Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/60/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214201510 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214201510.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. Š., F.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: R. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XX, T., a O. Č., F.. XX.XX.XXXX, T. R. Z. X, H., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 09.12.2014, č.k. 49P/11/2014-133, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 09.12.2014, č.k. 49P/11/2014-133, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému M. Š., F.. XX.XX.XXXX od zo sumy XX € mesačne na sumu XXX € mesačne, od 04.11.2013. Zročné výživné za obdobie od 04.11.2013 do 01.12.2014 v sume X.XXX € povolil otcovi splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc 01.12.2014. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.10.2009 č.k. 13P/542/2009-24. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletého, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Porovnávajúc zmenu pomerov na strane maloletého konštatoval nárast jeho potrieb v súvislosti s fyzickým vekom, keďže od posledného rozhodnutia o výživnom prešla doba 5 rokov, v súvislosti so štúdiom na základnej škole, výukou jazyka nemeckého, anglického, hradením záujmových aktivít, ako aj hradenia poplatkov u čelustného ortopéda, keďže maloletý má nasadený fixný zubný strojček. Na strane rodičov zistil u matky pokles jej príjmu, naďalej zabezpečuje osobnú starostlivosť o dve maloleté deti. Pokiaľ ide o príjem otca konštatoval, že otec svoje aktuálne pomery vo vzťahu k príjmu nepredložil, preto vychádzal z dokladov predložených za rok 2013, kedy otec zarobil XX.XXX € za 3 mesiace. K uvedenému príjmu pripočítal iné práce vykonávané otcom za 4 € na hodinu. K tvrdeniu otca, že v Nemecku kde pracuje nemá prácu konštatoval, že v prípade, že by otec prácu nemal, bol by nútený riešiť svoju finančnú situáciu prípadným návratom na Slovensko. Z hľadiska majetkových pomerov oboch rodičov mal preukázané, že matka nadobudla do vlastníctva byt, otec nevlastní majetok vyššej hodnoty. Vo vzťahu k nákladom oboch rodičov prihliadol na úverovú zaťaženosť matky a jej pravidelné mesačné výdavky na bývanie. Otec výšku svojich výdavkov žiadnym spôsobom nepreukázal. Pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje výhradne matka, keďže otec sa naposledy stretol s maloletým v apríli 2013. Zmenu pomerov ustálil podaním návrhu matky na súd, od podania návrhu do svojho rozhodnutia vyčíslil zročné výživné a toto v zmysle § 160 ods. 1, 2 O.s.p. povolil otcovi splácať podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Ospravedlnil sa za nedoloženie požadovaných dokladov z dôvodu, že ich nestihol. Potvrdenie o svojom príjme za rok 2013 a 2014 priložil k odvolaniu. Pri rozhodovaní žiadal zohľadniť, že okrem maloletého má ešte dve vyživovacie povinnosti k dcéram s manželstva, na ktoré má súdom určenú vyživovaciu povinnosť na obe deti po XXX € mesačne. Maloletému doposiaľ v zmysle právoplatného rozsudku mal platiť XX € mesačne, od októbra 2011 zasiela sumu XXX € mesačne, okrem toho prispel synovi aj inými finančnými čiastkami. Pokiaľ ide o jeho náklady, do júla 2014 platil za bývanie v F. XX €, teraz je to suma XXX €, taktiež má výdavky spojené s bývaním na Slovensku, počas pobytu na Slovensku býva u rodičov, platí tam komunálny odpad, takisto prispieva rodičom na domácnosť XXX € mesačne. Mesačne si platí tiež zdravotné poistenie vo výške XX € mesačne, má aj náklady na cestovanie z F. na Slovensko raz do mesiaca XXX €. Jeho príjem za rok 2013 bol za 3 mesiace XX.XXX €, tieto peniaze si musel rozložiť aj na nasledujúce obdobie, pretože výška zárobku za príležitostné práce tak ako bola vyčíslená v rozsudku - XXX € nie je skutočnosťou, ak aj mal brigádu, nebolo to každý deň. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka a kolízny opatrovník maloletého, ktorí zhodne navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že súd prvého stupňa žiadal od otca daňové priznanie za rok 2013 na zdokladovanie jeho príjmu, toto otec nepredložil ani s podaným odvolaním. Doložil len potvrdenie o príjme za rok 2013 od firmy R. G. a od firmy Z. H., celkom vo výške XX.XXX €, takisto otec na pojednávaní uviedol, že pracuje brigádne bez uzatvorenej zmluvy, Z uvedeného dôvodu podľa jej názoru výška ročného príjmu za rok 2013 je vyššia ako je uvedené v potvrdení v príjme za rok 2013 predloženej otcom. Ďalšie potvrdenie, ktoré otec priložil k odvolaniu je od 01.01.2014 do 31.08.2014, za toto obdobie otec dosiahol mzdu XX.XXX €, čo je na mesiac X.XXX,XX €. Vzhľadom k tomu, že potvrdenie bolo vystavené v októbri 2014, nejde o celoročný príjem otca. K výdavkom otca poukázala na to, že otec na Slovensko chodí zriedkavo, toto je aj dôvod otca, prečo nemohol navštevovať syna. Z uvedeného dôvodu jeho výdavok na cestovanie z F. na Slovensko sa nedá považovať za mesačný výdavok. Pokiaľ ide o jej výdavky, zdôraznila, že jej výdavky na domácnosť, cestu do práce, zabezpečenie bývania a výchovu detí sú nezrovnateľne vyššie ako u otca. Pokiaľ ide o platby otca nad rámec výživného, tieto boli platené pred podaním návrhu. S poukazom na to, že otec ani pri podaní odvolania nijakým spôsobom nepreukázal nižší príjem než z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal, ani vyššie výdavky, súd prvého stupňa dospel k správnym zisteniam, vec správne posúdil. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného zo strany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Prievidza, rozsudkom zo dňa 23.10.2009, č.k. 13P/542/2009-24. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletého k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého v zmysle podstatného zvýšenia jeho odôvodnených potrieb, táto je nesporná, keďže výživné bolo naposledy upravované pred 5 rokmi, matka v konaní náklady maloletého, či už v súvislosti s fyzickým vekom, školskou dochádzkou, zdravotným stavom, či záujmovými aktivitami preukázala. Výška určeného výživného s poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti, t.j. je primerané ako odôvodneným potrebám maloletého, tak aj zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov. K zárobkovým pomerov rodičov odvolací súd dodáva, že tieto matka v konaní na rozdiel od otca riadne preukázala, avšak aj príjem otca za rok 2013, ktorý predložil, ako aj jeho vyjadrenie o možnosti vykonávať brigády bol dostatočným podkladom pre ustálenie možností a schopností otca vykonávať odbornú prácu murára v F.. Aj otcom v odvolacom konaní založený príjem za mesiace január - august 2014 vo výške XX.XXX € potvrdzuje, že otec je schopný určené výživné na maloletého platiť, a to aj pri zohľadnení jeho dvoch ďalších vyživovacích povinností a nákladov otca spojených s bývaním, cestovaním na Slovensko. Náklady na bývanie, splátky úveru má aj matka, ktorá naviac zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, otec sa s maloletým nestretáva, na jeho výživu naviac neprispieva. Finančné čiastky, ktoré otec ako platby naviac uviedol v odvolaní sa týkajú obdobia pred podaním návrhu. Záverom odvolací súd k tvrdeniu otca, že vzhľadom k jeho príjmom za rok 2013 a 2014 nie je schopný platiť také vysoké výživné dáva otcovi do pozornosti, že povinný rodič, ktorý má zo zákona vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, nemôže pracovať roku 2013 - 3 mesiace, v roku 2014 - 8 mesiacov. Takýto prístup povinného rodiča k zabezpečovaniu si dostatočného príjmu, z ktorého by bol schopný platiť výživné primerané odôvodneným potrebám detí, odvolací súd vyhodnotil v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine. S poukazom na uvedené, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.