Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/30/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213237737 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213237737.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Martina Murgaša, v právnej veci navrhovateľa: R.. R. Š., F. J. XXX/ X, F., zast. Advokátskou kanceláriou Dvorská & Mrekajová, s.r.o., so sídlom Panenská 33, Bratislava, proti odporkyni: T.. X. Š., F. J. XXX/X, F., zast. advokátkou JUDr. Dašou Šulejovou, so sídlom Fedinova 16, Bratislava, o rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 12.9.2014, č.k. 52C/290/2013-73, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 12.9.2014, č.k. 52C/290/2013-73 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 144 prvá veta O.s.p. tak, že ich náhradu nepriznal ani jednému z účastníkov. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu trvalo a hlboko rozvrátených vzťahov. V návrhu uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavrel z lásky po menej ako polročnej známosti. Už počas prvých rokov manželstva odporkyňa prejavovala nespokojnosť s osobou navrhovateľa, prejavovala nedôveru voči nemu a bola nespokojná s jeho prístupom k výchove synov. Odporkyňa najprv ťažko akceptovala, neskôr vôbec neakceptovala príslušníkov navrhovateľovej rodiny a nepodporovala stretávanie s nimi. Odlišné prístupy k spôsobu výchovy detí a vzájomná nespokojnosť s druhým partnerom spôsobovala spočiatku hádky a výčitky, neskôr postupné odcudzenie. Spoločne trávili voľný čas len spolu s deťmi z dôvodu ich výchovy. Postupne ako deti odrástli, začal navrhovateľ pociťovať postupnú zmenu vzťahu a utvrdil sa v zistení, že už majú iné hodnoty a ciele. Postupom času sa ukázalo, že povahové vlastnosti a charakter osobnosti majú odlišné, obaja majú iné hodnoty, iný spôsob života a zjavne chcú dosiahnuť iné ciele. Výsledkom je skutočnosť, že vzájomné vzťahy ochladli a ako manželia sa odcudzili. S odporkyňou majú oddelené financie, každý má svoj vlastný účet a uhrádza svoje vlastné potreby. Vo februári 2013 sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti. S odporkyňou prestali spolu intímne žiť asi pred 10 mesiacmi. Manželstvo je podľa neho trvale a hlboko rozvrátené, nevytvára harmonické životné spoločenstvo. S odporkyňou už nechce žiť v budúcnosti v spoločnej domácnosti. Obnovenie manželské spolužitia považuje za absolútne vylúčené. Navrhovateľ nemá záujem o udržanie manželstva a o jeho ďalšie trvanie. Uviedol, že vo vzťahu k odporkyni pociťuje silný citový rozvrat, ktorý nie je len prechodný. Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva zásadne nesúhlasila a žiadala, aby ho súd zamietol. Uviedla, že s manželom, ktorý bol diplomat, pracovne aktívny a veľmi vyťažený, žila dlhú dobu v zahraničí. Okrem starostlivosti o deti sa venovala aj príprave diplomatických večerí alebo pomáhala pri príprave diplomatických recepcií. Spoločne s manželom organizovali veľké množstvo kultúrnych aktivít. Nedalo by sa to všetko zvládať, keby si neboli rozumeli a keby manželovi nepomáhala. Od roku 2008 je zamestnaná. Aj v Bratislave žili ako normálna rodina. Zlom v 27 ročnom manželstve nastal dňa 5.2.2013 po tom, čo jej bol na pracovnú adresu doručený jeden e-mail od neznámej osoby, v dôsledku ktorého sa jej manžel ku všetkému, čo tam bolo napísané priznal a oznámil, že sa musí odsťahovať. Od vtedy sa stretávali len sporadicky, keď ich prišiel navštíviť. Poprela, že by už v prvých rokoch začali mať narušené vzťahy a jeho tvrdenia označila ako nepravdivé. Za nepravdivé označila aj tvrdenie navrhovateľa, že sa ako manželia odcudzili. Do poslednej chvíle žili normálne. Ak manžel hovorí o odcudzení, tak ho nespôsobila ona, ale jeho mimomanželský vzťah. Navrhovateľ ju vôbec neinformoval a ani raz nenaznačil, že chce podať návrh na rozvod. Taktiež nesúhlasí s tvrdením, že rozvrat v ich manželstve je vážny, trvalý a bez nádeje na obnovu manželského spolužitia. Nemali žiadny konflikt, ani keď manžel odchádzal z domu, keď prepukla jeho nevera. Uviedla, že nemajú hádky a konflikty ani teraz keď sa stretnú, komunikujú pokojne a slušne. Po vykonanom dokazovaní súd posúdil vec podľa ust. § 23 ods. 1, 2 a 3 a §§ 18 a 19 Zákona o rodine (ďalej len ZR) súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko a vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, preto manželstvo rozviedol. Manželia spolu už takmer dva roky nežijú. Navrhovateľ má vážny vzťah, ktorý je naplnením jeho životných túžob a je v ňom šťastný. Obnovenie manželského spolužitia, aj po návšteve odborníka - psychológa, jednoznačne odmietol. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v spoločnom manželskom zväzku, ktorý je nefunkčný a obidvaja partneri nemajú zhodný spoločný záujem na jeho obnovení a fungovaní. Takýto záujem na strane navrhovateľa úplne absentuje, čo má súd preukázané jednak z výsluchu navrhovateľa, ako aj zo správy odborníka - psychológa, ktorý posudzoval vzťahy medzi manželmi a možnosť obnovenia manželského spolužitia na párovom stretnutí s oboma účastníkmi. Odborník jednoznačne uviedol, že bol odkrytý výrazný nesúlad vo vzájomnej komunikácii medzi manželmi, ako aj vzájomne nezmieriteľné postoje, ktoré obaja zastávajú. Klinický psychológ v závere konštatoval, že u manželov nejestvuje spoločná vízia pre ďalšie zotrvanie vo vzťahu. Samotná skutočnosť, že odporkyňu k manželovi viaže hlboký cit a chce manželstvo zachovať neznamená, že obnovenie manželského spolužitia je aj možné, nakoľko manželstvo je vzájomný zväzok dvoch ľudí a nie iba odporkyne. Navrhovateľ jednoznačne pred súdom uviedol a taktiež svojím chovaním preukázal, že jeho rozhodnutie nežiť v spoločnom zväzku s odporkyňou nie je ani náhle, ani prechodné, ale trvalé. Navrhovateľ, napriek tvrdeniu odporkyne o ich vzájomnej komunikácií sa nijako počas rozvodového konania s odporkyňou osobne nestýka, ani s ňou osobne nekomunikuje. Súd preto konštatuje, že tvrdenie odporkyne o možnosti obnovenia manželského spolužitia je len jej prianím, ktoré nemá oporu v skutočnom stave. Nie je zrejmé, ako by podľa odporkyne mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia, keď navrhovateľ osobné stretnutie a komunikáciu s odporkyňou jednoznačne odmieta a okrem párového stretnutia u odborníka sa žiadna osobná komunikácia medzi manželmi neuskutočnila. Navrhovateľ svoju komunikáciu s odporkyňou vedie výlučne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, táto je zameraná na čas po rozvode, a to na riešenie ekonomických otázok medzi nimi. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ ide o zhoršenie zdravotného stavu dospelého syna účastníkov, ktorým argumentuje odporkyňa, túto skutočnosť považuje súd vo vzťahu k predmetu konania za irelevantnú. Syn účastníkov je dospelý, má vlastný život a hoci je možné, že udalosti vo vzťahu rodičov sa ho emocionálne môžu dotýkať, táto skutočnosť nič nemení na tom, ako súd posúdil návrh na rozvod manželstva. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 144 prvá veta O.s.p., podľa ktorého účastníci konania o rozvod nemajú právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala včas odvolanie odporkyňa a domáhala sa v ňom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne, prípade ak dospeje k záveru, že zmena rozhodnutia nie je možná, žiada, aby odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázala na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a svoje rozhodnutie aj nedostatočne odôvodnil, neskúmal, nevyhodnotil a vo svojom rozhodnutí neuviedol príčinu rozvratu manželstva, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V odvolaní namietala, že navrhovateľ v priebehu konania pred súdom prvého stupňa predložil a tvrdil aj niektoré nové skutočnosti, ktorými sa ale súd bližšie nezaoberal a nevykonal dokazovanie na ich preukázanie. Išlo o dôkazy, ktorými navrhovateľ preukazoval snahu odporkyne poškodiť jeho dobré meno v zamestnaní a na verejnosti. Argumentovala tým, že od samého začiatku nesúhlasila s návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva. Žili spolu 27 rokov a boli si oporou a v podstate až do februára 2013 spolu intímne žili a spolu s ich dvomi synmi viedli riadny rodinný život. Zlom nastal po tom, ako bol odporkyni e-mailom od neznámeho odosielateľa oznámené, že navrhovateľ má mimomanželský vzťah s inou ženou, čo navrhovateľ aj priznal a odsťahoval sa zo spoločného bytu. Odvtedy len sporadicky prichádzal za ňou a synom v nedeľu a napriek tomu, že komunikujú spolu slušne a pokojne, vôbec ju neinformoval o podanom návrhu na rozvod. Je presvedčená o tom, že navrhovateľov krok rozviesť sa bol unáhlený, tento prechodný nesúlad nemôže byť podľa názoru odporkyne nenapraviteľný a je odstraniteľný. Napriek nevere, ktorá spôsobila zmenu správania sa navrhovateľa k nej a vyústila k jeho odsťahovaniu sa zo spoločného bytu do podnájmu, má odporkyňa k navrhovateľovi stále hlboký cit. Príčinu ich problémov vidí odporkyňa v tom, že navrhovateľ nadviazal známosť s inou ženou. Tvrdenia navrhovateľa o príčinách rozvratu ich manželstva označila za zavádzajúceho a nesúhlasí s nimi. Aj keď prežívajú manželskú krízu, táto by nemala byť hneď dôvodom na rozvod. Uviedla, že hoci sa s navrhovateľom zúčastnili párového stretnutia u psychológa Mgr. Müllera, tento nevykonal žiadne analýzy vzťahových problémov, nebola vykonaná žiadna psychologická diagnostika a nebolo poskytnuté žiadne psychologické poradenstvo. Napriek tomu psychológ konštatoval, že v súčasnosti nie je spoločná vízia pre ďalšie zotrvanie vzťahu. Odporkyňa považuje psychologickú správu za neodbornú, účelovú a nedostatočnú pre účely súdneho konania o rozvod manželstva. Ďalej poukázala na účelové tvrdenia navrhovateľa týkajúce sa jej útokov na jeho osobu. Vidí v nich iba snahu docieliť rozvod manželstva nepreukázanými a nepravdivými tvrdeniami vykresliť odporkyňu ako osobu zákernú, ktorá sa neštíti použiť akékoľvek praktiky len preto, aby docielila zachovanie manželstva. Napriek rozporným postojom navrhovateľky a odporcu k rozvodu manželstva prvostupňový súd vyniesol rozsudok, ktorým ich manželstvo rozviedol. Podľa nášho právneho poriadku je rozvod manželstva možný iba z dôvodu objektívne existujúceho rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorý bráni možnosti ďalšieho plnenia účelu manželstva, ak zároveň ani zo strany manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa jej názoru súd musí zistiť pravé príčiny, pre ktoré došlo k rozvratu manželstva. Tieto je povinný zhodnotiť a zaujať k nim stanovisko. Vyjadrenie stanoviska súdu k správaniu sa manžela, ktoré viedlo k vážnemu rozvratu manželstva, má pre druhého manžela špecifický význam satisfakčnej povahy a môže mať vplyv aj na usporiadanie niektorých ďalších vzťahov rozvedených manželov (výživné na rozvedenú manželku, vyporiadanie BSM). Poukázala na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení sa mal súd riadne vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Zistenie príčiny rozvratu manželstva má súd uviesť v odôvodnení rozhodnutia, ktorým manželstvo rozvádza. Podľa jej názoru sa súd dostatočne nevysporiadal vykonaným dokazovaním a jednostranne preferoval dôkazy, navrhnuté navrhovateľom, pričom preferenciu týchto dôkazných prostriedkov dostatočne logicky a jasne neodôvodnil. Podaním zo dňa 6.12.2014 sa k odvolaniu odporkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril navrhovateľ. Reagoval na tvrdenie odporkyne v odvolaní, že aj po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti komunikujú slušne a pokojne a že jeho odchod bol unáhlený a že prechodný nesúlad medzi nimi môže byť odstraniteľný. S týmito tvrdeniami odporkyne vyslovil nesúhlas, označil ich za zavádzajúce a uviedol, že nevychádzajú z preukázaných skutočností a postoja navrhovateľa v súdnom konaní. V priebehu konania jednoznačne argumentoval tým, že ich manželstvo prechádzalo viacerými vážnymi krízami, dokonca odporkyňa sama uviedla, že sa rozvedie. Jednoznačne sa vyjadril k tomu, že obnoviť manželské spolužitie z jeho strany nie je možné. Súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že svojim chovaním navrhovateľ preukázal že jeho rozhodnutie nežiť v spoločnom zväzku s odporkyňou nie je náhle a ani prechodné, ale ide o trvalé rozhodnutie. S odporkyňou sa počas rozvodového konania nestýkal a ani s ňou osobne nekomunikuje. Súd prvého stupňa správne uviedol v rozsudku, že tvrdenie odporkyne o možnosti obnovenia manželského spolužitia je len jej prianím. Stretnutie u odborníka nevychádzalo z iniciatívy navrhovateľa, ale bolo realizované na základe uznesenia súdu z pojednávania zo dňa 21.2.2014. Z toho teda nie je možné dospieť k záveru, že navrhovateľ by prejavil záujem o obnovu manželského spolužitia. Zo správy psychológa vyplýva, že odporkyňa nie je ochotná prijať nové skutočnosti v ich živote. Poukázal aj na nevhodné správanie a vystupovanie zo strany odporkyne voči jeho osobe a súkromiu. Tvrdenia odporkyne v odvolaní považuje za neobjektívne, mnohé sú len hypotetické a irelevantné v tomto súdnom konaní, nie sú dôvodom na kvalifikované odvolanie voči rozhodnutie o rozvode účastníkov. Jej tvrdenia označil za účelové. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočností, ktoré mal v konaní riadne preukázané a ktoré neboli sporné. Závery súdu prvého stupňa považuje za správne, keďže zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré vyplývali z výpovedí účastníkov. Bolo preukázané, že rozvrat manželstva je nezmeniteľný a nenapraviteľný. Možnosť obnovenia manželského spolužitia záleží od vôle a ide o subjektívnu kategóriu a navrhovateľ svoju vôľu jednoznačne prejavil. Stále trvá na tom, že ich manželstvo je neobnoviteľné a preto ho žiada rozviesť. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. (rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.3.2015), a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Podľa § 23 ods. 1 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 ZR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. Podľa § 18 a § 19 ods. 1 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verný, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu na to, aby na základe neho mohol ustáliť a posúdiť mieru narušenia vzťahov manželov. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym záverom, že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva podľa § 23 ods. 1 ZR. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie aj správnym a dostačujúcim spôsobom odôvodnil, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku s ohľadom na odvolacie námietky odporkyne odvolací súd ďalej uvádza, že s námietkou odporkyne, že jej manželstvo nemalo byť rozvedené, nakoľko je presvedčená, že navrhovateľ konal unáhlene a že ide len o prechodný stav, sa dostatočným spôsobom vysporiadal súd prvého stupňa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v čase prejednávania návrhu na rozvod manželstva účastníkov súdom prvého stupňa už navrhovateľ viac ako rok nežil s odporkyňou v spoločnej domácnosti, intímne spolu už dlhodobo nežijú a ani spolu nehospodária. Ich manželstvo teda už dlhodobo nespĺňa žiaden z atribútov riadneho manželského zväzku v zmysle ust. §§ 18 a 19 ods. 1 ZR. Naviac navrhovateľ opakovane proklamoval, že nechce obnoviť manželské spolužitie s odporkyňou, má nový vzťah, v ktorom je šťastný a chce v ňom zotrvať. Preto tvrdenia odporkyne, že ide len o prechodný stav, nie sú založené na žiadnych reálnych základoch. Obnoviť manželské spolužitie na základe vôle (chcenia) len jedného z manželov nie je možné, pretože ako správne uviedol súd prvého stupňa, nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželskom zväzku proti jeho vôli. Pokiaľ odporkyňa namieta psychologickú správu, táto jej námietka nemá právnu relevanciu, a to práve vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti. Bez právneho významu je aj námietka, že sa súd nezaoberal novými skutočnosťami prednesenými navrhovateľom v priebehu konania pred súdom prvého stupňa týkajúce sa jej útokov na jeho osobu, pretože tieto otázky by nemali zásadný význam pre posúdenie veci. K námietke odporkyne, že sa súd prvého stupňa nezaoberal zisťovaním príčin, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi a porušovaním povinností manželov, ani s touto jej námietkou nemožno bezvýhradne súhlasiť. Je nesporné, že súd prvého stupňa pri výsluchu účastníkov zisťoval príčiny vzniknutého rozvratu ich vzťahu, dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ má mimomanželský vzťah s inou ženou, kvôli ktorej opustil odporkyňu a odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti. Na základe uvedeného by bolo možné konštatovať, že manželské povinnosti porušil navrhovateľ, čo by však bolo veľmi jednostranné konštatovanie, nezohľadňujúce dôvody takéhoto jeho konania. Navrhovateľ od začiatku poukazoval na viaceré opakujúce sa krízy v ich manželstve a postupné odcudzovanie sa. K týmto otázkam sa odporkyňa v priebehu konania priamo nikdy nevyjadrila, len tvrdila, že ich manželstvo bolo dobré a harmonické. Nevyjadrila sa ani k tvrdeniu navrhovateľa, že aj ona sa pri jednej kríze vyjadrila, že sa s ním rozvedie. V priebehu konania nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, ktoré by boli zamerané na uvedené otázky. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 144 prvá veta O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.