Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/46/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214212807 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214212807.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti K.É.: R., R.. XX.XX.XXXX O. A., R.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: X.. Q. K., R.. XX.XX.XXXX, D. B. Č.. XXX/X, D., prechodne bytom J. XX, D., zast. JUDr. Petrom Keltošom, advokátom, AK Mickiewiczova 2, Bratislava, a X.. W. K., R.. XX.XX.XXXX, D. B. Č.. XXX/X, D., o návrhoch oboch rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a v konaní o uloženie výchovného opatrenia, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.11.2014, č.k. 49P/96/2014-109, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výroku, ktorým bolo rodičom maloletých detí uložené výchovné opatrenie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 11.11.2014, č.k. 49P/96/2014-109 zveril maloletú R. K., R.. XX.XX.XXXX a maloletého A. K., R.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s tým, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť každý párny týždeň, matka každý nepárny týždeň. Miesto preberania detí určil v mieste bydliska rodiča, ktorý v predchádzajúcom týždni zabezpečoval osobnú starostlivosť o deti. Určil, že oprávnení zastupovať a spravovať majetok detí sú obaja rodičia. Výživné rodičom neurčil, rodičom uložil povinnosť prispievať polovicou úhrad nákladov v súvislosti so zabezpečovaním platieb na maloletú R. O. A., spočívajúcich v školských poplatkoch, krúžkových aktivitách, poplatkoch vzniknutých v súvislosti so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti. Rodičom uložil výchovné opatrenie, a to povinnosť zúčastniť sa psychologického poradenstva v špecializovanom zariadení v Slovenskom výbore UNICEF po dobu troch mesiacov za účelom nadobudnutia rodičovskej zručnosti a zlepšenia vzájomnej komunikácie. Návrh na určenie spätného výživného zamietol, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov rozhodol podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine, keď mal v konaní preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú spolu od septembra 2013, starostlivosť o maloleté deti zabezpečujú obaja, so starostlivosťou im pomáhajú i starí rodičia, pričom maloletý A. má zvlášť vytvorenú silnú citovú väzbu k starej matke zo strany otca. Podporne mal súd preukázané, že obaja rodičia sa podieľajú na zabezpečovaní starostlivosti o deti aj po zdravotnej stránke, čo potvrdila ošetrujúca lekárka detí. Taktiež zo správy zo školských zariadení, ktoré deti navštevujú je nepochybná väzba detí k obom rodičom, žiadne nedostatky vo vzťahu k zabezpečovaniu potrieb detí, z čoho možno usudzovať, že príprava do školy u maloletej R. je zabezpečovaná tak u matky, ako aj u otca. Pokiaľ ide o maloletého A., triedna učiteľka v správe potvrdila väzbu dieťaťa k matke i k otcovi a záujem oboch rodičov o maloletého. Súd v súlade s ust. § 100 O.s.p. prihliadol i na názor maloletých detí napriek tomu, že maloletý A. je v predškolskom veku. Zo správy je nesporné, že deti vnímajú matku a otca pozitívne, majú k obom vytvorenú väzbu, obe sú spokojné tak v domácnosti matky, ako aj v domácnosti otca, nevnímajú rozdiel medzi rodičmi. Matka svoje námietky vo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti detí zo strany otca žiadnym spôsobom nepreukázala. Z vyjadrení rodičov je zrejmé, že medzi rodičmi sú vzájomné konflikty, ktoré prerástli do rozpadu vzťahu a rozvodu manželstva, prežívanie uvedených skutočností je zo strany matky a otca rozdielne. Obom rodičom dal súd do pozornosti, že pokiaľ z manželstva sa narodili deti, je potrebné aj po rozpade vzťahu komunikovať, riešiť veci týkajúce sa detí tak, aby záujem maloletých detí bol pre oboch prvoradým a aby ich spoločné deti nepociťovali ich prežitý konflikt ako svoj problém. S prihliadnutím na uvedené, neakceptujúc námietky a výhrady matky, rozhodol súd o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, majúc za to, že v danom prípade výkon striedavej osobnej starostlivosti o deti je jednoznačne v záujme maloletých. Z uvedených dôvodov návrh matky na zverenie detí do jej osobnej starostlivosti, prihliadajúc na citovú väzbu detí k obom rodičom, zachovaný aktuálny režim, kedy deti trávia čas týždňa od rozchodu rodičov v domácnosti každého z rodičov, väzbu k starým rodičom, správy zo školy, škôlky, lekárky, názor maloletých detí a doporučenie kolízneho opatrovníka, ktorý s rodinou pracuje dlhodobo ako nedôvodný zamietol. Určil, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia, keďže toto právo je právom oboch rodičov a povinnosťou plnenia ich rodičovských povinností. Výživné na maloleté deti neurčil, s prihliadnutím na príjmy, výdavky a pomery oboch rodičov. Keďže deti budú tráviť čas rovnako u oboch rodičov, ich bežné denné potreby budú zabezpečovať obaja rodičia. Súčasne zaviazal oboch rodičov prispievať polovicou úhrad nákladov v súvislosti so zabezpečovaním platieb na maloletú R. O. A. spočívajúcich v školských poplatkoch, krúžkových aktivitách, poplatkoch vznikajúcich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, aby nedošlo k nevyváženým príspevkom zo strany jedného z rodičov. Pokiaľ ide o príjmy rodičov, u matky mal preukázaný príjem XXX € mesačne, u otca XXX-XXX € mesačne, pričom otec spláca hypotéku a pôžičku čerpanú na stavbu rodinného domu v BSM, v ktorom býva otec. Pokiaľ ide o návrh matky na určenie spätného výživného, tento zamietol, majúc za to, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne. Podľa názoru súdu nemožno akceptovať vyjadrenie matky, že dúfala, že sa otcom dohodnú, naviac, ak vedela, že ich vzájomná komunikácia nie je dobrá, takisto súd prihliadol i na skutočnosť, že starostlivosť o deti zabezpečovali obaja rodičia, príspevky zo strany otca potvrdila aj matka. Vzhľadom na oboma rodičmi prezentovanú nedostatočnú komunikáciu začal súd ex offo v súlade s ust. § 81 konanie o uloženie výchovného opatrenia, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v akreditovanom, na to určenom zariadení po dobu 3 mesiacov, v rozsahu určenom vo výroku rozhodnutia. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že za účelom nadobudnutia rodičovskej zručnosti a zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov, ktorá je jednoznačne v prospech a v záujme maloletých detí je nevyhnutná predmetná asistencia, ktorou bude dosiahnutý pozitívny výsledok a ktoré skúseností budú môcť obaja rodičia využiť pri výchove maloletých detí a riešení všetkých problémov, ktoré môže nastať. Je preto v záujme oboch rodičov podrobiť sa poradenstvu, aby dokázali spolu komunikovať a vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností k svojim deťom, aby deti vyrastali šťastne, cítili sa naďalej príjemne u matky aj u otca a nepociťovali negatívny rozpad vzťahu svojich rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. So zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila, uviedla, že nie je normálne, aby deti odmietali ísť s otcom a aby ich musela vždy prehovárať. Znova poukázala na tú skutočnosť, čo súd a zrejme aj kolízny opatrovník úplne prehliadli, a to, že otec vo vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva uviedol, že s rozvodom súhlasí, po rozvode navrhol zveriť maloletú R. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, maloletého A. do jej starostlivosti. Svoje rozhodnutie zmenil v priebehu tohto konania, ktorú skutočnosť mal súd aj kolízny opatrovník zhodnotiť v rámci šetrenia pomerov. Vo veci navrhovala nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru pedopsychológia, pretože podľa jej názoru posúdiť relevantnosť vyjadrení štvor a šesťročných detí, ktoré ani nevedia, čo je včera, dnes a zajtra, čo znamená byť tri dni u mami, tri dni u otca, ktorým stačí položiť otázku podľa toho akú chceme počuť odpoveď, či len takýto druh posúdenia kolízneho opatrovníka stačí na rozhodnutie súdu. Odborný znalecký posudok pedopsychológa je potrebný aj z dôvodu, že z doterajších prednesov účastníkov je zrejmé, že ako rodičia sa nevedia dohodnúť. Nesúhlasila ani s uložením výchovného opatrenia, podľa jej názoru súdu zrejme ušlo, že aj otec sa vyjadril v konaní nielen v tomto, ale aj v rozvode manželstva, že už absolvovali poradenstvo u K.. N., psychiatra, predtým u K.. E. U.-Š. v pobočke ÚPSVaR na J. XX, bez akéhokoľvek podstatného zlepšenia komunikácie. Navštívili aj manželskú poradňu, výsledok bol negatívny. Z uvedených dôvodov vyslovila názor, že výrok o uložení výchovného opatrenia bol vydaný bez akéhokoľvek preskúmania doterajších pokusov oboch účastníkov o poradenstvo. Odvolaním napadla aj výrok, ktorým súd zamietol jej návrh na priznanie spätného výživného, a to dňom 19.10.2013, t.j. dňom, kedy opustila spoločnú domácnosť. Je nesporné, že vzájomná komunikácia ich ako rodičov nie je dobrá, podľa jej názoru dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného v konaní preukázala. V priebehu odvolacieho konania doručila odborné vyjadrenie vypracované metodicko-výskumným kabinetom výchovného a psychologického poradenstva, prevencie pri VÚDPaP P. XX, vypracované N.. E. I. zo dňa 04.02.2015. Podľa záveru odborného vyjadrenia je potrebné, aby s maloletými deťmi bolo narábané tak, aby sa zohľadňovali ich veku primerané potreby, dostávalo sa im dostatočnej citovej podpory a saturácie, pocitom istoty a bezpečia, čo je z psychologického hľadiska v súčasnosti, najmä v domácnosti matky. Zároveň bolo odporúčané riešiť konflikty rodičov bez priamej účasti detí a postupne stabilizovať nové rodinné usporiadanie nastavené pre obe deti rovnako, vzhľadom na ich kvalitné súrodenecké vzťahy. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. K samotnému rozhodnutiu uviedol, že ide o úpravu dočasného charakteru, a to z dôvodu, že paralelne beží konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Vzhľadom na uvedené a na existujúci skutkový stav striedavej starostlivosti o maloleté deti niet žiaden dôvod ani stav meniť inou právnou úpravou. S dôvodmi uvedenými v odvolaní matky nesúhlasil, poukázal na súdom prvého stupňa vykonané rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého bol vykonaný aj pohovor s maloletými deťmi. Pre rozhodnutie súdu o striedavej starostlivosti podľa názoru otca rovnako nie je zanedbateľné ani stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý je podrobne oboznámený so situáciou starostlivosti o maloleté deti. K námietkam matky o striedavej starostlivosti poznamenal, že matke zrejme ušiel zámer sledovaný zákonodarcom, ktorým je predovšetkým záujem maloletých detí na takejto forme starostlivosti. Pre ozrejmenie zámeru zákonodarcu v prílohe pripojil časť dôvodovej správy súvisiacej so zavedením inštitútu striedavej starostlivosti. Za účelovú a vecne neopodstatnenú považoval aj požiadavku matky o nariadenie znaleckého dokazovania. Podľa názoru otca tvrdenie matky o potrebe nariadenia znaleckého dokazovania odôvodňované tým, že sa rodičia nevedia dohodnúť na starostlivosti o maloleté deti vyznieva paradoxne za stavu, že matka podáva odvolanie aj do výroku voči povinnosti rodičov zúčastniť sa psychologického poradenstva. Bola to totiž práve matka, ktorá zmarila pôvodný účel poradenstva, ktorého sa zúčastnili u K.. N.. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Tým, že predmetom konania v danej veci je návrh matky na zverenie maloletých detí do jej starostlivosti a návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, súd prvého stupňa správne v konaní zisťoval a vyhodnocoval aký model osobnej starostlivosti je pre maloleté deti najvhodnejší. V tomto smere vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal, dôkazy vyhodnotiac jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť aj odvolací súd je toho názoru, že v danej veci boli splnené hmotnoprávne podmienky pre aplikáciu ust. § 24 ods. 2 Zák. o rodine, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obaja rodičia sú spôsobilí maloleté deti vychovávať, obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť záujem a striedavá osobná starostlivosť je aj v záujme maloletých detí. Záujem maloletých detí na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti súd prvého stupňa správne hodnotil z pohľadu citových väzieb maloletých detí k obom rodičom, vývinových potrieb maloletých detí, ktoré v rovnakej miere, ako matka je schopný zabezpečiť aj otec, a to najmä za pomoci svojej matky, s ktorou má obzvlášť maloletý A. nadštandardný vzťah. Pokiaľ ide o vzťahy medzi rodičmi, je pravdou že nie sú ideálne, v danom konaní je však potrebné striktne oddeliť vzťah partnerský a vzťah rodičovský, pričom v záujme maloletých detí, ak súd nezistí na strane rodiča závažné porušovanie rodičovských práv je, aby aj po rozpade vzťahu rodičov sa deti stretávali s oboma rodičmi, budovali si vzťah k obom rodičom, aby tak výrazne nepociťovali stratu úplnej rodiny (model otec - matka), aby si postupne vytvárali pocit domova ako v rodine matky, tak aj otca. Rozdielne názory, či rozpory medzi rodičmi prezentované najmä matkou v konaní podľa názoru odvolacieho súdu je možné a aj potrebné riešiť skôr formou odborného poradenstva so zameraním na pomoc rodičom, nie však na úkor detí, ktoré majú jednoznačne pozitívny vzťah k obom rodičom. Zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti je zaistené právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obom rodičom, vyplývajúce z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom súd prvého stupňa pri posudzovaní, či uvedený model striedavej osobnej starostlivosti je v záujme maloletých detí vychádzal aj z názoru samotných maloletých detí, ktoré tento prezentovali pred kolíznym opatrovníkom. Názor maloletých detí, ktorý vyslovili pred kolíznym opatrovníkom ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd nemá dôvod spochybňovať. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletých detí v konaní nemal dôvod dávať deťom otázky podľa toho, čo chcel počuť, v tomto smere námietku matky odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, naviac poukazuje na to, že výsledok pohovoru kolízneho opatrovníka s deťmi korešponduje aj so správami zo základnej školy a materskej školy v Jarovciach, ktoré deti navštevujú, či vyjadrením ošetrujúcej lekárky detí. Pokiaľ ide o ustálenie najvhodnejšej formy osobnej starostlivosti o maloleté deti, súd prvého stupňa pre posúdenie tejto otázky mal podľa názoru odvolacieho súdu dostatok skutkových podkladov, z ktorého dôvodu nebol dôvod vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie. Naviac, na čo odvolací súd poukazuje je, že súbežne s daným konaním prebieha aj konanie o rozvod manželstva, v ktorom konaní bolo znalecké dokazovanie už nariadené. Tým, že daný rozsudok o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom stráca účinnosť právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, súdom prvého stupňa určený model starostlivosti o deti, jeho pozitíva a negatíva vyhodnotí s odstupom času súd v konaní o rozvod manželstva, v ktorom aj na základe už podaného znaleckého posudku zaujme stanovisko k návrhom oboch rodičov. Pokiaľ matka v odvolaní uvádzala, že deti s otcom nechcú ísť, treba uviesť, že zrejme hlavným problémom je matkou tvrdený problémový vzťah medzi otcom a maloletým A.. Ochrana maloletého A. pred prípadným možným ohrozením je však podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne krytá kvalitným súrodeneckým vzťahom medzi A. O. R., pričom treba zdôrazniť, že R. ( podľa správ v spise aj maloletý A. ) má k otcovi bezproblémový vzťah, naviac aj v čase kedy sú deti u otca, v starostlivosti o deti pomáha otcovi matka otca, t.j. stará matka maloletých detí, ku ktorej má maloletý A. nadštandardný vzťah. Odvolaciemu súdu sa javí, že väčší problém ako deti majú rodičia, ktorí problémy z partnerského vzťahu prenášajú aj do vzťahu rodičovského, čím deti nesporne trpia. Tým, že nezhody rodičov zasahujú aj do výkonu rodičovských práv a povinností, súd prvého stupňa správne v konaní nariadil výchovné opatrenie, a to povinnosť rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu. Dôvod nesúhlasu matky s nariadeným výchovným opatrením odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodný. Pokiaľ sa v minulosti rodičia podrobili odbornému poradenstvu, vrátane manželskej poradne, toto bolo zamerané predovšetkým na sanáciu partnerského vzťahu, nie rodičovského vzťahu. Tým, že v danom konaní súd prvého stupňa mal preukázané splnenie podmienok na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, správne návrh matky na zverenie detí do jej osobnej starostlivosti zamietol, rovnako správne zamietol návrh matky na určenie spätného výživného, t.j. priznanie výživného od 10.10.2013, keďže matka nepreukázala dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zák. o rodine na jeho priznanie. S názorom súdu prvého stupňa aj v tomto smere sa odvolací súd stotožnil. Zdôrazňuje, že výživné je nárokom dieťaťa, a preto pokiaľ si otec k maloletým deťom vyživovaciu povinnosť neplnil, bolo povinnosťou matky, keďže sa deti nachádzali v jej faktickej starostlivosti, návrh podať. Matke v podaní návrhu podľa obsahu spisu nebránili žiadne objektívne skutočnosti, čo bolo v konaní preukázané. Súd prvého stupňa možnú aplikáciu ust. § 77 ods. 1 Zák. o rodine v danej veci správne posúdil aj s prihliadnutím na v konaní preukázanú skutočnosť, a to podieľanie sa otca na starostlivosti o deti, a to výkonom osobnej starostlivosti ( 3-4 dni v týždni ), ako aj zabezpečovaním odôvodnených potrieb detí. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, s výnimkou výroku o uložení výchovného opatrenia, ktorý podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia predmetného výroku napriek ustáleniu správnosti postupu súdu prvého stupňa o uložení výchovného opatrenia je procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý povinnosť rodičom zúčastniť sa psychologického poradenstva uložil v špecializovanom zariadení „ Slovenský výbor UNICEF“ bez toho, aby poznal stanovisko tohto subjektu, t.j. či s ním súhlasí, či je ho možné realizovať v lehote určenej súdom, zistenie ktorých skutočností má zásadný vplyv na správnosť, najmä vykonateľnosť rozsudku v tejto časti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.