Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/5/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214222193 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214222193.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. T. L. T. F. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka F.. F. T. L. T. F. H. V. Á. , narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Č.. XXXX/XX, B., zastúpená spoločnosťou JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Bratislava, Žilinská č. 14, IČO: 47 232 757, za ktorú koná JUDr. Milan Ficek, otec T. X. R. O. T. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom V. X. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom v Košiciach, Kuzmányho č. 29, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 13. októbra 2014, č.k. 59 P 106/2014-18, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 13. októbra 2014, č.k. 59 P 106/2014-18, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 13.10.2014, č.k. 59 P 106/2014-18, nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého F. predbežne zveril do osobnej starostlivosti matky; rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým F. každý utorok a štvrtok v čase od 15.30 hod. do 19.30 hod. a každú sobotu v párnom týždni od 9.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že v uvedenom čase otec vyzdvihne maloleté dieťa v mieste trvalého bydliska matky a po skončení styku ho na tom istom mieste matke odovzdá; matke uložil povinnosť maloletého F. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať a prevziať maloleté dieťa v mieste svojho trvalého bydliska a v určenom čase; vo zvyšku návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Vychádzal z návrhu otca. Ním sa domáhal nariadenia predbežného oparenia, ktorým by súd zveril maloletého F. do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov bude oprávnený a povinný dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok; ďalej upraviť jeho styk so synom každý utorok a štvrtok v čase od 15.30 hod. do 19.30 hod. a každú sobotu v párnom týždni v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že v uvedenom čase otec vyzdvihne maloleté dieťa v mieste trvalého bydliska matky a po skončení styku ho na tom istom mieste matke odovzdá, pričom matka bude povinná maloletého F. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho v určenom čase v mieste svojho trvalého bydliska a v určenom čase ho na tom istom mieste od otca prevziať. Otec súčasne spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podal aj návrh vo veci samej. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že otec s matkou dieťaťa sa zoznámili v októbri 2012 prostredníctvom internetu. Po narodení dieťaťa začal u nej bývať, podieľal sa na starostlivosti o maloletého, prebaľoval ho, v noci k nemu vstával, kŕmil a kúpal ho, chodil s ním na prechádzky, svoj pracovný čas sa snažil prispôsobiť tak, aby mohol so synom tráviť čo najviac času a zároveň aby tým pomáhal aj matke. Počnúc mesiacom máj sa začali výraznejšie prejavovať nezhody medzi rodičmi, čo súviselo aj s tým, že začala motorkárska sezóna a matka je vášnivou motorkárkou. Využila každú príležitosť ísť na motorku či motorkárske zrazy, dámske jazdy a po večeroch na diskotéku. Keďže tieto jej výjazdy boli časté, otec ju nabádal aby ich obmedzovala, pretože to nepovažoval za vhodné aj s ohľadom na ich syna. Matka výhrady neakceptovala, čo zvyšovalo medzi nimi napätie a vyústilo až do toho, že vyzvala otca na odchod z bytu. V čase neprítomnosti matky v byte, niekedy aj počas celej noci, bolo dieťa v jeho výlučnej starostlivosti. Z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd medzi rodičmi matka neskôr dávala maloletého do opatery svojim rodičom napriek tomu, že starostlivosť mu mohol plnohodnotne zabezpečiť on sám. Potom, čo bol v máji 2014 nútený z domácnosti matky odísť, sa jej musel doprosovať, aby mu umožnila styk s dieťaťom, čo podmieňovala svojimi jednostrannými pravidlami, pričom sa vyjadrila, že ak súhlasiť nebude, nájde si iného otca pre svoje dieťa. Po troch týždňoch obnovili spolužitie; spočiatku bolo pokojné, avšak neskôr sa začali prejavovať medzi nimi nezhody, čo súviselo najmä s dobrodružným spôsobom života matky a jej neochotou robiť kompromisy. V polovici júla 2014 opätovne vyzvala, aby z bytu odišiel a od toho času rodičia spolu nežijú. Po odchode otca sa spočiatku mohol stretávať so synom každý utorok a štvrtok, neskôr mu však matka oznámila, že mu umožní len štvrtky. Matka na ním navrhovanú písomnú dohodu rodičov nereagovala, výsledkom stretnutia ich právnych zástupcov bola rodičovská dohoda so skúšobnou dobou dva týždne, počas ktorej sa bude styk realizovať podľa návrhu matky v utorok a štvrtok v jej prítomnosti a v jej byte. V deň, keď sa mal styk prvý krát realizovať, matka mu oznámila prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že netrvá na svojej doterajšej podmienke, t.j. prítomnosti pri styku a navrhuje styk 2 krát do týždňa na 4 hodiny bez obmedzenia. V tento deň matka stretnutie predčasne ukončila, nakoľko otcovi vyčítala, že sa zatiaľ nevyjadril k jej novému návrhu a ak s ním nebude súhlasiť, dieťa mu dávať nebude. Následne sa dňa 4.9.2014 v zmysle dohody dostavil otec pred byt matky, ktorá tam však nebola, nereagovala na jeho telefonáty a bez uvedenia dôvodu sa styk v daný deň neuskutočnil. Matka tak nerešpektovala ani dohodu a ani podmienky, ktoré sama nekompromisne navrhla. Momentálny skutkový stav je taký, že styk otca s maloletým je závislý od vôle matky, resp. akceptácii jej pravidiel a akékoľvek výhrady majú väčšinou za následok odopieranie styku otca s maloletým. Naposledy sa s dieťaťom stretol dňa 22.9.2014, pričom počas tohto stretnutia matka oznámila otcovi, že s dieťaťom ide na dovolenku. Matka tak svojím konaním porušuje právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom a taktiež rodičovské práva otca, ktorý vedie usporiadaný život a pravidelne prispieva na výživu maloletého sumou 200,-- € mesačne. Vzájomné odlúčenie môže viesť k problémom rôzneho druhu, ako napríklad separačnej úzkosti, chýbajúcemu mužskému vzoru vo výchove či narušeniu celkového zdravého vývinu dieťaťa. Na základe takto ustáleného skutkového stavu má naliehavý právny záujem na nariadení predbežného opatrenia, keďže je to jediný relevantný prostriedok, ktorým je možné dočasne a provizórne zabrániť nepriaznivým dôsledkom, ktoré by mohli nastať vo vzťahu medzi otcom a maloletým. Súd prvého stupňa právne dôvodil ustanovením § 102 ods. l veta prvá, § 76 ods. l písm. b/, § 171 ods. 2 O.s.p. a skutkovo tým, že úpravou predbežných opatrení zákon umožňuje riešiť také situácie, kde je potrebný zásah súdu. Účelom predbežných opatrení je dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného, alebo očakávaného rozhodnutia. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej a dočasnej úpravy. Základnou podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia je, aby navrhovateľ predbežného opatrenia osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal, že ohrozenie jeho práv a záujmov je také naliehavé, že existuje odôvodnená potreba, aby súd predbežným opatrením pomery účastníkov dočasne upravil alebo žeby budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Pred samotným nariadením predbežného opatrenia súd nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Pre súd sú podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom, ako aj samotný návrh, z ktorého vychádza. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí súd vždy vziať do úvahy to, že opatrenie upravuje pomery len predbežne alebo že zaisťuje nároky dosiaľ právoplatne nepriznané. Z tohto dôvodu môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré stačí k dosiahnutiu týchto účelov a nesmie voliť predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne a nevhodne zasahovalo do práv odporcu alebo tretej osoby. Keďže ide o predbežnú úpravu, môže sa táto úprava týkať len doby budúcej, nie minulej. Z podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd mal osvedčené, že matka bezdôvodne odopiera otcovi styk s maloletým, a to najmä nerešpektovaním vzájomných dohôd, či svojvoľným rozhodovaním o čase a intenzite stretávania sa otca so synom. Je zrejmé, že otec sa dokáže o maloleté dieťa vo veku jedného roka riadne postarať, má s ním vytvorené pevné puto, a teda je enormne dôležité zachovávať tieto väzby tak, aby nedošlo k citovému odcudzeniu, čo by mohlo mať za následok narušenú psychickú pohodu dieťaťa, ako aj vážne narušenie vzťahu rodič-dieťa. Obmedzovaním kontaktu otca so synom dochádza k výraznému obmedzovaniu výkonu rodičovských práv otca a len autoritatívnym rozhodnutím súdu možno docieliť pravidelný režim zachovávania styku rodiča s dieťaťom. Pre maloletého F. je dôležité pravidelne sa stretávať so svojím otcom, budovať si s ním vzájomne pevný vzťah. Ak by bol otcovi styk s dieťaťom dlhodobo znemožňovaný, nebolo by to na prospech dieťaťa, ktoré by si vzhľadom i na svoj vek, muselo opätovne znovuvybudovať svoj vzťah k otcovi. Apeloval na matku maloletého, aby vzájomnému kontaktu otca s dieťaťom nebránila, nakoľko ide hlavne o záujem dieťaťa, jeho zdravý vývin a psychickú pohodu. Je potrebné povzniesť sa nad svoje osobné konflikty a vytvoriť okolo dieťaťa prostredie, v ktorom sa bude cítiť spokojné a hlavne milované oboma rodičmi. Návrh otca o zastupovaní maloletého dieťaťa a spravovaní jeho majetku súd zamietol, nakoľko táto otázka bude riešená v konaní vo veci samej a nie je potrebné upravovať ju predbežným opatrením. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala včas odvolanie matka dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. [v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), písm. h/ (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav)], § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Mala za to, že otcove tvrdenia vyplývajúce z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú zavádzajúce a klamlivé. Nestihli ani spolu intímne žiť, nezdržiaval sa v jej byte, len prevažne, ale býval u nej počas celého tehotenstva, z toho pol roka bez akéhokoľvek prispievania na domácnosť. V tom čase prichádzal z práce medzi 12.00 hod. a 14.00 hod., po narodení syna prichádzal domov až okolo 19.30 hod., nestaral sa o neho, nepomáhal jej v starostlivosti. Napätie medzi nimi stupňovala hlavne jeho neochota starať sa o rodinu, chod domácnosti, finančné problémy, negatívny postoj jeho rodiny k nej. Počas obdobia dvoch rokov, ktoré sa poznajú, na motorke bola asi trikrát. Už od marca otec s nimi nebýval, svojvoľne ich opustil a vrátil sa až začiatkom júla; nie je preto pravdivé tvrdenie otca, že počnúc mesiacom máj sa medzi nimi začali prejavovať výraznejšie nezhody. Definitívne sa rozišli v polovici júla 2014. Ústne uzavreli rodičovskú dohodu na skúšobnú dobu dvoch týždňov, počas ktorých sa mal otec stretávať so synom v jej prítomnosti každý utorok a štvrtok po dobu troch hodín; stretnutia mali len tri, pretože otec dieťaťa ju neustále len urážal, provokoval, zvyšoval hlas a používal vulgarizmy aj pred malým, na ktorého to zle vplývalo a reagoval plačom. Z tohto dôvodu sa ich ústna dohoda predčasne skončila. Otec dieťaťa ju neustále všade sledoval, obťažoval ju vulgárnymi telefonátmi, písal jej aj 20 SMS za deň, vyvíjal na ňu psychický nátlak a ohrozoval ju aj syna v dopravnej premávke. Napriek zrušeniu ústnej dohody sa otec dieťaťa 4. septembra dostavil pred jej byt a vynucoval si stretnutie so synom napriek jej oznámeniu, že syn je chorý a má teplotu. Napriek tomu si vynútil, aby syna vyniesla von a bol s ním pol hodinu; vôbec nebral na zreteľ, že tým môže dieťa ohroziť. Myslí si, že záujem otca o syna nie je úprimný. Píše jej len utorky a štvrtky a v iné dni absolútne nereaguje. Opakovane sa stalo, že aj keď jej napísal SMS, že je dolu, nebol tam. Zdá sa jej preto, že týmto spôsobom si robí akési účelové alibi a svoj záujem o syna len predstiera; napriek tomu súhlasí, aby si syn a otec našli k sebe cestu. V súčasnosti je dôležité, keďže syn ho berie ako cudzieho človeka, aby pri styku otca so synom bola aj ona. Pozitívny mužský vzor má zatiaľ v osobe starého otca a strýka. Na druhej strane pozitívne vzory sa nedajú nájsť v otcovej rodine, kde sa holduje alkoholu, cigaretám, vulgarizmom, plus domácnosť s nimi zdieľa tiež strýko, ktorý bol niekoľkokrát súdne trestaný aj v zahraničí. Nesúhlasí preto so stykom tak, ako ho súd nariadil v predbežnom opatrení. Odvolaciemu súdu navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietne. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie považoval za nedôvodné, v ktorom sa matka obmedzila len na podceňovanie jeho osoby a jeho úprimného záujmu o syna, uviedla ničím nepodložené ataky na jeho osobu. V odvolaní matka nijako nespochybnila, že mu styk so synom neumožňuje. Práve pre jej odmietavý postoj inicioval dohodu rodičov, ktorú však matka nerešpektovala. Matka svoj odmietavý postoj nezmenila ani potom, čo sa stalo vykonateľné uznesenie o nariadení predbežného opatrenia; styk so synom mu neumožnila ani raz. Dňa 28.11.2014 jej poslal SMS, v ktorej ju prosil, aby mu maloleté dieťa pripravila na nasledujúci deň ráno o 9.00 hod., avšak mu odpovedala SMS s tým, že mu ho určite nepripraví, nie sú v Bratislave. Na nerešpektovanie predbežného opatrenia matkou dňa 28.11.2014 upozornil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, dňa 2.12.2014 súdu doručil návrh na výkon uznesenia o nariadení predbežného opatrenia; vec je vedená pod sp.zn. 61 Em 6/2014. Vždy, keď sa v čase uvedenom v predbežnom opatrení dostaví k bydlisku matky, matka ani dieťa sa tam nenachádza, matka nereaguje na jeho SMS, nevie sa s ňou spojiť ani telefonicky. V prípade, žeby sa odvolací súd stotožnil s tvrdením matky a jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne, stratil by akúkoľvek právnu možnosť domôcť sa styku so synom. Nie je možné rozumne očakávať, žeby matka dobrovoľne mu styk so synom umožnila. Syna má úprimne rád, je medzi nimi vytvorená väzba, ktorú chce naďalej prehlbovať, chce sa aktívne podieľať na jeho výchove a obáva sa, že matka ho chce cielene vylúčiť zo života maloletého F.. Matka mu dokonca neumožnila stretnúť sa so synom v deň jeho narodenín, resp. počas vianočných sviatkov. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa stotožňuje s dôvodmi uznesenia ako správnymi, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné. Ako vyplýva z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, z vyjadrení oboch rodičov, vzťahy medzi rodičmi maloletého F. nie sú usporiadané, sú narušené, nevedia sa dohodnúť o úprave styku otca so synom, ústnu dohodu vzápätí prestali dodržiavať. Matka v odvolaní neuviedla nič iné, žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodnili pre ňu a predovšetkým pre maloleté dieťa, iné rozhodnutie. Neuviedla, ako sama styk otca so synom navrhuje upraviť, ako otcovi umožňuje stretávať sa so synom, čo a v akom smere, rozsahu, sama podnikla, aby styk otca so synom bol pravidelne nerušene realizovaný, resp. čo jej bránilo a bráni rešpektovať povinnosti uvedené v napadnutom uznesení; vyjadrovala sa len ku skutočnostiam uvádzaným otcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Dôvody odvolania nie sú dané. Súd prvého stupňa správne postupoval podľa zákonných zásad pri rozhodovaní o predbežnom opatrení (§ 74 a nasl. O.s.p.). V konaní zostali dostatočne osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov konania, návrh na nariadenie predbežného opatrenia obsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa. Je potrebné, je v záujme maloletého dieťaťa, aby do rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej boli dočasne upravené pomery rodičov, aby maloletý F. a otec nestratili vzájomný kontakt. Všetky ďalšie pre vec relevantné dôvody rodičov súd posúdi a vyhodnotí v konaní vo veci samej. V konaní vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne i o všetkých trovách predbežného opatrenia (§ 145 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.