Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/781/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214219423 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214219423.1 Uznesenie Krajský súd Bratislava v právnej veci navrhovateľky: J. S., B.. XX.XX.XXXX, X. X. T. XX/A, X., zastúpenej advokátskou kanceláriou BARRISTER LEGAL s. r. o., so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, IČO: 46 225 234, proti odporcovi: W. S., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XXXX/X, X., zastúpeného advokátskou kanceláriou KRAUS & PARTNERS,s.r.o. Jasovská 23, P.O. BOX 64, Bratislava, IČO: 47235241, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 51C/220/2014-20 zo dňa 26. augusta 2014 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľke vstup a užívanie rodinného domu súpisné číslo XXXXX, postaveného na parcele registra "C" č. XXXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres X. N., obec BA - m. č. L. X., katastrálne územie L. X., v rozsahu zodpovedajúcom jej spoluvlastníckemu podielu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vychádzal z tvrdenia navrhovateľky, že spolu s odporcom sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu v spoluvlastníckom podiele 1/2. Pôvodne nehnuteľnosť nadobudla navrhovateľka do bezpodielového spoluvlastníctva manželov avšak za trvania manželstva došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniklo a následne došlo k jeho vyporiadaniu. Predmetom vyporiadania bol aj predmetný rodinný dom a navrhovateľka sa tak stala spolu s N.. W. S. podielovým spoluvlastníkom, obaja v spoluvlastníckom podiele 1/2. Manželstvo navrhovateľky a jej manžela bolo rozvedené dňa 09.04; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2008. V súčasnosti je podielový spoluvlastník odporca, ktorý je synom N.. W. S., bývalého manžela navrhovateľky, ktorý mu svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na rodinnom dome previedol kúpnou zmluvou. Vklad bol povolený pod P.-XXXXX/XX. Nakoľko je navrhovateľka podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1/2 vzhľadom k celku, avšak v rodinnom dome sa nezdržiava a vzhľadom ku zhoršeným vzťahom nemá prístup do rodinného domu, kde sa stále nachádzajú niektoré osobné veci v jej výlučnom vlastníctve, vyzvala odporcu listom zo dňa 05.06.2014 na mimosúdne vyriešenie danej záležitosti. Obsahom predmetného listu adresovaného odporcovi bolo odôvodnenie eminentného záujmu na usporiadaní vlastníckych vzťahov, a to predovšetkým dohodou a prioritne návrh na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, k čomu mimosúdnou cestou nedošlo. Vzhľadom k narušeným medziľudským vzťahom je navrhovateľke bránené, aby sa tiež podieľala na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu. Rodinný dom je užívaný odporcom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, odporca sa bezdôvodne obohacuje na úkor navrhovateľky, a navrhovateľke vzniká zákonný nárok na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľke nie je umožnený vstup do rodinného domu a má dôvodné obavy a náležitý strach opätovne vstúpiť do rodinného domu, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou, a v ktorom sa stále nachádzajú veci v jej výlučnom vlastníctve. Navrhovateľkino právo užívať rodinný dom zákonom garantovaným spôsobom je znemožnené, pretože odporca bráni navrhovateľke nehnuteľnosť užívať a hnuteľné veci v navrhovateľkinom výlučnom vlastníctve nachádzajúce sa v rodinnom dome držať a disponovať s nimi podľa vlastného uváženia v medziach zákona. Prvostupňový súd s odkazom na ust. § 75 ods. 1; § 76 ods. 1 písm. f; § 76 ods. 4 O.s.p. návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel keďže sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvádzanými navrhovateľkou. O náhrade trov prvostupňový súd nerozhodol z dôvodu, že o týchto rozhodne súd podľa § 145 O.s.p spolu s rozhodnutím o náhrade trov konania vo veci samej. Uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca dôvodiac, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia keďže sa nariadeným predbežným opatrením neprimerane zasahuje do právnych vzťahov odporcu, ktorý je nútený financovať chod domu a zabezpečovať navrhovateľke bezodplatne pohyb v nehnuteľnosti. Navrhovateľka nemá záujem o úhradu svojich podlžnosti a chová sa voči darcovi v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil (zrejme mal na mysli zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol). Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania / § 214 ods. 2 O.s.p. / a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Inak o predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 74 - § 77 O.s.p.. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predpokladom nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej, pričom tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov odporcu, v dôsledku ktorých sa navrhovateľka môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, resp. ujmu je povinná navrhovateľka v rámci popisu rozhodujúcich skutočností. Navrhovateľka osvedčila pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti, okolnosť ktorú nespochybňuje ani odporca avšak neosvedčila skutočnosť, že bez okamžitej úpravy pomerov bude jej spoluvlastnícke právo ohrozené, v dôsledku čoho nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože nie je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Jediným argumentom, ktorým navrhovateľka preukazuje dôvodnosť naradenia predbežného opatrenia je tvrdenie, že ..“ navrhovateľkino právo užívať rodinný dom zákonom garantovaným spôsobom je znemožnené, pretože odporca bráni navrhovateľke nehnuteľnosť užívať a hnuteľné veci v navrhovateľkinom výlučnom vlastníctve nachádzajúce sa v rodinnom dome držať a disponovať s nimi podľa vlastného uváženia v medziach zákona“..,, dôvod ktorý ale nepostačuje nato, aby súd využil inštitút predbežného opatrenia, keďže navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala existenciu takých konkrétnych úkonov odporcu, v dôsledku ktorých by sa mohla dôvodne obávať nenapraviteľnej ujmy na jej strane. Navrhovateľka si dlhodobo v predmetnej nehnuteľnosti neuspokojuje svoju bytovú potrebu, teda neosvedčila že bez okamžitej úpravy pomerov je jej právo užívať nehnuteľnosť ohrozené, rovnako neosvedčila svoje tvrdenie, že v tomto byte má stále svoje osobné veci. Za danej situácie, keď nebolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru o splnení všetkých zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie vecne nesprávne. Predbežné opatrenie je výnimočným opatrením, umožňujúcim súdu okamžitý zásah v prípade nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a o takýto výnimočný prípad v prejednávanej veci nejde. Naviac, nariadeniu predbežného opatrenia v požadovanom rozsahu bráni absencia vecnej súvislosti s predmetom konania vo veci samej. Navrhované predbežné opatrenie sleduje umožnenie vstupu a užívania nehnuteľností. Rovnaký účel musí mať preto aj požadované rozhodnutie vo veci samej a danosť tohto účelu sa prejaví tak, že plnením podľa rozhodnutia vo veci samej sa požadovaný účel naplní. V konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorého sa navrhovateľa domáha vo veci samej nemôže dôjsť k vydaniu vykonateľného rozhodnutia - exekučného titulu, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti odporcovi, ktorej úspešnosť by sa mohla zaručiť nariadením navrhovaného predbežného opatrenia upravujúcim užívacie pomery k nehnuteľnosti, preto absentuje vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia s predmetom konania vo veci samej. Po vecnom a právnom posúdení návrhu na základe obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľka nielen neosvedčila zákonné podmienky pre nariadenie ňou navrhovaného predbežného opatrenia; jednak samotnú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ale aj existenciu takého súdneho rozhodnutia, ktorého budúci výkon bez nariadeného predbežného opatrenia by bol ohrozený, ale aj vecnú súvislosť s predmetom konania vo veci samej, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil v zmysle § 220 O.s.p. a návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o týchto trovách rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania vo veci samej / § 145 O.s.p./. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.