu, že povinná neplní rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/56/2009 - 168 zo dňa 15.06.2010, ktorým súd upravil styk oprávneného s mal. K., tak, že mal. K. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. K. sumou 70,00 Eur mesačne, zročné výživné za obdobie 1.1.2009 - 31.5.2009 vo výške 910 Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30,00 Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom jún 2010 pod následkom straty výhody splátok. Styk otca s dieťaťom bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. K. každý týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod za prítomnosti matky do 31.07. 2010, od 01.08.2010 do 31.08.2010 každý kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod do 12:00 hod za prítomnosti matky a od 15.00 hod do 19:00 hod. bez prítomnosti matky, od 01.09.2010 do 31. 10.2010 každý párny týždeň od soboty od 10:00 hod do nedele do 16:00 hod nepretržite, od 1.11.2010 každý párny týždeň od piatku od 17:00 hod. do pondelka do 11:00 hod nepretržite, počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok od 26.12 od 10:00 hod do 30.12 do 18:00 hod, pričom otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho na tom istom mieste odovzdá matke. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 11CoP/218/10-215 zo dňa 23.11.2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Okresný súd Bratislava II dňa 16.05.2013 vyzval povinnú - matku maloletého K. na dobrovoľné plnenie rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/56/2009 - 168 zo dňa 15.06.2010 a zároveň ju upozornil, že v zmysle § 273 ods. O.s.p. jej môže byť uložená pokuta vo výške 200 Eur. Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.06.2013 sa k danej výzve vyjadrila povinná a uviedla, že styk povinného so synom od počiatku nebol a nie je realizovaný riadne v zmysle uvedených rozhodnutí z dôvodu, otec maloletého svoje právo sám dobrovoľne nevyužíva, keďže býva v obci D. a za synom by musel cestovať do D., vyhovára sa, že nemôže prísť, pretože nemá peniaze na cestu. Snažil sa presvedčiť povinnú aby za ním jazdila, nakoľko má ako ZŤP zľavu na cestovnom, čo dva krát v roku 2011 aj spravila, ale uvedené stretnutia vďaka chovaniu oprávnenému nemali na jej zdravotný stav pozitívny vplyv a preto už viackrát za ním nevycestovala. Povinná umožnila stretnutie s otcom aj mimo stanoveného termínu v dni, kedy sa oprávnený zúčastnil pojednávania na niektorom zo sporov, ktoré sám vyvolal. Oprávnený tiež naliehal, aby sa mohol so synom kontaktovať cez Skype, čo sa však pre vek dieťaťa oprávnenej nezdalo správne a nemohol nahradiť osobné stretnutia. Povinná ďalej uviedla, že oprávnený mal možnosť vytvoriť si od malička postupným pravidelným stretávaním sa so synom adekvátny vzťah a nikdy oprávnenému v styku so synom nebránila, alebo ho znemožňovala. Naopak, ona vyzývala oprávneného, aby prišiel do D., našiel si tu prácu a bol so svojím synom častejšie. Takúto alternatívu však oprávnený nepripúšťal. Dňa 12.06.2012 bol proti oprávnenému vydaný trestný rozkaz vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 a ods. 3 TZ s povinnosťou zaplatiť ďalšie zmeškané výživné vo výške 469 Eur. Elektronickým podaním zo dňa 26.08.2013 oznámil oprávnený súdu, že dňa 23.08.2013 sa stretol s maloletým. Povinná mu umožnila stretnúť sa s dieťaťom aj skôr ako je určené v rozsudku, nakoľko cestoval ranným vlakom, avšak ani tentokrát s ním dieťa nechcelo ísť. Podaním zo dňa 10.03.2015 povinná oznámila, že oprávnený sa s maloletým vôbec nestýka, naposledy ho bol navštíviť niekedy na jeseň roku 2014. Dôvodom, pre ktorý dieťa nenavštevuje a ani nijakým iným spôsobom sa nesnaží o styk, sú finančné dôvody, čo je irelevantný dôvod, obzvlášť keď oprávnený inicioval toto konanie o výkon rozhodnutia. Uznesením č.k. 59Em/1/2013-119 zo dňa 25.08.2015 súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku a maloletým K. J. zamietol, nakoľko mal za to, že nie je dôvodný. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Zo spisového materiálu má odvolací súd za preukázané, že oprávnený - otec maloletého neprejavil skutočný záujem o stretnutia so synom, styk maloletého s otcom sa nevykonával v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/56/2009-168 zo dňa 15.06.2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/218/10-215 zo dňa 23.11.2010, čo otec maloletého argumentoval vzdialenosťou bydliska povinnej od bydliska oprávneného cca 300 km a stým súvisiacou výškou finančných prostriedkov, ktoré by musel vynaložiť na cestu. To však nemôže byť dôvod na podanie návrhu na súdny výkon rozhodnutia, nakoľko je zrejmé, že matka maloletého styku otca so synom nebráni, naopak, umožňuje ho aj mimo času určeného súdnym rozhodnutím. Otec vo svojich vyjadreniach uviedol, že s maloletým nemal kontakt takmer dva roky najmä z finančných dôvodov a s tým súvisiacou nemožnosťou cestovať za synom do D.. Odvolací súd konštatuje, že sám oprávnený nevyužíval svoje možnosti na styk s maloletým synom, a to pre opakujúci sa dôvod - zlá finančná situácia. Oprávnený sa zároveň nemôže domáhať kontaktu s maloletým cez internetovú sieť a Skype, nakoľko tento druh kontaktu povinnej z rozhodnutia o úprave styku nevyplýva. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa ust. § 25 ods. 4 zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o fakultatívnu možnosť, a preto súd k zmene rozhodnutia pristúpi len ako ku krajnej možnosti, a len pokiaľ by táto zmena bola v záujme maloletého dieťaťa. Je preto potrebné, aby súd najprv podrobným spôsobom skúmal motívy rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, ktoré ho vedú k neumožňovaniu styku druhému rodičovi s maloletým dieťaťom. Dôležitou skutočnosťou je, že bezdôvodné bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa pokladá za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti. Ak by po všestrannom posúdení veci neboli splnené podmienky na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti podľa ust. § 25 ods. 4, súd sa musí zaoberať otázkou, či aj za daného stavu je v záujme dieťaťa uskutočňovanie styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, a teda či nie je v záujme dieťaťa vyslovenie obmedzenia alebo dokonca zákazu styku dieťaťa s týmto rodičom. Odmietavý postoj rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, k umožňovaniu styku dieťaťa s druhým rodičom nie je a ani nemôže byť rozhodujúcou okolnosťou odôvodňujúcou obmedzenie alebo dokonca zákaz styku dieťaťa s druhým rodičom; môže len zdôrazňovať naliehavú potrebu náležitého zistenia skutočného stavu veci, prípadne aj v spolupráci s odborníkmi. Súd pred nariadením samotného výkonu rozhodnutia má a musí pôsobiť na povinného, ktorý dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Predpokladom uskutočnenia výkonu rozhodnutia je teda doručenie výzvy povinnému, pričom v tejto výzve musí byť presne špecifikovaná povinnosť, ktorej sa má povinný dobrovoľne podrobiť a upozornenie na následky nesplnenia tejto povinnosti. Samotný výkon rozhodnutia je potom viazaný na bezúspešnosť výzvy na dobrovoľné podrobenie sa povinného rozhodnutiu súdu o výchove alebo styku s maloletým dieťaťom. Cieľom výzvy je preventívne pôsobenie na povinného, aby sa vykonateľnému rozhodnutiu podrobil pred jeho samotným výkonom. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých upravujú ustanovenia § 272 a nasl. O.s.p. a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR, ktorou sa upravujú podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí číslo 474/2011 Z.z. Podľa § 272 ods. 1 O.s.p., súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe a/ vykonateľného rozhodnutia súdu, b/ rozhodnutia cudzieho orgánu, cudzej verejnej listiny alebo dohody uzavretej v cudzine, ktoré sú vykonateľné v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu. 38a) Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, ak ide o výkon rozhodnutia podľa ods. 1, ustanovenia § 251 ods. 3 a 4, §§ 255 až 258 a 270 sa nepoužijú. O účastníkoch platia ustanovenia § 94. Podľa odseku 3 uvedeného zákonného ustanovenia, pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa ods. 1 súd písomne vyzve povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa ods. 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce. Podľa odseku 4 uvedeného zákonného ustanovenia, súd je oprávnený výzvu podľa ods. 3 uskutočniť bezprostredne pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1. Zápisnica o výzve sa doručuje spolu s rozhodnutím o odňatí dieťaťa. Predpokladom nariadenia výkonu rozhodnutia je aktívna účasť súdu zameraná na dobrovoľné plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia alebo schválenej dohody. Preto súd skôr, ako nariadi výkon, vyzve toho, kto sa odmieta podrobiť súdnemu rozhodnutiu alebo dohode, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil alebo súdom schválenú dohodu plnil. Vo výzve poučí povinného na následky neplnenia povinností, spravidla požiada iné subjekty o pôsobenie na povinného, aby tieto povinnosti dobrovoľne plnil. Ak takáto výzva zostane bezvýsledná, súd uloží tomu, kto dobrovoľne neplní, pokutu vo výške 200 Eur. V danom prípade bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/56/2009-168 zo dňa 15.06.2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/218/10-215 zo dňa 23.11.2010, upravený styk otca s maloletým synom tak, tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. K. každý týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod za prítomnosti matky do 31.07. 2010, od 01.08.2010 do 31.08.2010 každý kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod do 12:00 hod za prítomnosti matky a od 15.00 hod do 19:00 hod. bez prítomnosti matky, od 01.09.2010 do 31. 10.2010 každý párny týždeň od soboty od 10:00 hod do nedele do 16:00 hod nepretržite, od 1.11.2010 každý párny týždeň od piatku od 17:00 hod. do pondelka do 11:00 hod nepretržite, počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok od 26.12 od 10:00 hod do 30.12 do 18:00 hod, pričom otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho na tom istom mieste odovzdá matke. Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov, a teda aj pre otca maloletého K.. Dôvodom jeho nerealizovania môžu byť iba také záväzné okolnosti ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného, avšak nie zlá finančná situácia oprávneného. Rovnako je však potrebné, aby boli dodržiavané počiatky aj ukončenia stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia aby tak nedochádzalo ku konfliktným situáciám, ktoré v konečnom dôsledku majú dosah na maloleté dieťa. Je na mieste poznamenať, že úspešná realizácia styku je možná nie len rešpektovaním samotného súdneho rozhodnutia, ale aj vzájomnou toleranciou a komunikáciou rodičov, hlavne v prípade pracovnej povinnosti rodiča, ochorenia dieťaťa alebo aj oprávneného rodiča či inej mimoriadnej udalosti, pre ktorú sa styk nemôže zrealizovať. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd má za to, že tomu nie je inak ani v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa s maloletým dieťaťom nestretával resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že povinnosť prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s maloletým dieťaťom nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor. Povinnosť štátnych orgánov využiť všetky donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená, keďže sa musí brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Voleský vs. Česká republika). Je nežiaduce, aby sa rodič, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, dožadoval prijatia opatrení, ktoré by mohli poškodiť zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Elsholz vs. Nemecko). Po ustálení opísaného skutkového stavu tak odvolací súd uvádza, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené ním uvádzané odvolacie dôvody. V konaní sa súd prvého stupňa nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.); obsah odvolania oprávneného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zároveň spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu, po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd plne stotožnil so záverom a právnym vyhodnotením uvedeným v odôvodnení uznesenia prvostupňového súdu, a preto rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 /§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov/. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.