KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava25. 5. 2015plný textcitované 4×

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/126/2014 z 25. 5. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. mája 2015, sp. zn. 2Cob/126/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1214200148.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/126/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214200148
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214200148.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: DTN, s.r.o., P. Pázmanya 49/3, 927 01 Šaľa, IČO:
36 544 329, zast. Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., Štúrova 42, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866
296, proti odporcovi: CHLADENIE A KLIMATIZÁCIA, s.r.o., Martinčekova 5, 821 09 Bratislava, IČO: 35
876 166, zast. ADVOKÁTI s.r.o., Vajanského nábrežie 5, 811 02 Bratislava, IČO: 36 715 638, o zaplatenie
2.972,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II
č. k. 63Rob/5/2014-44 zo dňa 22.5.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 63Rob/5/2014-44 zo dňa
22.5.2014 p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 8.1.2014 domáhal, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu 2.972,10 eura s príslušenstvom titulom nezaplatenia za dodaný
tovar.

Súd prvého stupňa na základe návrhu vydal dňa 13.1.2014 platobný rozkaz č.k. 63Rob/5/2014-21,
ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie 2.972,10 eura s príslušenstvom. Platobný rozkaz bol doručený
navrhovateľovi dňa 22.1.2014 a odporcovi dňa 23.1.2014.

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.1.2014 vzal navrhovateľ svoj návrh v celom
rozsahu späť.

Pred rozhodnutím súdu prvého stupňa o späťvzatí návrhu navrhovateľom podal odporca v zákonnej
lehote odpor proti platobnému rozkazu. V odpore uviedol, že návrh bol podaný nedôvodne, keďže svoj
dlh voči navrhovateľovi splnil dňa 23.12.2013, teda pred podaním návrhu na začatie konania. S ohľadom
na uvedené skutočnosti žiadal konanie zastaviť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov právneho
zastúpenia odporcu.

Súd prvého stupňa uznesením č.k. 63Rob/5/2014-33 zo dňa 13.2.2014 platobný rozkaz zrušil a konanie
zastavil podľa § 174 ods. 5 prvá veta O.s.p. Zároveň rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku
navrhovateľovi a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie
bolo zastavené (§146 ods. 1 písm. c) O.s.p.).



Proti uzneseniu č.k. 63Rob/5/2014-33 zo dňa 13.2.2014 podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, a
to proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi. Žiadal zmeniť rozhodnutie v tejto časti tak,
že súd mu prizná náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, 2 x podanie na súd vo veci samej - podanie odporu a podanie odvolania), 3 x režijný paušál,
to všetko navýšené o DPH, spolu teda trovy právneho zastúpenia odporcu vo výške 362,58 eura.

Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 18.3.2014 vyzval navrhovateľa, aby zaslal doklad preukazujúci dátum
splnenia záväzku odporcom. Navrhovateľ zaslal fotokópiu výpisu z jeho účtu, ktorým potvrdil úhradu
jeho pohľadávky odporcom dňa 23.12.2013, teda pred začatím konania.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zmenil svoje uznesenie č.k. 63Rob/5/2014-33 zo dňa
13.2.2014 v časti výroku o náhrade trov konania tak, že tento výrok znie:

„Súd priznáva odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 362,58 eura, ktoré je povinný
navrhovateľ zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.“

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení poukázal na § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a § 374 ods.
4 O.s.p. a uviedol, že nakoľko rozhodnutie o zastavení konania vydal vyšší súdny úradník, v súlade
s citovaným zákonným ustanovením vyhovel odvolaniu odporcu v celom rozsahu a zmenil napadnuté
uznesenie v časti výroku o náhrade trov konania, a priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia,
ako obranu proti nedôvodnému návrhu.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p. Uviedol, že je síce pravdou, že podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. znáša trovy konania
ten účastník, ktorý ich zavinil, pričom v zmysle rozhodovacej praxe súdov je zavinenie chápané výlučne
z procesného hľadiska, a teda z hľadiska využívania dispozičnej zásady s návrhom, ktorá je v danej
veci daná výlučne navrhovateľovi. Avšak podľa navrhovateľa súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní
nezohľadnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ako základné ustanovenie uplatňované pri rozhodovaní o náhrade
trov konania súdom, pričom každý účastník, ktorý má úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Navrhovateľ uznal, že návrh nebol podaný dôvodne, keďže odporca dlh uhradil dňa 23.12.2013, a teda
pred podaním návrhu. Podľa neho je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že vzal späť návrh na začatie
konania dňa 21.1.2014, a teda ešte pred tým, ako mu súd doručil platobný rozkaz zo dňa 13.1.2014,
ktorý mu bol doručený dňa 22.1.2014. Súd sa teda mal pri náhrade trov konania zaoberať otázkou, či
späťvzatie návrhu na začatie konania nebolo súdu doručené skôr, ako bol odporcovi doručený platobný
rozkaz, ako aj otázkou, či odpor proti platobnému rozkazu nebol súdu doručený neskôr ako späťvzatie
návrhu, nakoľko v takom prípade boli samotné úkony právnej služby vykonané odporcom, resp. jeho
právnym zástupcom, už neúčelné, keďže odporcovi už nehrozila žiadna ujma a nebolo už potrebné jeho
práva brániť, nakoľko O.s.p. nepripúšťa, aby účastník konania späťvzatie návrhu vzal opätovne späť.

Navrhovateľ tiež uviedol, že aj v prípade ust. § 146 ods. 2 O.s.p. sa nahrádzajú náklady a trovy konania
vzniknuté pred späťvzatím návrhu, a nie ku dňu vydania rozhodnutia súdu o zastavení konania, ktorého
deň vydania ani nemôže navrhovateľ (ani žiadny z účastníkov konania) ovplyvniť. Ak boli teda úkony
právnych služieb vykonané odporcom (resp. poskytnuté právnym zástupcom odporcu) až po doručení
späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa súdu, ide podľa navrhovateľa všetko o neúčelné úkony a ich
náhrada v rámci trov konania nie je možná.



Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že odvolanie odporcu zamietne a
prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie
zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi
odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že návrh na začatie konania nebol podaný dôvodne. Súd prvého
stupňa teda o trovách konania rozhodol nepochybne správne podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.,
keďže navrhovateľ späťvzatím nedôvodného návrhu zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Navrhovateľ
však namietal účelnosť odporcom uplatnených trov konania. Odvolací súd k tomu uvádza, že časové
hľadiská uvádzané navrhovateľom týkajúce sa späťvzatia návrhu, doručenia platobného rozkazu a
podania odporu sú irelevantné. Súd prvého stupňa vydal predmetný platobný rozkaz dňa 13.1.2014 a z
č.l. 20 súdneho spisu vyplýva, že bol zo súdu vypravený dňa 16.1.2014, teda pred doručením späťvzatia
návrhu. Z toho teda vyplýva, že späťvzatie návrhu bolo súdu prvého stupňa doručené v čase, keď už
prebiehalo doručovanie platobného rozkazu poštou. Odporca teda v čase doručenia platobného rozkazu
nemal ako zistiť (okrem nahliadnutia do súdneho spisu, na čo nebol povinný), že navrhovateľ vzal návrh
späť. Po doručení platobného rozkazu mal odporca zo zákona právo podať proti nemu odpor, čo vyplýva
aj z výroku platobného rozkazu aj z poučenia obsiahnutého v platobnom rozkaze. Podanie odporu a
súvisiace úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, odvolanie proti výroku o
trovách konania) sú preto účelnými úkonmi pre uplatňovanie a bránenie práva. Uvedené úkony boli
vykonané, odporca bol na ne oprávnený, boli účelné z vyššie uvedených dôvodov, preto odporcovi za
ne patrí náhrada trov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

Zároveň odvolací súd uvádza, že trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia boli vyčíslené
správne v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli ani si žiadne
neuplatnil.

Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje