Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/94/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214215866 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214215866.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľky K.. A. L., C.. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V. XX, XXX XX F., zastúpenej Advokátska kancelária Zuzana Papíšková, s.r.o., so sídlom Jégeho 8, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: Y. L., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V. XX, XXX XX F., o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom Y. L., W.. XX.XX.XXXX E. R. L., W.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 05.12.2014, č.k. 49P 118/2014-132 jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto
r o z h o d o l :
Odvolanie navrhovateľky proti výroku o rozvode manželstva sa o d m i e t a.
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti výživného m e n í tak, že od právoplatnosti rozsudku je odporca p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Y.E. L., W.. XX.XX.XXXX sumou 600 Eur mesačne, z čoho 500 Eur je suma bežného výživného, ktorú je odporca povinný posielať k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a sumu 100 Eur na tvorbu úspor vždy do 15 dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého zriadený navrhovateľkou. Odporca je povinný od právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu maloletého R. L., W.. XX.XX.XXXX sumou 550 Eur mesačne, z čoho 450 Eur je suma bežného výživného, ktorú je odporca povinný posielať k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a sumu 100 Eur na tvorbu úspor vždy do 15 dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého zriadený navrhovateľkou.
Navrhovateľka je p o v i n n á do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zriadiť v prospech každého z detí osobitný účet a v tej istej lehote oznámiť čísla účtov odporcovi.
Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 05.12.2014, č.k. 49P 118/2014-132 manželstvo účastníkov navrhovateľky K.. A. L., C.. V. a odporcu Y. L. uzavreté dňa XX.XX.XXXX rozviedol. Maloleté deti L.Q. Y., W.. XX.XX.XXXX E. R., W.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, určil, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok budú oprávnení obaja rodičia. Odporcu zaviazal platiť na výživu maloletého Y. sumu 650 Eur mesačne titulom bežného výživného a 150 Eur mesačne titulom tvorby úspor, na maloletého R. výživným vo výške 550 Eur mesačne titulom bežného výživného a 150 Eur mesačne titulom tvorby úspor s tým, že bežné výživné na maloleté
deti je odporca povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva a výživné na tvorbu úspor je povinný uhrádzať vždy do 15 dňa v mesiaci na osobitné účty maloletých detí, ktoré v ich prospech zriadi navrhovateľka s povinnosťou oznámiť ich čísla odporcovi do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Styk odporcu s maloletými deťmi neupravil, účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
O rozvode manželstva rozhodol podľa § 23 ods. 1, 2 Zák. o rodine, majúc z vykonaného dokazovania za preukázaný súhlas oboch účastníkov s rozvodom manželstva ako aj skutočnosť, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel. Ako príčinu tohto stavu ustálil nedostatok vzájomného porozumenia a komunikácie, povahových a názorových nezhôd účastníkov. V súlade s ust. § 24 ods. 1 Zák. o rodine na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté deti, rešpektujúc nespornosť tejto otázky medzi rodičmi. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok ponechal obom rodičom. Výživné určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých v konaní preukázaných, ako aj zistených zárobkových a majetkových pomerov rodičov. S prihliadnutím na výšku príjmu odporcu a jeho možnosti dospel k záveru, že sú splnené podmienky na aplikovanie ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine a uložil odporcovi povinnosť prispievať maloletým deťom aj na tvorbu úspor na bankový účet na to zriadený navrhovateľkou. Styk odporcu s maloletým neupravil, majúc zato, že je v možnostiach rodičov sa o styku dohodnúť. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podal odvolanie odporca aj navrhovateľka.
Odporca v napadnutej časti žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletého Y. určiť vo výške 350 Eur mesačne titulom bežného výživného a vo výške 50 Eur mesačne titulom tvorby úspor, na maloletého R. vo výške 300 Eur mesačne titulom bežného výživného a vo výške 50 Eur mesačne titulom tvorby úspor. Uviedol, že na strane navrhovateľky došlo k zmene pomerov, ktorá v súčasnosti vykonáva prácu na pozícii account & sales manager v spoločnosti JAGA GROUP, s.r.o., čoho dôkazom má byť používanie firemného emailu a služobného telefónu. Vzhľadom na priemerný mesačný príjem navrhovateľky v predchádzajúcom zamestnaní vo výške 3000 Eur mesačne je predpoklad, že súčasný jej príjem jej umožňuje podieľať sa na výživnom nielen osobnou starostlivosťou, ale aj finančne. Mal za to, že prvostupňový súd nedostatočne posúdil finančnú a majetkovú úroveň tak jeho, ako aj navrhovateľky, nevzal do úvahy reálne zárobkové možnosti navrhovateľky a neskúmal, či sa navrhovateľka bez dôležitého dôvodu nevzdala výhodnejšieho zamestnania a zárobku. Pri zisťovaní skutkového stavu sa súd uspokojil iba s jej tvrdením, že na pracovné miesto Senior account manager u predošlého zamestnávateľa ku dňu skončenia rodičovskej dovolenky dňa 15.12.2014 nenastúpi, z dôvodu nevyhovujúcich platových podmienok, pričom súd nezohľadnil fakt, že v danom type práce obchodného manažéra je prevažná zložka platu variabilná a tvorená odmenami. Uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil jeho reálne zárobkové možnosti, keď fixná čiastka jeho zárobku je 2200 Eur netto mesačne a nevzal do úvahy, že prevažná časť jeho príjmu je tvorená odmenami, ktoré závisia od odpracovaných dní a vyfakturovaných jeho zamestnávateľom klientom. Má za to, že súd neprihliadol na jeho reálne možnosti a udržateľnosť dosahovania takého vysokého príjmu, ktorý je možné udržať iba pri odpracovaných 16 hodinách denne, pričom tento stav však nie je dlhodobo udržateľný vzhľadom na jeho zdravotné a fyzické možnosti.
Navrhovateľka podala odvolanie voči napadnutému rozsudku ako celku, opierajúc sa o ust. § 205 ods. 2 písm. b), písm. c) a f) O.s.p., s odôvodnením, že by pre ňu nastala právoplatnosťou výroku o rozvode komplikovaná situácia, vzhľadom na pokračovanie konania v časti napadnutého rozsudku vo výroku o výživnom. Namietala výšku určeného výživného, ktoré podľa jej názoru nepokrýva ňou v konaní uvádzané a preukazované výdavky maloletých detí. Mala za to, že vzhľadom na jej osobnú starostlivosť o deti a jej príjem v čase rozhodovania súdom prvého stupňa je zrejmé, že náklady na výživné musí takmer v 100% miere znášať odporca, ktorého príjem to aj umožňuje. Stotožnila sa so závermi súdu prvého stupňa, že príjem odporcu, umožňuje určenie výživného i na tvorbu úspor, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo tvorba úspor dostala prednosť pred pokrytím skutočných výdavkov detí. Má za to, že vo vzťahu k diétam poskytovaným zamestnávateľom odporcu, nie je možné bez ďalšieho uvádzať, že tieto pokrývajú náklady odporcu na pracovných cestách. Bez dokazovania zameraného na to, či diéty a vreckové sú minuté odporcom na pracovných cestách, nie je možné ich ako celok vylúčiť z príjmu odporcu. Odvolaciemu súdu navrhla , aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, manželstvo
účastníkov rozviedol, maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti, s tým že obaja rodičia budú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a odporcovi určil povinnosť platiť výživné v sume 700 Eur mesačne na každé z maloletých detí.
K odvolaniu navrhovateľky a odporcu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a odvolanie navrhovateľky a odporcu v časti určenia výživného na maloleté deti zamietnuť.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky nesúhlasil s dôvodmi jej odvolania a uviedol, že maloleté deti s ním trávia každý víkend, pričom sa podieľa aj na financovaní dovoleniek detí. Uviedol, že v čase od novembra 2014 do februára 2015 chodil pravidelne každý druhý týždeň na pracovné cesty do Holandska, pričom tento projekt skončil a nebude ďalej pokračovať. Zdôraznil, že vreckové je súčasťou zdaniteľného príjmu a bolo zahrnuté do jeho príjmov pre účely výpočtu výživného, stravné vzhľadom na vysoké náklady v Holandsku pokrývalo iba jeho náklady na stravu.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázala na fakt, že súd rozhoduje podľa situácie v čase vyhlásenia rozsudku a nové dôkazy a skutočnosti súd v odvolacom konaní prípustné len výnimočne. Vychádzajúc z uvedeného odvolanie odporcu opierajúce sa o zmenu pomerov, ktoré možno zohľadniť v inom konaní, bez toho, aby predložil dôkazy k svojim tvrdeniam, je podané v rozpore s § 205 ods. 2 O.s.p. Potvrdila, že v roku 2009 dosahovala príjem 3000 eur mesačne, avšak v čase pred narodením maloletých detí, keď pracovala 10 hodín denne. Uviedla, že aktuálne nie je reálne, aby s dvoma maloletými deťmi v predškolskom veku, dosahovala plat uvádzaný odporcom, keďže jej ambíciou nie je platiť opatrovateľku a tráviť v práci 12-14 hodín denne. Zdôraznila, že v čase rozhodovania súdu nemala dohodnuté žiadne zamestnanie, mala absolvovaných niekoľko pracovných pohovorov, avšak vzhľadom na zabezpečenie jej dennej osobnej starostlivosti o maloleté deti, nemôže akceptovať zamestnanie, kde by musela pracovať viac ako do 16,30 hod., kedy musí deti vyzdvihnúť z predškolského zariadenia. Tvrdila, že na základe dohody o pracovnej činnosti má od 27.01 2015 do 30.06.2015 zabezpečený príjem 125 Eur mesačne. Poukázala na príjem odporcu, ktorý umožňuje platiť ňou požadovanú výšku výživného a pokiaľ sa príjmy na jej starne, alebo na strane odporcu zmenia, môže pristúpiť na úprave výživného, na ktorom sa bude podieľať aj ona.
Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky proti výroku o rozvode manželstva je potrebné odmietnuť, proti výroku o zverení, zastupovaní a správe majetku maloletých detí a proti výživnému dôvodné nie je, odvolanie odporcu proti výrokom rozsudku, v ktorom mu bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí je dôvodné čiastočne.
Odvolanie navrhovateľky proti výroku o rozvode manželstva odvolací súd podľa § 218 ods. b) O.s.p. odmietol, keďže návrhu navrhovateľky v tejto časti bolo rozsudkom súdu prvého stupňa vyhovené, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky a o zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku oboma rodičmi odvolací súd ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Spornou otázkou v danom prípade je výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa určil výživné na maloleté deti na čas po rozvode manželstva. Súd prvého stupňa správne pri určovaní výživného vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. správne prihliadol na strane maloletých detí na ich odôvodnené potreby, na strane rodičov na ich zistené zárobkové a majetkové pomery, ako aj na výkon osobnej starostlivosti navrhovateľky o maloleté deti.
Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym,
lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti ( resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného ) má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..
Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí, tieto je na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa ustáliť, ako mesačné náklady u maloletého Y. na predškolské zariadenie 50 Eur, krúžky 35 Eur, športové aktivity gymnastika 45 Eur, u maloletého R. náklady na predškolské zariadenie 50 Eur a krúžky 20 Eur, mesačné výdavky na každé z detí jednotlivo spočívajú v nákladoch na ošatenie 130 Eur, strava a drogéria 160 Eur, športové potreby 50 Eur, kultúrne podujatia 30 Eur, náklady v súvislosti s ošetrením chrupu detí a zdravotnou starostlivosťou 25,75 Eura mesačne, náklady na bývanie 100 Eur, náklady na dopravu 25 Eur. Pri takto vyčíslených nákladoch potom priemerné mesačné výdavky na maloletého Matúša predstavujú cca 650 Eur mesačne a na maloletého Jakuba cca 590 Eur mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že uvedené mesačné náklady na potreby maloletých detí sú v niektorých položkách ( oblečenie, kultúra, športové potreby, zdravotná starostlivosť ) nadštandardné, avšak zodpovedajú v konaní preukázanej životnej úrovni rodičov, na ktorej majú maloleté deti právo podieľať sa.
Pri posúdení možností a schopností rodičov a ich majetkových pomerov, od ktorých sú potreby maloletých detí závislé, sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie, pričom skutočnosti uvádzané v odvolaní odporcu či navrhovateľky bez ich preukázania, nie sú spôsobilé privodiť iný záver pri ich vyhodnotení. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne aj v tom, že pri rozhodovaní o výživnom určil výživné aj na tvorbu úspor.
V tomto smere odvolací súd vzhľadom na uvedené odvolacie dôvody zdôrazňuje, že priemerný mesačný príjem odporcu z ktorého súd pri posudzovaní výšky výživného správne vychádzal okrem fixnej mesačnej mzdy tvoria aj jeho odmeny, ktoré sú súčasťou príjmu, avšak nie diéty, ktoré boli zamestnávateľom poskytované a viazané k jeho účasti na zahraničných pracovných cestách. Pokiaľ odporca udáva, že jeho príjem je udržateľný iba za predpokladu navyše odpracovaných hodín, je potrebné uviesť, že v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa odporca zistený príjem dosahoval a pokiaľ v budúcnosti dôjde k zmene pomerov na jeho strane v súvislosti s poklesom jeho možností a schopností a zárobkových či majetkových pomerov, môže ísť o dôvod na zmenu rozhodnutia súdu o výživnom. Čo sa týka vyhodnotenia zárobkových možností navrhovateľky, táto v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa síce ešte nenastúpila do zamestnania, ale vzhľadom na ukončenie materskej dovolenky, s ohľadom na jej možnosti a schopnosti a predchádzajúcu prax, je treba konštatovať splnenie predpokladov k možnosti nástupu do pôvodného zamestnania, či získania iného zamestnania v odbore na zabezpečenie primeraného príjmu a to aj s ohľadom na jej starostlivosť o deti. Pri určení výšky výživného je potrebné zohľadniť aj osobnú starostlivosti navrhovateľky o maloleté deti. V danom prípade je potrebné uviesť, že navrhovateľka v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa, v decembri 2014 ukončila materskú dovolenku s možnosťou nástupu do zamestnania a získania primeraného príjmu, svojou osobnou starostlivosťou o maloleté deti v ich predškolskom veku síce vyvažuje svoj podiel na financovaní ich potrieb, avšak za daných okolností nie v 100 % miere, ako sa podľa názoru odvolacieho súdu mylne domnieva.
Pri takto preukázaných výdavkoch na maloleté deti, možností a schopností rodičov a ich majetkových pomerov, pri zohľadnení osobnej starostlivosti navrhovateľky o ne, ako aj skutočnosti, že maloleté deti sú v predškolskom veku a ich náklady sa budú do budúcna iba zvyšovať, je potrebné nastaviť výživné vo výške, ktorá zodpovedá všetkým uvedeným kritériám a súčasne nebude obmedzovať z finančného
hľadiska podiel osobnej starostlivosti odporcu o maloleté deti, pre maloleté deti z hľadiska ich vývoja tak významný.
Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci nemožno potom súhlasiť s výškou súdom prvého stupňa určeného bežného výživného ( na maloletého Y. 650 Eur mesačne a výživným určeným na tvorbu úspor 150 Eur mesačne a na maloletého R. 550 Eur mesačne a výživným určeným na tvorbu úspor 150 Eur mesačne) uloženej odporcovi s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Uvedenú sumu odvolací súd považuje za sumu nezodpovedajúcu majetkovým a zárobkovým pomerom na strane odporcu a ani za sumu zodpovedajúcu výške skutočne spotrebovaných nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletých detí s poukazom na spotrebný charakter bežného výživného, ako i finančných a majetkových pomerov na strane odporcu, výrok súdu prvého stupňa u určení výživného, podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia, ktorú považoval v danom prípade za primeranú vo vzťahu ku kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 144 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.