Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/107/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303898238 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1303898238.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: G. Z., Y. H. S.. Č.. XX, Y., zast. advokátom Mgr. Jánom Polákom, Miletičova ul. č. 64, Bratislava, proti žalovanému: M. Z., Y. H. S.. Č.. XX, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o zaplatenie 51.264,69 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 21. októbra 2014, č. k. 8C/83/2003-251, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy prvostupňového konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 5.918,45 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 23,47 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 4.211,30 eur, titulom trov právneho zastúpenia, k rukám jej právneho zástupcu, ako aj zaplatiť na účet súdu prvého stupňa, súdny poplatok za žalobu vo výške 1.090,50 eur a náhradu trov konania štátu vo výške 678,64 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň súd prvého stupňa priznal znalcovi z odboru zdravotníctvo a farmácia D.. Z. H. znalečné vo výške 678,64 eur a upravil učtáreň na vyplatenie znalečného na účet znalca, zo štátnych finančných prostriedkov, po právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 51.264,69 eur (1.544.400,- Sk), z titulu zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, v súvislosti so zraneniami utrpenými pri dopravnej nehode, ktorej bola účastníčkou. Rozsudkom zo dňa 23. 6. 2011 č. k. 8C/83/2003-204 súd prvého stupňa konanie v časti istiny v sume 364,39 eur zastavil, z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 21.816,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Na odvolanie vedľajšieho účastníka proti vyhovujúcej časti, odvolací súd rozsudkom zo dňa 17. 7. 2014 č. k. 9Co/478/2011-242 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. O trovách konania žalobkyne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Hoci žalobkyňa bola v konaní úspešná len čiastočne (v rozsahu 42,86 %), priznal jej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže určenie výšky mimoriadneho zvýšenia nároku na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, záviselo od odborného posúdenia poškodenia zdravia žalobkyne, ustanoveným znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia D.. Z. H., D.. Súd prvého stupňa priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia celkom vo výške 4.211,30 eur za 13 úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom (2003) za 372,51 eur + režijný paušál 4,24 eur, t. j. spolu 376,75 eur, 2. podanie žaloby na súd (26. 5. 2003) za 372,51 eur + režijný paušál 4,24 eur, t. j. spolu 376,75 eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 29. 9. 2006 za 386,71 eur + režijný paušál (4,44 eur), t. j. spolu 391,15 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 26. 6. 2008 za 386,71 eur + režijný paušál 6,31 eur, t. j. spolu 393,02 eur, 5. odvolanie zo dňa 7. 8. 2008 za 386,71 eur + režijný paušál 6,31 eur, t. j. spolu 393,02 eur, 6. účasť na pojednávaní dňa 26. 11. 2009 (vyhlásenie rozhodnutia - 1/4 odmeny) za 96,68 eur + režijný paušál 6,95 eur, t. j. spolu 103,63 eur, 7. účasť na pojednávaní dňa 11. 2. 2010 za 386,71 eur + režijný paušál 7,21 eur, t. j. spolu 393,32 eur, 8. vyjadrenie zo dňa 4. 10. 2010 za 386,71 eur + režijný paušál 7,21 eur, t. j. spolu 393,32 eur, 9. účasť na pojednávaní dňa 19. 10. 2010 (odročené - 1 odmeny) za 96,68 eur + režijný paušál 7,21 eur, t. j. spolu 103,89 eur, 10. účasť na pojednávaní dňa 17. 2. 2011 (odročené - 1/4 odmeny) za 96,68 eur + režijný paušál 7,41 eur, t. j. spolu 104,09 eur, 11. účasť na pojednávaní dňa 16. 6. 2011 za 386,71 eur + režijný paušál 7,41 eur, t. j. spolu 394,12 eur, 12. písomné podanie zo dňa 21. 6. 2011 za 386,71 eur + režijný paušál 7,41 eur, t. j. spolu 394,12 eur, 13. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 23. 9. 2011 za 386,71 eur + režijný paušál 7,41 eur, t. j. spolu 394,12 eur. Súd prvého stupňa nepriznal právnemu zástupcovi žalobkyne odmenu za písomné podanie z 29. 3. 2004, pretože ním len odstraňoval vady žaloby tým, že žalobu doplnil o preukázanie pasívnej legitimácie žalovaného (v tejto veci navrhol vypočuť účastníkov konania ako aj ďalšie dôkazy), čo však mohol urobiť už v podanej žalobe. Tieto trovy preto súd prvého stupňa nepovažoval za účelne vynaložené. Rovnako mu nepriznal ani odmenu za účasť na pojednávaní dňa 11. 7. 2006, pretože právny zástupca žalobkyne sa na tomto pojednávaní nezúčastnil. V spise je založené aj písomné ospravedlnenie právneho zástupcu žalobkyne, týkajúce sa jeho neúčasti na uvedenom pojednávaní, z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde Košice I. Za účasť na pojednávaniach, konaných v dňoch 26. 11. 2009, 19. 10. 2010 a 17. 2. 2011, súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 14 ods. 5 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. priznal právnemu zástupcovi žalobkyne odmenu len vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny, keďže na pojednávaní dňa 26. 11. 2009 bolo iba vyhlásené rozhodnutie odvolacieho súdu a pojednávania v dňoch 19. 10. 2010 a 17. 2. 2011 boli odročené bez prejednania veci samej. Právny zástupca žalobkyne si vo vyúčtovaní trov konania z 10. 9. 2014 uplatnil aj daň z pridanej hodnoty, súd prvého stupňa mu ju však nepriznal, pretože nepredložil osvedčenie o registrácii subjektu pre DPH, a teda nepreukázal, že je subjektom, ktorý má povinnosť platiť DPH podľa osobitného predpisu. O povinnosti zaplatiť priznanú náhradu trov konania žalobkyni, k rukám jej právneho zástupcu, rozhodol podľa § 149 ods. 1 O. s. p. O povinnosti žalovaného zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku za žalobu, s prihliadnutím na úspech žalobkyne, súd prvého stupňa rozhodol podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. Súdny poplatok za žalobu vyrubil zo sumy 21.816,- eur (§ 7 ods. 11 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb.) podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 1.090,50 eur. V časti znalečného súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 139 ods. 2 prvá veta, § 141 ods. 2 O. s. p. a § 6 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. a/ vyhl. č. 491/2004 Z. z. Na základe písomných vyúčtovaní znalca a v súlade s cit. vyhl., priznal ustanovenému znalcovi D.. Z. H., D., odmenu za znalecký posudok č. 3/2010 z 22. 7. 2010, Dodatok č. 1 zo dňa 25. 11. 2010 k tomuto posudku a Dodatok z 25. 3. 2011 k tomuto posudku v celkovej výške 678,64 eur. O náhrade trov štátu súd prvého stupňa rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p. a s prihliadnutím na § 142 ods. 3 O. s. p. a výsledok konania žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vynaložené zo štátnych finančných prostriedkov na znalečné znalcovi D.. Z. H., D., vo výške 678,64 eur. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým jej súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania vo výške 4.211,30 eur. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal jej náhradu trov konania v plnej výške, podľa vyčíslenia zo dňa 10. 9. 2014 alebo, aby ho v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Žalobkyňa považovala za nedôvodné nepriznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - písomné podanie zo dňa 29. 3. 2004. Uviedla, že uznesením zo dňa 17. 12. 2003 ju súd prvého stupňa vyzval na odstránenie vád podania, a to dokladovanie pasívnej legitimácie žalovaného pod hrozbou odmietnutia podania. Otázku pasívnej legitimácie účastníka pritom súd rieši v samotnom konaní s výsledkom, ktorý sa premieta do meritórneho rozhodnutia. Nedokladovanie pasívnej legitimácie nemôže byť vadou podania, ktorá by mala za následok jeho nesprávnosť, nezrozumiteľnosť alebo neúplnosť, a preto bolo uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 17. 12. 2003 vecne nesprávne. Keďže však proti tomuto uzneseniu odvolanie nebolo prípustné, žalobkyňa na neho reagovala podaním z 29. 3. 2004. K úkonu právnej služby - účasti na pojednávaní dňa 11. 7. 2006 uviedla, že náhradu za tento úkon si uplatnila nedopatrením, mala však za to, že jej vznikol nárok na náhradu odmeny za účasť na inom pojednávaní, ktorý nebol predmetom vyčíslenia. Nesúhlasila s priznaním nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 26. 11. 2009 len vo výške 1/4, pretože na tomto pojednávaní odvolací súd nariadil pojednávať v neprítomnosti vedľajšieho účastníka a o odvolaní rozhodol až po vypočutí prítomných strán. Namietala tiež priznanie náhrady odmeny len v rozsahu 1/4, aj za účasť na pojednávaniach konaných v dňoch 19. 10. 2010 a 17. 2. 2011. Na oboch pojednávaniach sa totiž prítomní účastníci vyjadrovali buď k veci samej alebo k dôkazom, hoci súd prvého stupňa protokoloval vystúpenia strán pomerne stručne. Podľa žalobkyne nebolo dôvodné ani nepriznanie nároku na DPH, pretože jej právny zástupca je platcom DPH od roku 2005 a doklad o registrácii pre DPH zaslal súdu prvého stupňa faxom, spolu s vyčíslením trov právneho zastúpenia. Kópiu dokladu o registrácii právneho zástupcu pre DPH priložila aj k odvolaniu. Napokon žalobkyňa namietala, že súd prvého stupňa matematicky nesprávne vyčíslil tarifnú odmenu pri jednotlivých úkonoch právnej služby a trvala na tarifnej odmene tak ako ju uviedla vo vyčíslení z 10. 9. 2014. Vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je sčasti dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 23. 6. 2011 č. k. 8C/83/2003-204 konanie v časti istiny 364,39 eur zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 21.816,50 eur (7.076,50 eur, titulom zvýšenia odškodnenia za bolesť + 14.740,- eur, titulom zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia) a vo zvyšku žalobu zamietol. Na odvolanie vedľajšieho účastníka proti vyhovujúcej časti, odvolací súd rozsudkom zo 17. 7. 2014 č. k. 9Co/478/2011-242, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Pri rozhodovaní o trovách konania v napadnutom uznesení, súd prvého stupňa správne postupoval podľa § 142 ods. 3 O. s. p., keďže výška priznaného zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia závisela od znaleckého posudku, ako aj od úvahy súdu prvého stupňa. Boli preto splnené podmienky pre priznanie plnej náhrady trov konania žalobkyni, hoci v konaní mala len čiastočný úspech. Vzhľadom na obsah odvolania podaného žalobkyňou, odvolací súd skúmal, či jej v prejednávanej veci vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia aj za namietané úkony právnej služby. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné odvolacie námietky žalobkyne, týkajúce sa nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - písomné podanie z 29. 3. 2004. V tomto podaní žalobkyňa uviedla, z čoho odvodzuje pasívnu legitimáciu žalovaného a tiež navrhla vykonať dokazovanie na preukázanie prevádzkovateľa osobného motorového vozidla v čase nehody, výsluchom účastníkov konania, eventuálne dopytom v evidencii motorových vozidiel Policajného zboru SR. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa uznesením zo 17. 12. 2003 sp. zn. 8C/83/03 vyzval žalobkyňu podľa § 43 ods. 1 O. s. p. na odstránenie vád podania dokladovaním pasívnej legitimácie žalovaného. Žalobkyňa teda uvedeným podaním síce reagovala na výzvu súdu prvého stupňa, ale ako správne uvádza aj súd prvého stupňa, tieto skutočnosti mohla a mala uviesť už v podanej žalobe, a preto jej podanie zo dňa 29. 3. 2004 nebolo účelné. V zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. jej tak nevznikol nárok na náhradu trov konania za toto podanie. K odvolacej argumentácii žalobkyne k tomuto úkonu odvolací súd poukazuje na ust. § 79 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého náležitosťami žaloby, okrem iného, sú aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva. Otázka pasívnej legitimácie je rozhodujúcou skutočnosťou, od ktorej zodpovedania závisí úspech žalobkyne v konaní. Súdu prvého stupňa preto nemožno vytknúť, že postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p. vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania v tomto smere. Dôvodné podľa názoru odvolacieho súdu, sú však odvolacie námietky žalobkyne, že za úkony právnej služby - účasť na pojednávaniach v dňoch 26. 11. 2009, 19. 10. 2010 a 17. 2. 2011 jej patrí plná náhrada trov právneho zastúpenia a nielen vo výške 1/4, ako jej priznal súd prvého stupňa. V zmysle § 14 ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z. z., účinného v čase vykonania týchto úkonov právnej služby, odmena vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za zastupovanie na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie alebo ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Zo zápisníc z uvedených pojednávaní pritom vyplýva, že ani na jednom z nich nebolo len vyhlásené rozhodnutie a ani jedno z nich nebolo odročené bez prejednania veci. Na pojednávaní dňa 26. 11. 2009 síce odvolací súd vyhlásil rozhodnutie, predtým však riadne pojednával (poverená členka senátu podala správu o doterajšom priebehu konania, oboznámil sa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, odvolanie žalobkyne a vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného k odvolaniu žalobkyne, následne sa k veci vyjadril právny zástupca žalobkyne aj žalovaný ). Odvolací súd má za to, že vec sa prejednávala aj na pojednávaní dňa 19. 10. 2010, keď na tomto pojednávaní súd prvého stupňa doručil obom stranám vzájomné vyjadrenia k znaleckému posudku a právny zástupca žalobkyne sa vyjadril, že trvá na svojom návrhu na doplnenie znaleckého posudku znalcom psychiatrom, pričom k odročeniu pojednávania došlo práve za účelom doplnenia znaleckého posudku. Obdobne na pojednávaní dňa 17. 2. 2011 súd prvého stupňa odovzdal krátkou cestou vyjadrenie vedľajšieho účastníka k dodatku č. 1 k znaleckému posudku a vyjadroval sa zástupca vedľajšieho účastníka, že trvá na navrhnutom dôkaze. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že za tieto úkony patrí žalobkyni náhrada trov právneho zastúpenia v plnej výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Čiastočne dôvodné odvolací súd vyhodnotil aj odvolacie námietky žalobkyne, týkajúce sa matematicky nesprávneho vyčíslenia tarifnej odmeny pri jednotlivých úkonoch právnej služby súdom prvého stupňa, pričom žalobkyňa poukázala na svoje vyčíslenie z 10. 9. 2014. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení základnú sadzbu tarifnej odmeny za úkony vykonané v roku 2003 podľa vyhl. č. 163/2002 Z. z. vyčíslil v sume 372,51 eur za jeden úkon právnej služby (kým žalobkyňa si vyčíslila 376,42 eur/1 úkon) a za úkony vykonané od roku 2006 podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. vyčíslil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 386,71 eur (kým žalobkyňa si vyčíslila 386,74 eur/1 úkon). Odvolací súd po prepočítaní základnej sadzby tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby mal za to, že súd prvého stupňa v prípade úkonov právnej služby vykonaných za účinnosti vyhl. č. 163/2002 Z. z. pochybil pri zaokrúhľovaní výslednej sumy základnej sadzby tarifnej odmeny. Vyhl. č. 163/2002 Z. z. v § 25 stanovila, že odmena vypočítaná podľa nej sa zaokrúhľuje na celé slovenské desaťkoruny smerom nahor. Základná sadzba tarifnej odmeny za úkony vykonané v roku 2003 tak zo sumy 21.816,50 eur (657.243,88,- Sk) podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z. z. predstavuje 11.222,44,- Sk, t. j. po zaokrúhlení na celé slovenské desaťkoruny smerom nahor 11.230,- Sk (372,77 eur) za jeden úkon právnej služby. V prípade úkonov právnej služby vykonaných v období od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2008 súd prvého stupňa správne vyčíslil základnú sadzbu tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., v znení účinnom do 31. 12. 2008 v sume 11.650,- Sk (386,71 eur) za jeden úkon. Za ostatné úkony právnej služby vykonané po 1. 1. 2009 základná sadzba tarifnej odmeny, vychádzajúc zo sumy 21.816,50 eur, predstavuje 386,74 eur za jeden úkon (§ 10 ods. 1 vyhl. č . 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2009). Trovy právneho zastúpenia žalobkyne za úkony priznané súdom prvého stupňa tak správne predstavujú 3.839,37 eur (372,77 eur + 372,77 eur + 386,71 eur +386,71 eur + 386,71 eur + 386,74 eur + 386,74 eur + 386,74 eur + 386,74 eur + 386,74 eur = 3.839,37 eur) a po pripočítaní odmeny 1.160,22 eur za účasť na pojednávaniach v dňoch 26. 11. 2009, 19. 10. 2010 a 17. 2. 2011, za ktoré odvolací súd priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu (t. j. 3 x 386,74 eur = 1.160,22 eur), spolu sumu 4.999,59 eur. K tejto sume je ešte potrebné pripočítať režijné paušály 2 x 4,24 eur + 4,44 eur + 2 x 6,31 eur + 6,95 eur + 3 x 7,21 eur + 4 x 7,41 eur, t. j. spolu režijné paušály 83,76 eur. Odvolací súd poznamenáva, že k úkonu právnej služby vykonanému v roku 2006 prináleží režijný paušál vo výške 5,44 eur, keďže si však žalobkyňa vo vyčíslení trov právneho zastúpenia za tento úkon uplatnila režijný paušál len vo výške 4,44 eur, odvolací súd bol viazaný jej návrhom a nemohol jej priznať viac než požadovala (§ 153 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 211 ods. 2 O. s. p.). Advokátska odmena tak po pripočítaní režijných paušálov predstavuje 5.083,35 eur (4.999,59 eur + 83,76 eur = 5.083,35 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobkyne je od 1. 1. 2005 platiteľom DPH, o čom predložil doklad spolu s odvolaním, tarifná odmena za úkony vykonané po 1. 1. 2005 a s účinnosťou od 1. 6. 2009 aj režijné paušály sa v zmysle § 18 ods. 3 (resp. do 30. 6. 2005 v zmysle § 18 ods. 4) vyhl. č. 655/2004 Z. z. zvyšujú o DPH. Žalobkyňa si vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia uplatnila za úkony vykonané do roku 2010 DPH 19 % a od roku 2011 DPH 20 %, a preto odvolací súd ani v tomto nemohol prekročiť jej návrh a priznať jej 20 % DPH zo všetkých úkonov právnej služby a prináležiacich režijných paušálov. Po zvýšení o 19 % DPH v prípade úkonov vykonaných od roku 2006 do roku 2010, t. j. o sumu 519,78 eur a o 20 % DPH v prípade úkonov vykonaných v roku 2011, t. j. o sumu 315,32 eur, trovy právneho zastúpenia žalobkyne spolu predstavujú sumu 5.918,45 eur (5.083,35 eur + 519,78 eur + 315,32 eur = 5.918,45 eur). Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania žalobkyne zmenil podľa § 220 O. s. p. a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy prvostupňového konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 5.918,45 eur. Výroky, ktorými súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok za žalobu vo výške 1.090,50 eur a náhradu trov konania štátu vo výške 678,64 eur, ako aj výrok, ktorým priznal znalcovi znalečné vo výške 678,64 eur a upravil učtáreň na vyplatenie znalečného, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p. Žalobkyňa v odvolaní požadovala náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňového konania vo výške 6.771,91 eur (podľa vyčíslenia zo dňa 10. 9. 2014 na č. l. 248), t. j. o 2.560,61 eur viac ako jej priznal súd prvého stupňa napadnutým uznesením. Táto suma teda bola predmetom odvolacieho konania. Odvolací súd priznal žalobkyni v tomto uznesení náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňového konania vo výške 5.918,45 eur, t. j. o 1.707,15 eur viac než jej priznal súd prvého stupňa. Žalobkyňa teda mala v odvolacom konaní úspech v rozsahu 2/3 (v sume 1.707,15 eur) a žalovaný v rozsahu 1/3 (v sume 853,46 eur). V zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. tak žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 1/3 (2/3 - 1/3 = 1/3). Právny zástupca žalobkyne v odvolacom konaní vykonal jeden úkon právnej služby - podanie odvolania zo dňa 13. 11. 2014, za ktorý mu v zmysle § 13a ods. 2 písm. b/ v spojení s § 10 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení patrí odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom tarifnou hodnotou je suma 2.560,61 eur, ktorá bola predmetom odvolacieho konania. Odmena právneho zástupcu žalobkyne tak predstavuje 1 z 101,25 eur = 50,63 eur a po pripočítaní režijného paušálu 8,04 eur sumu 58,67 eur. Keďže právny zástupca žalobkyne je platcom DPH, jeho odmenu bolo potrebné zvýšiť aj o 20 % DPH (t. j. o 11,73 eur) na sumu 70,40 eur. Pomerná náhrada trov právneho zastúpenia žalobkyne v odvolacom konaní tak predstavuje 1/3 zo 70,40 eur, t. j. 23,47 eur. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.