KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava26. 5. 2015plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/240/2015 z 26. 5. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2015, sp. zn. 5Co/240/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1214224660.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/240/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214224660
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214224660.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S.. S. J., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXX, zast. JUDr.
Igorom Horanským, advokátom v Trebaticiach 187, proti odporcovi: Ringier Axel Springer Slovakia, a. s.,
so sídlom v Bratislave, Prievozská 14, IČO: 00 678 155, zast. Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., so
sídlom v Galante, Mierové námestie 2, IČO: 47 551 372, o ochranu osobnosti a o náhradu nemajetkovej
ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 24.
marca 2015 č.k. 51C/285/2014-72 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu
trov právneho zastúpenia 238,39 € na účet právneho zástupcu odporcu Advokátska kancelária BÁNOS
s.r.o., do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Návrhom na začatie konania zo dňa 15.06.2014 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi ochrany
osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy 90.000,- € a náhrady trov konania. Keďže navrhovateľ s
podaním návrhu na začatie konania nezaplatil súdny poplatok splatný podaním tohto návrhu, súd
prvého stupňa ho výzvou zo dňa 12.11.2014 č.k. 51C/285/2014-63 vyzval na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh na začatie konania v sume 2.766,- € pod následkom zastavenia konania podľa §
10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ZoSP). Napriek skutočnosti, že predmetná výzva bola navrhovateľovi doručená
prostredníctvom právneho zástupcu dňa 08.12.2014, navrhovateľ v súdom stanovenej lehote vyrubený
súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 2.766,- € neuhradil. Súd prvého stupňa preto
uznesením zo dňa 19.01.2015 č.k. 51C/285/2014-65 konanie v súlade s § 10 ods. 1 ZoSP zastavil s
tým, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.

Súd prvého stupňa konštatoval, že ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, platí, že
navrhovateľ nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre
správanie odporcu. Znamená to, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na
ťarchu odporcu, musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa odporca zachová v intenciách
žalobného návrhu (petitu), t. j. nastane situácia, kedy bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším
správaním sa (konaním) odporcu bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch
má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho
práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to bol navrhovateľ, kto zavinil (z procesného
hľadiska), že konanie muselo byť zastavené. Potom má odporca právo, aby mu navrhovateľ nahradil
trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva.



V danej veci súd zastavil konanie z dôvodu, že navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok za návrh na začatie
konania. To znamená, že sú splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 prvá
veta O.s.p. Navrhovateľ teda procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je preto povinný zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania.

O náhrade trov konania teda rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 2 prvá veta, § 149 ods.
1, § 151 ods. 1 O.s.p. Trovy právneho zastúpenia odporcu advokátom v danom prípade predstavovali
odmenu za dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia dňa 21.08.2014 v sume 91,29 €
podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2013 a odmena za písomné
vyjadrenie zo dňa 25.08.2014 na súd v sume 91,29 € podľa § 13a ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky v
znení účinnom od 01.07.2013, vo výške spolu v sume 182,58 € (2 x 91,29 €), spolu s režijným paušálom
podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky spolu v sume 16,08 € (2 x 8,04 €) a DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej
vyhlášky vo výške 20 % z odmeny a náhrad (vyčíslené vo výške 39,73 €), spolu teda v sume 238,39 €.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ. V súvislosti s napadnutým uznesením
poukázal na skutočnosť, že uznesenie zo dňa 19.01.2015 č.k. 51C/285/2014 - 65 neobsahuje vo
svojom výroku (iba ktorý je záväzný pre procesné strany) rozhodnutie o tom, že o trovách konania
súd rozhodne samostatným uznesením, ako to v napadnutom v uznesení uviedol konajúci súd. Túto
skutočnosť súd uviedol len v odôvodnení rozhodnutia, ktorým bolo konanie zastavené. S poukazom na
ustanovenie § 151 O.s.p. súd má o trovách konania rozhodnúť spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, čo sa stalo práve uznesením zo dňa 19.01.2015 č.k. 51C/285/2014 - 65. Odvolateľ poukázal
na ustanovenie § 167 ods. 2, 159 ods. 2 a 3 O.s.p. so záverom, že v skončenom konaní (pri absencii
výroku o tom, že o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo konanie
zastavené) nemožno rozhodnúť novým uznesením o náhrade trov právneho zastúpenia. Odvolateľ
rovnako poukázal na skutočnosť, že odporcovi nevznikli trovy, ktoré by účelne vynaložil na bránenie
svojho práva, keďže zo strany konajúceho súdu nebol dôvod zaslať návrh na začatie konania odporcovi
pred zaplatením súdneho poplatku. Pretože v iných prípadoch tak konajúci súd nepostupuje, v tomto
prípade postupoval voči navrhovateľovi diskriminačne. Vydané uznesenie a jemu predchádzajúci postup
konajúceho súdu je tak porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných
princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti, materiálnej ochrany
zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, rovnosti a
zákazu diskriminácie, princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutia súdov ako
orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže
vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. Napadnuté uznesenie prvostupňového súdu tak navrhovateľ
považoval v celom rozsahu za nezákonné, navrhol preto, aby odvolací súd toto zrušil a odporcovi priznal
náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, ktorú náhradu je povinný
súd prvého stupňa uhradiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolanie navrhovateľa
dôvodné nie je.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 151 ods. 4 O.s.p. ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh
na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia
výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.



Podľa § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia.

Podľa § 167 ods. 1 O.s.p. ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa
rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na
začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach,
ktoré sa týkajú vedenia konania.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 155 ods. 1 O.s.p. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

V danom prípade návrh na začatie konania (podľa znenia návrhu adresovaný Okresnému súdu
Bratislava II, podľa poštovej obálky adresovaný Okresnému súdu Bratislava III) došiel Okresnému súdu
Bratislava III dňa 19.06.2014, ktorý súd napriek skutočnosti, že súdny poplatok z návrhu na začatie
konania uhradený nebol (už v návrhu navrhovateľ uviedol, že súdny poplatok bude zaplatený na výzvu
súdu) bez toho, aby navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vyzval, doručil návrh spolu s prílohami
odporcovi za účelom vyjadrenia sa k návrhu v lehote 15 dní. Odporca sa k návrhu prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu vyjadril podaním zo dňa 25.08. 2014, doručenému Okresnému súdu
Bratislava III dňa 26.08.2014, kde okrem iného namietol nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava III,
rovnako navrhol priznanie náhrady trov konania. Následne Okresný súd Bratislava III vec postúpil
podľa § 105 ods. 2 O.s.p. Okresnému súdu Bratislava II prípisom zo dňa 03.09.2014. Okresný súd
Bratislava II výzvou zo dňa 12. 11. 2014 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, výzva
bola advokátovi navrhovateľa doručená dňa 08.12.2014. Keďže k zaplateniu súdneho poplatku nedošlo,
Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 19.01.2015 č.k. 51C/285/2014 - 65 konanie zastavil, v
závere odôvodnenia uznesenia uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.

V dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku musel súd prvého stupňa uznesením konanie zastaviť (§
10 ods. 1 ZoSP). Toto uznesenie, ktorým došlo k skončeniu konania, súd nevyhlasuje. Povinnosťou
súdu preto bolo vyzvať odporcu (ktorý náhradu trov uplatnil, avšak nevyčíslil), aby náhradu trov konania
vyčíslil do troch pracovných dní od doručenia výzvy a rozhodnúť o ich náhrade v zmysle hore uvedených
zákonných ustanovení. Takúto výzvu súd adresoval právnemu zástupcovi odporcu a doručil mu ju
súčasne s doručením uznesenia, ktorým bolo konanie zastavené.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd nemohol v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
rozhodnúť o priznaní náhrady trov konania odporcovi, ktorému v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.
vzniklo na náhradu trov konania právo, a to pre nevyčíslenie náhrady. Súd prvého stupňa mohol s
poukazom na 151 ods. 3 O.s.p. (avšak len za splnenia tam uvedených podmienok) rozhodnúť, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, v ktorom prípade je
takýto výrok súčasťou výrokovej časti rozhodnutia, pričom je na účastníkovi, ktorý uplatnil náhradu trov,
aby v lehote troch pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia náhradu trov konania vyčíslil, v ktorom
prípade sa ale účastník na vyčíslenie náhrady trov konania nevyzýva (ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 platia
primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej).

Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa spravujúc sa ustanovením § 151 ods. 4 O.s.p., keďže
rozhodnutie, ktorým konanie skončilo, nebolo vyhlásené, vyzval odporcu na vyčíslenie trov do troch
pracovných dní od doručenia výzvy. Skutočnosť, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným
uznesením, správne uviedol len v odôvodnení tohto uznesenia, v súlade s ustanovením § 155 ods. 1
vety druhej O.s.p. s použitím § 167 ods. 2 O.s.p. V prípade, ak by takýto výrok bol súčasťou výrokovej
časti uznesenia o zastavení konania (pri súčasnom splnení povinnosti súdu účastníka na vyčíslenie
trov vyzvať) by nebolo zrejmé, či má odporca trovy vyčísliť do troch dní od právoplatnosti uznesenia o
zastavení konania alebo do troch dní od doručenia výzvy na vyčíslenie trov.

Argument navrhovateľa, podľa ktorého vzhľadom na ustanovenie § 159 ods. 2 a 3 O.s.p. v skončenom
konaní (pri absencii výroku o tom, že o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia,



ktorým bolo konanie zastavené) nemožno rozhodnúť novým uznesením o náhrade trov právneho
zastúpenia, je v rozpore s ustanovením § 155 ods. 1 vety druhej s použitím § 167 ods. 2 O.s.p.,
neexistujúci výrok o náhrade trov rovnako nemôže predstavovať prekážku veci rozhodnutej.

Navrhovateľ v odvolaní dôvodil tiež tým, že odporcovi nevznikli trovy, ktoré by vynaložil účelne na
bránenie svojho práva, keďže zo strany konajúceho súdu nebol dôvod zaslať návrh na začatie konania
odporcovi pred zaplatením súdneho poplatku, ktorý postup súdu označil navrhovateľ za diskriminačný.

Podľa § 114 ods. 1 O.s.p. ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení
konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu (napr. zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch)
pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

Podľa § 114 ods. 2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov
podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Podľa § 10 ods. 1 veta tretia ZoSP súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním
návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku
do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia
pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov
predĺžiť.

Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania, ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia
vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k
meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov,
zaplatenie súdnych poplatkov a na hotové výdavky.

Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa nemôžu posudzovať ako celok, teda aj
v prípade, ak účastník má nárok na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech vo veci, každý úkon
alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne.

Ako už bolo uvedené vyššie, Okresný súd Bratislava III napriek skutočnosti, že súdny poplatok z návrhu
na začatie konania uhradený nebol a bez toho, aby navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vyzval,
doručil návrh spolu s prílohami odporcovi za účelom vyjadrenia sa k návrhu v lehote 15 dní.

Súdna prax za neúčelné bránenie práva účastníkom považuje okrem iného i jeho procesnú aktivitu, pre
ktorú nedal súd žiaden podnet vo forme napr. výzvy na vyjadrenie sa k návrhu navrhovateľa, a to práve z
dôvodu, že navrhovateľ ešte nezaplatil súdny poplatok za návrh, nezaplatenie ktorého má za následok
zastavenie konania bez meritórneho prejednania veci. Takéto úkony odporcu spojené so vznikom trov
právneho zastúpenia súdy spravidla považujú za trovy neúčelne vynaložené, keďže v danom štádiu
konania pri zachovaní správneho procesného postupu k nim vôbec nemalo dôjsť.

Je tiež v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a neprípustnosti umelého navyšovania trov, aby
súd pred zaplatením súdneho poplatku navrhovateľom doručoval odporcovi návrh na začatie konania
na vyjadrenie, nakoľko pred zaplatením poplatku súd prvého stupňa v konaní ďalej pokračovať nemôže.

Napriek vyššie uvedenému nemožno postup odporcu, ktorý potom, čo ho súd na vyjadrenie sa k
návrhu vyzval, udelil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní advokátovi resp. vyjadril sa k návrhu
navrhovateľa, považovať za neúčelné bránenie práva. Dôvod, pre ktorý Okresný súd Bratislava III
napriek nezaplateniu poplatku za návrh navrhovateľom tohto na splnenie si súdnopoplatkovej povinnosti
nevyzval, naopak zaslal návrh na vyjadrenie odporcovi, zo spisu nevyplýva. Odvolací súd sa môže len
domnievať, že takýmto dôvodom mohla byť skutočnosť, že tento súd nebol na konanie o veci miestne
príslušný, keď v návrhu na začatie konania bol ako súd príslušný vo veci konať označený Okresný súd
Bratislava II (ktorému však postačovalo návrh zo strany Okresného súdu Bratislava III zaslať bez potreby
skúmania miestnej príslušnosti na základe námietky odporcu v zmysle ust. § 105 ods. 1 O.s.p.), resp.
zákonná úprava vyplývajúca z ust. § 10 ods. 1 vety tretej ZoSP (súd vyzve poplatníka na zaplatenie



poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby
lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace). V každom prípade
však neostáva než zopakovať, že nevyhnutné (a teda spravidla účelné) sú tie trovy, ktoré sa musia
vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe,
k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, pri súčasnom konštatovaní, že odporca sa v súdenej veci
nemal ako dozvedieť, že súdny poplatok nebol zatiaľ navrhovateľom zaplatený.

Z vyššie uvedených dôvodov neostalo odvolaciemu súdu než potvrdenie napadnutého uznesenia súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p., z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko si náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1214224660)

  1. 19. 1. 2015Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 51C/285/2014 z 19. 1. 2015potvrdené
  2. 26. 5. 2015Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/240/2015 z 26. 5. 2015 (toto rozhodnutie)