Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/214/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215202146 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1215202146.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. U., Q.. XX.XX.XXXX G. E. U., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, deti rodičov: P. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. Č.. X/A, U., a U. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. Č.. X/A, U., v konaní o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia určením výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.03.2015, č.k. 61P/17/2015-116, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 12.03.2015, č.k. 61P/17/2015-116 vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletého H. U., Q.. XX.XX.XXXX sumou XX € mesačne a na výživu maloletej E. U., Q.. XX.XX.XXXX sumou XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám matky maloletých detí do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedenej na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 49P/50/2015. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol po zistení, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, matka z dôvodu agresívneho správania sa otca bola aj s deťmi nútená opustiť spoločnú domácnosť, v dôsledku čoho jej vzrástli náklady na nájom bytu, pričom otec na výživu detí v zmysle ústnej dohody neprispieva. Z uvedeného dôvodu návrh matky na určenie výživného zo strany otca posúdil ako dôvodný v zmysle § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Nestotožnil sa však s výškou výživného navrhnutou matkou v sume po XXX € na každé dieťa, keďže táto nezodpovedá charakteru rozhodnutia, ktorým je predbežná úprava výživného zabezpečujúca úhrady nevyhnutných nákladov a potrieb detí. Vo zvyšnej časti preto návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí. Nesúhlasil s vydaním predbežného opatrenia, podľa jeho názoru nie je potrebné, keďže na deti prispieva finančnými čiastkami, a to v októbri 2014 sumou XXX €, v novembri 2014 sumou XXX €, v decembri 2014 sumou 1XX €, v januári 2015 sumou XXX €, vo februári 2015 sumou XXX €, okrem toho prispieva deťom aj na rôzne výdavky podľa požiadavok matky. Nesúhlasil ani s výškou určeného výživného súdom prvého stupňa, táto je pre neho vysoká, a to s poukazom na jeho príjmy, výdavky a možnosti. Uviedol, že je pravdou, že bol podmienečne odsúdený na 18 mesiacov za vyhrážanie zabitím, išlo však o plánovanú akciu matky, s cieľom zmocniť sa jeho bytu a zabrániť mu v kontakte s maloletými deťmi. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa v napadnutej časti § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Zmyslom uvedeného zákonného ustanovenia je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Charakteristickým znakom predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný rodič je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere je aj to, že počiatok plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o predbežnom opatrení. Vychádzajúc z charakteru inštitútu predbežného opatrenia, účelom ktorého je rýchla a účinná ochrana práv, súd prvého stupňa nepochybil, keď predbežné opatrenie na základe podaného návrhu matky nariadil. Dôraz na zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany znamená, že zákon nepredpokladá vykonanie žiadnych dôkazov spôsobom zodpovedajúcim platnej právnej úprave v občianskom súdom poriadku a súd rozhoduje iba na základe tvrdení v samotnom návrhu, prípadne listín doložených navrhovateľom. V zmysle uvedenej právnej úpravy postupoval v danej veci aj súd prvého stupňa, pričom s právnym záverom vysloveným v písomnom odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil aj odvolací súd. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca, s týmito sa odvolací súd nestotožnil, najmä s tvrdením otca v tom smere, že nie je potrebné. Návrh matky a najmä k návrhu pripojený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II z 19.09.2014, č.k. T 408/2014 dostatočne osvedčuje potrebu dočasnej úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom, konkrétne určením výživného zo strany otca, keďže otec si túto povinnosť riadne neplní. O tom, že otec na výživu detí riadne neprispieva nakoniec svedčia aj otcom v odvolaní uvedené čiastky, ktoré na výživu detí od októbra 2014 poslal. Výška uvedených čiastok ( od XXX € po XXX € na obe deti ) zároveň potvrdzuje pravdivosť tvrdenia matky, že s otcom detí uzavreli o výške výživného ústnu dohodu, ktorú otec neplní. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou otca k určenej výške výživného. Vzhľadom na vek detí ( E. XX rokov, H. X rokov ), ich náklady v súvislosti so školskou dochádzkou, zabezpečením bývania, aj odvolací súd určené výživné považuje za výživné v nevyhnutnej miere, ktoré otec bez ohrozenia vlastnej výživy je schopný platiť. Tým, že matka podala aj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o konečnej výške výživného už v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine ( § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 ) rozhodne súd prvého stupňa po vykonaní náležitého dokazovania, v ktorom vyhodnotí rodičmi uvádzané skutočnosti a tieto posúdil vo vzťahu k ich zákonnej vyživovacej povinnosti. Za daného stavu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.