Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/872/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214221456 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214221456.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti odporkyni: I. Š.E., bytom S. XX, D., zastúpenej advokátkou JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Búdkova cesta 12, o určenie neúčinnosti zmluvy a o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6.októbra 2014, č.k. 18C/251/2014-26, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením nariadil súd prvého stupňa predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporkyni nakladať s nehnuteľnosťami vedenými na LV č. XXXX, okres Bratislava X., obec BA- K..Č.. W., katastrálne územie W., a to s bytom č. X na X. poschodí vchodu bytového domu na ulici S. Č.. XX, ako aj s podielom 6671/711496 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu, ako aj s nehnuteľnosťou vedenou na LV č. XXXX, okres Bratislava X., obec BA- m.č. W., katastrálne územie W., parc. č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 2068 m2 v podiele 6671/711496, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorej sa navrhovateľ domáha určenia neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi jeho dlžníkom Š. Š. a odporkyňou, s poukazom na § 42a a nasl. Obč. zák. S poukazom na ust. § 102 ods. 1, § 74 ods. 2, § 75, § 76 ods. 1 písm. e/,f/, ods. 4. O.s.p. dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil naliehavosť a potrebu nariadenia predbežného opatrenia, ktorým bude odporkyni zakázané scudziť, inak zaťažiť alebo prenajať nehnuteľnosti a stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa domáhajúc sa jeho zrušenia dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Poukázala na to, že ku dňu vydania napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa nebola vlastníčkou nehnuteľnosti, ku ktorej súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, a teda nie je nositeľkou subjektívnych práv, o ktorých sa koná. Namietala, že by upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené, a že by bol podaný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti. Poukazovala na to, že predmetná nehnuteľnosť bola v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného a jeho manželky a v tejto súvislosti argumentovala dobrou vierou pri jej nadobudnutí , a preto i ďalší majiteľ, ktorý od nej nehnuteľnosť nadobudol taktiež v dobrej viere, požíva právnu ochranu. Písomným podaním zo dňa 25.11.2014 navrhol navrhovateľ v odvolacom konaní rozšíriť okruh účastníkov konania na strane odporcu o nového vlastníka nehnuteľností (Q. Š.), ktorý ich po podaní návrhu nadobudol od odporkyne darovacou zmluvou, v nadväznosti na uvedené, navrhol pripustiť zmenu petitu návrhu jeho rozšírením o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, ktorou boli nehnuteľnosti prevedené odporkyňou na nového vlastníka ako obdarovaného, vo vzťahu ku ktorému zároveň navrhol nariadiť predbežné opatrenie, ktorým mu bude zakázané nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami. Vydanie predbežného opatrenia vo všeobecnosti predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom nebezpečenstvo ujmy musí hroziť bezprostredne. Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného teda vyplýva, že ďalším predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obavy z budúceho výkonu súdneho rozhodnutia v prípade, ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej, predstavuje celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia výkonu pre navrhovateľa priaznivého rozhodnutia ohľadne ním tvrdeného nároku, ktorý musí byť riadne osvedčený. Osvedčením ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia je také konanie a správanie odporcu, dôsledkom ktorého je znižovanie jeho majetku; ktorý nemožno výkonom rozhodnutia postihnúť; alebo, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje aj jeho majetkové pomery. V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáha nariadenia predbežného opatrenia vo vzťahu k jeho návrhu na vyslovenie neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej na jednej strane medzi jeho dlžníkom: Š.X.F. Š., ako darcom, a obdarovanou odporkyňou, predmetom ktorej bol byt č. X na X.poschodí v bytovom dome na S. B. Č.. XX C. D., a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6671/711496 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2068 m2 v podiele 6671/711496, nachádzajúce sa v kat. území W., a to s poukazom na skutočnosť, že jej uzatvorením došlo k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky priznanej mu proti dlžníkovi Š.X.F. Š. vo výške 50.698,71 Sk (1.682,89 eur) s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.04.2002 č.k. 10Cb 370/99-72 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.05.2003 č.k. 13Cob 34/03-87. Súd prvého stupňa v danom prípade dôsledne neskúmal, či sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k navrhovateľom uplatňovanému nároku vo veci samej a dospel k nesprávnemu právnemu záveru o dôvodnosti (naliehavosti a potrebe) navrhovaného predbežného opatrenia, keďže vzhľadom na charakter konania o odporovateľnosti právneho úkonu a jeho účinky, nie je daný zákonný predpoklad a dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia. Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa ust. § 42a Obč. zák. je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľovi vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu (veriteľovi) neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. Vzhľadom na to, že podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu v súdom konaní, nie je vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, a to k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nemôže v danej veci dôjsť scudzením nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, k zhoršeniu právneho postavenia navrhovateľa v konaní o vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu. Nakoľko v prípade odporovacieho návrhu, ide o rozhodnutie konštitutívne, pretože sa ním vyhlasuje právny úkon dlžníka vo vzťahu k veriteľovi za relatívne neúčinný, stáva sa takýto rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 O.s.p.), a preto (ani v teoretickej rovine) sa nemožno dovolávať ohrozenia výkonu takéhoto rozsudku, a to ani ďalším nakladaním s nehnuteľnosťou, ktorej sa neúčinný právny úkon týka. S poukazom na uvedené možno vyvodiť záver, že nakladaním odporkyne s nehnuteľnosťami nemôže byť ohrozený výkon súdneho rozhodnutia o neúčinnosti darovacej zmluvy. Na základe odvolania podaného odporkyňou a dôvodov v ňom uvedených a po oboznámení sa s výpisom z LV Č..XXXX a LV č. XXXX, dospel odvolací súd k záveru, že dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiada predbežným opatrením odporkyni uložiť povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, odpadli, nakoľko odporkyňa v priebehu konania previedla vlastnícke právo k nim darovacou zmluvou na obdarovaného - Q. Š. (V-23810/14 zo dňa 23.09.2014). Vzhľadom na túto zmenu pomerov, zistenú v odvolacom konaní, stratil návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia svoje ďalšie opodstatnenie, keďže odporkyňa už právnym úkonom docielila stav, ktorému chce navrhovateľ predbežným opatrením zabrániť. Na navrhovateľom uplatnenú zmenu návrhu nebolo možné v odvolacom konaní prihliadnuť, nakoľko o zmene návrhu na začatie konania, o pripustení ďalšieho účastníka do konania, a na nariadenie predbežného opatrenia proti ďalšiemu označenému účastníkovi konania na strane odporcu je (vecne a funkčne) príslušný súd prvého stupňa. Po vecnom a právnom posúdení veci na základe obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade neboli splnené základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil (§ 220 O.s.p.) tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.