Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/580/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215207985 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1215207985.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s. v Bratislave, Olejkárska č. 1, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom v Bratislave, Nám. M. Benku 9 - C1, proti odporcovi: T. Ž. T.. XX.XX.XXXX, naposledy H. D. H., U. X, zast. opatrovníkom U. I., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava II, o zaplatenie 70,70 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. septembra 2015 č.k. 21C/143/2015-18 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,98 € a náhradu súdneho poplatku vo výške 16,50 €, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, D.: XXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,70 € z dôvodu porušenia tarifných a prepravných podmienok navrhovateľa tým, že cestoval bez platného cestovného lístka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 s použitím § 150 ods. 2 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eur (zaplatený súdny poplatok za návrh 16,50 euro) a náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal (s prihliadnutím na výšku uplatnenej pohľadávky), s tým, že v danom prípade ide o drobný spor, navrhované trovy právneho zastúpenia (za tri úkony právnej služby) boli voči istine neprimerané, navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, čo je len rutinná činnosť bez vyžadovania odborných znalostí, preto súd v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. náhradu trov znížil. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol zmenu napadnutej časti rozsudku a priznanie celej náhrady trov prvostupňového konania. Poukázal na nesprávne použitie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. súdom prvého stupňa, keď (aj v zmysle dôvodovej správy k zák. č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenený a doplnený Občiansky súdny poriadok okrem iného aj o ust. § 150 ods. 2) toto ustanovenie možno aplikovať v prípade, ak trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka (nielen oveľa vyššiu), pričom v danom prípade trovy konania nepredstavovali ani dvojnásobok pohľadávky, nešlo teda o prípad predpokladaný ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p., použitie ktorého prichádza do úvahy minimálne pri dvojnásobnej či viacnásobnej sume trov voči pohľadávke. Namietal i podľa neho nesprávny záver súdu o neúčelnosti zastúpenia advokátom v danej veci, keď právo účastníka na zastúpenie advokátom je zaručené aj v tzv. drobných sporoch. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, zaplatenie súdnych poplatkov a na hotové výdavky. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa nemôžu posudzovať ako celok, teda aj v prípade, ak účastník má nárok na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech vo veci, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. V danom prípade súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania v časti náhrady právneho zastúpenia za žiaden úkon právnej služby s poukazom, že sa jedná o drobný spor v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p., kde trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané. Použitie ust. § 150 ods. 2 O.s.p. (aj v zmysle dôvodovej správy k zák. č. 384/2008 Z.z.) prichádza do úvahy v konaní, kde trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Zrejmým úmyslom zákonodarcu vyplývajúcim z textu dôvodovej správy pritom bolo nepriznávanie neprimeraných trov voči pohľadávke len v sporoch o tie najnižšie sumy. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že v súčasnosti prebieha na súdoch pomerne značné množstvo súdnych sporov, kde predmetom konania je pohľadávka vo výške niekoľko euro, práve v ktorých konaniach vyčíslené trovy konania predstavujú niekoľkonásobok (rozhodne nie len dvojnásobok či trojnásobok) samotnej pohľadávky, práve ktoré trovy možno vzhľadom ani nie na ich samotnú výšku, ale vzhľadom na vzájomný pomer medzi výškou pohľadávky a sumou trov konania, označiť za neprimerané. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto práve len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu pohľadávky, ktorá je predmetom konania, oprávňujúca súd k aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p., čo však nie je prípad súdenej veci, kde vzhľadom na výsledok konania vo veci samej sa javí primerané aplikovať len ust. § 142 ods. 1 O.s.p., vyjadrujúce zásadu zodpovednosti za výsledok konania, a teda priznanie náhrady všetkých účelne vynaložených trov konania úspešnému účastníkovi. Ohľadne údajnej neúčelnosti právneho zastúpenia v súdenej veci je odvolací súd toho názoru, že nie je spravodlivé, aby náklady vymáhania pohľadávok navrhovateľa (hoci aj len administratívneho charakteru, čo však rozhodne nie sú prípady uplatnenia nárokov na súde návrhom na začatie konania) znášal výlučne navrhovateľ, ktorý by musel v prípade priamej komunikácie so súdmi vynaložiť ďalšie náklady napr. len na mzdové prostriedky pracovníkov poverených takouto agendou, vyčíslovanie a uplatňovanie ktorých nákladov ako trov konania v podobe hotových výdavkov účastníka (§ 137 O.s.p.) je však vzhľadom na značný počet vecí (navyše spravidla na rôznych súdoch) problematické a priznávanie ich náhrady v súdnej praxi prevažne odmietané. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade účelne vynaložené trovy prvostupňového konania navrhovateľa v zmysle vyčíslenia advokáta (§ 151 ods. 1 O.s.p.) predstavujú okrem súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 euro odmenu advokáta v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 09.02.2015 a písomné podanie na súd - návrh na začatie konania z 09.02.2015, v zmysle § 13a ods. 1 písm. a/, c/ cit. vyhl., vo výške 2 x 16,60 euro (§ 10 ods. 1), spolu s režijným paušálom v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 8,39 euro za každý úkon realizovaný v roku 2015, spolu s DPH v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl. (10 €), spolu teda 59,98 euro. Zástupca navrhovateľa pri uplatnení a vyčíslení trov v návrhu na začatie konania uplatnil i náhradu trov za úkon právnej služby, ktorý označil „zaslanie Pokusu o zmier - výzva na zaplatenie, ďalšia porada s klientom“, náhradu za ktorý úkon resp. úkony dva nebolo možné, pre nezrozumiteľnosť a nejednoznačné značenie úkonu či úkonov priznať, pričom ani nebola preukázaná účelnosť vynaloženia trov pri týchto úkonoch. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmenil podľa § 220 O.s.p., keď neboli podmienky na potvrdenie ale ani zrušenie napadnutej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Náhradu trov uložil odvolací súd v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet advokáta, zastupujúceho v konaní úspešného navrhovateľa, pričom vo výroku o náhrade trov vyjadril osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, v zmysle ust. § 151 ods. 8 O.s.p. V odvolacom konaní bol navrhovateľ len čiastočne úspešný, odvolací súd preto v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania..
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.