Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/125/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213207589 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213207589.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HT Steel, a.s., so sídlom Ríšova 2, 641 00 Brno, IČO: 28264274, Česká republika, zastúpeného: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36854808, proti žalovanému: P13 Retail park s.r.o., so sídlom Pestovateľská 13, Bratislava 821 04, IČO: 45966265, zastúpenému: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/59/2013-437 zo dňa 23.3.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/59/2013-437 zo dňa 23.3.2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia. Návrhom vo veci samej sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 980.649,14 EUR istiny s príslušenstvom ako aj zmluvnej pokuty vo výške 360.883,20 EUR titulom ručiteľského záväzku žalovaného. Návrhom podaným na súd dňa 02.03.2015 sa žalobca domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému uskutočňovať akékoľvek právne úkony, ktorými by previedol svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam W. na A. R. Č.. XXXX R. P. Z. Okresného Ú. T. pre Z.: T. O., Z.: T. - E. Č. S., P.A. Ú.: Q. I.: I.. H. H. S. „. H.. Č.. XXXXX/X, C. H.: W. H. I. F., Z. R.: XX.XXX E.; T.. H. H. S. „. H.. Č.. XXXXX/XX, C. H.: W. H. I. F., Z. R.: XX.XXX E.; B. H. H. S. „. H.. Č.. XXXXX/XX, C. H.: W. H. I. F., Z. R.: X.XXX E.; C.. H. H. S. „. H.. Č.. XXXXX/XX, C. H.: W. H. I. F., Z. R.: XXX E.; L.. H. H. S. „. H.. Č.. XXXXX/XX, C. H.: W. H. I. F., Z. R.: X E.; M.. H. H. S. „. H.. Č.. XXXXX/XX, C. H.: W., Z. R.: XX E.; G.. H. H. S. „. H.. Č.. XXXXX/XX, C. H.: W. H. I. F., Z. R.: XX E.; U.. J. J. XX - Z. I., J.. Č..: XXXXX, J. na H. P.-B. H.. Č.. XXXXX/XX; O.. J. J. XX - Z. T., J.. Č..: XXXXX, J. na H. P.-B. H.. Č.. XXXXX/XX (ďalej spolu len „nehnuteľnosti“), na inú osobu, vkladom nehnuteľností do majetku tretej osoby, kúpnou, zámennou, darovacou alebo akoukoľvek inou zmluvou, ktorej predmetom by bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo zaťaženie Nehnuteľností akýmikoľvek ťarchami alebo bremenami. Žalobca sa súčasne domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa uzavretia akýchkoľvek právnych úkonov s povahou zmluvy o budúcej zmluve, ktorými by sa zaviazal žalovaný previesť vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam, a to vkladom do majetku tretej osoby, kúpnou, zámennou, darovacou alebo akoukoľvek inou zmluvou, ktorej predmetom by bol prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam alebo zaťaženie nehnuteľností akýmikoľvek ťarchami alebo bremenami. Žalobca sa ďalej domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zložiť do úschovy na tunajšom súde jednorázovo peňažnú sumu vo výške 250.000,- EUR, a to do 30 dní odo dňa doručenia predbežného opatrenia. Žalobca sa nakoniec domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému pravidelne mesačne skladať peňažnú sumu vo výške 20.000,- EUR do úschovy na tunajšom súde, a to vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim mesiacu, v ktorom bolo žalovanému toto predbežné opatrenie doručené, až do zloženia sumy v celkovej výške 980.649,14 EUR, najneskôr však do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. Žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že v zmysle účtovnej závierky žalovaného za rok 2013 je žalovaný výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú jediným likvidným majetkom, ktorým by mohlo dôjsť k uspokojeniu nárokov žalobcu, ktorých sa voči žalovanému žalobca domáha prostredníctvom predmetného konania, pričom ak by nedošlo zo strany žalovaného k dobrovoľnému splneniu súdom uloženej povinnosti, žalobca by musel pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že má dôvodnú obavu, že žalovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, tieto v priebehu konania, resp. do jeho právoplatného skončenia prevedie na inú osobu, prípadne ich opakovane založí, zaťaží vecným bremenom alebo bude s nehnuteľnosťami iným spôsobom nakladať alebo disponovať, čo by mohlo mať za následok úplné, resp. podstatné ukrátenie uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalobca súčasne poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by súd nenariadil predbežné opatrenie, je možné predpokladať riziko prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam žalovaným za účelom získania peňažných prostriedkov. Žalovaný by teda naďalej mohol preberať záväzky a ich uspokojenie zabezpečovať zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, a tak tieto nehnuteľnosti zaťažovať. V tejto súvislosti žalobca ďalej uviedol, že žalovaný i v priebehu tohto konania na seba preberá záväzky a na zabezpečenie týchto záväzkov zaťažuje nehnuteľnosti, čím sa záväzok žalovaného voči žalobcovi dostáva z hľadiska uspokojenia do podstatne horšieho postavenia ako neskoršie záväzky, ktoré na seba v súčasnosti žalovaný preberá. Preberanie záväzkov žalovaným a s tým spojené zaťažovanie nehnuteľností vyplýva aj zo zápisu na liste vlastníctva č. XXXX R. P. Z. Okresného Ú. T. k nehnuteľnostiam, kde v časti : Ťarchy bolo vložené podľa rozhodnutia Okresného úradu Bratislava V-1652/15 zo dňa 27.01.2015 záložné právo v prospech: PPF banka, a.s., Evropská 2690/17m Praha 6, ČR, IČO: 47 116 129 ku všetkým nehnuteľnostiam. K zhoršeniu vymožiteľnosti svojej pohľadávky s ohľadom na zaťažovanie nehnuteľností záložnými právami tretích osôb za účelom zabezpečenia ich neskorších pohľadávok uviedol, že dňa 05.12.2011 bol k zmluve o dielo č. 2.04/2011 zo dňa 05.09.2011 uzatvorený medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou O.St.S. a.s. ako generálnym dodávateľom dodatok č. 3, predmetom ktorého je výhrada vlastníctva žalobcu k poskytnutému plneniu - častiam diela (stavbám zapísaným na LV č. XXXX tvoriacim Shopping park Korzo), za ktoré nebola uhradená cena diela. V uvedenom zmysle je vlastníkom týchto častí diela v rozsahu nárokov, ktorých sa domáha prostredníctvom tohto konania stále žalobca, od čoho sa taktiež odvodzuje dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia, vzhľadom na to, že akýmkoľvek ďalším prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam by došlo k podstatnému oslabeniu výhrady vlastníctva žalobcu k častiam žalobcom zrealizovaného diela, ktorých je tak žalobca stále vlastníkom. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že žalovaný preberá na seba ďalšie záväzky potvrdzujú aj údaje obsiahnuté v súvahe žalovaného za rok 2013 (hodnota Nehnuteľností predstavuje sumu 16.267.701,- Eur, pričom bankové úvery toho času predstavovali sumu 14.758.989,- Eur), že ďalšie záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností podľa rozhodnutia Okresného úradu Bratislava V-1652/15 zo dňa 27.01.2015 v prospech PPF banka, a.s., zabezpečuje záväzky žalovaného, ktoré spolu s predchádzajúcimi záväzkami žalovaného voči UniCredit Bank Austria AG rovnako zabezpečenými záložnými právami k nehnuteľnostiam v zmysle listu vlastníctva č. XXXX, presahujú samotnú hodnotu nehnuteľností. Žalobca sa v predmetnom návrhu na vydanie predbežného opatrenia súčasne domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť jednorázovo zložiť do úschovy tunajšieho súdu peňažnú sumu vo výške 250.000,- Eur, a to do 30 dní odo dňa doručenia tohto predbežného opatrenia, ako aj pravidelne mesačne skladať peňažnú sumu vo výške 20.000,- Eur, a to vždy k 15 dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim mesiacu, v ktorom bolo žalovanému predbežné opatrenie doručené, až do zloženia sumy v celkovej výške 980.649,14 Eur, najneskôr však do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že sám konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 17.2.2015 uznal existenciu ručiteľského záväzku vo výške 250.000,- Eur. Súčasne poukázal na skutočnosť, že Shopping park Korzo, ktorého podstatnú časť realizoval žalobca, žalovaný prenajíma tretím osobám za pravidelnú odplatu - nájomné a v tomto zmysle teda aj z majetku žalobcu, resp. na jeho úkor si žalovaný zabezpečuje zisk. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 102 ods. 1 prvá veta O. s. p. ako aj na ust. § 75 ods. 1 prvá veta O. s. p., a § 76 ods. 1 a 2 O. s. p., a zdôraznil, že navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) predbežným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a účastník ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Súd zároveň poukazuje na to, že skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa pri predbežných opatreniach, ak chce navrhovateľ zakázať odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami vyžaduje, aby navrhovateľ osvedčil, že je jeho nárok ohrozený. Toto ohrozenie musí byť konkrétne a súčasne musí spočívať v konaní odporcu. V danom prípade ide o také konanie, ktorým by odporca mienil nakladať s nehnuteľnosťami a týmto spôsobom by ohrozoval právo navrhovateľa na budúci výkon rozhodnutia. Podľa názoru súdu, žalobca neosvedčil také konanie žalovaného, dôsledkom ktorého je znižovanie majetku a reálna hrozba. Tvrdenie žalobcu nie je podložené žiadnymi listinnými dôkazmi, je teda hypotetické a preto nemôže byť dôvodom na nariadenie takého výnimočného procesného rozhodnutia, akým je predbežné opatrenie. Navyše samotný dlh bez splnenia ďalších podmienok nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Či je nárok žalobcu dôvodný aj v časti 250.000,- Eur je predmetom konania vo veci samej. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Mal za to, že závery prijaté súdom v odôvodnení uznesenia, ktoré majú byť rozhodnými pre zamietnutie návrhu sú v priamom rozpore so skutočnosťami tvrdenými žalobcom v návrhu ako aj samotnými dôkazmi priloženými žalobcom k návrhu. Mal za to, že súd dospel k záveru bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s tvrdením žalobcu, ktoré bolo doložené dôkazmi k návrhu, že žalovaný v priebehu konania na seba preberá záväzky a na zabezpečenie týchto záväzkov zaťažuje nehnuteľnosti, čím sa záväzok žalovaného voči žalobcovi dostáva z hľadiska vymožiteľnosti a uspokojenia do podstatne horšieho postavenia ako neskoršie záväzky, ktorá na seba preberá žalovaný v súčasnosti. Preberanie záväzkov žalovaným a s tým spojené zaťažovanie nehnuteľností vyplýva aj zo zápisu na LV. č. XXXX R. P. Z. Okresného Ú. T. k nehnuteľnostiam, kde v časti C: Ťarchy bolo vložené podľa rozhodnutia Okresného úradu Bratislava V-1652/15 zo dňa 27.1.2015 záložné právo v prospech: PPF banka, a.s., Evropská 2690/17m Praha 6, ČR, IČO: 47 116 129 ku všetkým Nehnuteľnostiam. Nesprávny je skutkový záver súdu prvého stupňa v tom, že žalobca sa len domnieva o nakladaní s nehnuteľnosťami žalobcom, keďže žalobca v konaní nespochybniteľne preukázal, že žalobca počas konania s nehnuteľnosťami nakladá tým, že splnenie svojich novo prevzatých záväzkov zabezpečuje zriadením záložného práva v prospech tretej osoby. Zjavne nesprávnym je potom záver súdu prvého stupňa o tom, že žalobca nemal osvedčiť také konanie žalovaného, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty majetku. Naopak práve v konaní žalovaného, ktorý na seba preberá záväzky, ktorými zaťažuje nehnuteľnosti a tým znižuje ich hodnotu počas prebiehajúceho súdneho konania, žalobca nachádza splnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, keďže takýmto konaním žalovaného je daná dôvodná a opodstatnená obava, že výkon rozhodnutia by mohol vyť úplne zmarený. Preto žalobca považuje za účelom poskytnutia účinnej ochrany svojho ohrozeného nároku za nevyhnutné, nariadiť predbežné opatrenie aj v rozsahu zákazu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu v zmysle petitu návrhu keďže je dôvodná obava, že žalovaný by pristúpil k predaju nehnuteľností. Má za to, že je nepochybné, že do doby kým by žalobca mohol preukázať konanie žalovaného bezprostredne smerujúce k prevodu nehnuteľnosti, tak ako to naznačuje súd prvého stupňa a až na tomto základe podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, k prevodu nehnuteľnosti by s ohľadom na dĺžku katastrálneho konania došlo s určitosťou pred nariadením predbežného opatrenia, čím by samotný inštitút predbežného opatrenia ako nefunkčný, stratil akýkoľvek význam. Žalobca sa súčasne návrhom domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť jednorázovo zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu 250.000,- EUR a povinnosť pravidelne mesačne skladať do úschovy súdu sumu 20.000,- EUR. Žalobca má za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil aj toto navrhované predbežné opatrenie keď mu nevyhovel a jediným dôvodom jeho nevyhoveniu mala byť skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že žalovaný disponuje takou čiastkou, ktorú žiada zložiť do úschovy na súde jednorázovo ako aj opakovane. Takáto požiadavka kladená súdom na žalobcu, ktorá žiadnym spôsobom nevyplýva z právnej úpravy inštitútu predbežného opatrenia, je absolútne nelegitímna. Je nepochybné, že takáto požiadavka kladená na žalobcu je z jeho strany v zásade nesplniteľná, keďže žalobca spravidla objektívne nemôže mať prístup k takýmto dokumentom, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom. Naopak takéto dokumenty môže vyžiadať súd od žalovaného alebo priamo z banky. Poukázal tiež na to, že Shopping park Korzo s predajnou plochou 14.000 m2, ktorého vlastníkom je žalovaný a ktorého podstatnú časť realizoval žalobca, žalovaný v celom rozsahu prenajíma tretím osobám za pravidelnú odplatu - nájomné. Je teda daný dôvodný predpoklad, že žalovaný disponuje finančnými prostriedkami, ktorých zloženia sa jednorázovo aj na pravidelnej báze žalobca prostredníctvom návrhu domáha. Má za to, že je dôvodná obava, že budúci výkon rozhodnutia konaním žalovaného bude, resp. už toho času môže byť podstatným spôsobom zmarený, keďže žalovaný počas prebiehajúceho konania na seba preberá záväzky, čo vyplýva jednak z výpisu z LV. č. XXXX ako aj z výpisu z ORSR žalovaného (záložné právo na obchodný podiel jediného spoločníka v prospech totožného veriteľa PPF banka a.s., ktorých splnenie zabezpečuje majetkom tretej osoby). Vzhľadom na to, že svoje záväzky zabezpečuje aj majetkom tretej osoby, možno sa dôvodne domnievať, že hodnota nehnuteľnosti je nižšia ako záväzky, ktoré toho času žalovaný na seba prevzal. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd vyhovel návrhu žalobcu a vydal v zmysle jeho návrhu predbežné opatrenie. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa ust. § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Predbežné opatrenie podľa § 102 O.s.p. možno nariadiť po začatí konania vo veci samej z dôvodu, že je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Navrhovateľ však musí osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna a teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť alebo zákaz predbežným opatrením, koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že skutočnosť, že žalovaný zaťažuje svoje nehnuteľnosti, ktorých je vlastníkom záložným právom v prospech tretích osôb v danom prípade banky od ktorej si zrejme žalovaný berie úver na svoje podnikateľské zámery nie je dôvodom, aby bolo možné predpokladať, že budúci súdny výkon rozhodnutia vo veci samej zo strany žalovaného bude ohrozený, pretože nie je zo strany žalobcu osvedčené, že nie je v reálnych možnostiach žalovaného predmetný úver na základe riadnej podnikateľskej splatiť resp. v budúcnosti splácať a či vôbec dôjde k naplneniu záložného práva zo strany banky v prospech ktorej je zriadené záložné právo. Odvolací súd má za to, že nariadiť predbežné opatrenie nemožno na základe predpokladaných skutočností, ktoré sa môžu stať v budúcnosti ale na základe reálnej hrozby dôsledkom ktorej dochádza k znižovaniu hodnoty majetku resp. na základe konania žalovaného z ktorého je nepochybné a zrejmé, že žalovaný robí všetko pre to aby znižoval hodnotu svojho majetku resp. sa tohto zbavoval a tým ohrozoval budúci súdny výkon rozhodnutia vo veci samej. Takéto konanie zo strany zo strany žalobcu na strane žalovaného preukázané nebolo ani na základe predložených listinných dôkazov. Je nesporné, že účelom predbežného opatrenia je rýchla i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho hoci v prípade ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia. Navrhovateľ síce poukazuje na konanie odporcu, ktoré má svedčiť o tom, že sa vyhýba plateniu dlhu ako aj na dôvodnú obavu, že odporca pristúpi s nakladaním predmetnými nehnuteľnosťami avšak samotná obava navrhovateľa bez predloženia relevantných dôkazov nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd má za to, že skutočnosť, že žalovaný svoje nehnuteľnosti zaťažuje záložným právom v prospech tretích osôb v danom prípade v prospech bánk nie je dôkazom o tom, že sa znižuje hodnota majetku žalovaného, keďže žalovaný môže finančné prostriedky využívať eventuálne na ďalšiu jeho podnikateľskú činnosť a v dôsledku podnikateľskej činnosti zhodnocovať svoj majetok. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal aby súd uložil žalovanému zložiť do úschovy súdu sumu 250.000,- EUR resp. aby uložil žalovanému skladať peňažnú sumu vo výške 20.000,- EUR do úschovy a to vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim mesiacu, v ktorom bolo žalovanému toto predbežné opatrenie doručené, až do zloženia sumy v celkovej výške 980.649,14 EUR, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že takéto predbežné opatrenie, ktorým žalobca žiada aby boli do súdnej úschovy zložené finančné prostriedky možno nariadiť iba v takom prípade ak bolo osvedčené, že veci alebo peniaze, ktoré mali byť predmetom úschovy má táto osoba fyzicky u seba. Navyše pri nariadení predbežného opatrenia musí súd prihliadať na to, aby zásah do práv a oprávnení záujmov subjektu ktorému sa ukladá táto povinnosť nebol neprimeraný aj s ohľadom na možný vznik ujmy. Ujma odporcu nesmie byť zrejme neprimeraná výhode, ktorá sa poskytuje nariadením predbežného opatrenia navrhovateľovi. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil predložené listinné dôkazy ako aj dôvody pre ktoré žiadal žalobca vydať predbežné opatrenie, keďže existencia dlhu sama o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že žalobca síce poukazuje na konanie žalovaného, ktoré má svedčiť o tom, že sa vyhýba plateniu dlhu ako aj na obavu, že by v budúcnosti mohol pristúpiť k predaju predmetných nehnuteľností, avšak žalobca tieto skutočnosti žiadnymi predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal a jeho tvrdenia sú len v rovine predpokladov. Vzhľadom k tomu, že samotná obava žalobcu ohľadom skutočnosti, že by žalovaný mohol vykonávať nejaké konkrétne protismerujúce k predaju nehnuteľností nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia a preto má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.