Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/444/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213206784 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213206784.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: DENTAL studio SK s.r.o., IČO: 43 987 524, so sídlom: Kovácsová 19, Bratislava, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, so sídlom Zámocká 30, Bratislava proti odporcovi: P. W., A..: XX.XX.XXXX, S. W.: W. Č.. XX, W., zastúpenému JUDr. Ing. Jozefom Ludrovanom, trvale bytom: Mierová 183, Bratislava, o zaplatenie 615,- eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 15C/87/2013-86 zo dňa 05.03.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 57,46 eura, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa, JUDr. Ivany Zmekovej, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti žaloby o zaplatenie 8,75% úroku z omeškania ročne zo sumy 615,- eur od 15.12.2012 do 28.02.2013 a v časti o zaplatenie 3% úroku z omeškania ročne zo sumy 615,- eur od 01.03.2013 do zaplatenia zastavil. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 615,- eur s 5,75% -ným úrokom z omeškania ročne od 01.03.2013 do zaplatenia, náhradu iných trov konania 36,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia 315,04 eura, na účet advokátky JUDr. Ivany Zmekovej, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 12 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, podľa § 79 ods. 1 písm. h/, a o/ zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a § 121 ods. 3, § 517 ods. 2, § 559 Obč. zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a vecne tým, že navrhovateľ sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 12.03.2013 domáhal proti odporcovi zaplatenia 615,- eur s 8,75% -ným úrokom z omeškania ročne od 15.12.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že odporca navštevoval zubnú ambulanciu navrhovateľa, kde mu boli poskytnuté služby zubného lekára v rozsahu podľa dodacieho listu k faktúre č. 201215. Navrhovateľ na základe dohody za poskytnuté služby dňa 14.12.2012 vystavil odporcovi faktúru č. 201215 na sumu 615,- eur, splatnú 14.12.2012, ktorú faktúru odporca navrhovateľovi napriek výzvam nezaplatil. Odporca v odpore proti platobnému rozkazu vydanému súdom prvého stupňa žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nemal za zrejmé, na základe čoho a prečo mu bola vystavená a doručená faktúra, ktorá rovnako ako dodací list vykazuje závažné obsahové nedostatky podľa § 3a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Z návrhu nemal zrejmé, v ktorom konkrétnom dni mal mať poskytnuté fakturované služby, ktoré sú predmetom konania; žiadna dohoda medzi a navrhovateľom vo veci faktúry neexistuje. Dodací list ako aj faktúra boli vystavené s dátumom 14.12.2012, pričom dátum dodania je na faktúre uvedený 14.12.2012, v ktorý deň však odporca v ambulancii navrhovateľa nebol. Navrhovateľ mu poslal 2 x faktúru s dodacím listom vystavenú dňa 14.12.2012 a to raz bez čísla, ktorá bola odoslaná dňa 10.12.2012, t.j. 4 dni pred údajným vystavením a raz s číslom 201215, ktorá bola odoslaná dňa 08.02.2013. Keďže obe zásielky považoval za omyl, na tieto nereagoval. Navrhovateľ podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.05.2013 doplnil žalobu v opísaní rozhodujúcich skutočností v tom, že poskytol odporcovi ošetrenie dňa 07.06.2011, dňa 21.06.2011, dňa 29.06.2011, dňa 13.02.2012, dňa 14.02.2012, dňa 23.02.2012, dňa 29.02.2012, dňa 06.03.2012 a dňa 12.04.2012. Služby, ktorých náhradu si navrhovateľ uplatňuje boli odporcovi poskytnuté dňa 12.04.2012, kedy mu boli odovzdané definitívne protetické práce v celkovej hodnote 615,- eur, t.j. individuálny abutment v cene 300,- eur, cerconová korunka na implantát v cene 300,- eur, prenosový kľúč v cene 15,- eur. Za poskytované služby boli odporcovi pri každom ošetrení účtované ceny podľa cenníku navrhovateľa, ktorý sa nachádzal v ambulancii ako aj v čakárni pred ambulanciou navrhovateľa. Navrhovateľ oboznámil odporcu s podmienkami a cenníkom už pri prvom ošetrení dňa 07.06.2011. Skutočnosť, že odporca súhlasil s cenou za poskytované služby a boli mu vopred známe podmienky navrhovateľa mal potvrdzovať aj počet vykonaných ošetrení, za ktoré odporca platil navrhovateľovi v hotovosti hneď po vykonaní jednotlivých ošetrení, na základe čoho mu boli vystavené príjmové doklady. Pri poslednom ošetrení, vykonanom dňa 12.04.20212, sa žalovaný informoval u navrhovateľa na možnosť zaplatiť sumu 615,-eur bezhotovostným prevodom na účet, s čím navrhovateľ súhlasil. Odporca však dohodnutú cenu navrhovateľovi nezaplatil. Vzhľadom na to, že odporca neuhradil navrhovateľovi žalovanú sumu ani na základe niekoľkých telefonických výziev, vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. 2501215 zo dňa 14.12.2012, v ktorej špecifikoval fakturované služby. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 31.05.2013 k doplnenej žalobe uviedol, že za poskytnuté služby platil v hotovosti hneď po vykonaní jednotlivých ošetrení, na základe čoho mu boli vystavené príjmové doklady. Inak tomu nebolo aj pri poslednom ošetrení, kedy mu bol vystavený príjmový doklad na žalovanú sumu 615,- eur zo dňa 12.04.2012, ktorý mal dokazovať, že navrhovateľ si nárok uplatňuje bezdôvodne. Navrhovateľ pred začatím pojednávania o veci vzal žalobu v časti o zaplatenie 8,75% úroku z omeškania ročne zo sumy 615,- eur od 15.12.2012 do 28.02.2013 a v časti o zaplatenie 3% úroku z omeškania ročne zo sumy 615,- eur od 01.03.2013 do zaplatenia späť, na základe čoho súd konanie v uvedenej časti podľa § 96 O. s. p. zastavil. Súd prvého stupňa mal za nesporné, že medzi účastníkmi dňa 07.06.2011 došlo k uzatvoreniu ústnej dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, na základe ktorej navrhovateľ poskytoval odporcovi špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť (implantácia v oblasti 14) v dobe od 07.06.211 do 12.4.2012, v dohodnutom rozsahu, dohodnutej odhadovanej cene v súlade s platným cenníkom zdravotných výkonov navrhovateľa ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, plne hradenej odporcom. Ďalej mal za nesporné, že odporca za jednotlivé zdravotné výkony poskytnuté v dobe od 07.06.2011 do 06.03.2012 uhradil navrhovateľovi ich cenu hotovostnou platbou na základe vystaveného príjmového pokladničného dokladu. Dňa 12.4.2012 navrhovateľ odporcovi poskytol zdravotnú starostlivosť zdravotným výkonom nadstavba na implantát (abutment) v cene 300, -eur (podľa cenníka cena od 180,- eur do 300,- eur), bezkovová celokreamická korunka CERCON v cene 300,- eur (podľa cenníka 330,- eur) a prenosový kľúč v cene 15,- eur (podľa cenníka 15,- eur). Navrhovateľ po poskytnutí tohto zdravotného výkonu vydal odporcovi za jeho poskytnutie príjmový pokladničný doklad vo výške úhrady 615,- eur hotovostnou platbou. Navrhovateľ tvrdenie, že odporca skutočne neuhradil hotovostnou platbou navrhovateľovi dňa 12.4.2012 cenu za poskytnutý zdravotný výkon napriek tomu, že o platbe navrhovateľ vystavil a odporcovi odovzdal doklad o jej úhrade preukázal výpoveďami konateľky MUDr. Silvie Jamborovej a svedkyne P. M., ako aj zápisom, ktorý urobila svedkyňa na rube príjmového pokladničného dokladu. Pokiaľ by odporca dňa 12.4.2012 uhradil za zdravotný výkon cenu uvedenú na doklade hotovostnou platbou, nebol by žiaden racionálny dôvod, aby na doklad, ktorý má preukazovať prijatie platby v hotovosti prijímateľ na rub dokladu uviedol údaje potrebné pre plnenie bezhotovostným prevodom, pokiaľ by platbu v hotovosti v skutočnosti prijal. O tom, že odporca v skutočnosti v hotovosti ani iným spôsobom navrhovateľovi za predmetný zdravotný výkon nezaplatil svedčí aj následné konanie navrhovateľa, ktorý telefonicky odporcu opakovane žiadal o jeho úhradu, čo nespochybnil ani sám odporca. Napriek tomu, že navrhovateľ doklad v origináli predložil, odporca sa nevedel vyjadriť k zápisu na zadnej strane a v konaní nevedel hodnoverne preukázať tvrdenie, a to ani výpoveďou svedkyne Jany Hankovej, že dňa 12.4.2012 mal k dispozícii sumu peňazí postačujúcu na úhradu za poskytnutý zdravotný výkon hotovostnou platbou. Súd prvého stupňa tak mal za to, že zo strany odporcu bola splnená procesná povinnosť tvrdenia, ale tvrdenie o zániku záväzku splnením bez akýchkoľvek pochybností preukázané nebolo. Žalobe navrhovateľa v časti istiny o zaplatenie 615,- eur tak vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie pohľadávky navrhovateľovi. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a ich výške rozhodol podľa § 121 ods. 3 a § 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zákonníka a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. Navrhovateľ odporcu preukázateľne požiadal o plnenie pohľadávky 615,- eur faktúrou č. 201215 zo dňa 14.12.2012, doručenou dňa 14.02.2013. Podľa zákona o účtovníctve sa táto stala splatnou 14 dní od doručenia, a teda 28.02.2013; odporca sa dostal do omeškania s jej plnením podľa § 563 Obč. zákonníka dňa 01.03.2013. Navrhovateľ tak mal právo domáhať sa proti odporcovi zaplatenia úrokov z omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 5,75 % ročne od 01.03.2013. Súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľovi proti neúspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, a to za zaplatený súdny poplatok za žalobu 36,50 eura a iné trovy konania podľa § 151 ods. 8 O. s. p. a náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa 315,04 eura. Podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. priznal právnej zástupkyni navrhovateľa odmenu za 3 úkony právnej služby po 39,84 eura za jeden úkon (1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 01.02.2013, 2/ písomné podanie žaloby zo dňa 06.06.2013 na súd, 3/ vyjadrenie zo dňa 15.05.2013 k odporu). Podľa § 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013 priznal odmenu za 3 úkony právnej služby po 39,84 eura za jeden úkon (1/ až 3/ účasť na pojednávaniach pred súdom v dňoch 09.10.2013, 10.01.2014 a 05.03.2014), plus režijný paušál 47,32 eura (4x 7,81 eura, 2 x 8,04 eura), plus 20% DPH z odmeny a náhrad 143,41 eura (za úkony vykonané od 01.10.2013), t.j. 28,68 eura. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca, a to v časti, v ktorej bol súdom prvého stupňa zaviazaný na zaplatenie sumy 615,- eura s príslušenstvom. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa zamietol. Pre prípad, ak odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdí žiadal, aby podľa § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v potvrdzujúcom rozhodnutí vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pričom napriek vykonaným dôkazom dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odporca v priebehu konania predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 12.04.2012, ktorým jednoznačne a hodnoverne preukázal, že predmetná suma bola navrhovateľovi zaplatená v hotovosti v deň uvedený na doklade. Takýto doklad slúži na potvrdenie prijatia peňažnej hotovosti od platiteľa čo má byť potvrdené aj podpisom navrhovateľa na lícnej strane. Príjmový pokladničný doklad má len jednu, a to lícnu (averznú) stranu, rubová strana dokladu sa nepoužíva, mal tak za irelevantné čo je na nej uvedené či napísané. Odporcu pri odovzdaní dokladu nenapadlo skúmať averznú stranu a zisťovať čo je na nej napísané, sumu zaplatil, vzal doklad a opustil ambulanciu. Súd prvého stupňa tak príjmový pokladničný doklad ako dôkazný prostriedok nesprávne vyhodnotil čím dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Opomenul tiež uviesť aký racionálny dôvod má podpis konateľky navrhovateľa a odporcu na averznej strane dokladu o prijatí peňažnej hotovosti, ak by k tomu skutočne nedošlo. Ani svedkyňa P. M.Á. nevedela uviesť ako farbou bol na rubovej strane napísaný text napriek tomu, že ju súd na to niekoľkokrát vyzýval, čo má potvrdzovať, že text bol napísaný nevedno kedy a z akých dôvodov; suma 615,- eur sa napokon môže zhodovať za výkon poskytnutý inému pacientovi, resp. reverzná strana príjmového pokladničného dokladu môže slúžiť na zapísanie poznámky. Nemôže však slúžiť ako záväzný text a preukazovať údajnú dohodu o platení formou bezhotovostného prevodu na účet. Rozhodnutie je založené na z dôkazov produkovaných formou svedeckých výpovedí konateľky navrhovateľa a jeho zamestnankyne, medzi ktorými je priamo závislý vzťah vyplývajúci z ich postavenia ako zamestnávateľa a zamestnanca a z nelogických záverov vo veci telefonátov a následného konania navrhovateľa či nekonania odporcu. Priamy listinný dôkaz, ktorý bez akýchkoľvek dokazuje zaplatenie sumy v hotovosti pritom nevzal do úvahy. Mal za neprípustné obrátenie dôkazného bremena v neprospech odporcu, ktorý sa mal vyjadrovať k zápisu, ktorý sám nenapísal a pri preberaní dokladu o ňom nemal vedomosť. Nebol mu tiež zrejmý spôsob, akým by hodnoverne preukázal skutočnosť, tvrdenie, že nemal k dispozícii sumu peňazí postačujúcu na úhradu. Namietal tak záver súdu, podľa ktorého ani držba originálu dokladu o hotovostnej úhrade nie je spôsobilá dokázať zaplatenie peňažnej pohľadávky a dodávateľ služby či tovaru sa môže duplicitne domáhať zaplatenia svojho nároku. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, že súd prvého stupňa prihliadol na príjmový pokladničný doklad ako na listinný dôkaz, ktorý však vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi a to svedeckými výpoveďami, výpismi z vykonaných telefonických hovorov odporcovi, ktorého tvrdenia na pojednávaní boli v rozpore s výpoveďami so skutočnosťami uvedenými v odpore. Súd tak dôkaz posúdil nielen formálne, ale v rozhodnutí komplexne posúdil a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré listinný dôkaz preukazoval. Odporca v odpore proti platobnému rozkazu argumentoval, že faktúry považoval za omyl na strane navrhovateľa a preto na tieto nereagoval, po predložení výpisov o vykonaní telefonických hovorov odporcovi potvrdil, že ho navrhovateľ kontaktoval ohľadne z dôvodu úhrady dlžnej sumy. Pravdivosť tvrdení konateľky navrhovateľa a svedkyne P. M. mal danú tiež tým, že bez toho aby odporca predložil originál príjmového dokladu uviedli, že na rube potvrdenia P. M. napísala číslo účtu, na ktoré mal odporca uhradiť sumu 615,- eur. Z ich výpovede mal zrejmý dôvod, pre ktorý je na príjmovom doklade podpis konateľky ako aj odporcu, a to že navrhovateľ oznámil, že nemá pri sebe potrebnú hotovosť až potom ako asistentka pripravila príjmový doklad. Uvedené skutočnosti vyplývajú z dokazovania, svedeckých výpovedí ako aj z pokladničného dokladu. Z uvedených skutočností mal vyplývať aj dôvod, pre ktorý boli na príjmovom pokladničnom doklade podpisy, pričom týmito skutočnosťami sa zaoberal aj súd prvého stupňa. Poukázal tiež na zásadu hodnotenia dôkazov, podľa ktorej súd hodností dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci, poukázal tiež na rozhodnutie publikované v zbierke rozhodnutí pod č. R V/1968. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 42/1993), (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009). Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. októbra 2010, sp. zn. 30 Cdo 3577/2008) Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia žalovanej sumy 615,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že navrhovateľom bol dňa 12.04.2012 odporcovi poskytnutý zdravotnícky výkon, a to individuálny abutment za sumu vo výške 300,- eur, cerconova korunka na implantát vo výške 300,- eur a prenosový kľúč za 15,- eur, ktoré skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporené. Sporná bola len skutočnosť či odporca navrhovateľovi za poskytnutý zdravotnícky výkon uhradil požadovanú sumu. Navrhovateľ odporcovi za poskytnutý zdravotnícky výkon vystavil faktúru č. 201215 zo dňa 14.12.2012 (č.l. 9). Odporca namietal, že za poskytnutý zdravotnícky výkon navrhovateľovi zaplatil v hotovosti o čom predložil príjmový pokladničný doklad. Odvolací súd však má za to, že navrhovateľ skutočnosť, že odporca za poskytnutý zdravotnícky výkon zaplatil v hotovosti kvalifikovaným spôsobom spochybnil, a to jednak svedeckými výpoveďami ošetrujúcej zubnej lekárky, konateľky či asistentky, ako aj zápisom údajov o bankovom účte navrhovateľa na príjmovom doklade, na ktorý mal odporca zaplatiť bezhotovostným prevodom či opakovanými výzvami navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy. Nakoľko je príjmový pokladničný doklad súkromnou listinou, uvedená skutočnosť nevylučuje možnosť spochybnenia údajov v ňom uvedených v rámci dokazovania v súdnom konaní, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade. Taktiež v súvislosti s odvolacou námietkou hodnovernosti svedkyne, P. M., ktorá je zamestnankyňou navrhovateľa, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je zrejmé, že podľa § 126 ods. 2 O. s. p. musí súd na začiatku výsluchu svedka zistiť jeho totožnosť a okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť. Z hľadiska okolností vierohodnosti svedkyne a síce skutočnosti, že je zamestnankyňou navrhovateľa odvolací súd uvádza, že tieto okolnosti musí súd zohľadniť, neznamenajú však, že tento dôkaz nemôže v rámci dokazovania vykonať. Súd tak tento dôkaz hodností pri zohľadnení tejto okolnosti. Odvolací súd má pritom za to, že výpoveď svedkyne v zmysle vyššie uvedenej judikatúry bola súladná s inými, v konaní vykonanými dôkazmi a z nich získanými poznatkami, na základe ktorých navrhovateľ zakladal dôvodnosť žalovaný nárok (vedomosť o nedostatku peňažnej hotovosti odporcu, vedomosť o zápise čísla bankového účtu navrhovateľa na príjmovom pokladničnom doklade vystavenom svedkyňou). V súvislosti so žiadosťou navrhovateľa, aby pre prípad, ak odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdí vyslovil prípustnosť dovolania navrhovateľa pre výskyt otázky po právnej stránke zásadného významu odvolací súd uviedol, že nakoľko navrhovateľ v návrhu neuviedol, v čom má otázka zásadného právneho významu spočívať, návrhu navrhovateľa na vyslovenie prípustnosti dovolania voči rozsudku odvolacieho súdu nebolo možné vyhovieť. Za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu totiž možno považovať rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, a teda má všeobecný vplyv na prípady podobnej povahy. Podľa názoru odvolacieho súdu však navrhovateľ takúto otázku v podanom odvolaní nenastolil. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 57,46 eura podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za jeden úkon právnej služby, podané vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 13.06.2014, vo výške 39,84 eura spolu s režijným paušálom vo výške 8,04 eura, zvýšený o DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.