Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/262/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302899322 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1302899322.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi 1/: H. O., K.. XXXX, J. XXX/X, XXX XX V. O., zast.: JUDr. Róbert Fatura, advokát, Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, a proti odporcovi 2/: Q. O., K.. XXXX, V. XX, XXX XX V. O., o zaplatenie sumy 406,29 Eur s prísl., o odvolaní odporcu 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 28Cb/307/2002-158 zo dňa 01. 03. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 28Cb/307/2002-158 zo dňa 01. 03. 2013 v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 157,67 Eur s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 01. 09. 2001 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a odporcovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 157,67 Eur s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 01. 09. 2001 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Vo zvyšnej časti návrh voči obom odporcom zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 06. 02. 2002 domáhal voči otcovi odporcov Q. O. nar. v roku XXXX zaplatenia sumy 12.240,- Sk, úroku z omeškania 0,25 % denne od 14. 08. 2001 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nesplateného úveru. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že podľa zmluvy o úvere zo dňa 11. 07. 2001 poskytol Q. O. W.. úver vo výške 9.000,- Sk, zvýšený o poplatok vo výške 3.240,- Sk, ktorý bol povinný vrátiť v šiestich dvojtýždňových splátkach po 2.040,- Sk, počnúc dňom 25. 07. 2001. Q. O. W.. z uvedenej čiastky nič neuhradil. V dôsledku omeškania stratil výhodu splátok a navrhovateľ ho listom odoslaným dňa 13. 08. 2001 vyzval na úhradu celého dlhu. Dňa 25. 06. 2002 Q. O. W.. zomrel. Okresný súd v Považskej Bystrici uznesením zo dňa 26. 02. 2009, č. k. 9D 887/02-382, Dnot 229/02 schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že nadobúdateľmi v jednej polovici sú odporcovia 1/ a 2/ bez povinnosti výplaty ustupujúcim spoludedičkám, ktorí zároveň zodpovedajú za pasíva dedičstva bližšie špecifikované v súpise pasív uvedených v odôvodnení uznesenia. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 06. 05. 2011 (prvým v poradí) zaviazal oboch odporcov zaplatiť navrhovateľovi po 157,67 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01. 09. 2001 do zaplatenia a náhradu trov konania po 4,66 Eur a vo zvyšku návrh voči obom odporcom zamietol. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ a Q. O. W.. uzavreli dňa 11. 07. 2001 písomnú zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Touto zmluvou navrhovateľ ako veriteľ poskytol Q. O. W.. ako dlžníkovi úver vo výške 9.000,- Sk s dohodnutým poplatkom vo výške 3.240,- Sk. Podpisom zmluvy dlžník potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti pri podpise. Celkom dlžnú čiastku vo výške 12.240,- Sk sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi v šiestich dvojtýždenných splátkach po 2.040,- Sk, pričom v zmluve nebol uvedený deň prvej splátky. Sankčný úrok (úrok z omeškania) za nezaplatenú splátku v určenom termíne bol dohodnutý vo výške 0,25 % denne z celkovej dovtedy dlžnej sumy. Na základe týchto zistení mal súd prvého stupňa za to, že medzi navrhovateľom a pôvodným odporcom vznikol záväzkovo - obchodný vzťah v súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka, ktorý posúdil ako zmluvu o úvere. Na tento vzťah súčasne aplikoval aj ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinné ku dňu podpísania úverovej zmluvy, podporne ustanovenia §§ 39, 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na to mal súd prvého stupňa nárok navrhovateľa na zaplatenie nesplateného úveru za preukázaný a oprávnený. Pokiaľ ide o poplatok a úrok z omeškania mal súd za to, že dohoda o ich zaplatení je v rozpore s dobrými mravmi. Preto zaviazal odporcov na zaplatenie poskytnutého úveru vo výške 9.000,- Sk a zníženého poplatku za úver vo výške 500,- Sk, pričom v tomto poplatku je zohľadnený jednak primeraný úrok z úveru 9.000,- Sk za 84 dní vo výške 186,- Sk, ako aj primeraný administratívny poplatok vo výške 314,- Sk za náklady spojené s uzavretím zmluvy. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29. 11. 2012, č. k. 1 Cob 529/2011-146 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa vec správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský zo zmluvy o úvere. Tiež konštatoval, že začiatok omeškania dlžníka od 01. 09. 2001 súd stanovil vzhľadom na okolnosti primerane. Súd postupoval správne aj v tom, že zmluvné dojednanie o výške poplatku za úver, ako aj výšku úrokov z omeškania je potrebné posudzovať podľa noriem spotrebiteľského práva so zreteľom na ochranu spotrebiteľa. Na druhej strane odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutočností dospel súd k záveru, že výška poplatku za poskytnutie úveru je v rozpore s dobrými mravmi, respektíve zásadami poctivého obchodného styku. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež nie je zrejmé, z akej právnej úpravy súd vychádzal, keď za primeraný úrok z úveru a úrok z omeškania považoval výšku 9 % ročne. Rozsudkom zo dňa 01. 03. 2013, č. k. 28Cb/307/2002-158 (v poradí druhým) súd prvého stupňa uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 157,67 Eur s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 01. 09. 2001 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a odporcovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 157,67 Eur s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 01. 09. 2001 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Vo zvyšnej časti návrh voči obom odporcom zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matematickým prepočtom zistil, že faktické úročenie požičanej sumy predstavuje cca 300 % ročne. Priemerné úrokové miery z krátkodobých úverov obchodných bánk predstavovali v čase uzavretia zmluvy o úvere sadzbu cca 11 % ročne. Na základe toho súd prvého stupňa úrok z úveru vo výške 300 % ročne považoval za úžernícky, v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o zaplatení sumy 3.240,- Sk je preto neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Za týchto okolností súd prvého stupňa považoval za primerané úročenie poskytnutého úveru vo výške 18 % ročne. Podľa obdobného výpočtu predstavuje potom úrok sumu 186,- Sk. Ako primerané administratívne náklady súd uznal len sumu 314,- Sk. K tejto sume dospel úvahou podľa § 136 O.s.p., nakoľko zisťovať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere a s tým spojené náklady je po toľkých rokoch prakticky nemožné. Spolu mal dlžník zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.000,- Sk, plus 500,- Sk. Táto suma zodpovedá sume 315,34 Eur, ktorú súd prvého stupňa uložil zaplatiť každému z odporcov v jednej polovici a vo zvyšku žalovanej istiny žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odporca 1/ a odporca 2/ odvolanie, v ktorom uviedli, že o uzavretí zmluvy o pôžičke ani o dlžnej sume nevedeli a ani neboli informovaní. Dedičstvo prijali s určitými pasívami a v týchto sa navrhovateľ nenachádza. Ďalej poukázali na tú skutočnosť, že nebankový subjekt POHOTOVOSŤ, s. r. o. mal dosť času vymáhať si svoju pohľadávku ešte za života ich nebohého otca alebo si ju uplatňovať v dedičskom konaní. Ďalej namietali požadovanie nekresťanských, úžerníckych úrokov, pričom už táto samotná skutočnosť a celková zmluva o úvere poukazuje, že je v rozpore s dobrými mravmi, taktiež čo sa týka poplatkov spojených s nákladmi. Preto žiadajú zmluvu o úvere vyhlásiť za neplatnú v celom rozsahu. Odporcovia tiež namietali premlčanie dlžnej sumy. Na základe uvedeného žiadali zrušiť napadnutý rozsudok. Navrhovateľ sa k odvolaniu písomne vyjadril dňa 18. 06. 2013 a uviedol, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s predchodcom odporcu 1/ a 2/ ako dlžníkom dňa 13. 07. 2001 zmluvu o úvere číslo 3050135, na základe ktorého mu poskytol úver vo výške 9.000,- Sk. Nevedomosť o existencii zmluvy o úvere s prihliadnutím aj na dedičské konanie, ktoré riadne prebehlo, považuje navrhovateľ za irelevantné. Navrhovateľ si svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere uplatnil v zákonnej lehote ešte za života Q. O. W.., ktorý vystupoval v konaní na strane odporcu. Dňa 06. 02. 2002 sa navrhovateľ obrátil so svojím nárokom na súd. Počas konania súd zistil, že predchodca odporcov 1/ a 2/ dňa 25. 06. 2002 zomrel, preto Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 19. 05. 2005, č. k. 28Cb/307/02-30 toto konanie až do skončenia konania o dedičstve po nebohom Q. O. W.. prerušil. Po právoplatnom skončení dedičského konania súd pokračoval v konaní s právnymi nástupcami odporcu, ktorí sa stali nositeľmi jeho práv a povinností v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p. Nakoľko navrhovateľ si svoju pohľadávku voči predchodcovi odporcu 1/ a 2/ začal uplatňovať ešte počas života Q. O. W.., nebolo potrebné, aby si túto pohľadávku opätovne uplatňoval v dedičskom konaní, ako to tvrdí odporca 1/ a 2/. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu 1/ a odporcu 2/ podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: Na dedičov prechádzajú zásadne všetky práva a povinnosti poručiteľa (neprechádzajú iba tie, ktoré smrťou zanikajú alebo prechádzajú na ďalšie subjekty inak, než podľa dedičského práva). To znamená, že predmetom dedičského nástupníctva sú nielen práva, ale aj povinnosti, t. j. aj poručiteľove dlhy. Právna úprava týkajúca sa dedičského práva neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by dlh poručiteľa zanikol, ak nebol veriteľom do dedičského konania prihlásený. Výkladom opaku (a contrario) možno dospieť k záveru, že aj takýto neprihlásený, resp. neprejednaný dlh po poručiteľovi prechádza priamo zo zákona na dediča (príp. dedičov). Skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený (porovnaj s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 18/2009). Skutočnosť, že navrhovateľ si neuplatnil svoj nárok v konaní o dedičstve, preto nezakladá jeho nedôvodnosť. Pri určení rozsahu, v ktorom sa dedič podieľa na povinnosti splniť dlh poručiteľa, s ohľadom na § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, treba vychádzať z hodnoty nadobudnutého dedičstva. Okresný súd v Považskej Bystrici uznesením zo dňa 26. 02. 2009, č. k. 9D 887/02-382, Dnot 229/02 určil všeobecnú hodnotu majetku sumou 81.615,18 Eur, výšku dlhov sumou 26.374,08 a čistú hodnotu dedičstva Q. O. W.. sumou 55.241,10 Eur a schválil dohodu dedičov o vyporiadaní tak, že nadobúdateľmi v 1 sú odporcovia 1/ a 2/ bez povinnosti výplaty ustupujúcim spoludedičkám. S ohľadom na ustanovenie § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka preto platí, že odporca 1/ zodpovedá za dlhy svojho otca do výšky 27.620,55 Eur a odporca 2/ zodpovedá za dlhy svojho otca do výšky 27.620,55 Eur. Ohľadom vznesenej námietky premlčania odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s predchodcom odporcu 1/ a 2/ ako dlžníkom dňa 13. 07. 2001 zmluvu o úvere číslo 3050135, na základe ktorého mu poskytol úver vo výške 9.000,- Sk. Dňa 06. 02. 2002 sa navrhovateľ obrátil so svojím nárokom na súd. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danom prípade si navrhovateľ počas plynutia 3-ročnej premlčacej doby uplatnil svoj nárok voči právnemu predchodcovi odporcu 1/ a 2/ na súde, čím došlo v súlade s § 112 Občianskeho zákonníka (ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie) k spočívaniu premlčacej doby. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd nezaoberal, pretože smerovali proti výroku, ktorým bol návrh voči odporcom 1/ a 2/ zamietnutý. Priznaná suma 315,34 Eur pozostávala z nesplatenej časti úveru vo výške 9.000,- Sk, zo sumy 186,- Sk zodpovedajúcej úroku vo výške 18 % ročne a zo sumy 314,- Sk ako administratívnych nákladov. V časti neprimeraných úrokov (300 % ročne), ako aj poplatku za spracovanie úveru (3.240,- Sk), bol návrh pre rozpor s dobrými mravmi súdom prvého stupňa zamietnutý. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi však náhradu trov nepriznal, pretože si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.