Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/39/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214224042 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214224042.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. Q., M.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: U. D., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Ľ. XX, Q., zast. Mgr. Silviou Moravčíkovou, advokátkou, AK Mikulášska 29, Bratislava, a L. Q., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. B. X, Q., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.11.2014, č.k. 1P/157/2014-34, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 12.11.2014, č.k. 1P/157/2014-34, zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloletú. Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru otca konštatoval, že síce k skončeniu pracovného pomeru otca došlo v dôsledku organizačných zmien na strane zamestnávateľa otca, pri skončení pracovného pomeru bolo však otcovi vyplatené odstupné spolu vo výške XX.XXX €, otec naďalej poberá vdovecký dôchodok vo výške XXX € mesačne. K následnej nezamestnanosti otca od 01.04.2013 zaujal stanovisko, že otec v konaní nepreukázal, že by si aktívne hľadal prácu, a to napriek tomu, že žije v hlavnom meste v Bratislave, ktorý štatisticky vykazuje dlhodobo najnižšiu mieru nezamestnanosti, naviac podľa názoru súdu otcovi pri skončení pracovného pomeru bola ponúknutá možnosť pracovať pre spoločnosť Autocont s príjmom XXX € mesačne, otec o túto prácu neprejavil záujem. Vo vzťahu k tvrdeniu otca o jeho nepriaznivom zdravotnom stave mal za to, že otec svoje tvrdenia nepreukázal žiadnom lekárskou správou. Súd prvého stupňa dal otcovi do pozornosti, že jeho povinnosťou je zabezpečiť si príjem, keďže má zo zákona vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Pokiaľ ide o maloleté dieťa, súd prvého stupňa v konaní zisťoval aj pomery na strane maloletej, pričom konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletej k podstatnej zmene pomerov, a to zvýšením jej nákladov v súvislosti so zdravotným stavom ( kožné ochorenie, zvýšená kazivosť zubov ), rovnako aj nákladov v súvislosti s jej prirodzeným rastom, zabezpečovaním bežných potrieb na stravu, ošatenie, úhradu mimoškolských aktivít. Zdôraznil, že maloletá dovŕši vek 18 rokov, teda náklady na ňu sú porovnateľné s výškou nákladov na dospelú osobu. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletú znížiť primerane jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov nesprávne vyhodnotil dôvod zmeny v jeho možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej v doterajšom rozsahu, neprihliadol dostatočne na to, že neprestal pracovať svojvoľne bez vážneho dôvodu, ale že jeho pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov. Súd prvého stupňa postupoval nesprávne aj pri posudzovaní odstupného, ktoré mu bolo vyplatené, predovšetkým nezohľadnil, že súčasný mesačný príjem - vdovský dôchodok mu nestačí ani na pokrytie základných životných potrieb. Súd prvého stupňa rovnako dospel k mylnému skutkovému záveru, že sa bezdôvodne vzdal ponúkanej práce v spoločnosti Autocont. Nevzal do úvahy jeho argument, že síce nadbytočným zamestnancom SPP bola pri skončení pracovného pomeru ponúkaná práca pre spoločnosť Autocont, avšak požiadavkou nového zamestnávateľa bola znalosť anglického jazyka, ktorý neovláda. Ani so záverom súdu prvého stupňa o malej aktivite pri hľadaní si zamestnania a jeho možnostiach zabezpečiť si vyšší príjem nesúhlasil, uviedol, že nové zamestnanie si hľadá, avšak vzhľadom na vek, neznalosť cudzieho jazyka sú jeho možnosti zamestnať sa v jeho odbore príliš obmedzené. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní posudzujúc jeho návrh nepostupoval podľa § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorých zákonných ustanovení pokiaľ ide o schopnosti a možnosti rodičov, pre určenie výživného na maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov. Rovnako majetkové pomery rodičov je potrebné zohľadňovať a posudzovať podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku. Je zarážajúce, že súd prvého stupňa mu uložil povinnosť znížiť svoj životný štandard, keď jediným jeho majetkom je auto kúpené pred 3 rokmi za X.XXX €.. Na strane maloletej namietal tiež, že pri poslednom určovaní výživného bola zohľadnená jej nákladná záujmová činnosť, krasokorčuľovaniu sa v súčasnosti maloletá nevenuje, čo je tiež zmenou odôvodňujúcou potrebu zmeniť výšku výživného. Matka ani kolízny opatrovník maloletej sa k podanému odvolaniu otca nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa upravuje ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takúto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí, musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletú. Podľa obsahu spisu dôvodom, pre ktorý otec žiadal o zníženie výživného je skončenie pracovného pomeru, evidencia na úrade práce, zhoršený zdravotný stav. Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru otca u jeho zamestnávateľa k XX.XX.XXXX, ide o objektívnu skutočnosť, keďže k skončeniu pracovného pomeru došlo z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa. Rovnako nespornou skutočnosťou je následná nezamestnanosť otca od XX.XX.XXXX. Keďže skončenie pracovného pomeru bol hlavným dôvodom, pre ktorý otec žiadal o zníženie výživného, súd prvého stupňa správne v konaní zisťoval, či skončením pracovného pomeru došlo na strane otca k zníženiu jeho príjmu, životnej úrovne, majetkových pomerov v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zníženie výživného na maloletú. So záverom ku ktorému dospel, sa stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa posudzoval stav finančných prostriedkov otca pred a po skončení pracovného pomeru. Z potvrdenia od SPP a.s. Bratislava zistil, že pri skončení pracovného pomeru bolo otcovi vyplatené odstupné v celkovej výške XX.XXX €.. Vychádzajúc z výšky vyplateného odstupného to znamená, otec po dobu ďalších 28 mesiacov ( 2 roky 5 mesiacov ) od skončenia pracovného pomeru, t.j. od XX.XX.XXXX má zabezpečené finančné prostriedky vo výške priemerného mesačného príjmu dosahovaného v čase poslednej úpravy výživného v roku XXXX ( X.XXX €. ), z ktorého otec pravidelne platil doposiaľ určené výživné a otcovi je naďalej vyplácaný vdovecký dôchodok vo výške XXX,XX €. Naviac otcovi bol vyplatený zamestnávateľom príspevok vo výške X.XXX €. na rekvalifikáciu, čím otec získal ďalšie možnosti uplatnenia na trhu práce. Akou formou sa otec snaží nájsť si zamestnanie od skončenia pracovného pomeru otec v konaní nepreukázal žiadnym dokladom. Rovnako otec v konaní nepreukázal svoj zhoršený zdravotný stav v rozsahu, ktorý by ho obmedzoval v hľadaní si zamestnania. Ďalšou významnou skutočnosťou na strane otca je, že mu odpadala vyživovacia povinnosť k Viere Riganovej. Tým, že zmena výšky výživného sa priamo dotýka práv maloletého dieťaťa, jeho životnej úrovne, súd prvého stupňa správne v konaní zisťoval a vyhodnocoval aj pomery na strane maloletej, pričom správne zistil, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2009 došlo u maloletej k zvýšeniu jej odôvodnených potrieb v súvislosti s fyzickým vekom, keďže je v období dospievania, v súvislosti so štúdiom, a to prechodom zo základnej na strednú školu, rovnako aj v súvislosti so zdravotným stavom ( zvýšená kazivosť zubov, kožené ochorenie ), čo si vyžaduje najmä ošetrenie zubov zvýšené finančné výdavky, ktoré skutočnosti matka v konaní preukázala a ktoré súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní zohľadnil. Rovnako správne pri rozhodovaní zohľadnil, že otec okrem výživného sa s maloletou nestretáva, okrem výživného na maloletú neprispieva. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2009 do rozhodnutia súdu prvého stupňa nedošlo na strane otca k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. S poukazom na uvedené, závery súdu prvého stupňa vyslovené v odôvodnení napadnutého rozsudku zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, súd prvého stupňa svoje závery v odôvodnení rozhodnutia aj primerane, spôsobom zodpovedajúcim ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vysvetlil, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.