Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/307/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302896963 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1302896963.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade: H. G., bytom A. XXX, E., v 2. rade: K. G., bytom A. XXX, E., obaja zastúpení JUDr. Vierou Jurkovičovou, advokátkou so sídlom Karadžičova 45, 811 07 Bratislava proti odporkyni: A. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, E., zastúpená: JUDr. Pavlom Polakovičom, bytom Detvianska 14, 831 06 Bratislava, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na odvolanie odporkyne a navrhovateľov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 26. júna 2013, č. k. 12C/115/2002-328, v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.09.2013, č.k. 12C/115/2002-349, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 26. júna 2013, č. k. 12C/115/2002-328, v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.09.2013, č.k. 12C/115/2002-349 vo veci samej, v časti, v ktorej súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti v časti jeho vyporiadania a vyplatenia podielu, v časti týkajúcej sa zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka novovytvoreného pozemku parc. č. XXX/X a tiež v časti, v ktorej bola odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi v 1. a 2. rade trovy prvostupňového konania, p o t v r d z u j e . V časti výroku, ktorým boli navrhovatelia v 1. a 2. rade a odporkyňa zaviazaní zaplatiť trovy štátu po 265,93 Eur, rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Bratislava III v Bratislave vo výške 531,84 Eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľovi v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti a to pozemku parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere XXX N.X, zapísanej na LV č. XXX v katastrálnom území B. a vyporiadal ho tak, že v zmysle geometrického plánu Q.. V. E.Á. Č.. X/XXXX, zo dňa 21.02.2006, ktorý je súčasťou rozsudku súdu prvého stupňa do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1. a 2. rade prikázal novovytvorenú parc. č. XXX/X - zast. plocha o výmere XXX N.X a do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal novovytvorená parc. č. XXX/X - zast. plocha o výmere XXX N.X. Odporkyňa bola povinná titulom vyporiadania spoluvlastníckeho podielu XX N.X vyplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 1.440,- Eur. Zároveň na novovytvorenom pozemku, parc. č. XXX/X zriadil vecné bremená: právo prechodu peši i motorovým vozidlom, právo prístupu k plynovej a vodovodnej prípojke, právo vedenia plynovej a vodovodnej prípojky, a to v prospech vlastníka novovytvoreného pozemku parc. č. XXX/X. Navrhovateľov v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu na účet súdu prvého stupňa vo výške 265,93 Eur. Tiež odporkyňu zaviazal zaplatiť trovy štátu na účet súdu prvého stupňa vo výške 265,92 Eur a odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľom trovy konania vo výške 6.7771,92 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Opravným uznesením zo dňa 19.03.2013, č.k. 12C/115/2002-349 súd opravil výrok rozsudku súdu prvého stupňa s tým, že došlo k oprave dátumu úradného overenia Q.. N. X., keď namiesto dátumu 07.05.2006 mal byť správne uvedený dátum 07.03.2006. Zároveň opravil výrok týkajúci sa zriadenia vecných bremien a to tak, že na novovytvorenom pozemku parc. č. XXX/X boli zriadené vecné bremená - právo prechodu peši i motorovým vozidlom cez pozemok v prospech vlastníka pozemku parc. č. XXX/X na ploche vymedzenej bodmi č. XXXX, XX-XXX, XX-XXX, XX-XXX, X, XXXX, XXXX, XXXX s prístupom k plynovej a vodovodnej prípojke v bodoch č. XXXX A. XXXX; - právo prístupu k plynovej a vodovodnej prípojke; -právo vedenia plynového potrubia na spojnici bodov č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX; -právo vedenia vodovodného potrubia na spojnici bodov č. XXXX, XXXX, XXXX v prospech vlastníka novovytvoreného pozemku parc. č. XXX/X. Opravné uznesenie súd prvého stupňa vydal s poukazom na ust. § 164 O.s.p., keď opravil nesprávnu zrejmosť a to dátum i ďalšiu zrejmú nesprávnosť výroku, s uvedením v ňom stanovených bodov. Súd prvého stupňa poukázal na návrh navrhovateľov zo dňa 27.08.2002, ktorým sa voči odporkyni domáhali zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením spoločného dvora, pozemku o výmere XXX N.X podľa geometrického plánu vypracovaného súdom určeným znalcom. Zároveň poukázal na rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 18.01.2008, č.k. 12C/115/2002-137, ktorým návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade zamietol s odôvodnením, že spoločný dvor nie je možné rozdeliť podľa veľkosti podielov účastníkov konania na dve rovnaké polovice, jediným riešením by bolo jeho rozdelenie na dve nerovnaké časti, pričom s takýmto riešením nesúhlasila odporkyňa a preto návrh navrhovateľov zamietol. Na odvolanie navrhovateľov odvolací súd uznesením pod sp. zn. 15Co/213/2008-230, (správne má byť 172) z 22.04.2009, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď z vyjadrenia navrhovateľov vyplynulo, že z ich strany je možné i rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti na rovnaké diely, s následkom zriadenia vecných bremien. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 12C/115/2002 -239, zo dňa 21.05.2010 návrh navrhovateľov opätovne zamietol s odôvodnením, že spoločný dvor je špecifický inštitút, pričom ide o dvor, ktorý je veľmi úzky a hoci je reálne deliteľný, rozdelením stratí svoju funkciu. Na opätovné odvolanie navrhovateľov odvolací súd uznesením sp. zn. 15Co/5/2011-275, z 19.12.2012 rozsudok súdu prvého stupňa opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s právnym názorom, že spoločný dvor je reálne deliteľný a je potrebné len ustáliť, či nehnuteľnosť bude rozdelená podľa rovnakých spoluvlastníckych podielov, resp. či súd prvého stupňa bude pokračovať v zmysle už vypracovaného znaleckého posudku a návrhu v ňom obsiahnutého, pričom v prípade druhej alternatívy bude musieť súd zisťovať cenu tejto náhrady. V priebehu prvostupňového konania odporkyňa pred súdom na pojednávaní zo dňa 20.03.2013 prehlásila, že sa s rozdelením spoločného dvora zmierila a zmenila názor i v tom, že pozdĺžne rozdelenie by nebolo vhodné, keďže je dvor úzky a preto sa prikláňa k prvej alternatíve znaleckého posudku a to k rozdeleniu s finančným vyrovnaním. Pokiaľ sa týka doplnenia znaleckého dokazovania a k pochybnostiam a zaujatosti súdom ustanoveného znalca Q.. V. E., súd prvého stupňa považoval vzhľadom na úmrtie znalca v priebehu konania námietku voči jeho osobe za irelevantnú. Tiež nepripustil ďalšie dokazovanie výsluchom syna odporkyne s odôvodnením, že tento svedok bol viackrát prítomný ako verejnosť na pojednávaní. Tiež nepripustil doplnenie znaleckého dokazovania z dôvodu, že odporkyňa a jej splnomocnený zástupca v priebehu pojednávania neuviedli, čo by sa malo novým znaleckým dokazovaním preukázať a na aké otázky by mal novoustanovený znalec odpovedať. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 142 ods. 1 a 2 Obč. zák., pričom zdôraznil, že toto ustanovenie uvádza nielen jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale uvádza aj poradie, v ktorom ich súd môže použiť. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu mal za to, že znalecký posudok vypracovaný znalcom Q.. E. bol vypracovaný riadne a z dvoch alternatív znaleckého posudku, súd pri priečnom delení rozdelil spornú nehnuteľnosť podľa prvej alternatívy, ktorá síce neznamenala delenie nehnuteľnosti na dve rovnaké polovice, ale logickejšie a menej zaťažujúce a vyvolávajúce prípadné spory do budúcna súd videl v tom, že priestor pred garážou odporkyne jej za doplatok prisúdil. V prospech navrhovateľov v 1. a 2. rade by sa tak zapísalo vlastníctvo k pozemku parc. č. XXX/X o výmere XXX N.X a v prospech odporkyne vlastníctvo k pozemku parc. č. XXX/X o výmere XXX N.X tak, aby mohla vojsť do vlastnej garáže, zo svojho vlastného pozemku, pričom odporkyňa sama medzičasom tento spôsob vyrovnania i navrhla. Pri priečnom delení sa v prednej uličnej časti nachádza dom navrhovateľov, na ktorom pozemku sa nachádzajú i vodovodná a plynová prípojka, preto súd v zmysle geometrického plánu Q.. V. E., overeného Q.. N. X. zo dňa 07.03.2006, ktorý je súčasťou rozsudku súdu prvého stupňa, zriadil v prospech novovytvoreného pozemku parc. č. XXX/X a tomu zodpovedajúce vecné bremená, a to právo prístupu k plynovej a vodovodnej prípojke, právo vedenia plynovej a vodovodnej prípojky, ako i právo prechodu peši i motorovým vozidlom, a to v bodoch v ňom uvedených. V súvislosti s vyporiadaním spoluvlastníckeho podielu za vyššiu výmeru pozemku v prospech odporkyne (o výmere XX N.X), súd prvého stupňa síce nespochybnil cenu nehnuteľnosti uvedenú v stanovisku N. Č. E. - B., ktorá cena za rok 2012 v stanovisku bola uvedená vo výške XX,- H.X, avšak súd prvého stupňa mal za to, že takúto cenu nie je možné na tento prípad aplikovať, pričom primeranú a trhovej cene zodpovedajúcu považoval sumu XX,- H.X, čo pri výmere XX N.X predstavuje sumu 1.440,- Eur, ktorú zaviazal odporkyňu zaplatiť v prospech navrhovateľov v 1. a 2. rade. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom v 1. a 2. rade priznal ich náhradu pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 6.771,92 Eur, keď pri určovaní odmeny za poskytovanie právnej pomoci vychádzal z vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ako i z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, keď spolu trovy právneho zastúpenia vyčíslil na sumu 5.998,50 Eur. Titulom zaplatených náhrad súd priznal navrhovateľom za súdne poplatky za návrh sumu 33,19 Eur, za odvolanie 391,69 Eur, spolu 424,84 Eur. Tiež preddavky na znalecké dokazovanie vo výške 116,18 Eur a 232,36 Eur, spolu 348,54 Eur; celkom 773,42 Eur. Súd prvého stupňa nepriznal právnej zástupkyni navrhovateľov 3 úkony a to písomné podanie protistrane zo dňa 18.07.2002, keď išlo o predžalobný úkon, s konaním pred súdom nesúvisiacim. Zároveň nepriznal písomné podanie doručené súdu dňa 05.12.2007, keď takýto úkon nepovažoval za potrebný a nevyhnutný na účelné uplatňovanie práv navrhovateľov, keď nešlo o úkony nariadené súdom a takýto úkon bol procesne nadbytočný. Zároveň súd priznal trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní zo dňa 27.01.2010, ale iba sčasti, keď v tento deň došlo k odročeniu pojednávania, keď súd prvého stupňa v tento deň v konaní nepokračoval. O trovách konania štátu súd prvého stupňa rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., keď trovy štátu predstavovali náklady na vykonanie znaleckého dokazovania. Súd prvého stupňa mal za to, že geometrický plán bol nevyhnutným podkladom pre rozhodnutie vo veci, a keďže bol prínosom pre obe zúčastnené strany, súd zaviazal na ich náklady tak navrhovateľov v 1. a 2. rade, tiež i odporkyňu rovnakým dielom, na polovicu. Trovy štátu predstavovali sumu 531,85 Eur po odrátaní účastníkmi zaplatených preddavkov na znalecké dokazovanie. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie odporkyňa, keď mala za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nekorešponduje s vykonaným dokazovaním. Súd v rozhodnutí poukázal na právny názor krajského súdu, ktorý podľa odporkyne vykonal „právny názor na vec“, avšak mu neprináležalo uviesť, aké dôkazy mal súd prvého stupňa vykonať a ako má rozhodnúť. Odporkyňa mala za to, že len znalec mohol odborne vysvetliť, či znalecký posudok Q.. E. je v súlade s odbornými požiadavkami kladenými na geodetov, mal za to, že posudok Q.. E. nebol správny, čo potvrdil i odborný posudok. Súd ani účastníci konania nemali odborné znalosti na úrovni znalca a preto znalecký posudok po odbornej stránke nemali právo hodnotiť. Súd mohol znalecký posudok hodnotiť len ako každý iný dôkaz. Návrh odporkyne na pozdĺžne rozdelenie pozemku nebol nijako odborne vyhodnotený. Odporkyňa preto žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa ako predčasné zrušiť. Zároveň odporkyňa namietala rozhodnutie o trovách konania, na ktoré podľa nej navrhovatelia vôbec nemajú nárok. Odporkyňa v rozhodnutí nikde nenašla, ako sa má predmetný pozemok rozdeliť. V súvislosti s vecným bremenom uviedla, že v konaní sám navrhovateľ poprel, že by inžinierske siete išli v línii uvedenej znalcom, pričom znalec vôbec nepátral po tom, kde sa inžinierske siete nachádzajú. Zároveň na inžinierskych sieťach je postavená čierna stavba a súd sa vôbec nevysporiadal s touto skutočnosťou a nechal účastníkov, aby v budúcnosti prišlo k ďalším zbytočným súdnym sporom. Mal za to, že v rozhodnutí je nepreskúmateľné, ako súd vytvoril sumu pre jeden úkon, keď v konaní bol uhrádzaný súdny poplatok ako spor, kde nie je možné zistiť hodnotu predmetu sporu. Odporkyňa mala za to, že i ona bola v tomto konaní tak úspešná ako navrhovatelia, pretože tí žiadali, aby mohla ísť len do garáže a do domu mala prechádzať cez pozemok svojej dcéry. Tiež vecné bremeno nebolo rozhodnuté podľa návrhu navrhovateľov, ale odporkyne. Navrhovatelia zastúpení advokátom museli vedieť, že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva musí obsahovať i geometrický plán, ako sa má pozemok rozdeliť, čo však absentovalo a preto v tomto konaní súd nahrádzal činnosť navrhovateľov. K odvolaniu odporkyne sa vyjadrili navrhovatelia v 1. a 2. rade, pričom navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, v znení opravného uznesenia, okrem časti rozsudku o trovách konania potvrdil. Námietku odporkyne, že odvolanie nekorešponduje s vykonaním dokazovaním neobstojí, nakoľko v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, znalcovi bolo uložené vykonať ohliadku, vypracovať návrh s geometrickým plánom na reálnu deľbu tejto nehnuteľnosti, čo aj znalec Q.. E. vykonal znaleckým posudkom č. XXXXXX-X/XXXX. Rozsudok súdu prvého stupňa vychádza práve z uvedeného znaleckého posudku, vo veci reálnej deľby znalec navrhol až dve alternatívy, tá o ktorej rozhodol súd v ostatnom rozhodnutí je lepšia a pre odporkyňu i výhodnejšia. Navrhovatelia touto alternatívou získali len menšiu časť dvora, naviac zaťaženú vecnými bremenami. Napriek tomu takéto riešenie je pre navrhovateľov „menšie zlo“ ako spoločný dvor s odporkyňou. Znalec jasne vyjadril a zdôvodnil priečne rozdelenie pozemku, keď naopak pozdĺžne rozdelenie pozemku o celkovej šírke 4m, aké navrhovala odporkyňa, by neumožňovalo jeho účelné využitie, konkrétne prejazd motorovými vozidlami do garáží účastníkov. Odborné vyjadrenie predložené odporkyňou vypracované Q.. I. G. je skreslené, vypracované bez toho, aby znalec vykonal ohliadku pozemku a oboznámil sa so spisom. V závere odborného posudku Q.. I. G. odporúčal odporkyni, aby si nechala vypracovať kontrolný posudok. Týmito námietkami sa súd podrobne zaoberal a vyporiadal sa i v odôvodnení rozsudku (str. 3). Navrhovatelia zároveň uviedli, že súd o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nebol návrhom navrhovateľov viazaný, ale bol oprávnený rozhodnúť autoritatívne v zmysle ust. § 142 Obč. zák.. Trovy konania priznal súd navrhovateľom podľa zásady úspechu v spore, avšak nedôsledne a preto navrhovatelia podali odvolanie proti tejto časti rozsudku. Uviedli, že podkladom pre výpočet hodnoty jedného úkonu právnej služby bola hodnota polovice parcely č. XXX/X určená znaleckým posudkom podľa ust. § 10 ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. V súvislosti s vecným bremenom, o ktorom malo byť rozhodnuté podľa návrhu odporkyne, považovali za nepravdivé, keď odporkyňa si len na ponuku súdu vybrala z dvoch alternatív deľby tú, ktorá je pre ňu jednoznačne výhodnejšia. Vecné bremená definoval znalec v posudku č. XXXXXX-X/XXXX; v súvislosti s oboma alternatívami reálnej deľby považovali za nepravdivé tvrdenie odporkyne, že návrh na zrušenie a rozdelenie spoluvlastníctva na súd musí obsahovať i geometrický plán. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie, v časti o trovách konania aj navrhovatelia v 1. a 2. rade prostredníctvom ich právnej zástupkyne a žiadali, aby odporkyňa bola zaviazaná zaplatiť trovy štátu na účet súdu prvého stupňa vo výške 531,85 Eur a zároveň, aby odporkyňa bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľom trovy konania vo výške 7.808,66 Eur, z toho 773,42 Eur ako náhradu súdnych poplatkov a preddavkov a sumu 7.035,24 Eur z titulu trov právneho zastúpenia. Namietali, že súd nemal dôvod trovy štátu rozdeliť pomerne medzi účastníkov, nakoľko úspešnosť v tomto spore je možné jednoznačne posúdiť. Navrhovatelia ešte pred začatím sporu navrhli odporkyni písomne uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, o ktorú odporkyňa neprejavila záujem. Konanie bolo vedené nehospodárne s tým, že druhá alternatíva geometrického plánu sa ukázala ako nadbytočná, pretože súd mohol rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 1 a 3 Obč. zák. už v roku 2006, keď mal na to všetky predpoklady a kompetenciu. Súd však chcel vyhovieť odporkyni, aby táto nemusela navrhovateľom vyplatiť finančné vyrovnanie. Napokon však ostatným rozsudkom vybral súd ako vhodnejšiu alternatívu reálnu deľbu na dve nerovnaké časti s finančným vyporiadaním v súlade s potrebou účelného využitia pozemku. Tým sa spor predĺžil o ďalších osem rokov a navrhovatelia sa na úspešné uplatnenie svojho práva museli dvakrát odvolať proti zamietavému rozsudku prvostupňovému súdu. Zároveň navrhovatelia namietali trovy právneho zastúpenia, ktoré súd prvého stupňa navrhovateľom nepriznal a to: 1/ písomné podanie protistrane z 18.07.2002 (č.l. 15), 2/ písomné vyjadrenie navrhovateľov k vyjadreniu právneho zástupcu odporkyne k znaleckému posudku z 19.06.2006 (č.l. 108), 3/ písomné podanie navrhovateľov z 05.12.2007, ktorého prílohou bolo vyjadrenie navrhovateľov k veci, ale aj k priebehu sporu (č.l. 126 - 129). Pri prvom úkone išlo o predžalobný úkon, ktorý bol urobený v čase platnosti a účinnosti vyhl. č. 163/2002 Z.z., podľa § 16 ods. 1 písm. c/, ako úkon písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúci sa veci samej; pričom zmenu priniesla až niektorá nasledujúca vyhláška o odmenách a náhradách advokátov. Úkony z 01.02.2007 a 05.12.2007 súd vyhodnotil ako nepotrebné vzhľadom na účelné uplatňovanie práva navrhovateľov, avšak podľa navrhovateľov takéto úkony neboli nadbytočné, keď navrhovatelia po týchto písomných vyjadreniach dostali väčší priestor aj na ústne vyjadrenia k dokazovaniu. Poukázali na neštandardný vecný a časový priebeh konania, ako nasledoval po vyhotovení a doručení znaleckého posudku. Zároveň poukázali na ďalší postup súdu prvého stupňa, ktorý bez návrhu účastníkov odročil pojednávanie z 26.09.2007 s tým, aby sa účastníci pokúsili vyriešiť spor mimosúdnou cestou, ako aj ďalší postup súdu prvého stupňa, pričom právny zástupca navrhovateľov postupoval tak, aby v rámci možností účelne a efektívne hájil práva svojich klientov. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľov v 1. a 2. rade písomne nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné a odvolanie navrhovateľov je dôvodné len čiastočne. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa, v poradí už tretím rozsudkom, zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov a vyporiadal ho tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Zároveň zaviazal odporkyňu titulom vyporiadania spoluvlastníckeho podielu vo výške XX N.X vyplatiť navrhovateľom sumu 1.440,- Eur. Tiež na novovytvorenom pozemku parc. č. XXX/X zriadil vecné bremená tak, ako je to uvedené v písomne vyhotovenom rozsudku, v spojení s opravným uznesením súdu prvého stupňa a to v prospech vlastníka novovytvoreného pozemku parc. č. XXX/X. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu (nemo in communione potest invitus detineri - nikoho nemožno držať v spoluvlastníctve proti jeho vôli). Občiansky zákonník v ust. § 142 upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob, t.j. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. V danom prípade v priebehu prvostupňového konania na základe aj znaleckého dokazovania bolo možné ustáliť, že pozemok parc. č. XXX/X - spoločný dvor je reálne deliteľný. Správne preto súd prvého stupňa skúmal, dokonca z dvoch alternatív, rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti, pričom v súlade jednak so znaleckým posudkom, ako i s účastníkmi konania konštatoval, že priaznivejšie a logickejšie pre obe strany je rozdelenie spoločného dvora spôsobom priečnym. Pri priečnom rozdelení súd spornú nehnuteľnosť rozdelil podľa prvej alternatívy, z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa. Správne súd prvého stupňa postupoval, keď rozdelenie reálne deliteľného pozemku uskutočnil na základe geometrického plánu, ktorý je overený príslušným katastrálnym úradom, pričom geometrický plán je súčasťou tohto rozsudku. Súd prvého stupňa zároveň vo výroku rozsudku zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade titulom vyporiadania spoluvlastníckeho podielu vo výmere XX N.X sumu 1.440,- Eur, ktorú stanovil vo výške XX,- H.X. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vzhľadom na obsah odvolania účastníkov konania, predmetnú cenu tohto pozemku stanovenú súdom nepreskúmaval. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci Občiansky zákonník pripúšťa možnosť zriadenia vecného bremena k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti v súlade s ust. § 151n a nasl. Obč. zák. Spravidla ide o využitie zariadenia, ktoré bolo vybudované za účelom lepšieho využitia celej, pôvodne nerozdelenej veci (spoločné studne, kanalizácia, plynové a vodovodné potrubie a pod.), ktoré sa v rámci rozdelenia veci dostalo do výlučného vlastníctva jedného z pôvodných spoluvlastníkov. V uvedenom prípade súd môže teda zriadiť vecné bremeno i bez návrhu, ak to vyžaduje tento spôsob vyporiadania spoluvlastníctva. Občiansky zákonník umožňuje súdu zriadiť vecné bremeno iba v prípade: a/ neoprávnenej stavby, ak je vecné bremeno nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (§ 135c ods. 3 OZ), b/ v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré sa uskutočnilo reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľnosti (§ 142 ods. 3 OZ), c/ zriadenia práv a cesty vlastníkovi stavby. Odvolacie dôvody odporkyne voči rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom absentuje spôsob, ako sa má rozdeliť predmetná nehnuteľnosť - pozemok a akým spôsobom má byť zriadené právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom do jej garáže, bolo doplnené opravným uznesením súdu prvého stupňa, v ktorom súd prvého stupňa opravil zrejmú nesprávnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle geometrického plánu Q.. V. E.R., s uvedením v ňom presne stanovených bodov tak, ako je to uvedené v predmetnom opravnom uznesení. Neobstojí tiež tvrdenie odporkyne, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je predčasné a nesprávne, keď súd prvého stupňa mal zvážiť ďalšie doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, svoje závery oprel o nariadené znalecké dokazovanie znaleckým posudkom Q.. E. Č.. XXXXXX-X/XXXX. Odborný posudok predložený odporkyňou v závere prebiehajúceho súdneho konania (keď konanie na súde začalo v roku 2002), je síce ďalším navrhnutým dôkazom, avšak súd prvého stupňa takto navrhnutý dôkaz následne riadne vyhodnotil. Súd prvého stupňa mal za to, že odporkyňa v súvislosti so svojim návrhom na doplnenie znaleckého dokazovania súdu neuviedla, čo by toto dokazovanie malo preukázať, tiež na aké otázky by mal novoustanovený znalec odpovedať a v konečnom dôsledku, čo by malo toto nové znalecké dokazovanie vyriešiť. Správne súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že znalecký posudok Q.. E., ktorý sa nachádza v spise od roku 2006, teda viac ako sedem rokov, nebol odporkyňou ani jej splnomocneným zástupcom spochybňovaný. Na zdôraznenie správnosti postupu súdu prvého stupňa, ktorý návrh odporkyne na doplnenie znaleckého dokazovania vyhodnotil ako nedôvodný, nepotrebný a obštrukčný, odvolací súd dopĺňa, že úlohou znalca a znaleckého dokazovania sú jeho odborné znalosti, či je možné nehnuteľnosť reálne deliť, pričom o zrušení (resp. nezrušení) spoluvlastníctva rozhoduje jedine a výlučne súd, ktorý starostlivo uváži, či v danom konkrétnom prípade sú, resp. nie sú splnené zákonné podmienky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 Obč. zák.. Súdom ustanovený znalec Q.. E. v predloženom znaleckom posudku navrhol dokonca dve alternatívy reálnej deľby. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol prečo sa priklonil k priečnemu deleniu nehnuteľnosti podľa prvej alternatívy. Ďalšie dôvody odvolania odporkyne k úpravám petitu navrhovateľa, tiež že návrh na zrušenie a rozdelenie spoluvlastníctva na súd musí obsahovať i geometrický plán, nie sú spôsobilé ovplyvniť výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, týkajúcich sa zrušenia podielového spoluvlastníctva, jeho vyporiadania, vrátane zriadenia vecných bremien, ako vecne správny potvrdil. Nesprávne však súd prvého stupňa postupoval, ak navrhovateľa v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť trovy štátu na účet súdu prvého stupňa, ktoré predstavovali náklady na vykonané znalecké dokazovanie, ktorého súčasťou bol geometrický plán, pretože súd prvého stupňa o trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným navrhovateľom náhradu trov prvostupňového konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania, teda vychádzal súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu). Teda kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u navrhovateľa ako aj u odporcu, pričom táto miera úspechu závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. V danom prípade súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania tak, že priznal náhradu všetkých trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva navrhovateľom v 1. a 2. rade, ktorí mali vo veci plný úspech proti odporkyni, ktorá vo veci úspech nemala (§ 142 ods. 1 O.s.p.). V súlade s ust. § 137 O.s.p. trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú účastníkom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov počas konania. Sú nimi najmä súdny poplatok, hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov. Trovy dôkazu sú i výdavky spojené s vykonaním dôkazného prostriedku, ako je napr. svedočné, znalečné - náhrada hotových výdavkov, prípadne odmena znalca za vypracovanie znaleckého posudku (§ 139 ods. 2 ). Takéto trovy dôkazov sa hradia spravidla z preddavku zloženého účastníkom, pričom ak trovy dôkazu nie sú kryté preddavkom, platí ich štát. Bez ohľadu na skutočnosť, či trovy dôkazov boli hradené z preddavku zloženého účastníkmi konania, resp. ak trovy dôkazu v priebehu konania platil štát, ide o trovy dôkazu, o ktorých v konečnom dôsledku podľa úspechu, resp. neúspechu rozhoduje súd spravidla s rozhodnutím vo veci samej. Ak teda v danom prípade súd o všetkých trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nesprávne postupoval, ak aj navrhovateľov v 1. a 2. rade zaviazal ich zaplatiť spolu s odporkyňou rovnakým dielom, t.j. na polovicu. Úvaha súdu prvého stupňa, že geometrický plán bol nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie vo veci a bol prínosom pre obe zúčastnené strany, v danom prípade teda neobstojí. Síce geometrický plán bol nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie vo veci, keďže rozdelenie podielového spoluvlastníctva bolo potrebné uskutočniť na základe geometrického plánu, avšak trovy štátu v prípade, ak súd rozhodne podľa § 142 ods. 1 O.s.p., je povinný uhradiť neúspešný účastník konania. Úvaha súdu, že geometrický plán bol prínosom pre obe zúčastnené strany, má význam v súvislosti s rozhodovaním súdu o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu pri ustanovovaní znaleckého dokazovania. V konečnom dôsledku pri rozhodovaní o náhrade trov konania, o všetkých trovách konania je potrebné vychádzať zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou boli navrhovatelia zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu na účet súdu prvého stupňa vo výške 265,93 Eur s tým, že tieto trovy je povinná zaplatiť odporkyňa (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade nie je dôvodné v časti, v ktorej namietali nepriznanie náhrady všetkých nimi uplatnených úkonov, keď súd správne postupoval a navrhovateľom nepriznal náhradu za 3 celé úkony, a to písomné podanie protistrane z 18.07.2002, písomné vyjadrenie navrhovateľov z 19.06.2006 a písomné podanie navrhovateľov z 05.12.2007. I podľa odvolacieho súdu sa jedná o úkony, ktoré neboli účelné v súvislosti s uplatňovaním práv navrhovateľov. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. K námietke odporkyne, že súd nesprávne postupoval v súvislosti so stanovením sumy pre 1 úkon, keď toto rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko v danom prípade bol uhrádzaný súdny poplatok ako spor, kde nie je možné zistiť hodnotu predmetu sporu, pričom výška jedného úkonu advokátskej tarify však nezodpovedá takémuto súdnemu sporu, odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa ako podklad pre výpočet hodnoty jedného úkonu právnej služby ustálil hodnotu jednej polovice parc. č. XXX/X určenej v znaleckom posudku. Zároveň pri určovaní odmeny za poskytovanie právnej pomoci vychádzal z vyhl. č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 16 ods. 1 písm. a/ a § 13 ods. 1 - 4 cit. vyhlášky), ako aj v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to ust. § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky a hodnoty určenej znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vo výške 444.787,20 Sk (14.764,23 Eur). Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.