Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/122/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213230892 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213230892.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SEMOS, spol. s r.o. Prešov, Budovateľská 48, 080 01 Prešov, IČO: 31 686 320, zastúpeného: JUDr. Marek Hrouda, advokát, Krmanova 16, 040 01 Košice, proti odporcovi: BÖGL a KRÝSL, k.s. - pobočka, Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 42 027 101, o zaplatenie 14.717,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 33Rob/1791/2013-60 zo dňa 13.03.2014, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 33Rob/1791/2013-60 zo dňa 13.03.2014 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 138 ods. 1, 2 O.s.p. nepriznal odporcovi oslobodenie od súdneho poplatku.
Vo svojom rozhodnutí uviedol, že z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby zistil, že navrhovateľ vykazuje stratu a z predloženej súvahy zistil, že vlastní dlhodobý majetok vo výške 2.346.109 eur. Ďalej konajúci súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom tridsaťjeden motorových vozidiel a administratívnej budovy, skladu, inej budovy a tiež pozemkov k nim prináležiacich. Sám navrhovateľ je v omeškaní s peňažným plnením v celkovej výške 1.486.518,84 eur, avšak nie z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko medzi pohľadávkami uvádza pohľadávky vo výške 41.873,39 eur.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ bol v reštrukturalizácii a že si v súčasnosti musí plniť svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú so súdom schváleného reštrukturalizačného plánu. Táto skutočnosť je dôvodom, prečo navrhovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. V prípade, ak nebude oslobodený od platenia súdnych poplatkov, nebude mať možnosť pokračovať v sporoch, čo môže vážne ohroziť plnenie reštrukturalizačného plánu.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 138 ods. 1 O. s. p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania s účastníkmi konania je možné podľa § 138 ods. 1 O.s.p. priznať oslobodenie od súdnych poplatkov aj právnickej osobe. Ak sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, zákon nerobí rozdiel medzi fyzickými a právnickými osobami.
Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že u všetkých podnikateľských subjektov je potrebné, pokiaľ ide o posudzovanie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, rozlišovať, či nepriaznivá situácia podnikateľa vychádza z jeho podnikateľskej činnosti, teda či má pôvod v podnikaní, pričom tu nie je dôležité, či postupoval pri tejto činnosti riadne a dostal sa do nepriaznivej situácie vplyvom zhody okolností alebo postupoval nezodpovedne a sám si svoju situáciu zavinil, lebo to všetko treba zahrnúť do pojmu podnikateľského rizika, alebo či sa podnikateľ ocitol v nepriaznivých pomeroch z dôvodov nesúvisiacich s podnikaním.
Z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 6 Sžo 248/2010 zo dňa 30. marca 2011,) vyplýva, že podnikanie treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k zisku alebo i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Pomery žalobcu ako právnickej osoby by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov, ktoré by neboli v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, napr. z dôvodu vyššej moci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5 Obo 68/2008 zo dňa 30. júla 2008 uviedol, že žalobca ako právnická osoba vznikol za účelom podnikania a ako podnikateľský subjekt musí počítať s tým, že pri podnikaní môže vzniknúť potreba zaplatiť súdny poplatok v občianskom súdnom konaní o uplatňovanie alebo bránenie svojich práv. Pokiaľ by s tým účastník konania nepočítal, potom by podnikateľské riziko každého podnikateľa prechádzalo na štát, pretože súdne poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu. Takýto prístup je neprípustný, pretože každý podnikateľ podniká na svoju vlastnú zodpovednosť a prenášanie podnikateľského rizika na štát pri platení súdnych poplatkov nie je možné.
Podľa názoru odvolacieho súdu samotné doklady preukazujúce, že podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti nie je úspešný a vykazuje daňovú stratu, nie je dôvodom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní, nakoľko ako už bolo uvedené, je vecou podnikateľa vytvoriť si určité finančné rezervy a v tejto súvislosti nemožno dôsledky podnikateľského rizika prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát. Nepriaznivú hospodársku (finančnú) situáciu, ktorá má pôvod v podnikaní a v záväzkových vzťahoch vzniknutých za účelom výkonu podnikateľskej činnosti a je preto potrebné túto zahrnúť pod podnikateľské riziko, je povinný znášať sám podnikateľ. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že majetkové pomery navrhovateľa neodôvodňujú jeho oslobodenie od súdneho poplatku. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ musí plniť reštrukturalizačný plán, nie je automaticky dôvodom na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Súd podotýka, že pokiaľ by zákonodarca okolnostiam tejto povahy pripisoval význam z hľadiska oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, vyjadril by to legislatívne zaradením týchto účastníkov do ustanovení, ktoré upravujú vecné alebo osobné oslobodenie od súdneho poplatku v § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 71/1992 Zb.. Navrhovateľ vlastní dlhodobý majetok vo výške 2.346.109 eur, je vlastníkom tridsaťjeden motorových vozidiel a administratívnej budovy, skladu, inej budovy a tiež pozemkov k nim prináležiacich. Súdny poplatok vo výške 883 eur vzhľadom na majetkové pomery navrhovateľa nie je neprimeraný a podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavuje prekážku možnosti konať pred súdom. Navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá podniká na vlastné riziko. Podnikateľské riziko nie je možné prenášať na štát.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.