Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/157/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214213229 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214213229.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti K.H.: L. M., Z.. XX.XX.XXXX T. V., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: I. K., Z.. XX.XX.XXXX, B. O.Á. XXX/B, B., a M. K., B. B. XX, B., zast. JUDr. Katarínou Chalkovou, advokátkou, AK Bratislava, Klincova 37/A, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.11.2014, č.k. 49P/99/2014-75, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 11.11.2014, č.k. 49P/99/2014-75 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého L. M. K., Z.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € mesačne na sumu XXX € mesačne a na maloletú V. K., Z.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € mesačne na sumu XXX € mesačne, od 01.09.2014. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 31.10.2014 vo výške XXX € na maloletého L. a XX € na maloletú V. uložil otcovi uhradiť do 31.12.2014. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.03.2013, č.k. 28P/3/2013-17 vo výroku o výživnom na maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný. V konaní mal súd prvého stupňa preukázané, že od poslednej úpravy výživného v roku 2013 nastala čiastočná zmena pomerov na strane detí a to v zmysle zvýšenia ich odôvodnených potrieb v súvislosti s rastom detí, zvyšovaním životných nákladov, zabezpečovaním školských aktivít, ako aj ich bežných potrieb. Zmenu pomerov mal preukázanú aj na strane rodičov, u matky zvýšením jej príjmu, na strane otca nepreukázaním vyvinutia snahy o dosiahnutie príjmu, z ktorého by bol schopný určené výživné platiť. Pokiaľ ide o podnikanie otca, otec v konaní tvrdil, že ukončil podnikanie z dôvodu neúspechu vo februári 2014, hľadá si sponzorov, uvažuje nad inou prácou, svoje tvrdenie o ukončení nájomnej zmluvy k nebytovým priestorom, ktorá skutočnosť bola dôvodom na ukončenie podnikania však žiadnym spôsobom napriek výzve súdu nepreukázal. Z daňového priznania obchodnej spoločnosti bol nesporne preukázaný obrat spoločnosti, možno sa preto domnievať, že spoločnosť vykonávala činnosť. Tvrdenia otca, že neprevádzkuje podnik od februára 2014, od toho času nemá príjem, podľa názoru súdu nemožno akceptovať, je neprijateľné, aby rodič, ktorý má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom po dobu desať mesiacov nepracoval, resp. dôvodil svojimi úvahami o ďalšom zamestnaní sa. Taktiež prihliadol na skutočnosť, že otec využíva osobné motorové vozidlo zn. BMW, ktorého hodnota nie je nízka, toto vozidlo prevádzkuje, čím mu vznikajú náklady na pohonné hmoty. Pokiaľ ide o ďalšie výdavky a náklady rodičov, mal preukázané, že matka hradí náklady na bývanie, pôžičky, na strane otca náklady na bývanie uhrádza jeho priateľka. Otec nemá žiadne pôžičky, okrem leasingu auta, ktoré podľa vyjadrenia otca spláca iná osoba. Pri rozhodovaní súd zohľadnil aj príspevky otca na maloleté deti, dal však do pozornosti otca, že v prípade, že deťom kupuje veci, je vhodné, aby tieto mali možnosť zobrať si aj k matke a využiť ich dostatočne. Zmenu pomerov súd prvého stupňa ustálil od 01.09.2014 v súvislosti s nástupom maloletého L. na druhý stupeň základnej školy a nástupom maloletej V. do vyššieho ročníka. Pokiaľ ide o výšku výživného, mal za to, že suma ktorú určil, je primeraná veku a potrebám detí, ako aj primeraná zárobkovým možnostiam oboch rodičov. Zročné výživné od 01.09.2014 do rozhodnutia vyčíslil, vyčíslené zročné výživné uložil otcovi zaplatiť do 31.12.2014. Vo zvyšku návrh matky, ktorým žiadala zvýšiť výživné na maloletého L. M. na sumu XXX € mesačne, na maloletú V. vo výške XXX € mesačne, ako nedôvodný zamietol. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 psím. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. O zrušenie veci a vrátenie súdu prvého stupňa žiadal z dôvodu, že objektívne nemal možnosť zúčastniť sa na pojednávaní, na ktorom súd prvého stupňa rozhodol z dôvodu vzatia do väzby. Do väzby spolu aj s priateľkou boli vzatí z dôvodu, že matka podala na nich trestné oznámenie, výkon väzby mal pre oboch existenčné a likvidačné následky. Jeho priateľka prišla o pracovný pomer, v dôsledku toho aj o nájom bytu. Pokiaľ ide o jeho zárobkové pomery uviedol, že spoločnosť M. Q..J..H.., v ktorej bol spoločníkom, už nemá žiaden obrat ani príjem, z tohto dôvodu požiadal 12.05.2015 Daňový úrad o vydanie súhlasu s ukončením činnosti spoločnosti. Vykonal už aj kroky smerujúce k jej výmazu z obchodného registra. Z dôvodu platovej neschopnosti k 20.01.2015 mu bola daná výpoveď z nájmu nebytových priestorov na T. X V. B.. Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, naďalej spláca lízingové splátky za užívanie 8 ročného motorového vozidla, a to na základe pôžičky od svojho priateľa, ktorú musí vrátiť do 23.12.2015, motorové vozidlo chcel zabezpečiť nielen pre seba, ale aj pre potreby svojich detí, ktoré ho využívali. V súčasnosti je nezamestnaný bez akéhokoľvek príjmu z pracovného pomeru, či podnikania, pričom zostal nielen bez príjmu, ale i bez ubytovania, v súčasnosti býva u rodičov. Toho času vyvíja maximálne úsilie, aby zabezpečil príjem pre svoju rodinu, všetko však bude záležať aj na prístupe matky, t.j. ako mu umožní výkon rodičovských práv. K odvolaniu priložil zmluvu o pôžičke, výpoveď zmluvy z nájmu nebytových priestorov. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka a kolízny opatrovník, ktorí zhodne navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Matka vo svojom vyjadrení poukázala na to, že otec sa neustále vyhovára ako si hľadá podnikateľský zámer, popritom sa ale môže zamestnať v akomkoľvek obchodnom reťazci, zabezpečiť si príjem a popritom tento zámer hľadať. Ona sama pracovala ako upratovačka, popritom si na dohodu o vykonaní práce privyrába umývaním schodov, tým sa snažila zabezpečiť financie pre rodinu, to však v žiadnom prípade nedáva otcovi právo sa vyhovárať, ale sa viac snažiť. Za absolútne zbytočné považuje tvrdenia otca o jej zvýšenom príjme o XXX €, keďže ako muž v produktívnom veku by sa mal o svoju finančnú existenciu postarať. Keď to ako samoživiteľka dokáže ona, nevidí dôvod, prečo by to nemal zvládnuť aj otec. Pokiaľ ide o vzatie otca do väzby uviedla, že otec spolu s priateľkou ju fyzicky napadli v jej byte v októbri 2014, za čo podala na nich trestné oznámenie. Otec sa vyhovára, že týmto aj s priateľkou prišli o možnosť sa finančne zabezpečiť, majú však myslieť dopredu a dbať na dôsledky svojich činov. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti( výrok, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku návrh matky zamietol odvolaním napadnutý nebol ) podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a ako v smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnostiam a majetkové pomery rodičov. V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú maloleté deti plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného určenia výživného na maloleté deti. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa je toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom aj napriek krátkemu časovému obdobiu, ktoré uplynulo od posledného určenia výživného, došlo na strane maloletých detí k zmene pomerov v zmysle zvýšenia ich odôvodnených potrieb, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. K zmene pomerov došlo najmä na strane maloletého L. M., a to od 01.09.2014 nástupom na druhý stupeň základnej školy, v dôsledku čoho sa jeho náklady na krytie školských potrieb zvýšili. U oboch detí sa primerane zvýšili aj ich bežné náklady, ako je strava, oblečenie, hygiena. Podľa založených vysvedčení ide o šikovné deti, preto by bolo vhodné podporovať aj ich záujmové aktivity, ktoré matka z doposiaľ určeného výživného po XXX € mesačne na každé dieťa zo strany otca, ako aj s poukazom na výšku svojho príjmu, nie je schopná hradiť. Pokiaľ ide o príjmy rodičov, napriek konštatovaniu súdu prvého stupňa, že u matky došlo k zvýšeniu príjmu o XXX € mesačne treba uviesť, že takýto príjem matka dosahuje tým, že okrem riadneho pracovného pomeru pracuje aj na základe dohody o vykonaní práce, čo je však na úkor času, ktorý by mohla a mala venovať výkonu jej osobnej starostlivosti o maloleté deti. Takúto snahu o dosiahnutie príjmu postačujúceho na zabezpečenie svojich potrieb, ako aj potrieb detí, v konaní na rozdiel od matky nepreukázal otec maloletých detí. Pokiaľ ide o hodnotenie prístupu otca k hľadaniu si zamestnania súdom prvého stupňa, s týmto sa taktiež odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Aj odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ ide o rodiča, ktorý má zo zákona vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, je povinný prijať akúkoľvek prácu. Otec v konaní tvrdil, že od februára 2014 kedy ukončil prevádzku, nemá žiadny príjem, v konaní však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by sa vôbec o nejakú prácu uchádzal. V súvislosti s tvrdením otca, že svoje deti miluje, urobil by pre nich čokoľvek, bude podľa názoru odvolacieho súdu postačujúce preukázanie, že otec bude schopný svoje deti aj uživiť. K tvrdeniu otca, ktorý v odvolaní uvádza, čo všetko deťom kúpil, treba uviesť, že od rozhodnutia súdu najmä v dôsledku zhoršených vzájomných vzťahov rodičov už otec naviac na deti neprispieva, takže svoju vyživovaciu povinnosť k deťom si plní len formou určeného výživného súdom. S tvrdením otca, že nemal možnosť zúčastniť sa na pojednávaní, ospravedlniť svoju neúčasť, požiadať o odročenie pojednávania, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd nestotožnil. Otec podľa potvrdenia Ústavu na výkon väzby bol vzatý do väzby dňa 22.10.2014, takže mal dostatok času do termínu pojednávania dňa 11.11.2014 ospravedlniť sa, požiadať o odročenie pojednávania. Pokiaľ tak otec neurobil, nie je dôvodná výtka otca, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. S poukazom na uvedené výška určeného výživného na obe deti zodpovedá zistenej zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..