Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/158/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213233496 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213233496.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: X. T., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XX, W., X. H., zastúpený: JUDr. Mgr. Vladimír Gallo, PhD., advokát so sídlom Ševčenkova ul.28, Bratislava, proti odporcom: 1/ G. O., A.. XX.XX.XXXX, bytom T. X, M., 2/ F. A. O., A.. XX.XX.XXXX, bytom T. X, M., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, o určenie otcovstva, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.08.2014, č.k. 11C/277/2013-34, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Odporcom v 1/ a 2/ rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa s použitím § 108 O.s.p., § 84, § 90, § 91 ods.1, § 94 ods.1,2 Zákona o rodine zastavil konanie o návrhu navrhovateľa, v ktorom sa domáhal vydať rozhodnutie o určenie, že je otcom maloletého odporcu v 2/ rade z matky odporkyne v 1/ rade a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému odporcovi v 2/ rade, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške XX,XX euro prostredníctvom Daňového úradu Bratislava ( § 11 ods.3,4,6 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení ) a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania ( § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p.). Výrok o zastavení konania odôvodnil tým, že z obsahu spisu vyplýva, že dňa 10.3.2014 došlo k určeniu otcovstva k maloletému odporcovi v 2/ rade súhlasným vyhlásením oboch rodičov maloletého dieťaťa - odporkyne v 1/ rade a S. O.. S. O. bol následne ako otec zapísaný do rodného listu maloletého odporcu v 2/ rade vedeného v knihe narodení matričného úradu Bratislava - F., vo zv. XX, ročník XXXX, strana XXX, por.č. XXX. Súd prvého stupňa poukazujúc na § 108 O.s.p. konštatoval, že v danom prípade nastala prekážka konania priamo zo zákona majúca za následok povinnosť súdu konanie zastaviť. Pre úplnosť uviedol, že aj vzhľadom na dikciu Zákona o rodine určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov ako 2. zákonná domnienka má prednosť pred určením otcovstva rozhodnutím súdu, ktorá v poradí ako 3. zákonná domnienka má prednosť pred rozhodnutím súdu, ktorá sa môže uplatniť až v prípade, ak nedošlo k určeniu otcovstva podľa 2. zákonnej domnienky, t.j. súhlasným vyhlásením rodičov. Proti uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súhlasné vyhlásenie pred matričným úradom bolo uskutočnené dňa 10.3.2014, t.j. po podaní jeho návrhu na určenie otcovstva k maloletému odporcovi v 2/ rade. Predmetné vyhlásenie je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, je účelové , obchádzajúce zákon a priečiace sa dobrým mravom. Odporkyňa v 1/ rade v písomnom podaní zo dňa 5.3.2014 potvrdila intímny kontakt medzi nimi v rozhodnom období a ani raz neuviedla, že biologickým otcom maloletého odporcu v 2/ rade je jej súčasný partner S. O.. Navrhovateľ vyslovil svoje presvedčenie o tom, že súčasný partner matky maloletého dieťaťa nie je jeho biologickým otcom. V nadväznosti na tento súdny spor je možné konštatovať, že súhlasné vyhlásenie rodičov bolo zrealizované v priamej súvislosti s prebiehajúcim súdnym sporom. V zmysle čl.7 Dohovoru o právach dieťaťa č. 104/1991 Zb. je každé dieťa registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť a pokiaľ je to možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Tým, že súd prvého stupňa zastavil konanie, zabránil znaleckému dokazovaniu znalcovi z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA, ktorá je v súčasnosti najspoľahlivejšou metódou určovania otcovstva. Odporkyňa v 1/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Dôvody odvolania mala za neopodstatnené, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa mala za vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci a zohľadňujúce právnu úpravu uvedenú v § 90 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa správne aplikoval § 108 O.s.p., pretože pred matrikou bolo určené otcovstvo k maloletému odporcovi v 2/ rade súhlasným vyhlásením rodičov, čím je právne otcovstvo ustálené a pre ďalšie riešenie už ustáleného statusu dieťaťa niet opodstatnenia. Zo strany navrhovateľa nie sú prezentované objektívne argumenty, jedná sa o ohováranie jej osoby, pretože je jej právom rozhodnúť o tom, či a kedy sa vydá alebo kedy časovo a ako obsahovo uskutoční úkon určenia otcovstva jej dieťaťa. Tak ako necítila a necíti potrebu vydať sa, tak necítila ani potrebu oficiálne riešiť otcovstvo jej dieťaťa skôr, než by sa v tejto súvislosti vyskytli prípadné problémy po začatí plnenie povinnej školskej dochádzky na základnej škole. Podstatným je pre ňu fakt, že jej partner S. bol dlho pred pôrodom vnímaný ( nielen ňou, ale aj blízkymi a priateľmi ) ako jej životný partner a otec jej budúcich detí, bol pri pôrode, kde ho do listiny vyhotovenej na pôrodníckom oddelení uviedla ako otca. Skutočnosť, že otcovstvo k odporcovi v 2/ rade bolo určené súhlasným vyhlásením na príslušnej matrike počas súdneho konania vyvolaného navrhovateľom, nie je úkonom, ktorý by odporoval zákonu alebo ho obchádzal a toto konanie ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Kolízny opatrovník odporcu v 2/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Podľa § 85 ods.1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Podľa § 91 ods.1,2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine , za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Podľa § 108 O.s.p., súd zastaví konanie o určenie otcovstva , ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu. Zákon o rodine obsahuje základný výpočet domnienok, na základe ktorých sa určuje otcovstvo, ktorými sú: 1. otcovstvo manžela, 2. súhlasné vyhlásenie rodičov, 3. preukázaná súlož muža s matkou dieťaťa v rozhodujúcom období, bez existencie vylučujúcich okolností a rozhodnutie súdu o určení otcovstva tohto muža. Domnienky nastupujú v určitom poradí, ktoré vychádza zo spoločenského výskytu typických okolností, za ktorých je dieťa splodené. Domnienka manžela matky nastupuje automaticky na základe existencie manželstva. Ak pre túto domnienku niet miesta (nie sú naplnené podmienky predvídané jej hypotézou), alebo bola vyvrátená, môže nastúpiť druhá alebo tretia domnienka, avšak už nie automaticky, ale na základe kvalifikovanej aktivity dotknutých subjektov. Uplatnenie niektorej domnienky vylučuje použitie ostatných domnienok. Určeniu otcovstva k tomu istému dieťaťu teda nemôžu svedčiť rôzne domnienky otcovstva rôznych mužov. Až po úspešnom zapretí niektorej z domnienok (s výnimkou tretej) môže za splnenia zákonných podmienok nastúpiť opäť niektorá z domnienok. Ustanovenie § 108 O.s.p. upravuje z hľadiska procesného práva výnimočnú situáciu, keď sa sporové konanie zastaví i v prípade, ak nebol urobený dispozičný úkon ( späťvzatie podľa § 96 O.s.p.), ani nevznikla neodstrániteľná vada konania spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky a kedy je dôvodom na zastavenie konania odpadnutie predmetu konania. Podľa citovaného ustanovenia súd zastaví konanie nielen vtedy, ak dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením účastníkov konania o určenie otcovstva ( t.j. matkou dieťaťa a označeným otcom dieťaťa) ale i vtedy, ak domnienka otcovstva podľa § 91 Zákona o rodine svedčí inému mužovi ( tak ako je tomu v prejednávanom prípade ). V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že dňa 10.3.2014 došlo k určeniu otcovstva k maloletému odporcovi v 2/ rade súhlasným vyhlásením oboch rodičov maloletého dieťaťa - odporkyne v 1/ rade a S. O., A.. X.X.XXXX. S. O. bol následne ako otec zapísaný do rodného listu maloletého odporcu v 2/ rade vedeného v knihe narodení matričného úradu Bratislava - F., vo zv. XX, ročník XXXX, strana XXX, por.č. XXX. Uvedený objektívne existujúci stav má za následok posudzovanie otcovstva k maloletému odporcovi v 2/ rade na základe druhej domnienky otcovstva, ktorej účinky môžu byť zvrátené iba postupom podľa § 93 Zákona o rodine. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že ak v danej veci súd prvého stupňa s použitím § 108 O.s.p. zastavil konanie o návrhu navrhovateľa na určenie otcovstva k maloletému odporcovi v 2/ rade a o úpravu rodičovských práv a povinností k odporcovi v 2/ rade, rozhodol vecne a právne správne. Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní vo vzťahu k výroku o zastavení konania sú za daného stavu bez akéhokoľvek právneho významu a odvolací súd sa nimi preto podrobnejšie nezaoberal. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ( vrátane správneho výroku o trovách konania a výroku o vrátení súdneho poplatku) ako vecne a právne správne potvrdil. Súdu prvého stupňa dáva do pozornosti nutnosť rozhodnúť o vrátení preddavku na trovy znaleckého dokazovania navrhovateľovi, ním zaplateného na účet súdu prvého stupňa na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.7.2014, č.k. 11C/277/2013-23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže odporcovia v 1/a 2/ rade majúci plný úspech v odvolacom konaní, si právo na náhradu trov konania neuplatnili a trovy odvolacieho konania im z obsahu spisu ani nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.