Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/43/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215205862 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1215205862.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloletú T. D., nar. X.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a Bratislava, dieťa rodičov: matka Z. E., trvale bytom Q. X, A., t.č. M. S. XX, A., zastúpená JUDr. Martinou Červenkovou, advokátkou, Majoránová 56, Bratislava a otec T. D., trvale bytom Q. X, A., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 61P 37/2015-47 zo dňa 22. júna 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 61P 37/2015-47 zo dňa 22.6.2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 61P 37/2015-47 zo dňa 22. júna 2015 zamietol návrh matky maloletej na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd otcovi maloletej na čas do rozhodnutia o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletej T. D. odovzdal maloletú do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletou tak, že otec sa bude stretávať s maloletou každý párny víkend v kalendárnom roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a alternatívne, aby súd nariadil predbežné opatrenie a uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletou tak, že otec sa bude s maloletou stretávať každý párny víkend v kalendárnom roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a tiež, aby uložil otcovi maloletej povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Návrh matka odôvodnila tým, že je dôvodný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, bezprostredne hroziaca a reálna ujma na súčasnom psychickom vývoji a stave maloletej a v dôsledku toho ide o okolnosti vyžadujúce naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov rodičov maloletej. Maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že rodičia sú povinní zabezpečovať osobnú striedavú starostlivosť v týždňových intervaloch. Otec v minulosti nikdy nedodržiaval rozhodnutie súdu, ale zmenilo sa to až od januára 2015, keď sa otec dozvedel o tom, že matka podala návrh na súd. Z toho dôvodu začal zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú. Otec nikdy neprejavoval záujem o styk s maloletou, aj keď mu matka v styku nebránila a o maloletú sa nestaral, nepodieľal sa na jej starostlivosti a táto náhla zmena vyvoláva u maloletej protichodné pocity a zmätočnosť. Matka tvrdila, že úprava rodičovských práv a povinností v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn. 61P 121/2012 nie je v najlepšom záujme maloletej a má na dieťa negatívny vplyv. Matka podala návrh na začatie konania z dôvodu, že otec súhlasil so zverením dieťaťa matke a nie je ochotný finančne prispievať na výživu maloletej. V návrhu matka uviedla, že od januára 2015, odkedy je maloletá tiež aj v osobnej starostlivosti otca na základe rozhodnutia súdu, maloletá vymeškáva povinnú školskú dochádzku. Neprítomnosť maloletej v škole je povinný oznámiť škole jej zákonný zástupca bez zbytočného odkladu, v tomto prípade otec maloletej, nakoľko matka nemala vedomosť o tom, že maloletá nebola v škole prítomná a tiež je povinný uviesť príčinu neprítomnosti maloletej v škole. Matka musí vynakladať zvýšené úsilie v súvislosti s prípravou maloletej na vyučovanie v dôsledku zameškaného učiva a maloletú to nesmierne vyčerpáva a negatívne to na ňu vplýva, pričom býva unavená a podráždená, každé maloleté dieťa má právo na odpočinok a oddych. V dôsledku neprítomnosti maloletej na vyučovaní podľa názoru matky, má maloletá neospravedlnené vyučovacie hodiny a až z vysvedčenia zistila, že vymeškané hodiny v mesiaci január má ospravedlnené, ale podľa názoru matky nedôvodne. Matka kontaktovala triednu učiteľku maloletej Z. B., avšak táto s matkou odmietla komunikovať, na maily triedna učiteľka nereaguje a keď zareagovala, zaujala negatívny postoj a odmietla matke poskytnúť akékoľvek informácie a tak matka absolútne nemá vedomosť, z akého dôvodu maloletá vymeškáva vyučovanie. S prihliadnutím na to matka zvažuje zmenu školy. Dňa 25.2.2015 pri kontrole elektronickej žiackej knižky zistila, že maloletá má neospravedlnených 18 vyučovacích hodín za obdobie od 13.1.2015 do 16.1.2015, 4 vyučovacie hodiny. V elektronickej žiackej knižke je tiež v časti oznamy a pozvánky uvedené, že maloletá má vymeškané vyučovacie hodiny za február, ospravedlnenie bolo predložené dodatočne 23.2.2015, až po tom, ako matka tieto skutočnosti zistila a žiadala triednu učiteľku o súčinnosť pri riešení tejto veci. Matka tiež kontaktovala detského lekára a bolo jej oznámené, že maloletá nebola s otcom u lekára, čo je ďalšou závažnou skutočnosťou, že otec sa o dieťa nestará a v prípade, že bolo dieťa choré, nechal ho bez riadnej lekárskej starostlivosti. Podľa názoru matky neprijateľné konania v správaní otca maloletej je v hlbokom rozpore so záujmami maloletej, keď otec ohrozuje mravnú výchovu a vzdelávanie maloletej opakovaným zanedbávaním starostlivosti o školskú dochádzku, čím sú u dieťaťa dané predpoklady na vytvorenie podmienok pre osvojenie škodlivých návykov, povahových nevhodných sklonov a záujmov. Matka tiež kontaktovala opakovane pracovníkov odboru ÚPSVaR Bratislava, kde jej bolo prisľúbené, že otca predvolajú za účelom vysvetlenia. Okrem toho matka uviedla, že maloletá je od posledného rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej takmer výlučne v osobnej starostlivosti matky, kde je zvyknutá na prostredie, v ktorom vyrastá. Otec sa o maloletú nikdy nestaral s výnimkou času od januára 2015, kedy začal uskutočňovať starostlivosť o maloletú. Maloletá je tak silno naviazaná na svoju matku a z reakcií maloletej je možné konštatovať, že dlhodobá neprítomnosť matky maloletej chýba a starostlivosť otca ju nedokáže plnohodnotne nahradiť. Otec s matkou nekomunikuje, matka nevie, kde otec býva, nemá vedomosť o tom, kde sa konkrétne dieťa zdržiava v čase zabezpečovania osobnej starostlivosti otcom, ani v akých podmienkach maloletá žijem, nemá vedomosť o tom, či otec pracuje a či vie finančne zabezpečiť potreby maloletej v čase, kedy ju má v osobnej starostlivosti. Okresný súd rozhodol v súlade s ustanovením § 75 ods. 2, § 75 ods. 8, § 102 ods. 1 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 28 ods. 2 Zákona o rodine. V odôvodnení poukázal na účel predbežného opatrenia a zmysel právnej úpravy týkajúcej sa predbežného opatrenia v konaniach starostlivosti o maloleté deti. Zdôraznil, že nariadenie predbežného opatrenia je prípustné vtedy, ak je osvedčené, že existujú právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu a táto úprava je potrebná s tým, že nariadenie predbežného opatrenia nemá neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Okresný súd v súvislosti so zamietnutím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 61P 121/2012-29 zo dňa 5.11.2012, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá T. D. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že otec i matka sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú striedavo v týždňových intervaloch a vyživovacia povinnosť rodičov nebola určená. Matka podala návrh na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti a žiadala uložiť otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne a upraviť styk otca s maloletou, konanie je vedené pod sp. zn. 61P 172/2014 a doteraz vo veci nie je rozhodnuté. Z obsahu tohto spisu súd zistil, že otec s návrhom nesúhlasí a uviedol, že dieťa nebolo v škole tri dni a využil možnosť, že dieťa môže ako rodič ospravedlniť, čo aj dodatočne urobil. Potvrdil, že s maloletou T. bol v máji 2014 a so známou M. M., ktorú obvinili z krádeže. Poukázal na to, že v rokoch 2009 až 2011 matka maloletej pracovala ako spoločníčka. Základná škola W. X, A., podala kompletné hodnotenie na maloletú s tým, že správanie maloletej je v súlade so školským poriadkom, žiačka je slušná a konfliktné situácie v triede nespôsobuje, so spolužiakmi, učiteľmi má priateľský vzťah. V období od septembra 2014 do marca 2015 mala vymeškaných 129 vyučovacích hodín, z toho 124 bolo vymeškaných zo zdravotných dôvodov a boli ospravedlnené a 5 hodín nebolo ospravedlnených. Okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol, pretože matka nepreukázala bezprostredne hroziacu ujmu na nariadenie predbežného opatrenia a tiež matka nepreukázala, že sa otec dopúšťal krádeže za prítomnosti maloletej, nebolo preukázané, že sa o maloletú nestará, alebo že by maloletej ubližoval. Podľa názoru súdu ani ďalšie dôvody uvedené matkou nie sú dostatočné na to, aby bol potrebný okamžitý zásah súdu a zmenu striedavej starostlivosti rodičov o maloletú. Okresný súd dospel k záveru, že v konaní vo veci sp. zn. 61P 72/2014, v ktorej matka podala návrh na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, bude vykonané dokazovanie a skutočnosti, ktoré tvrdila matka budú predmetom skúmania vo veci samej a preto nie je dôvod na nariadenie predbežného opatrenia. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie matka, ktorá nesúhlasila so zamietnutím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a žiadala, aby odvolací súd návrhu vyhovel a nariadil predbežné opatrenie v zmysle podaného návrhu. V odvolaní namietala odvolací dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní matka namietala, že v zmysle ustanovenia § 75 ods. 10 O.s.p. rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do 3 dní od jeho nariadenia. V danej veci prvostupňový súd odoslal uznesenie až dňa 10.7.2015. K písomnému podania otca zo dňa 2.4.2015 označenému ako odvolanie poukázala na ustanovenie § 205 O.s.p., v ktorom sú vymenované náležitosti, ktoré musí obsahovať každé odvolanie, bez ohľadu na to, v akej forme je urobené. Matka tvrdila, že odvolanie otca neobsahuje označenie súdu, ktorému je určené, neobsahuje náležitosti, nie je v ňom uvedené, ktorému súdu je určené, otec uviedol nesprávnu spisovú značku, podanie neobsahuje presné označenie veci, ktorej sa právny úkon týka, z podania otca nie je zjavné, v akom rozsahu uznesenie okresného súdu napáda a odvolanie nie je v súlade s ustanovením § 205 ods. 2 O.s.p. a tiež nie je zrejmé, čoho sa otec domáha a tak chýba kvantitatívna aj kvalitatívna stránka petitu. V súvislosti s uvedeným matka uvádza, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.5.2015 sp. zn. 20CoP 30/2015 zrušil uznesenie okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie okresného súdu zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti odôvodnenia uznesenia a to aj napriek skutočnosti, že v zmysle ustanovenia § 221 ods. 3 O.s.p. nie je prípustné zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie, pričom odvolací súd konanie nezastavil. Zároveň matka namietala postup súdu v súlade s ustanovením § 184 ods. 1 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre okresného a krajské súdy č. 543/2005 Z.z., keď súd o vylúčení veci na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 61P 172/2014 nevydal uznesenie a bez uznesenia vylúčil vec na samostatné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 61P 37/2015 a tak nedodržal zákonom stanovený procesný postup, čo je dôvodom nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia. Matka maloletej v podanom odvolaní namietala, že odôvodenie uznesenia okresného súdu je nejasné a nezrozumiteľné, arbitrárne a nepreskúmateľné a najmä vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka maloletej nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že nepreukázala bezprostredne hroziacu ujmu v prípade, že jej maloleté dieťa do starostlivosti odovzdané nebude. Rovnako nesúhlasí s tvrdením súdu, že matka nepreukázala ani bezprostredne hroziacu ujmu v prípade zastupovania a spravovania majetku maloletej. V súvislosti s tým dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že prvostupňový súd absolútne neprihliadol na dôležitú skutočnosť, že od momentu posledného súdneho rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletej, kedy bola schválená rodičovská dohoda o zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, sa otec o maloletú absolútne nezaujíma, nikdy v minulosti nedodržiaval takto súdom určený styk, pričom táto skutočnosť sa zmenila až po podaní návrhu na začatie konania matkou vo veci samej. V danom období maloletá bez udania dôvodu a náležitého ospravedlnenia vymeškávala povinnú školskú dochádzku. S prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mal byť v tomto prípade prvoradý uviedla, že v prípade, ak samotná škola pristupuje k predmetnej záležitosti laxne, keď odmieta spolupracovať s matkou a vydať jej požadované potvrdenie, resp. škola odmieta matke poskytnúť informácie ohľadom školskej dochádzky maloletej, je povinnosťou prvostupňového súdu vykonať takéto dôkazy a neuspokojiť sa s potvrdením školy, ktoré zodpovedá viaceré dôležité otázky týkajúce sa záujmu maloletej len z časti. Avšak napriek uvedenému tvrdí, že v prípade, ak by maloletá bola naďalej v striedavej osobnej starostlivosti, je vysoký predpoklad, že by naďalej bezdôvodne vymeškala školské vyučovanie, pričom by zároveň mala vymeškané hodiny nikým neospravedlnené. Hrozba bezprostredne hroziacej ujmy spočíva v tom, že v prípade, keď maloletá nenavštevuje bezdôvodne a bez ospravedlnenia školské zariadenie, takáto skutočnosť má nepochybne negatívny vplyv nielen na vzdelanie a celkový rozvoj maloletej, ale i na jej sociálny vývin a to v kontexte spolu aj s ďalšími súvislosťami z toho vyplývajúcimi. Aktuálna situácia vyžaduje okamžitú dočasnú úpravu pomerov vydaním predbežného opatrenia. Matka tiež kontaktovala opakovane pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, pričom otec bol predvolaný na vysvetlenie, kde uvádzal nepravdivé skutočnosti. K dnešnému dňu nemá žiadnu vedomosť o skutočnosti, či vôbec bolo zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vykonané šetrenie v domácnosti otca a to za účelom zistenia pomerov (aj napriek skutočnosti, že sme v rámci dokazovania v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II žiadali o šetrenie pomerov v domácnosti matky a otca), keďže otec žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá rovnako ako otec bola v minulosti právoplatne odsúdená, v domácnosti sa fajčí vo všetkých miestnostiach a matka nemá absolútne vedomosť o tom, akým spôsobom je o maloletú postarané a či je takéto prostredie vôbec pre maloletú vhodné. Matka preto tvrdila, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je v záujme maloletej a súd vychádzal z nepravdivých tendenčných a skresľujúcich tvrdení a informácií prezentovaných otcom maloletej. Matka zastáva názor, že styk otca s maloletou T., ktorý je nariadený v súčasnosti a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5.11.2012 nie je v súlade so záujmami maloletej, práve naopak môže mať na maloleté dieťa negatívnym dopad. Podľa názoru matky otec využíva dieťa na uspokojovanie vlastných záujmov a na boj proti matke, pričom svojim skutočným správaním a konaním absolútne opomína prihliadať na záujmy maloletej, naopak jeho správanie a konanie vplýva na maloleté dieťa negatívne a škodlivo. Okresný súd tak hrubo porušil zásady rozhodovania, kedy absolútne nevzal do úvahy primárne záujem maloletého dieťaťa. Matka v odvolaní dáva do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosti, ktoré majú kardinálny význam pre posúdenie súčasnej situácie ohľadom osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a najmä posúdenie, čo možno najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a to, že otec zanedbáva riadnu povinnú školskú dochádzku maloletej T. vedúcu k precizovaniu, prehlbovaniu a utužovaniu základných sociálnych návykov získaných v tradičnom rodinnom prostredí, vzdelanie maloletej je zo strany otca opomínané a na pokraji záujmu. Otec sa nikdy nezúčastnil rodičovského združenia, prípadne iných školských či mimoškolských aktivít, rovnako nikdy v minulosti neprejavoval žiaden záujem o školský prospech maloletej T., či jej záujmy, nikdy maloletú T. nezobral na výlet, či dovolenku. Maloletá T. je od posledného rozhodovania súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takmer výlučne v osobnej starostlivosti matky; maloletá je zvyknutá na prostredie, v ktorom vyrastá. Otec sa o maloletú T. nikdy nezaujímal (s výnimkou času od januára 2015, kedy začal realizovať jeho osobný styk s maloletou), nepodieľal sa na výchove maloletej; otec sa začal intenzívne zaujímať o maloletú a dožadovať sa súdom stanoveného styku s maloletou až v čase po podaní návrhu na začatie konania vo veci samej, pričom matka nikdy otcovi nebránila, naopak snažila sa vplývať na otca, aby začal prejavovať záujem o maloletú. V čase už prebiehajúceho súdneho konania sa opakovane udialo, že keď sa maloletá T. vrátila od svojho otca, bola nervózna, plačlivá a zmätená, pričom sa neskôr matka od maloletej dozvedela, že otec sa snaží s dieťaťom manipulovať a vsugerúvať mu rôzne prejavy a názory. Maloletá T. má absolútne nepochybne vytvorené úzke a dôveryhodné vzťahy v doterajšom výchovnom, materiálnom, aj sociálnom prostredí u matky. Maloletá T. je navyknutá na určitý režim, kedy reálne nepretržite vyrastá v milujúcom prostredí u matky spolu s ostatnými súrodencami a s otcom sa stretáva skôr výnimočne. Matka je samoživiteľkou troch maloletých detí, otec nemá záujem na výžive maloletej T. akýmkoľvek spôsobom participovať. Medzi súrodencami maloletej T. sú vytvorené veľmi silné vzájomné súrodenecké väzby, nakoľko reálne žijú všetky tri maloleté deti v domácnosti matky a v prípade, že je maloletá T. v osobnej starostlivosti otca v trvaní celého kalendárneho týždňa, takáto skutočnosť mimoriadne negatívne vplýva nielen na T., ale aj na ostatných súrodencov maloletej. Maloletá T. je silne emocionálne a citovo naviazaná na svoju matku. Z reakcií maloletej je možné konštatovať, že maloletej T. dlhodobá neprítomnosť svojej matky chýba a „starostlivosť“ otca (ak o starostlivosti možno vôbec hovoriť) ju nedokáže plnohodnotne nahradiť. Otec nevedel, nevie a nie je schopný s matkou komunikovať, matka nevie ani kde otec býva, čiže nemá vedomosť o tom, kde konkrétne sa dieťa zdržiava v čase zabezpečovania osobnej starostlivosti otcom a v akých podmienkach žije; matka nemá vedomosť o tom, či vôbec otec pracuje a či vie finančne zabezpečiť potreby maloletej v čase kedy ju má vo svojej osobnej starostlivosti. Otec je dlhé roky patologickým hráčom (tzv. „gambler“), čo ho vedie k asociálnym a antisociálnym tendenciám v jeho správaní. Otec je agresívnej povahy, v minulosti fyzicky matku opakovane napadol, tiež v súčasnosti sa vulgárne vyjadruje na osobu matky a to aj za prítomnosti maloletej T., čo má na vývoj dieťaťa nepochybne negatívny vplyv. V prítomnosti maloletej T. sa opakovane dopúšťa krádeží, maloleté dieťa bolo viacnásobne očitým svedkom krádeží otca. V minulosti sa dopustil viacerých trestných činov, bol právoplatne odsúdený a bol vo výkone trestu odňatia slobody. Matka má vedomosť o tom, že aj v súčasnosti je otec vo viacerých trestných veciach stíhaný. Okrem uvedeného podľa názoru matky nemá logický záver právny názor prvostupňového súdu v odôvodnení uznesenia, že matka nepreukázala bezprostredne hroziacu ujmu v prípade zastupovania a spravovania majetku maloletej T.. Matka poukázala na čl.3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už ju uskutočňujú verejné, alebo súkromné zariadenia sociálnej starostlivosti, súdy, správne alebo zákonodarne orgány. Záujem dieťaťa, ako prvoradé hľadisko pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí podľa čl. 3 Dohovoru totiž reflektuje skutočnosť, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiaduce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nemožno odhliadnuť od toho, že aj dieťa samé je bytosťou jedinečnou, obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorá by mala dostať počas svojho vývinu to najlepšie, totiž to, aby uvedené atribúty nezostali prázdnymi slovami (Nález Ústavného súdu ČR z 19. apríla 2001 sp.zn. IV.ÚS 695/2000). Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu, ktoré je vecne správne. Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložil účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. Výrokom predbežného opatrenia by sa nemalo priznávať právo, iba ukladať povinnosť. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviesť a opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia. Matka maloletej v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdila, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletej do času, kým súd rozhodne vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, na základe návrhu, ktorý podala matka, ktorý je vedený pod sp. zn. 61P 172/2014 a ktorým žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom predbežného opatrenia. Odvolací súd k námietke matky maloletej v podanom odvolaní (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), v ktorom vytýkala okresnému súdu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 6 O.s.p. podľa ktorého súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Tiež podľa § 75 ods. 4 O.s.p. o predbežnom oparení musí súd rozhodnúť najneskôr do 30 dní po doručení návrhu, v prípadoch uvedených v § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. tak musí urobiť do siedmich dní, v prípadoch uvedených v ustanovení § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. tak musí urobiť najneskôr do 48 hodín a v prípadoch uvedených v ustanovení § 75a tak musí urobiť do 24 hodín od doručenia návrhu. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o predbežnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu predbežného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 75 ods. 6 O.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o predbežnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, vyjadriť. Zo zákonného ustanovenia (§ 75 ods. 6 O.s.p.) treba vyvodiť, že účastníci nemusia byť vypočutí, a že súd pri nariadení predbežného opatrenia nemusí nariadiť pojednávanie, pretože sa nejedná o prejednanie veci samej. Citované ustanovenie je práve výnimkou zo zásady ustanovenej v § 18 a § 115 O.s.p. Súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov, tým je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu predbežného opatrenia priamo a ústne vyjadrili. Takýto postup v konaní umožňuje súdu vychádzať z predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu, bez toho, aby nariadil pojednávanie, alebo vypočul účastníkov. V danom prípade preto námietka matky maloletej v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení nebola dôvodná. V súvislosti s námietkou matky maloletej, ktorá sa týka nedostatočne vykonaného dokazovania pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvolací súd poukazuje na to, že už v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, podaného pred začatím konania musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ v budúcom konaní domáhať. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neznamená to však, že predbežné opatrenie možno vydať len na základe návrhu bez osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysle i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody, alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predbežné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Predbežným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa nariadiť povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. Podľa § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd. Obsah predbežného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa. V uvedenom ustanovení zákonodarca nehovorí o zverení do výchovy, ale používa pojem starostlivosť, ktorý z hľadiska svojho významu deklaruje práve provizórnosť samotného predbežného opatrenia. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo osoby, ktorú určí súd, je preto faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy. Súd pri rozhodovaní o odovzdaní dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, príp. do starostlivosti tretej osoby prihliadne na relevantné ustanovenia Zákona o rodine. Predbežné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom predbežného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Matka maloletých detí v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdila, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletej do času, kým súd rozhodne vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej. V danej veci súd prvého stupňa rozhodol správne, keď zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pretože vzhľadom na právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 61P 121/2012-29 zo dňa 5.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2012 a ktorým bola schválená dohoda rodičov a maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nie je potrebné upraviť vzťahy medzi rodičmi ohľadne výchovy a starostlivosti o maloletú. Okresný súd vo veci sp. zn. 61P 121/2012 pred rozhodnutím o schválení rodičovskej dohody skúmal skutkový a právny stav veci a rozhodol v súlade so záujmom maloletej a preto rozhodnutie súdu po dostatočnom zvážení z konania vyplývajúcich skutočností a dôkazov, v súvislosti so zhodným tvrdením rodičov maloletej o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, nemožno nahradiť a meniť krátkodobým procesným inštitútom predbežného opatrenia. V tej súvislosti treba zdôrazniť, že predbežné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých je len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Pokiaľ bude po dostatočnom zistení skutkového stavu veci a následnom právnom posúdení veci, tvrdenie matky o potrebe zmeny doterajšej úpravy a zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky opodstatnené, týmito skutočnosťami sa bude zaoberať súd v konaní vo veci samej. Odvolací súd k tomu považuje za potrebné uviesť, že matka maloletej sama súhlasila so striedavou starostlivosťou o maloletú a vychádzala z okolností existujúcich v danom čase, najmä pokiaľ ide o výchovné prostredie otca, jeho schopnosť sa o dieťa postarať, jeho vlastnosti, správanie a vplyv prostredia, v ktorom otec žije na najlepší záujem maloletého dieťaťa a jeho dostatočnú a riadnu starostlivosť. Matka však v súčasnej dobe schopnosť otca postarať sa o maloletú namieta, tieto namietané skutočnosti považuje za rozhodujúce pri preukázaní dôvodu pre odovzdanie dieťaťa matke a tvrdí, že striedavá starostlivosť v danom prípade nie je v záujme maloletej. Vychádzajúc z účelu predbežného opatrenia v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom je dočasná úprava pomerov rodičov, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený, pričom ide o úpravu zo strany súdu, pred rozhodnutím vo veci. V danom prípade sú pomery rodičov maloletej upravené rozsudkom súdu a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu, ako správne ustálil okresný súd, navrhovaná úprava nie je nutná a ani potrebná. Maloletá je v striedavej starostlivosti oboch rodičov a tento spôsob starostlivosti matka odsúhlasila a prijala pri uzavretí rodičovskej dohody. Pokiaľ neskôr matka zistila, pri plnení rodičovskej dohody, že tento spôsob starostlivosti o maloletú je nevyhovujúci a nie je v záujme maloletej, mala už skôr podať návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej a tak zabezpečiť jej riadnu starostlivosť a nie tvrdiť a v podanom odvolaní namietať nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu, keď nevyhovel jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Matka v tej súvislosti neopodstatnene tvrdila, že okresný súd konal v rozpore so záujmom maloletej, keď nevyhovel jej návrhu. Preto v súčasnej dobe, keď je maloletá v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, nie je dôvod vzhľadom na obsah spisu a tvrdenia matky a skutočnosti , ktoré zo spisu vyplývajú, aby súd uložil povinnosť otcovi odovzdať dieťa do starostlivosti matky v zmysle § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedeným ustanovením správne právne posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom. Okrem toho je nutné zaoberať sa tiež námietkou matky, že odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu je nejasné, nezrozumiteľné, arbitrárne a nepreskúmateľné. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv a to napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.), právo na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)). Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušujú ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska c. Švajčiarsko). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z článku 46 a nasl. Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p.), pritom spravodlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 332/09). Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Pri hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Arbitrárnosť rozhodnutia môže byť kvalifikovaná buď ako rovnocenná konkurencia viacerých protichodných právnych názorov vyslovených súdom, alebo situácia, v ktorej súd svoj jediný právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06. III. ÚS 260/06). Aj Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov, z ktorých vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené, rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz Torija a Hiro Blani c. Španielsko). Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravného prostriedku, ale ako bolo uvedené, súvisí aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie. Samotné rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov a podľa § 167 ods. 2 O.s.p. aj uznesení, vyplývajú z § 157 ods. 2 O.s.p. Jeho účelom je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok nemožno považovať za preskúmateľný. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. a právu účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade nebolo postupom súdu prvého stupňa porušené právo odvolateľky na spravodlivé súdne konanie, čím jej okresný súd neodňal možnosť konať pred súdom. Po posúdení námietky matky maloletej, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, treba uviesť, že právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). V súvislosti s námietkou matky maloletej, že okresný súd pri rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania s prihliadnutím na charakter predbežného opatrenia a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite objasnil. Z odôvodnenia jeho uznesenia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V správaní otca, vychádzajúc z tvrdenia matky nezistil také nedostatky, ktoré by bránili vo výchove a starostlivosti o maloletú, pričom podľa tvrdenia matky zásadnou otázkou školskej dochádzky maloletej sa bude súd zaoberať v konaní vo veci samej a pokiaľ ju uzná za rozhodujúcu k zmene predchádzajúceho rozhodnutia súdu, bude z nej vychádzať a posúdi ju v súlade s pravidlami dokazovania pred rozhodnutím vo veci tak, ako to žiadala a navrhovala matka. V tomto štádiu konania súd nezistil potrebu dočasnej úpravy pomerov rodičov maloletej a opodstatnenosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a pre doplnenie uvádza, že za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tvrdenie odvolateľky o nedostatkoch dokazovania je neopodstatnené. Pretože uznesenie súdu prvého stupňa spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.