Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/303/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214221007 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214221007.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: L.. C. L., O.. XX. XX. XXXX, V. P. XX, V., proti odporkyni: D. V., O.. XX. XX. XXXX, V. F. XX, V., v konaní o zaplatenie 986,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 01. 12. 2014, č. k. 32Ro/2350/2014-52, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 01. 12. 2014, č. k. 32Ro/2350/2014-52 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 32Ro/2350/2014 zo dňa 24. 10. 2014 odmietol. Súd prvého stupňa vydal dňa 24. 10. 2014 platobný rozkaz v súlade s ust. § 173 ods. 1 O.s.p., proti ktorému podala odporkyňa v zákonnej lehote odpor. Poukázal na ust. § 172 ods. 1, v spojení s ust. § 174 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorých ustanovení odpor odmietol ako nedôvodný, keď mal za to, že odporkyňa v podanom odpore nespochybnila opodstatnenosť uloženej povinnosti, ktorú jej súd uložil platobným rozkazom, neuviedla žiadne skutočnosti, na základe ktorých by uplatnený nárok navrhovateľa nebol dôvodný, nespochybňuje uplatnený nárok, čo do dôvodu a výšky uplatňovanej pohľadávky. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla, aby súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a aby zaviazal navrhovateľa na náhradu všetkých trov konania. Platobný rozkaz považovala za nezákonný. Zároveň vzhľadom na obdobie, za ktoré si navrhovateľ uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia a na dátum, kedy podal žalobu vzniesla vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, za obdobie dvoch rokov a dlhšie pred podaním žaloby, námietku premlčania. K zvyšku žalovanej sumy uviedla, že navrhovateľ jej nevydal vstavanú skriňu, nachádzajúcu sa v byte, ktorú vydražil, pričom skriňa nebola predmetom exekúcie. Navrhovateľ jej túto vstavanú skriňu nevydal ani nezaplatil jej hodnotu napriek tomu, že ho na túto skutočnosť vyzvala, pričom hodnota skrine je 1.000 eur. Uviedla, že svoju pohľadávku z titulom nezaplatenia hodnoty vstavanej skrine v sume 1.000 eur si preto započítava s nepremlčanou časťou pohľadávky, uplatnenou navrhovateľom v tomto konaní a do tejto výšky znáša započítaciu kompenzačnú námietku. K odvolaniu sa písomne podaním zo dňa 10. 04. 2015 vyjadril navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a zaviazal odporkyňu zároveň k úhrade trov konania. Uviedol, že z predložených dôkazov k návrhu na vydanie platobného rozkazu jednoznačne vyplýva, že zo strany odporkyne došlo pri užívaní bytu minimálne k nedbanlivostnému konaniu, maximálne k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, keď aj po nadobudnutí bytu navrhovateľom do jeho vlastníctva na základe dražby, napriek výzvam navrhovateľa súdneho exekútora, odporkyňa byt vo vlastníctve navrhovateľa naďalej užívala bez právneho titulu a odmietla sa z neho vysťahovať. Celkove navrhovateľ poukázal na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a mal za to, že sa na vec sa vzťahuje premlčacia doba v súlade s týmto ustanovením § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda 3, resp. 10 rokov, odo dňa keď došlo k bezdôvodnému obohateniu odporkyne. Navrhovateľ získal vedomosť o výške bezdôvodného obohatenia až na základe vyúčtovania správcu bytu AMC správa nehnuteľnosti s.r.o. z roku 2014 za rok 2013, teda až na základe tohto posledného vyúčtovania mohol podať kvalifikovaný žalobný návrh na súd s presnou výškou istiny. Mal za to, že subjektívna premlčacia doba preto mohla začať plynúť najskôr so začiatkom objektívnej lehoty. Nie je rozhodujúca podstatná okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. Odporkyňa sa z bytu vo vlastníctve navrhovateľa nevysťahovala dobrovoľne, napriek výzvam navrhovateľa a súdneho exekútora a preto jej konanie možno považovať za nedbanlivostné konanie a teda prichádza do úvahy aplikácia ust. § 107 ods. 2 OZ, teda pre posudzovanie premlčania súdom bude rozhodujúca minimálne trojročná objektívna premlčacia doba, ak nie 10 ročná, od okamihu kumulatívneho splnenia oboch podmienok začiatku plynutia premlčacej doby. Navrhovateľ si podaným návrhom legitímne uplatnil svoj zákonný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporkyne a preto sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvého stupňa pod č. k. 32Ro/2350/2014-52 zo dňa 01. 12. 2014. Odporkyňa nespochybnila tvrdenie navrhovateľa uvedené v návrhu, t. j. že byt vo vlastníctve navrhovateľa užívala bez právneho titulu a nespochybnila opodstatnenosť povinnosti, ktorú jej uložil súd a neuviedla žiadne skutočnosti, na základe ktorých by uplatnený nárok navrhovateľa nebol dôvodný. Nespochybnila tento nárok, čo do dôvodu a výšky. Tvrdenia odporkyne o údajnom premlčaní nároku považoval navrhovateľ za právne irelevantné, nakoľko nárok bol uplatnený včas a riadne. Ďalšie tvrdenia odporkyne uvedené v odvolaní nesúvisia s predmetom sporu a sú právne irelevantné, nakoľko nie sú podložené dôkazmi. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporkyne v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, zároveň v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné. Podľa § 172 ods. 1 O.s.p. súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy, vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo, aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť, ustanovenie § 43 sa nepoužije. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa dňa 24. 10. 2014, pod č. k. 32Ro/2350/2014-48 vydal platobný rozkaz, ktorým odporkyni uložil, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila navrhovateľovi sumu 986,64 eur, spolu s 9 %-tným ročným úrokom z dlžnej sumy za obdobie od 01. 07. 2012 do zaplatenia, zároveň, aby nahradila trovy konania vo výške 59 eur alebo, aby v tej istej lehote podala odpor na tomto súde. Zároveň boli účastníci konania poučení, že súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej a neoprávnenou osobou. Proti vydanému platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor, ktorý súd prvého stupňa napadnutým uznesením odmietol. Povinnosť odôvodniť odpor proti platobnému rozkazu zaviedla novela O.s.p. vykonaná zák. č. 46/1994 Z.z., účinným od 01. 04. 1994. Dôvodom ustanovenia povinnosti odôvodniť odpor bolo veľké množstvo prípadov, keď žalovaní bez akýchkoľvek právnych a vecných dôvodov len s úmyslom oddialiť vybavenie veci, podávali proti platobným rozkazom odpor. Na druhej strane, ak však súd odpor ako nedôvodný odmietne, hoci podmienky pre takýto postup, uvedené v ust. § 174 ods. 3 O.s.p. nie sú splnené, odníme tým účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.. Podľa odvolacieho súdu povinnosť odôvodniť odpor vyplýva z ust. § 174 ods. 3 O.s.p. O.s.p., avšak rozsah ani obsah odôvodnenia odporu nijako neupravuje. Na odôvodnenie odporu môže teda odporca uviesť akékoľvek tvrdenie, či vecné alebo právne, spochybňujúce opodstatnenosť v platnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi ním uplatnenú pohľadávku. Tiež nie je nutné, aby odporca v odpore reagoval na všetky skutočnosti, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje svoje právo. V danej veci odporkyňa podala včas odpor, v ktorom vydaný platobný rozkaz považovala za nezákonný. Nárok navrhovateľa považovala za čiastočne premlčaný a preto v odpore vzniesla námietku premlčania. K zvyšku žalovanej čiastky uviedla, že navrhovateľ jej nevydal vstavanú skriňu nachádzajúcu sa v byte, ktorý vydražil a to napriek tomu, že ho na vydanie skrine vyzvala a preto má i ona pohľadávku z titulu nezaplatenia hodnoty vstavanej skrine v sume 1.000 eur. Zároveň v odpore uviedla, že si započítava svoju pohľadávku s nepremlčanou časťou pohľadávky, ktorú si uplatnil navrhovateľ v predmetnom konaní a že zároveň vznáša započítaciu námietku. Podľa odvolacieho súdu takto podaný odpor je odôvodnený. Rozhodovanie formou platobného rozkazu je výnimkou z ústavného pravidla, garantujúceho účastníkom konania rovný prístup k súdu. Akékoľvek ďalšie umelé formalistické, či svojvoľné navyšovanie formálnych, či obsahovaných požiadaviek kladených na odpor proti platobnému rozkazu je potrebné považovať za ústavne nesúladné, pretože by to predstavovalo zbytočné a nelegitímne prekážky pre uplatňovanie ústavne garantovaných procesných práv. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým odpor proti platobnému rozkazu ako neodôvodnený odmietol, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. O trovách tohto konania bude rozhodovať súd prvého stupňa vo veci samej. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0: Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.