Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/83/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214211706 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214211706.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku 9-C1, proti odporcovi: R. L., I.. XX.X.XXXX, I. Z. N. XXXX/XX, Z., zastúpený: G. W., súdna opatrovníčka, pracovníčka Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, o zaplatenie 50,70 Eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 21C/159/2014-25 zo dňa 17.10.2014, do výroku o náhrade trov konania, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 21C/159/2014-25 zo dňa 17.10.2014, v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu 16,50 Eur na náhradu súdneho poplatku a 29,57 Eur na náhradu trov právneho zastúpenia, spolu vo výške 46,07 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 50,70 Eur a náhradu trov konania 16,50 Eur. Z odôvodnenia vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 12.5.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu dlžnú sumu 50,70 Eur a náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa 30.10.2014 cestoval vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku v Bratislave na linke MHD č. 8 a nepreukázal sa platným cestovným lístkom. Odporca dlhuje navrhovateľovi cestovné 0,70 Eur a úhradu vo výške 50,00 Eur. Súd vec prejednal v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Po vykonanom dokazovaní obsahom listinných dôkazov založených v spise mal za preukázané skutočnosti uvedené v návrhu navrhovateľa. Odporca sa počas jazdy v dopravnom prostriedku nepreukázal platným cestovným lístkom, na základe čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 Eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 50,00 Eur, t. j. spolu sumu vo výške 50,70 Eur. Preto návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu. Pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na náhradu trov konania súd poukázal na ustanovenia § 142 ods. 1 a § 150 ods. 2 O.s.p. Konštatoval, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal voči neúspešnému odporcovi náhradu trov konania. Prejednávaná vec je drobným sporom a súd v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania primerane znížil tak, že navrhovateľovi priznal náhradu len výške zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur. Navrhovateľ si uplatnil okrem náhrady za súdny poplatok aj trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 Eur, čo predstavuje spolu trovy konania vo výške 105,20 Eur (viac ako dvojnásobok dlžnej sumy). Takéto trovy konania súd vyhodnotil ako neprimerané voči pohľadávke 50,70 Eur, a preto náhradu trov konania v znížil. Zdôraznil aj to, že navrhovateľ si obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístku a variabilný symbol. Príprava týchto žalôb je rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek tomu navrhovateľ splnomocnil na prípravu žaloby advokáta, takýto postup je nanajvýš neúčelný a teda neúčelne sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy. Proti rozsudku, do výroku o náhrade trov konania, podal navrhovateľ odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 11.11.2014. Uviedol, že považuje zníženie trov konania na základe § 150 ods. 2 O.s.p. za nesprávne. Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na primerané zníženie trov konania. V zmysle dôvodovej správy k novele Občianskeho súdneho poriadku, účinnej od 15. 10. 2008, sa pristupuje k zníženiu trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľko násobne vyššiu sumu, ako je samotná pohľadávka. V súlade s dôvodovou správou možno podľa názoru navrhovateľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. aplikovať len v prípade, keď trovy konania predstavujú niekoľko násobne vyššiu sumu ako je samotná pohľadávka. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je v rozpore so zásadami uvedenými v dôvodovej správe k novele O.s.p.. Poukázal na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Žiline a Trnave v obdobných veciach, ktoré navrhovateľovi priznali uplatnené trovy konania aj z titulu poskytnutej právnej pomoci. Ďalej poukázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pričom deklaruje, že neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa a preto nemožno náhradu trov právneho zastúpenia znižovať bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Všetky uplatnené trovy vo veci boli účelne vynaložené a vyčíslené v minimálne výšky podľa vyhl. MS SR 655/2004 Z.z.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 59,14 Eur za 2 úkony po 16,60 Eur, spolu s režijným paušálom po 8,04 Eur a DPH. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 19,61 Eur, t.j. vo výške polovice odmeny za jeden úkon. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. V danom prípade si navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 105,20 Eur, z čoho suma 16,50 Eur predstavovala zaplatený súdny poplatok za návrh a zvyšok 88,70 Eur predstavovali trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby. Tento nárok v podanom odvolaní čiastočne korigoval tak, že si uplatnil náhradu za trovy právneho zastúpenia len za 2 úkony, vo výške 59,14 Eur. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdom nepriznať alebo znížiť trovy konania v drobných sporoch, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Prvostupňový súd navrhovateľovi za právnu pomoc nepriznal žiadnu náhradu trov konania s poukazom na to, že uplatnené trovy predstavujú viac ako dvojnásobok žalovanej istiny a navyše ide o tzv. formulárovú žalobu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu výška uplatnených trov je neprimeraná žalovanej pohľadávke, a ich zníženie nie je v rozpore so zámerom zákonodarcu uvedeným v dôvodovej správe k novele Občianskeho súdneho poriadku. Považuje však za neprimerane tvrdé navrhovateľovi vôbec nepriznať náhradu za právnu pomoc, pretože je nesporné, že právny zástupca urobil nejaké úkony a vznikli mu s tým aj náklady. Pri výške náhrady za právnu pomoc odvolací súd prihliadol okrem výšky žalovanej pohľadávky aj na skutočnosť, že ide o právne aj skutkovo nenáročnú vec, a obdobné nároky navrhovateľ uplatňuje v desiatkach iných vecí. Sú preto správne závery prvostupňového súdu, že ide o tzv. formulárovú žalobu, v ktorej sa len menia identifikačné údaje odporcov. Rovnako aj obsah podaného odvolania je v obdobných veciach úplne rovnaký. Je preto vždy nutné prihliadať v takýchto veciach aj na účelnosť vynaložených nákladov na právnu pomoc. Odvolací súd posúdil ako primeranú náhradu priznanie odmeny za jeden úkon - prevzatie veci, za ktorý podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. prináleží odmena vo výške 16,60 Eur s paušálnou náhradou 8,04 Eur a DPH vo výške 20%, t.j. spolu v sume 29,57 Eur. Súčasne navrhovateľovi priznal náhradu za súdny poplatok v čiastke 16,50 Eur. Spolu mu tak priznal sumu 46,07 Eur, ktorá takmer dosahuje výšku istiny žalovanej pohľadávky. Ostatné náklady musí znášať navrhovateľ zo svojho, pretože je len na účastníkovi konania, aby v drobných sporoch vzhľadom na možnosť zníženia, resp. nepriznania neprimerane vysokých trov konania súdom, zvážil potrebu svojho zastupovania v spore advokátom. Zníženie priznaných trov konania navrhovateľovi neodporuje citovanému Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady ES, pretože odporca ako neúspešný účastník konania bol zaviazaný na náhradu trov konania navrhovateľovi, avšak v zníženej výške s prihliadnutím na predmet sporu a jeho výšku. Pokiaľ súdy v niektorých iných súdnych konaniach rozhodli vo veci odlišne, treba zohľadniť skutočnosť, že aplikačná prax súdov v súvislosti s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. je pomerne krátka a bude vecou Najvyššieho súdu SR, aby rozdielne rozhodnutia súdov nižšieho stupňa prejudikoval zjednocujúcim právnym názorom. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil len čiastočne rozsudok v napadnutej časti a navrhovateľovi priznal zníženú náhradu trov právnej pomoci. Navrhovateľ bol v spore len čiastočne úspešný a a odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.