Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/313/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215206591 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1215206591.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: P. K., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. XXXX/XX, V., zast. JUDt. Petrom Šmeringaiom a JUDr. Petrom Kellom, advokátmi z kancelárie CONSULTA v.o.s. so sídlom Šafárikovo nám. č. 4 Bratislava proti odporcom: 1. Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, 2. TOPA STAV s.r.o., so sídlom Sverepec 446, IČO: 46 308 326, zast. JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom, Stred 60/55 Považská Bystrica 3. MG STAV, s.r.o., so sídlom Jarmočná 2265/3A, Šaľa, IČO: 44438290, 4. PETO SK, s.r.o., so sídlom Vsetínska cesta 1333, Púchov, IČO: 47 744 723, zast. Advokátska kancelária Mojžiš a partneri s.r.o. Sasinkova 10 Bratislava, o určenie neplatnosti zmlúv a nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcov 2./, 3./ a 4./ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 18C/137/2015-183 zo dňa 12. mája 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeňuje tak, že návrh na nariadenie priebežného opatrenia z a m i e t a . Odvolanie odporcu 2./ a 3./ odmieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil spol. PETO SK, s.r.o., povinnosť zdržať sa nakladania so stavbou - Obytný dom so súp. číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX/X a s jednotlivými bytmi- byt č. 1 na prvom poschodí, byt č. 2 na prvom poschodí, byt č. 5 na prvom poschodí, byt č. 12 na druhom poschodí, byt č. 8 na druhom poschodí, byt č. 18 na treťom poschodí, byt č. 21 na treťom pochodí, byt č. 22 na treťom poschodí, byt č. 23 na treťom poschodí, byt č. 24 na treťom poschodí, byt č. 25 na treťom poschodí, byt č. 26 na treťom poschodí, byt č. 27 na treťom poschodí, byt č. 29 na treťom poschodí, byt č. 30 na treťom poschodí, byt č. 31 na treťom poschodí, byt č. 32 na štvrtom poschodí, byt č. 33 na štvrtom poschodí vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a na zariadeniach domu a spoluvlastníckych podieloch k pozemkom, ktoré sú pre katastrálne územie Čadca evidované na LV č. XXXXX, a tiež zdržať sa takého konania, ktorým by boli prevedené na iného alebo založené v prospech iného alebo iným spôsobom zaťažené alebo zriadené k nim práva v prospech tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konania, ktoré je na Okresnom súde Bratislava II vedené pod sp. zn. 18C/137/2015. Vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, že odporca 3./ ako záložný veriteľ predal nehnuteľnosti špecifikované v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spoločnosti PETO SK s.r.o. a odporca 4./ pokračuje v predaji nehnuteľností, čím je vykonateľnosť v predmetnom konaní vážne ohrozená, resp. úplne znemožnená. Odporca 4. /nadobudol nehnuteľnosti za kúpnu cenu 300,- eur za 1 m2 a ďalej ich predáva za cenu 660,- eur za 1 m2. Prvostupňový súd na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 102 ods. 1 O.s.p. a § 76 ods. 4 O.s.p., stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi v návrhu uvedenými a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Uznesenie odvolaním napadol odporca 4./. Uviedol, že navrhovateľ sa sám v návrhu označuje len za osobu ktorá v minulosti bola jedným zo spoločníkov dlžníka a záložcu - obchodnej spoločnosti Smart Reality spol. s r. o., IČO: 36 439 819, so sídlom Májova 1115, Čadca. Potom je zrejmé, že navrhovateľ nie je právnym účastníkom žiadneho z právnych vzťahov neplatnosti, ktorých sa touto žalobou domáha a preto nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pokiaľ navrhovateľ k obsahu predbežného opatrenia paušalizovane bez akejkoľvek opory v dôkazoch tvrdí, že kúpna zmluva medzi odporcom 4./ a osobou odlišnou od účastníkov konania má byť údajne neplatná z dôvodu, že postúpenie pohľadávok v jednom úkone medzi odporcami 1. a 2. v druhom úkone medzi odporcami 2. a 3. sú neplatné nemôže mať osvedčenú danosť nároku ktorého sa navrhovateľ môže domáhať. Nikto nemôže danosť práva preukazovať poukazom na práva iných osôb dokonca takých ktorí nie sú účastníkmi konania. Takéto právo by mohlo svedčiť jedine inej osobe odlišnej od navrhovateľa. Predmetom konania je určovacia žaloba, preto navrhované predbežné opatrenie zrejme nemá plniť funkciu zabezpečenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia, ale má upraviť pomery účastníkov do doby, než sa právoplatne rozhodne, či zmluva o prevode vlastníctva je alebo nie je platná. Predbežným opatrením sa však navrhovateľ domáhal, aby súd odporcovi 4./ zakázal ďalšie nakladanie s nehnuteľnosťami, pričom predmetom konania vo veci samej má byť iba určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a odporca 4./ nie je s navrhovateľom v žiadnom právnom vzťahu, takže požadované predbežné opatrenie nemá vecnú súvislosť s právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Preto už samotná chýbajúca vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej je dôvodom na zamietnutie návrhu na jeho nariadenie. V prípade nariadenia predbežného opatrenia z obavy, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený, musí osvedčiť stav, že reálne dôjde k vyneseniu súdneho rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom, a tiež osvedčiť obavu z ohrozenia výkonu tohto exekučného titulu. Pokiaľ výsledkom konania vo veci samej nemá byť exekučný titul ako cieľ súdneho konania ktorých nárokom je právo na plnenie podľa § 80 písm. b/ O. s. p., potom tu nie je daná ani potreba pre nariadenie predbežného opatrenia. Spoločnosť Smart Reality, spol. s r. o., so sídlom Májová 1115, Čadca, sa nárokom zo dňa 11. 6. 2014 vo veci samej domáhala voči odporcom dnes označeným ako odporcovia 2. až 4. určenia identického žalobného petitu ako v tomto konaní. Prostredníctvom sprievodného nároku na nariadenie predbežného opatrenia sa obligačný dlžník a záložca v jednej osobe domáhali tiež nariadenia predbežného opatrenia voči odporcovi dnes označenom ako odporca v 4. rade, spôsobom zákazu nakladania s nehnuteľnosťami. Na základe uznesenia Okresného súdu Čadca zo dňa 4. 8. 2014 pod č. k. 8C/124/2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 9. 2014 pod č. k. 7Co/653/2014 bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. Konanie navrhovateľa je nepoctivé, je v rozpore s dobrými mravmi a nepoužíva ochranu v právnych predpisoch. Je preto ústavne neudržateľné, aby nepoctivému zámeru bolo poskytnutím právnej ochrany na úkor vlastníka bránené vo výkone ústavného práva pri nakladaní s jeho vlastníctvom. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, tak že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Uznesenie odvolaním napadol aj odporca 3/ tvrdiac, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia a rovnako ani potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pričom nie je špecifikovaná navrhovateľovi bezprostredne hroziaca ujma. Súd v uznesení len stručne konštatuje, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bez relevantného uvedenia odôvodnenia, resp. vymedzenia dôvodov v uznesení, ktoré by preukázali potrebu vydania predbežného opatrenia. Navrhovateľ sa odvoláva na viaceré dohody, pričom ani jedna z nich nie je podložená dôkazom v dôsledku čoho navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 220 O. s. p. z m e n i l tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie odvolaním napadol aj odporca 2/ dovodiac, že prvostupňový súd v odôvodnení Uznesenia neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré považoval návrh navrhovateľa na vydanie predbežné opatrenie za dôvodný, pričom len konštatoval, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu. Podľa názoru odporcu 2 zjavné, že navrhovateľov návrh na určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky a Kúpnej zmluvy je absolútne nedôvodný, keďže navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení ich neplatnosti. V tomto smere odporca 2 poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu 5M Cdo 5/2011 zo dňa 01.03.2012. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom 2 totiž vyplýva výlučne zo Zmenky a nie zo Zmluvy o postúpení č.1, Zmluvy o postúpení č. 2 a Kúpnej zmluvy, keďže navrhovateľ nie je ani účastníkom týchto zmlúv a ich uzatvorenie nemalo žiaden vplyv na vznik právne neistého postavenia navrhovateľa voči odporcovi 2. V tomto smere treba pritom uviesť, že odporca sa voči navrhovateľovi v Zmenkovom konaní domáha už poskytnutia plnenia, čím priamo zasiahol do právneho postavenia navrhovateľa, a preto je zrejmé, že podanie návrhu na začatie tohto konania po začatí Zmenkového konania predstavuje zo strany navrhovateľa, šikanózne uplatňovanie práva. Navrhovateľovi pritom nesvedčí ani len aktívna legitimácia na podanie návrhu, a to najmä vo vzťahu určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na to, že bezprostredne hroziaca ujma, ktorá mu má vzniknúť spočíva v predaji Nehnuteľnosti zo strany odporcu 4, tak táto skutočnosť nemá žiaden súvis neistým právnym postavením navrhovateľa, ktoré má byť právne neisté z dôvodu existencie Zmluvy o postúpení č.1 a Zmluvy č.2, čo však nie je opodstatnené ako odporca 2 vyššie preukázal. Neplatnosť Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom 2 a odporcom 4 pritom odvodzuje navrhovateľ výlučne od neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok. Odporca 2/ poukazuje na to, že navrhovateľ nie je vlastníkom Nehnuteľností, týmto nikdy nebol a nemal k ním ani žiadne právo, ktoré by mohlo byť ich prevodom zo strany odporcu 4 na tretie osoby nejakým spôsobom dotknuté. Navrhovateľovi prevodom Nehnuteľností z odporcu 4 na tretie osoby nemôže ani len teoreticky vzniknúť žiadna ujma, keďže tomuto nesvedčí žiadne právo k Nehnuteľnosti a nikdy mu ani nesvedčilo. Navrhovateľ dôvodnosť návrhu vidí vtom, že by mohol byť výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, avšak predmetom konania je určenie neplatnosti právnych úkonov. Je teda zrejmé, že rozhodnutie vo veci samej nemôže predstavovať exekučný titul, keďže z neho nebude vyplývať žiadne právo na plnenie, a preto nemá byť ani aký výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Odporca 4 pritom nie je s navrhovateľom ani v žiadnom právnom vzťahu, čo tiež preukazuje, že požadované predbežné opatrenie nemá vecnú súvislosť s predmetom konania. Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 18C/137/2015 zo dňa 12.05.2015 v súlade s § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 13.02.2015 zamietol. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcov uviedol, že odporcovia 2. a 4 zrealizovali predaj Bytového domu v hrubom rozpore so zákonom, keď tento predali za polovicu všeobecnej trhovej ceny. Vecnú legitimáciu má aj taký subjekt (navrhovateľ), ktorý sa síce na právnom vzťahu - z pohľadu hmotného práva - nezúčastnil, avšak tento právny vzťah sa priamo dotýka jeho právnej sféry, a môže ovplyvniť jeho právne postavenie. Navrhovateľ bol spoločníkom v spoločnosti Smart, s.r.o., IČO: 36 439 819, so sídlom Májová 115, 022 01 Čadca (ďalej len Smart reality s.r.o.) Smart reality s.r.o. bola primárnym dlžníkom odporcu 1. zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili dňa 5.júna 2006 ( ďalej len Zmluva o úvere ). K tomuto dňu mala Smart reality, s.r.o. dvoch spoločníkov, a to navrhovateľa a p. B. V.K.. Na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere (pohľadávka bola predmetom prevodov, ktorých neplatnosti sa domáhame) bolo zriadené v prospech odporcu 1./ okrem vyššie uvedených zabezpečovacích prostriedkov (Zmenka, záložné právo k Bytom) aj záložné právo k obchodným podielom. V priebehu roku 2007 vstúpil navrhovateľ do rokovaní s odporcom 1./ ohľadom možností jeho vystúpenia (ako spoločníka) zo Smart reality, s.r.o.. Na základe dohody navrhovateľa a odporcu 1./, navrhovateľ previedol svoj obchodný podiel v Smart reality, s.r.o. na druhého spoločníka. Bez súhlasu odporcu 1. / by takýto prevod nebol možný, nakoľko obchodný podiel bol zaťažený záložným právom v jeho prospech. Navrhovateľ predajom obchodného podielu stráca nárok na všetky aktíva a zároveň mu zanikajú záväzky v Smart reality, s.r.o., ktoré vznikli počas jeho účasti v spoločnosti. Navrhovateľ nebol priamym účastníkom nasledujúcich právnych úkonov (t.j. vyššie označených Zmlúv), je to odporca 1./, ktorý porušil predchádzajúce dohovory. V súlade s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, aktívna vecná legitimácia navrhovateľa je daná porušením záväzkov zo strany odporcu 1./. Pohľadávka (vrátane prostriedkov zabezpečenia) sa tak stala predmetom „nekontrolovaných prevodov“, kedy odporcovia začali realizovať (protiprávnym spôsobom) zabezpečovacie prostriedky, a to jednak voči primárnemu dlžníkovi a jednak voči navrhovateľovi s jediným cieľom maximalizovať utŕženú sumu. Hrozba, že bez nariadenia Predbežného opatrenia by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený je stále dôvodná preto navrhuje aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 219 ods.1 O.s.p. uznesenie ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací / § 10 ods. 1 O.s.p / preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania / § 214 ods. 2 O.s.p. / a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je správne. Základným znakom predbežného opatrenia je dočasný charakter, pretože sa ním upravujú pomery účastníkov alebo zaisťuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania o návrhu vo veci samej a jeho opodstatnenosť je priamo závislá od skutočnosti, či vzťah, ktorý sa upraví predbežným opatrením, bude vyriešený konečným rozhodnutím, vydaným na základe žaloby. Ak by takáto spojitosť absentovala, nie je - už z tejto príčiny, daný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia. V súdenej veci sa navrhovateľ žalobou vo veci samej domáha určenie neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky a zmluvy o kúpe nehnuteľnosti. Uplatnený žalobný petit determinuje navrhovateľa pri predbežnom opatrení v tom smere, že pokiaľ je predmetom konania určovacia žaloba, navrhované predbežné opatrenie nemôže plniť funkciu zabezpečenia prípadného budúceho výkonu rozhodnutia, pretože pri určovacích nárokoch podľa § 80 písm. c/ O. s. p. nie je možné očakávanie výkonu rozhodnutia podriaďovať pod sťaženie vynútiteľnosti autoritatívneho rozhodnutia súdu. Autoritatívne rozhodnutie súdu spôsobom určovacieho výroku je vynútiteľné kedykoľvek. Pokaľ je teda predmetom konania určovacia žaloba predbežné opatrenie môže iba dočasne upraviť pomery účastníkov do doby, než sa právoplatne rozhodne, či zmluva o postúpení pohľadávky ako aj kúpna zmluva je platná. V konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu nemôže dôjsť k vydaniu vykonateľného rozhodnutia - exekučného titulu, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti odporcovi 4/, ktorej úspešnosť by sa mohla zaručiť nariadením navrhovaného predbežného opatrenia a to v dôsledku absenciu vecnej a obsahovej súvislosti navrhovaného predbežného opatrenia s predmetom konania vo veci samej. Dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia v prejednávanej veci však navrhovateľ vidí v obave z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť ktorá je popretá už určovacím petitom žaloby. Dôvodnosť predbežných opatrení z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia možno totiž vyvodzovať len zo žalôb, ktorých predmetom sú nároky na plnenie podľa § 80 písm. b/ O. s. p., kde súd zaväzuje jedného alebo aj oboch účastníkov sporu k plneniu. Je teda zrejmé, že rozhodnutie vo veci samej nemôže predstavovať exekučný titul, keďže z neho nebude vyplývať žiadne právo na plnenie, a preto nemá byť ani aký výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Nariadeniu predbežné opatrenia v súdenej veci bráni aj ďalší, rovnocenný dôvod spočívajúci v nepreukázaní existencie právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 4/., pretože predbežné opatrenie nie je možné využiť na dočasnú úpravu iných než právnych vzťahov medzi účastníkmi. Ak navrhovateľ v konaní o nariadení predbežného opatrenia chce byť úspešný, musí predovšetkým osvedčiť, že medzi účastníkmi existuje sporný právny vzťah, ktorý bude vyriešený konečným rozhodnutím súdu. V danom prípade medzi účastníkmi nie je relevantným spôsobom preukázaný vzťah ktorý je upravený právom, a to či už na základe zmluvného vzťahu alebo zákonného predpisu. Chýba teda základ na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť predbežného opatrenia, a ak súd prvého stupňa napriek tomu že nebol splnený základný zákonný predpoklad prípustnosti nariadenia predbežného opatrenia poskytol navrhovateľovi ochranu v podobe nariadeného predbežného opatrenia, nepostupoval vecne správne. Navrhovateľovi nesvedčí ani právo k nehnuteľnosti, ktorého ohrozenie by sa malo predbežným opatrením zabezpečiť, pretože navrhovateľ nie je, ani nebol vlastníkom sporných nehnuteľností, na ktoré sa obmedzenie v podobe požadovaného predbežného opatrenia viaže a preto prevodom nehnuteľností z odporcu 4/ na tretie osoby nemôže vzniknúť navrhovateľovi žiadna ujma. Ak by súd rozhodnutím vo veci samej o určenie neplatnosti zmlúv navrhovateľovi priznal úspech, rovnako ako aj žalobu zamietol, nebude to mať dopad na právne pomery, ktorých úpravy sa navrhovateľ výrokom predbežného opatrenia domáha. Odvolací súd v kontexte preskúmavanej veci v závere musí konštatovať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nevyhovuje požiadavkám na zákonné rozhodnutie v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p., a je zneužitím ust. § 76 ods. 4 O.s.p., v prípade ktorom zákon umožňuje súdu stotožniť sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a ďalšie dôvody v odôvodnení nemusí uvádzať, avšak za predpokladu, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia tieto zákonné požiadavky spĺňa. Súd prvého stupňa sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na konštatovanie že „návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel, keď sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu s odkazom na ust. § 76 ods. 4 O.s.p.. Tieto závery súdu prvého stupňa však nie je možné vziať za dôkazne podložené a to práve preto, že samotná dedukcia súdu prvého stupňa sa v tomto zmysle viac či menej pohybuje len vo všeobecnej polohe bez odkazu na to z čoho súd tieto závery urobil, keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol univerzálny, bez splnenia povinnosti osvedčiť základné zákonné predpoklady nariadenia predbežného opatrenia a to danosť práva ktorému má byť poskytnutá ochrana týmto výnimočným opatrením, ako aj existenciu právneho vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý vyžaduje potrebu dočasnej úpravy. Vytýkané nedostatky spočívajúce v postupe súdu prvého stupňa napriek ich závažnosti ( keďže týmto chybným postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom) nemohli byť dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia, nakoľko takýto postup neumožňuje ust. § 221 ods. 3 O.s.p.. Po vecnom a právnom posúdení návrhu na základe obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ neosvedčil v danom štádiu postupu konania zákonné podmienky pre nariadenie ním navrhovaného predbežného opatrenia; jednak existenciu právneho vzťahu, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana v podobe navrhovaného oparenia, ako aj vecnú súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia s predmetom konania vo veci samej, čo viedlo odvolací súd k zmene odvolaním napadnutého uznesenia podľa § 220 ods. 1 O.s.p.. Uznesenie odvolaním napadli aj odporca 2/ a 3/. K podaniu odvolania je subjektívne legitimovaný účastník / § 201 O.s.p. /, avšak nie každý účastník môže podať odvolanie; odvolanie nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení uznesenia tohto práva výslovne vzdal / § 207 ods. 2 O.s.p./ a tiež ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, i menej významná ujma na jeho právach. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedený výklad preto bez meritórneho prejednania veci musel odvolanie odporcov 2/ a 3/ podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietnuť, ako odvolanie podané niekým, kto na podanie opravného prostriedku nie je oprávnený, pretože výrokom rozhodnutia neboli dotknutí, resp. nebola im spôsobená žiadna ujma na ich právach. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď i o týchto trovách rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania vo veci samej / § 145 O.s.p. /. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.