Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/298/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214215033 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214215033.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SBDKREDIT, spol. s r. o., IČO: 313 798 69, Tomášikova ul. č. 11, Bratislava, zast. JUDr. Alexandrom Schwartzom, advokátom, Kresánková ul. č. 20, Bratislava, proti žalovaným: 1/ I.. T. A., M.. XX. XX. XXXX, Q. F. XX, A., 2/ T. B., M.. XX. XX. XXXX, Q. V.. L.. Š. X, A., obe zast. JUDr. Michal Krutek, s. r. o., AK Krutek & Kuruczová, Ul. Hlavná 11, Trnava, o zaplatenie istiny 5.392,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. septembra 2014, č. k. 31Ro/1612/2014-42, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. septembra 2014, č. k. 31Ro/1612/2014-42 v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia 397,40 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvého stupňa konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1, 3 O. s. p. z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., keď žalovaní po začatí konania uhradili žalobcovi celú žalovanú istinu aj s príslušenstvom. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní a napadli ním výrok o trovách konania. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť nahradiť trovy konania žalovaným 1/, 2/ v sume 604,82 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Uviedli, že neboli pred podaním návrhu na súd žalobcom vyzvaní na dobrovoľné zaplatenie sumy, o pohľadávke žalobcu nevedeli, a preto ju nemohli pred podaním žaloby uhradiť. Žalovaní svojím správaním neporušili žiadnu povinnosť, a teda nedali príčinu na začatie konania. Ihneď potom, čo sa dozvedeli o prebiehajúcom konaní, kontaktovali žalobcu a pohľadávku obratom uhradili, čo následne viedlo k späťvzatiu návrhu žalobcom. Ak by teda žalobca pred podaním návrhu na súd vyzval žalovaných na dobrovoľné plnenie a oznámil im výšku a spôsob úhrady predmetnej pohľadávky, žalovaní by istinu uhradili, čím by odpadol dôvod na vymáhanie pohľadávky súdnou cestou. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je vecne správne (resp. je predčasné). Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, pre nedostatok podmienky konania a pod.) musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napr. v tom, že účastník podal žalobu vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že žalobu podal proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzal žalobu späť a pod. Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku). Ak zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (protistrane) náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie sa žalovaného (§ 146 ods. 2 druhá veta O. s. p.). Ide najmä o prípady, keď žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel so žalobcom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania žaloby treba posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Z tohto hľadiska je teda žaloba podaná dôvodne aj vtedy, ak žalovaný uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.392,97 eur s príslušenstvom titulom existencie dlhu žalovaných (ako podielových vlastníkov nebytových priestorov č. XX, XX, XX v bytovom dome na Ľ. E.. Č.. X F. Q.) na ročnom vyúčtovaní nákladov za užívanie nebytových priestorov za rok 2012 a neuhradených zálohových platieb za obdobie do 04. 11. 2013. Podaním doručeným súdu dňa 14. 04. 2014 žalobca vzal žalobu späť s odôvodnením, že žalovaní mu uhradili žalovanú sumu dňa 01. a 02. 04 2014, t. j. po podaní žaloby. Žalobca teda vzal žalobu späť z dôvodov predpokladaných v § 146 ods. 2 druhej vete O. s. p., teda z dôvodu, ktorý spočíval v správaní žalovaných, keď títo po začatí konania uhradili žalovanú pohľadávku v celom rozsahu. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď o trovách konania rozhodol podľa citovaného ustanovenia. Napriek tomu nebolo možné uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Žalovaní totiž tvrdia, že o existencii žalovanej pohľadávky sa dozvedeli až v priebehu súdneho konania a keďže ich žalobca pred podaním žaloby nevyzval na dobrovoľné plnenie pohľadávky, svojím konaním nedali príčinu na začatie konania. Ak by toto tvrdenie žalovaných bolo v konaní preukázané, podľa odvolacieho súdu by išlo o dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval použitie § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania a teda ich nepriznanie žalobcovi, hoci mu na ich náhradu vznikol nárok podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť zistiť, či žalovaní sa skutočne o existencii ich záväzku (resp. pohľadávky žalobcu) dozvedeli až v priebehu súdneho konania, pričom je potrebné si uvedomiť, že žalobca svoj nárok vyvodzuje z ročného výúčtovania nákladov za rok 2012 a zálohových platieb za rok 2013 (do 04. 11. 2013) a teda žalovanej 1/ zrejme nebolo v marci 2014 doručené vyúčtovanie nákladov za tento rok (t. j. rok 2012), ale jej bolo zrejme doručené vyúčtovanie nákladov za rok 2013 (čo napokon vyplýva aj z obsahu prílohy jej vyjadrenia k žalobe - č. l. 21, 22). Žalobca sa však podanou žalobou domáhal zaplatenia dlhu vyplývajúceho z ročného vyúčtovania nákladov za rok 2012 a súčasne úhrady zálohových platieb za rok 2013 (do 04. 11. 2013), a preto doručenie ročného vyúčtovania nákladov za rok 2013 (v marci 2014) bude zrejme z hľadiska vedomosti žalovaných o ich dlhu irelevantné. Predovšetkým vyúčtovanie nákladov za rok 2012 bol žalobca povinný predložiť žalovaným najneskôr do 31. 05. 2013 a teda je na žalobcovi, aby v konaní preukázal doručenie tohto vyúčtovania (za rok 2012) žalovaným v čase pred podaním žaloby. Ak žalobca v konaní preukáže, že ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2012 žalovaným doručil ešte pred podaním žaloby, zrejme neobstojí tvrdenie žalovaných, že o dlhu z ročného vyúčtovania za rok 2012 pred podaním žaloby nevedeli. Rovnako tak bude žalobca povinný preukázať, že žalovaným bola (v čase pred podaním žaloby) známa aj výška mesačných zálohových platieb určených v roku 2013 (výška zálohových platieb sa spravidla určuje podľa hospodárenia bytového domu z predchádzajúceho kalendárneho roka). V tomto smere je pozoruhodné, že žalovaní nemali vedomosť, že sú povinní platiť mesačné zálohové platby za rok 2013 vo výške 120,- eur, 124,- eur a 125,- eur mesačne, keďže z prehľadu platieb založeného v súdnom spise (č. l. 5, 8, 11) vyplýva, že žalovaní za obdobie mesiacov január až november 2013 neuhradili žiadnu mesačnú zálohovú platbu. Bude preto potrebné oboznámiť sa aj s obsahom Zmluvy o výkone správy z ustanovení ktorej bude zrejme vyplývať spôsob, akým správca bytového domu jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov zasiela (oznamuje) výšku mesačných zálohových platieb na príslušný kalendárny rok. Až po vyhodnotení všetkých uvedených skutočností bude možné ustáliť, či žalovaní skutočne nemohli mať vedomosť o pohľadávke žalobcu (resp. o svojom dlhu) a teda či je v danom prípade daný dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania žalobcovi. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že ust. § 150 ods. 1 O. s. p. nedovoľuje priznať náhradu trov konania účastníkovi, ktorému na ňu nevznikol nárok. Toto ustanovenie totiž umožňuje nepriznať náhradu trov konania iba tomu účastníkovi, ktorému na ňu vznikol nárok. Preto nebude možné priznať žalovaným náhradu trov konania. Výrok uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. V novom rozhodnutí o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.