Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/103/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213203655 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213203655.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Metal Trust Europe s.r.o., Braunerova 563/7, 180 00 Praha - Libeň, Česká republika, IČO: 272 91 090, zast. BAK & PARTNERS s.r.o., Panská 14, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 840, proti odporcovi: SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 31 322 832, zast. LEGATE, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, o zaplatenie 1.000.000,- Eur istiny s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. 02. 2015 č. k. 25Cb/34/2013-316, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. 02. 2015 č. k. 25Cb/34/2013-316 v napadnutej časti náhrady trov konania m e n í tak, že súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 5.839,70 eur k rukám jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že súd dňa 21. 03. 2013 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku 33.193,50 Eur za návrh v predmetnej veci o zaplatenie sumy 1.000.000,- Eur s príslušenstvom titulom vrátenia plnenia z bankovej záruky a zároveň ho poučil o následkoch nezaplatenia poplatku v určenej lehote. Nakoľko navrhovateľ napriek poučeniu súdu súdny poplatok neuhradil, súd v zmysle ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Nakoľko zastavenie konania svojím správaním nezavinil odporca, ale navrhovateľ, a to tým, že nezaplatil súdny poplatok za návrh, je povinný uhradiť odporcovi trovy konania. Súd odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5.839,70 Eur v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vyjadrenie k dovolaniu) v základnej sadzbe tarifnej odmeny vo výške 2.425,17 eur / 1 úkon, 2 režijné paušály po 8,04 eur a DPH 20 % vo výške 973,28 eur.
Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. S poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ argumentoval, že je vždy potrebné skúmať (a to aj pri aplikácii ust. § 146 ods. 2 O.s.p.), či uskutočnený a z hľadiska trov konania uplatnený úkon bol potrebný na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Argumentoval, že prvými dvoma úkonmi, ktoré sú z pozície odporcu v konaní potrebné
na účelné bránenie jeho práva, sú príprava a prevzatie právneho zastupovania právnym zástupcom po tom, čo je odporcovi súdom doručený návrh spolu s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu a vyjadrenie sa k návrhu po výzve zo strany súdu. Tieto úkony zo strany súdu môžu pochopiteľne nastať až vtedy, ak súd pristúpi k meritórnemu konaniu, k čomu môže dôjsť až po zaplatení súdneho poplatku alebo po oslobodení navrhovateľa od súdneho poplatku. Kým však súd nepristúpi k takémuto meritórnemu konaniu napr. z dôvodu konania o oslobodení o súdnom poplatku a odporcovi nie je súdom doručený návrh na vyjadrenie, nie je právo odporcu ohrozené, nakoľko súd nemôže ani pojednávať ani rozhodnúť vo veci. Konanie o oslobodení účastníka konania od súdnych poplatkov je navyše konanie výlučne medzi súdom a týmto účastníkom žiadajúcim o oslobodenie. Nakoľko ostatní účastníci konania nemajú na toto konanie žiaden procesný vplyv, ich úkony spojené s konaním o oslobodení druhého účastníka nemôžu byť potrebné na účelné bránenie práva.
Pokiaľ teda odporca aktívne procesne vstúpil do predmetného konania ešte pred tým, než sa mohlo meritórne konať o voči nemu uplatnenom nároku, podľa názoru navrhovateľa nemôže byť takýto postup odporcu považovaný za účelné bránenie práva a vyústiť do priznania trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na uvedené bol navrhovateľ toho názoru, že odporca v konaní neuskutočnil také úkony, ktoré by boli potrebné na účelné bránenie jeho práva a jeho konanie v tejto veci je konaním zneužívajúcim právo na úkor navrhovateľa právne reprobovaným spôsobom. Navrhovateľ ďalej argumentoval, že odporca s ohľadom na jeho štruktúru a postavenie by nemal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia aj keby uskutočnil potrebné úkony, keďže trovy vynaložené účastníkom konania, ktorý disponuje právnym oddelením, resp. právnicky vzdelanými zamestnancami alebo členmi, nie sú nikdy odôvodnené ani potrebné. Na základe uvedeného mal navrhovateľ za to, že súd napadnutým uznesením priznal odporcovi trovy konania (právneho zastúpenia) v rozpore s právom, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci.
K odvolaniu navrhovateľa sa dňa 21. 04. 2015 písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdiť a odporcovi priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. Argumentoval, že momentom dôjdenia návrhu na súd začalo proti odporcovi konanie o zaplatenie sumy 1.000.000,- Eur spolu s príslušenstvom, pričom advokátovi jeho splnomocnením v konaní vznikla povinnosť podľa ust. § 25 ods. 2 O.s.p. účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Úkony, ktoré právny zástupca odporcu v tomto konaní vykonal, boli plne v súlade s uvedeným ustanovením a súčasne boli aj účelne uskutočnené, pretože jednou zo zákonných možností, ako sa odporca môže brániť proti nedôvodne uplatnenému nároku, je aj obrana proti nemu v procesnej rovine. V konaní nie je možné spochybniť, že došlo k prevzatiu veci a k príprave právneho zástupcu odporcu, ktorý aktívne konal bezodkladne po začatí konania s tým, že jeho úkony sú jednoznačné zo súdneho spisu. Je tiež preukázané, že išlo o zákonom umožnené úkony po začatí konania - úkony procesnej obrany proti nároku navrhovateľa, ktorému nikto nezaručuje úspech v spore a práve v dôsledku jeho vlastného neúspechu je nevyhnutné, aby nahradil druhej strane aspoň časť nákladov, ktoré jej spôsobil.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti náhrady trov konania zmeniť.
Jedným zo všeobecných predpokladov, za splnenia ktorých účastníkovi vznikne nárok na náhradu trov konania, je účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva vyžadovaná O.s.p., pričom účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva účastníka na právnu pomoc. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, čo však neznamená, že účastník, ktorý bol v konaní zaviazaný na náhradu trov konania, je povinný druhému účastníkovi nahradiť všetky trovy jeho právneho zastúpenia, a to bez akéhokoľvek rozlíšenia trov z hľadiska účelnosti ich vynaloženia. Odporcove úkony, ktoré boli v rámci súdneho konania uskutočnené v jeho počiatočnej fáze, a to v priebehu poplatkového konania, resp. konania o oslobodenie navrhovateľa od poplatkovej povinnosti, nie je možné vyhodnotiť ako účelne vynaložené trovy, pretože odporca sa v tejto fáze konania ešte nemohol účelne brániť voči uplatnenému nároku navrhovateľa, o ktorom môže súd meritórne konať až po splnení podmienky konania spojenej s poplatkovou povinnosťou navrhovateľa. Účelom návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku je získať úľavu v poplatkovom vzťahu, ktorý podaním návrhu
vznikol medzi navrhovateľom a štátom, pričom skúmanie majetkových pomerov navrhovateľa súdom podľa ust. § 138 O.s.p. a jeho následné rozhodnutie o neoslobodení navrhovateľa sa žiadnym spôsobom nemohlo dotknúť práv odporcu a tento žiadnym spôsobom nemohol rozhodnutie súdu v predmetnej otázke ovplyvniť.
Nakoľko odporcovi vznikli trovy právneho zastúpenia za prevzatie jeho zastúpenia právnym zástupcom a za následné podanie vyjadrenia zo dňa 04. 09. 2014 (č.l. 297 spisu) k dovolaniu navrhovateľa vo veci jeho oslobodenia od súdnych poplatkov, odvolací súd mal za to, že tieto trovy odporcu nie je možné vyhodnotiť ako účelne vynaložené vo vzťahu k navrhovateľovi. Vyjadrením k dovolaniu navrhovateľa odporca nijakým spôsobom nebránil svoje práva voči navrhovateľovi, a teda nemohlo ísť o účelný úkon, pričom nakoľko bolo konanie zastavené v jeho počiatočnej fáze, a to v poplatkovom konaní, neúčelnosť podaného vyjadrenia ako jediného úkonu vykonaného pri zastúpení odporcu, je nutné vzťahovať aj na samotné prevzatie právneho zastúpenia, ktoré sa má v tejto súvislosti považovať taktiež za neúčelné. Náhradou týchto neúčelných trov odporcu preto nie je možné zaťažovať navrhovateľa, aj keď mu bola súdom uložená povinnosť podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť trovy konania z dôvodu zavinenia jeho zastavenia.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil a odporcovi náhradu trov konania podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nepriznal z dôvodu neúčelnosti jemu vzniknutých trov právneho zastúpenia v predmetnom konaní.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému navrhovateľovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.