Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/125/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1299898752 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1299898752.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO 30 807 484, proti povinnému Slovenská kniha - knižná distribúcia, n.p. v likvidácii, Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO 00 164 569, pre vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. v Bratislave č. k. 0Er/1465/1999-38 zo dňa 19.08.2005 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II. v Bratislave č. k. 0Er/1465/1999-62 zo dňa 10.09.2014, v časti výroku o trovách exekúcie, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II. v Bratislave č. k. 0Er/1465/1999-38 zo dňa 19.08.2005 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II. v Bratislave č. k. 0Er/1465/1999-62 zo dňa 10.09.2014, v časti výroku o trovách exekúcie, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 0Er/1465/1999-38 zo dňa 19.08.2005 zastavil exekúciu vedenú pod sp. zn. Er/1465/1999 u súdnej exekútorky JUDr. Lýdie Hladíkovej, Ružová dolina č. 27, Bratislava, pod č. Ex XXX/XX a zároveň uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke odmenu vo výške 9,96 Eur (300,-Sk) do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 04.06.2001 udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Lýdii Hladíkovej. Na základe podnetu súdnej exekútorky zo dňa 20.10.2004 súd prvého stupňa zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2K/159/98 zo dňa 10.06.1999 bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného z dôvodu nedostatku majetku a následne, po právoplatnosti daného rozhodnutia, bol povinný dňa 08.07.1999 zrušený. S poukazom na ust. § 107 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) a § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Ex. por.) súd prvého stupňa exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako bola exekúcia právoplatne skončená. Povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke odmenu vo výške 9,96 Eur uložil súd prvého stupňa oprávnenému v zmysle ust. § 203 Ex. por. a § 14,§ 15 a § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška). Súdnej exekútorke priznal súd prvého stupňa odmenu iba za tie úkony exekučnej činnosti, ktoré sú výslovne uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky. Odmenu vo výške 84,25 Eur (2.538,- Sk) jej nepriznal z dôvodu, že si uplatnila hodinovú odmenu aj za úkony exekučnej činnosti, ktoré v danom ustanovení nie sú upravené a nepreukázala súdu účelné vynaloženie hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky. Súdna exekútorka podľa názoru exekučného súdu tiež nesprávne a neprimerane vyčíslila počet hodín vynaložených na exekúciu. Voči tomuto uzneseniu, do časti trov exekúcie, sa v zákonnej lehote odvolala súdna exekútorka, ktorá v úvode svojho odvolania namietala nesprávne poučenie súdu v časti rozhodnutia o povinnosti oprávneného nahradiť exekútorovi trovy exekúcie, ak dôjde k jej zastaveniu. Podľa názoru súdnej exekútorky má exekútor možnosť odvolať sa proti výroku súdu o trovách exekúcie. Súdna exekútorka ďalej uviedla, že súd prvého stupňa priznal súdnej exekútorke odmenu vo výške 9,96 Eur (300,- Sk), neuviedol však, za ktoré úkony alebo akým spôsobom sa dopracoval k takémuto stavu, neuviedol ani, ktoré hotové výdavky považoval za preukázané a uznal ich. Takéto konanie súdu nemá oporu v zákone. Ustanovenie § 14 vyhlášky kogentne ustanovuje, že odmena patrí súdnemu exekútorovi za každú, aj začatú hodinu exekučnej činnosti, preto má exekútor nárok za každý úkon na náhradu hodinovej sadzby a nie podľa počtu hodín vynaložených na celú exekúciu. Súd je v zmysle vyhlášky viazaný predloženou časovou špecifikáciou. Ak exekútor uskutočnil procesný úkon prezumovaný Exekučným poriadkom či citovanou vyhláškou, patrí mu zaň náhrada trov exekúcie vo výške stanovenej vyhláškou. Súd je pritom oprávnený skúmať jedine a výlučne to, či rozpis procesných úkonov exekútora je v súlade s ustanovením § 14 a § 15 citovanej vyhlášky. Súdna exekútorka konštatovala, že predložila špecifikáciu odmeny súdneho exekútora podľa ust. § 14 vyhlášky. Jednotlivé úkony sú kedykoľvek preskúmateľné a nachádzajú sa v exekučnom spise. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani hotové výdavky uplatnené podľa ustanovenia § 22 vyhlášky s odôvodnením, že exekútorka nepreukázala účelné vynaloženie hotových výdavkov. Ustanovenie § 22 citovanej vyhlášky ustanovuje, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Súdna exekútorka ďalej uviedla, že nepriznaním náhrady hotových výdavkov súdom by znamenalo, že všetky tieto náklady by mal hradiť exekútor zo svojich prostriedkov, tým by ale bol sankcionovaný za výkon svojho povolania. V odvolaní súdna exekútorka tiež poukázala na chybu v označení oprávneného. Záverom súdna exekútorka uviedla, že napadnuté rozhodnutie je v časti trov exekúcie v rozpore s právnymi predpismi, že zo strany súdu ide o nepochopenie a nezrovnalosť výkladových pravidiel a súvsťažnosti Exekučného poriadku a vykonávacej vyhlášky a ďalších právnych predpisov. Na záver navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne nesprávne a rozhodol vo veci trov exekúcie. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie súdneho exekútora podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe návrhu zo dňa 02.06.1999 súd prvého stupňa vydal dňa 04.06.2001 poverenie č. XXXX*XXXXXX súdnej exekútorke JUDr. Lýdii Hladíkovej na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia NÚP Okresný úrad práce Bratislava II. v Bratislave, č. k. 79/98/RN-168/98/II/PPN zo dňa 02.11.1998. Dňa 22.10.2004 doručila súdu prvého stupňa súdna exekútorka návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2K/159/98 zo dňa 10.06.1999 bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nemajetnosť povinného a po právoplatnosti daného rozhodnutia bola povinná spoločnosť dňa 08.07.1999 zrušená. Zároveň si súdna exekútorka uplatnila trovy exekúcie vo výške 94,20 Eur (2.838,- Sk). Uznesením č. k. Er/1465/1999-38 zo dňa 19.08.2005 súd prvého stupňa zastavil predmetnú exekúciu a zároveň uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke odmenu vo výške 9,96 Eur (300,-Sk). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov konania o možnosti podať opravný prostriedok voči výroku II., ktorým súd prvého stupňa rozhodol o odmene súdnej exekútorky, nakoľko voči tejto časti výroku možno podať odvolanie. V prípade priznania odmeny odvolací súd zistil, že prvostupňový súd priznal súdnej exekútorke za jednotlivé úkony podľa § 14, § 15 a § 22 vyhlášky odmenu vo výške 9,96 Eur (300,-Sk), avšak bez právneho odôvodnenia priznaného nároku. Súd prvého stupňa nepriznal súdnej exekútorke odmenu v sume 84,25 Eur (2.538,- Sk) z dôvodu, že „si uplatnila hodinovú odmenu aj za také úkony exekučnej činnosti, ktoré nie sú upravené v § 15 ods. 1 vyhlášky a nepreukázala súdu účelné vynaloženie hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky“, avšak uvedenú konštatáciu ďalej žiadnym spôsobom nekonkretizoval ani nešpecifikoval. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd neuviedol, z akých skutočností vychádzal pri vyčíslení trov exekúcie súdnej exekútorke, obmedzil sa len na citovanie ustanovení použitého právneho predpisu. Súd je povinný skúmať tiež účelnosť času vynaloženého na exekučnú činnosť, ktorá je predpokladom na priznanie odmeny exekútora a nesie zodpovednosť za správnosť určenia trov exekúcie. Stručnosť odôvodnenia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Bez náležitého odôvodnenia neumožňuje odvolaciemu súdu posúdiť správnosť postupu prvostupňového súdu pri jeho vydaní. Podľa § 157 ods.2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Odvolací súd je toho názoru, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu nespĺňa náležitosti podľa § 157 ods.2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho je napadnuté odôvodnenie nepreskúmateľné a odvolateľovi neumožňuje skutkovú ani právnu argumentáciu v podanom odvolaní. Súd pri odôvodňovaní rozhodnutia musí postupovať spôsobom záväzne určeným v § 157 ods. 2 O.s.p. v spojitosti s § 167 ods. 2 O.s.p. Ak daným spôsobom nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť. Nestačí len citovať príslušné ustanovenia Exekučného poriadku a vyhlášky a vysloviť výrok bez toho, aby bol riadne a zrozumiteľne odôvodnený, prečo a na základe akých skutočností k svojmu záveru súd dospel. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 308/2009 zo dňa 08.07.2010 zverejnenom na www.supcourt.gov.sk <http://www.supcourt.gov.sk>: „Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť“. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak pri odôvodnení rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. marca 2003 sp. zn. II ÚS 6/0). To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Ústavný súd Slovenskej republiky sa tiež vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30 a IV. ÚS 115/03. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd v súlade s § 221 ods. 1 písm. h) OSP uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude posúdiť účelnosť jednotlivých úkonov a výdavkov vynaložených na exekúciu, pri výpočte odmeny postupovať v zmysle vyššie uvedeného názoru odvolacieho súdu a svoje uznesenie riadne odôvodniť. Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.