Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPr/18/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213243992 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213243992.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: AUTO - IMPEX spol. s.r.o. so sídlom Vlčie hrdlo 68, Bratislava, IČO: 17 329 477, zastúpeného: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava, proti odporcovi: T. R., W.. X.XX.XXXX, F. R.. Q. XX, M., štátny občan SR, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.6.2014, č.k. 21Cpr/9/2013-51, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa potvrdzuje. Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania . o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu zo dňa 31. 10. 2013 dané v zmysle § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce je neplatné a s použitím § 142 ods.1 O.s.p. nepriznal odporcovi náhradu trov konania. Zamietajúci výrok právne odôvodnil čl.2, § 69 ods.1 písm. a/, ods.3,4, § 70, § 77 zák. č. 311/2001 Z.z. v platnom znení (ďalej „Zák. práce„), keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi účastníkmi vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2008 pracovný pomer na dobu určitú (do 31.5.2009), s dohodnutým druhom práce odporcu technik predpredajného servisu. Uvedený pracovný pomer bol na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy zmenený na dobu neurčitú. Navrhovateľ doručil dňa 16.12.2010 odporcovi výpoveď, ktorej platnosť zamestnanec napadol návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 18Cpr/2/2011 - 127 zo dňa 17. 12. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9CoPr 4/2013 - 142 bolo určené, že výpoveď daná navrhovateľom (AUTO - IMPEX s.r.o.) odporcovi (T. R.) dňa 16. 12. 2010 je neplatná. Po nástupe odporcu do zamestnania v októbri 2013 sa tento podrobil posúdeniu svojej zdravotnej spôsobilosti - z Posudku zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti zo dňa 08. 10. 2013 vypracovaného Y.. Ľ. L. vyplynulo, že odporca je pre výkon pracovných činností vyplývajúcich z pracovného zaradenia v pracovných podmienkach, pri ktorých je vystavený označeným faktorom pracovného prostredia (fyzická záťaž) nespôsobilý na výkon konkrétnej činnosti - technik predpredajného servisu. Z lekárskej správy zo dňa 03. 10. 2013 Y.. Ľ. L. vyplynulo, že pre odporcu nie je vhodná fyzická záťaž, nosenie bremien, práca by mala byť v klimaticky vyrovnanom prostredí, nie je vhodné dlhodobé státie, sedenie. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že dňa 09. 10. 2013 navrhovateľ odporcu preradil na pracovnú pozíciu údržbár - pomocné práce. Odporca súhlasil za podmienok, ktoré boli dohodnuté po obdržaní lekárskej správy od doktora. Z pracovnej náplne druhu práce údržbár - pomocné práce vyplýva, že náplňou práce tejto pracovnej činnosti je okrem iného vykonávanie záhradníckych úprav v areáloch spoločnosti, odhŕňanie snehu, sledovanie dennej spotreby energií v rámci areálov a priestorov spoločnosti a iné. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca dňa 31.10.2013 doručil navrhovateľovi okamžité skončenia pracovného pomeru zo dňa 31. 10. 2013 odôvodnené porušením ust. § 55 ods.2 písm. a/ Zák. práce, t.j. povinnosti preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo orgánu štátnej zdravotníckej správy, alebo orgánu sociálneho zabezpečenia dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať naďalej doterajšiu prácu. Odporca v rozväzovacom prejave uviedol, že i napriek lekárskemu posudku, podľa ktorého je nespôsobilý vykonávať prácu "technika predpredajného servisu" bol preradený na pracovnú pozíciu údržbár - pomocné práce bez toho, aby si zaobstaral nový lekársky posudok o tom, že je spôsobilý na vykonávanie tejto činnosti. Zamestnávateľ porušil ust. § 56 Zákonníka práce, keď nedal vypracovať v zákonnej lehote 15 dní lekársky posudok na činnosť ktorú mal vykonávať od 09. 10. 2013, čím porušil § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce. Novú pracovnú náplň mal za fyzicky ešte náročnejšiu ako bola práca v zaradení technik predpredajného servisu, čo je v úplnom rozpore s lekárskym posudkom posudzujúcej lekárky. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd prvého stupňa ustálil, že v posudzovanom prípade boli splnené všetky formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom (medzi účastníkmi nebola v konaní táto otázka sporná). Sporné boli obsahové náležitosti tohto jednostranného právneho úkonu zamestnanca, t. j. či boli dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom skutočne dané. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli jednoznačne dané a plne sa stotožnil s argumentáciou odporcu v konaní o tom, že konanie zo strany navrhovateľa je nanajvýš účelové a šikanózne. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 08. 10. 2013 bol vyhotovený posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti Y.. L., na základe ktorého bol odporca z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti na dohodnutú prácu (technik predpredajného servisu) dňa 09. 10. 2013 navrhovateľom preradený na inú prácu. Spornou bola skutočnosť, či práca na ktorú bol odporca preradený, bola pre neho vhodnou prácou tak, ako to má na mysli § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že z posudku o zdravotnej spôsobilosti síce vyplýva, že odporca nie je spôsobilý na výkon konkrétnej činnosti, avšak je z neho tiež zrejmé, že dôvodom nespôsobilosti na tento druh práce je fyzická záťaž. Podľa jeho názoru preto neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že nemal k dispozícii prílohu k tomuto posudku ( t. j. lekársku správu zo dňa 03. 10. 2013), nakoľko už z posudku je zrejmé, že odporca nie je spôsobilý na výkon konkrétnej pracovnej činnosti pre fyzickú záťaž. Ak teda navrhovateľ odporcu preradil z pracovnej pozície technik predpredajného servisu, ktorá mala najmä administratívny charakter na pracovnú pozíciu údržbár - pomocné práce, ktorá bola spojená najmä s výkonom fyzickej práce, v žiadnom prípade nešlo o preradenie zamestnanca na inú pre neho vhodnú prácu (§ 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce). Tvrdenia navrhovateľa mal v tomto smere nepresvedčivé a protichodné, keď na jednej strane tento tvrdil, že odporcu musel preradiť z pre neho nevyhovujúcej pracovnej pozície na pre neho vhodnú pracovnú pozíciu a pritom opomenul skutočnosť, že ak bola pre navrhovateľa vzhľadom na jeho zdravotný stav pre fyzickú záťaž nevyhovujúca už i len administratívna činnosť, v žiadnom prípade pre neho nemôže byť vhodná fyzická práca spojená s kosením trávnika, či odhrabávaním snehu. Podľa názoru súdu prvého stupňa preto neobstoja účelové tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporcu preradil na túto prácu s úmyslom prideliť mu prácu, ktorá by zodpovedala jeho zdravotnému stavu. Práve naopak, súd prvého stupňa považoval konanie navrhovateľa za úmyselné a účelové, a to aj v kontexte jeho ďalšieho postupu voči odporcovi, ktorému opakovane a aj viackrát denne udeľoval napomenutia pre porušenie pracovnej disciplíny (od 14.10.2013 do 23.10.2013), hoci ho odporca opakovane upozorňoval na skutočnosť, že na prácu tohto druhu nie je zdravotne spôsobilý (a domáhal sa ďalšieho lekárskeho posudku, ktorý by tento jeho záver potvrdil, resp. vyvrátil). Bez významu mal súd prvého stupňa skutočnosť, že odporca preradenie na inú prácu podpísal, nakoľko súčasne s podpisom dokumentu uviedol, že "súhlasí za dohodnutých podmienok po obdržaní lekárskej správy od doktora". Z uvedeného je teda zrejmé, že dňa 09. 10. 2013 navrhovateľa upozornil na skutočnosť, že na pridelenú prácu nie je zdravotne spôsobilý (a žiadal o vypracovanie ďalšieho lekárskeho posudku). Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľ v tomto prípade v príkrom rozpore s dobrými mravmi zneužil voči svojmu zamestnancovi, t. j. odporcovi svoje silnejšie postavenie a vedome mu pridelil nevyhovujúcu prácu, za neplnenie ktorej mu následne opakovane udeľoval napomenutia pre porušovanie pracovnej disciplíny. Uvedené malo nepochybne viesť k skončeniu pracovného pomeru s odporcom, a to aj v kontexte toho, že navrhovateľ sa už raz pokúšal skončiť pracovný pomer s odporcom právom nedovoleným spôsobom (rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 18Cpr/2/2011 - 127 zo dňa 17. 12. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9CoPr 4/2013 - 142) Odporca potom plne v súlade so zákonom okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom z dôvodu, že hoci podľa lekárskeho posudku nemohol ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu zo dňa 31.10.2013 dané v zmysle § 69 ods.1 písm. a/ Zák. práce je neplatné a priznal mu právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. ( súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a v § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p. (jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ). Odvolateľ dal do pozornosti to, že dôvodom na vykonanie Posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti zo dňa 8.10.2013 (ďalej „Posudku„) bola požiadavka odporcu, ktorý ho upozornil na to, že nemôže jazdiť na nákladných vozidlách, kedy sa zároveň dozvedel i o tom, že odporcovi bol priznaný invalidný dôchodok. Z výsledku Posudku jednoznačne vyplýva iba záver, že odporca je nespôsobilý na výkon konkrétnej činnosti, ktorou je označená činnosť v časti „Pracovné činnosti s osobitnou zdravotnou spôsobilosťou„ ,a to vodiči, ktorí vedú motorové vozidlo skupiny C, C+E, D, D+E a ich podskupín. Práve preradením odporcu dosiahol u neho taký stav, že odporca nebol permanentne zaťažovaný šoférovaním nákladných vozidiel na dlhšie cesty a nakladaním a vykladaním prevážaných vozidiel. S týmto preradením odporca súhlasil. Podľa názoru navrhovateľa práve pracovná náplň pomocných údržbárskych prác predstavovala povinnosti evidenčného charakteru a obslužného charakteru, bez potreby dlhodobého státia, sedenia, či akéhokoľvek trvajúceho výkonu. V tomto prípade sa zamestnávateľ správal podľa § 55 Zák. práce , a to obratom dňa 9.10.2013. Nemal žiadnu zákonnú povinnosť vyhotoviť ďalší iný posudok, nakoľko takáto povinnosť je daná výlučne pri prácach zaradených do tretej alebo štvrtej kategórie (čo nie je možné aplikovať na pracovnú náplň odporcu). Riadnym a včasným preradením odporcu potom nemohol byť daný skutkový dôvod na strane odporcu pre uplatnenie postupu podľa § 69 ods.1 písm. a/ Zák. práce . Jeho upozornenia nebolo možné považovať za šikanovanie, keďže odporca chodil do práce neskoro, permanentne odmietal výkon akejkoľvek práce a dokonca sa ani nezdržiaval na pracovisku. Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a priznal mu právo na uhradenie trov, ktoré mu v súvislosti so súdnym konaním vzniknú. Uviedol, že na lekársku prehliadku ho poslal navrhovateľ po tom, ako ho chcel preradiť z práce technika T. na prácu vodiča odťahového vozidla a vodiča pick-up servisu, kde sa malo jazdiť na dlhšie cesty. Pod hrozbou okamžitého skončenia pracovného pomeru ho zamestnávateľ donútil podpísať preradenie na novú pracovnú pozíciu údržbár - pomocné práce, s ktorým súhlasil s výhradami iba za splnenia stanovených podmienok, absolvovať lekársku prehliadku o zdravotnej spôsobilosti na konkrétnu činnosť. Namiesto preradenia na prácu vhodnú podľa Posudku navrhovateľ inštruoval nadriadených, aby k nemu pristupovali diskriminačne a šikanózne. Musel vykonávať fyzicky náročné práce, ohrozujúce jeho zdravie, prekladať a ukladať pneumatiky, hrabať lístie , bez oprávnenie odpisovať elektrické merače ).Navrhovateľ ho účelovo preradil z pobočky v Trnave, kde pracoval pred súdnym sporom sp.zn. 19C/67/2011 do sídla firmy v Bratislave. Jeho neskorý príchod bol spôsobený meškaním vlaku, čo zamestnávateľovi vydokladoval. Odporca napokon uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom predovšetkým účelovo snaží zabrániť vyplateniu jeho nároku na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov v zmysle § 69 ods.4 Zák. práce. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.10.2013 daného odporcom navrhovateľovi podľa § 69 ods.1 písm. a/ Zák. práce, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvého stupňa podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, ktoré odvolateľ čiastočne zopakoval v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia . K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. K navrhovateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Podľa ust. § 59 ods. 1,2 zák.č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom do 28.2.2010 (ďalej „Zákonník práce“) pracovný pomer možno skončiť a/ dohodou, b/ výpoveďou, c/ okamžitým skončením, d/ skončením v skúšobnej dobe. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby. Podľa ust. § 69 ods.1 písm. a/, ods.4 Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Podľa ust. § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné; uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Podľa ust. § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa čl. II. ZP, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery, na základe aplikácie správnych právnych ustanovení. V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa podal výklad opodstatnenosti, pravdivosti a zákonnosti. Odvolací súd nezistil, že by konanie trpelo inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že by súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Súd prvého stupňa neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna právne významná skutočnosť alebo okolnosť. Predmetom konania je nárok navrhovateľa na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.10.2013 daného mu odporcom podľa § 69 ods.1 písm. a/ Zák. práce. Podstatnou právnou otázkou pri posudzovaní platnosti označeného úkonu smerujúceho ku skončeniu pracovného pomeru (pri nespornosti splnenia formálnoprávnych predpokladov predpísaných v ust. § 70, § 77 Zák. práce pre tento spôsob rozviazania pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom) je posúdenie, či ku skončeniu pracovného pomeru zo strany odporcu došlo z dôvodov uvedených v § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce. Tak ako súd prvého stupňa, tak i odvolací súd nemohol obísť zákonné požiadavky kladené na lekársky posudok , ktorý je predpokladom pre tento spôsob skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca . Upriamuje pozornosť na to, že posudzovanie zdravotnej spôsobilosti pre prácu pre účely pracovnoprávnych vzťahov posudzuje a posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva ošetrujúci lekár zamestnanca. Predpokladom platného okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce je však len taký lekársky posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia zdravia; takýto stav musí posudok deklarovať. Pre naplnenie tohto dôvodu zrušovacieho prejavu zamestnanca sa teda vyžaduje lekárskym posudkom vyslovene deklarovaná nemožnosť vykonávať doterajšiu prácu, ktorá z hľadiska zdravotného stavu zamestnanca vyžaduje od zamestnávateľa povinnosť preradiť ho na inú, pre neho vhodnú prácu do 15 dní od predloženia posudku, alebo aby bol pracovný pomer okamžite skončený (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 150/2005). V posudzovanom prípade, v ktorom bol v čase vydania Posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti zo dňa 8.10.2013 vypracovaného Y.. Ľ. L. medzi účastníkmi dohodnutý druh práce technik predpredajného servisu, z obsahu Posudku nesporne vyplýva, že odporca je nespôsobilý na výkon konkrétnej činnosti, pri ktorej je vystavený fyzickej záťaži. Na základe uvedeného, pri stotožnení sa s posúdením obsahu v konaní predloženej pracovnej náplne zamestnanca v pozícii údržbár - pomocné práce, na ktorú pozíciu po predložení Posudku navrhovateľ dňa 9.10.2013 preradil odporcu je možné dospieť k jednoznačnému záveru o tom, že táto práca nebola pre odporcu vhodnou prácou v zmysle § 69 ods.1 písm. a/ Zák. práce . Keďže navrhovateľ ani v následnej lehote 15 dní odo dňa predloženia Posudku neponúkol odporcovi inú vhodnú prácu, zodpovedajúcu jeho aktuálnemu zdravotnému stavu, odporca dňa 31.10.2013 plne v súlade s § 69 ods.1 písm. a/ Zák. práce okamžite s navrhovateľom skončil pracovný pomer. Právne bezvýznamným je, že odporca v označenom úkone požadoval od zamestnávateľa vypracovanie ďalšieho lekárskeho posudku, ktorý by „potvrdzoval jeho spôsobilosť na vykonávanie činností v pracovnom zaradení údržbár - pomocné práce“. Odvolací súd k námietkam navrhovateľa o tom, že práve preradením odporcu dosiahol u neho taký stav, že odporca nebol permanentne zaťažovaný šoférovaním nákladných vozidiel na dlhšie cesty a nakladaním a vykladaním prevážaných vozidiel konštatuje, že jeho tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že medzi účastníkmi bol v čase vypracovania Posudku dohodnutý druh práce technik predpredajného servisu. K lekárskemu vyšetreniu odporcu pre účely posúdenia jeho zdravotnej spôsobilosti došlo začiatkom októbra 2013 na základe plánovaného preradenia odporcu na pozíciu pick -up servis (prevážanie vozidiel po vlastnej osi alebo na odťahovke), s ktorým odporca nesúhlasil práve zo zdravotných dôvodov na jeho strane. Požiadavka zamestnávateľa na posúdenie zdravotného stavu smerovala pritom nie na posúdenie zdravotných predpokladov odporcu na výkon činnosti vodiča, ale na to, či odporca môže vykonávať fyzickú prácu , ak áno, akého rozsahu (viď druhá tabuľková časť Posudku zo dňa 8.10.2013). Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa (vrátane správneho výroku o trovách konania) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. V danej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a v súlade s ust. § 21 ods.2 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku bolo v rovnakej lehote zverejnené v elektronickej podobe na webovej stránke súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.