Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/466/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303899483 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1303899483.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: T. K. I. Y. Á. M. I. B. , bytom L. A. Č.. XX, D., zastúpený JUDr. Jozefom Polákom, advokátom v Dolnom Kubíne, Radlinského č. 1718, proti odporcovi: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova č. 8, IČO: 31 364 501, o vypratanie nehnuteľností a ich uvedenie do pôvodného stavu, o zaplatenie sumy 56.483,82 €, s príslušenstvom, na odvolanie účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 16. júla 2012, č.k. 13 C 48/2003-462, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 16. júla 2012, č.k. 13 C 48/2003-462, vo vyhovujúcej časti vo veci samej a vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 16.7.2012, č.k. 13 C 48/2003-462, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 29.063,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 12.941,76 € od 25.8.2005 do zaplatenia, vo výške 6 % ročne zo sumy 894,94 € od 1.1.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.537,74 € od 1.1.2007 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.537,74 € od 1.1.2008 do zaplatenia, vo výške 10,5 % ročne zo sumy 2.537,74 € od 1.1.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 2.537,74 € od 1.1.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.537,74 € od 1.1.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 2.537,74 € od 1.1.2012 do zaplatenia; zastavil konanie podľa ustanovenia § 96 ods. l, 2 O.s.p., pre späťvzatie návrhu v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti vypratať pozemok vedený pre katastrálne územie F. v LV č. XXXX ako parcela č. XXXXX/XX a tento uviesť do pôvodného stavu, ako aj alternatívny petit prikázať uvedený pozemok do vlastníctva odporcu, ako aj v časti uplatnenia náhrady škody, ktorá prevyšuje náhradu určenú znaleckým posudkom č. 127/2011, vypracovaným spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., Bratislava, zo dňa 31.10.2011; vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň si vymienil, že o náhrade trov konania rozhodne do tridsať dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ, po viacerých zmenách návrhu so súhlasom súdu, sa domáhal v konečnom dôsledku l/ uloženia povinnosti odporcovi pozemok navrhovateľa vedený pre katastrálne územie F. v LV č. XXXX ako parcela č. XXXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 702 m2 vypratať a uviesť do predošlého stavu tak, že odstráni všetky veci na pozemku ležiace alebo ním zabudované do troch dní od právoplatnosti rozsudku; 2/ uloží odporcovi povinnosť zaplatiť mu titulom náhrady škody sumu 1.180.883,-- Sk za obdobie od 1.1.1999 do 31.5.2008 a od 1.6.2008 pozemok prikáže odporcovi do trvalého nájmu a súčasne mu uloží od uvedeného dňa mesačne uhrádzať navrhovateľovi nájomné v sume 24.150,-- Sk; 3/ uloží odporcovi povinnosť zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 46.332,-- Sk od 1.1.2000 do zaplatenia, vo výške 17,6 % zo sumy 54.756,-- Sk od 1.1.2001 do zaplatenia, vo výške 15,5 % zo sumy 48.438,-- Sk od 1.1.2002 do zaplatenia, vo výške 13 % zo sumy 69.358,-- Sk od 1.1.2003 do zaplatenia, vo výške 12 % zo sumy 105.815,-- Sk od 1.1.2004 do zaplatenia, vo výške 8 % zo sumy 125.042,-- Sk od 1.1.2005 do zaplatenia, vo výške 6 % zo sumy 165.554,-- Sk od 1.1.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5 % zo sumy 203.144,-- Sk od 1.1.2007 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 241.694,-- Sk od 1.1.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 120.750,-- Sk od 1.6.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca zo zročnej mesačnej sumy 124.150,-- Sk priznanej titulom náhrady škody do zaplatenia. Alternatívne navrhol danú nehnuteľnosť prikázať do vlastníctva odporcu a súčasne mu uložiť povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za jemu prislúchajúci podiel na vlastníctve uvedeného pozemku v sume 2.786.285,-- Sk. Ďalej žiadal titulom náhrady škody uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu za obdobie od 1.1.1999 do 31.5.2008 sumu 1.180.883,-- Sk a od 1.6.2008 mesačne sumu 24.150,-- Sk do rozhodnutia súdu. Súčasne navrhol odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 46.332,-- Sk od 1.1.2000 do zaplatenia, vo výške 17,6 % zo sumy 54.756,-- Sk od 1.1.2001 do zaplatenia, vo výške 15,5 % zo sumy 48.438,-- Sk od 1.1.2002 do zaplatenia, vo výške 13 % zo sumy 69.358,-- Sk od 1.1.2003 do zaplatenia, vo výške 12 % zo sumy 105.815,-- Sk od 1.1.2004 do zaplatenia, vo výške 8 % zo sumy 125.042,-- Sk od 1.1.2005 do zaplatenia, vo výške 6 % zo sumy 165.554,-- Sk od 1.1.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5 % zo sumy 203.144,-- Sk od 1.1.2007 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 241.694,-- Sk od 1.1.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % zo sumy 120.750,-- Sk od 1.6.2008 do zaplatenia, vo výške 8,5 % od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca zo zročnej mesačnej sumy 24.150,-- Sk priznanej titulom náhrady škody do zaplatenia. Nadväzne na závery znaleckého posudku spoločnosti ÚEOS - Komercia, a.s., č. 127/2011 navrhol odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť mu sumu 56.483,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 7.246,20 € od 14.12.2002 do zaplatenia, vo výške 12 % ročne zo sumy 2.718,802 € od 1.1.2004 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.813,65 € od 1.1.2005 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy 1.370,69 € od 1.1.2005 do zaplatenia, vo výške 6 % ročne zo sumy 4.425,07 € od 1.1.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.501,63 € od 1.1.2007 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 6.907,37 € od 1.1.2008 do zaplatenia, vo výške 10,5 % ročne zo sumy 7.267,31 € od 1.1.2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 6.731,10 € od 1.1.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 6.679,32 € od 1.1.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 5.822,68 € od 1.1.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V sume presahujúcej výšku určenú znaleckým posudkom tak, ako to bolo vyčíslené vyššie, navrhovateľ zobral návrh späť. Napokon neskôr ešte dňa 15.5.2012 zobral návrh späť aj vo vzťahu ku všetkým ostatným petitom s výnimkou návrhu uvedeného v písomnom podaní zo dňa 19.3.2012, ktorý je citovaný vyššie. Je podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/3 nehnuteľnosti vedenej pre katastrálne územie F. v LV č. XXXX ako parcela č. XXXXX/XX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 702 m2 a odporca ju užíva bez právneho dôvodu a k dohode s odporcom nedošlo; na uvedenej parcele je čiastočne postavená železničná koľaj. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné právne skutočnosti. Navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/3 nehnuteľnosti vedenej pre okres Q. I.., Obec Q.-m.č. M. L., katastrálne územie F. v LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXXX/XX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 702 m2; nachádzajú sa na nej inžinierske stavby - železničné, lanové a iné dráhy (železničné trate, vlečky, vihítky, zariadenia na osvetlenie, na signalizáciu, visuté nadzemné, pozemné dráhy, objekty kombinovanej dopravy a iné). Pozemok sa nachádza v ochrannom pásme železníc, pričom na rovinatej časti pozemku cca 1/4 plochy pozemku sa nachádzajú odstavné koľaje, na ktorých sú odstavované súpravy vlakov a zvyšnú časť pozemku tvorí svah s prevýšením cca 8 m. Svah je zarastený náletovými samosiatymi drevinami a kríkmi (agát, javor, baza čierna, brečtan a pod.). Znalec Ing. Ján Giba v znaleckom posudku poukázal na to, že podľa územnoplánovacej dokumentácie Miestneho úradu Q. - M. L. a v zmysle územného plánu zóny podhorský pás, kde sa predmetný pozemok nachádza, je súčasťou územia určeného pre obslužnú komunikáciu a železnicu. Stanovil všeobecnú hodnotu uvedeného pozemku spôsobom polohovej diferenciácie na sumu 1.177,30 Sk za 1 m2 (39,08 €) a zároveň stanovil výpočet nájmu za obdobie od 1.9.2004 do vypracovania znaleckého posudku, pričom vychádzal v tomto období zo všeobecnej hodnoty pozemku v sume 1.177,30 Sk za 1 m2; nájom za 1 m2 a rok potom vyrátal v sume 128,20 Sk. Pri výpočte nájmu za obdobie od 1.1.1992 do 31.8.2004 znalec vychádzal zo všeobecnej ceny pozemku, ktorú určil v sume 600,-- Sk za 1 m2 a z toho stanovil cenu nájmu podľa výpočtu v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. v sume 65,35 Sk za 1 m2 a rok. Znalec prof. Ing. Dušan Majdúch, PhD., vypracoval znalecký posudok pre objednávateľa-navrhovateľa a na jeho požiadavku na základe modelového predpokladu, že pozemok nebol zabratý Železnicami Slovenskej republiky na výstavbu inžinierskej stavby a priebežne mohol byť využívaný vlastníkmi podľa ich úvahy na iné účely; podľa požiadavky zadávateľa neprihliadol na súčasný stav podľa územného plánu W.W. L. P. D. Q. a na ochranné pásmo jestvujúcej železničnej trate. Pri stanovení nájmu za obdobie od roku 1999 do 31.5.2008 a pri stanovení všeobecnej ceny pozemku vychádzal z metódy porovnávacej, a to porovnávaním ponukových cien pozemkov. Následne nájom za obdobie rokov 1999 až 2004 určil podielom z jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku, keď v rokoch 1999 až 2001 použil koeficient 5 %, v roku 2002 6 % a v rokoch 2003, 2004 koeficient 7 %. Pri stanovení nájmu za obdobie od 1.9.2004, po účinnosti vyhlášky č. 492/2004 Z.z., vychádzal z výpočtového vzorca uvedeného v citovanej vyhláške, pričom pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku rovnako vychádzal z porovnávacej metódy. Na základe porovnávacej metódy teda stanovil všeobecnú hodnotu pre rok 1999 sumou 1.980,-- Sk za 1 m2 až 2.340,-- Sk za 1 m2, za rok 2001 v sume 2.070,-- Sk za 1 m2, za rok 2002 v sume 2.470,-- Sk za 1 m2, za rok 2003 v sume 3.230,-- Sk za 1 m2, za rok 2004 v sume 3.515,-- Sk za 1 m2, za rok 2005 v sume 3.895,-- Sk za 1 m2, za rok 2006 v sume 4.275,-- Sk za 1 m2, za rok 2007 v sume 4.940,-- Sk za 1 m2 a za rok 2008 v sume 5.985,-- Sk za 1 m2. V následne vypracovanom znaleckom posudku znaleckou organizáciou ÚEOS - Komercia, a.s., sa konštatuje, že znalecký posudok je spracovaný za predpokladu, že pozemok nebol zabratý Železnicami Slovenskej republiky na výstavbu inžinierskej stavby, a teda ide o stavebný pozemok posudzovaný obdobne ako pozemok v susedstve, pod obytným súborom F. (v čase investičného zámeru nazvaného ako Y.). Podľa územnoplánovacej informácie v súčasnosti je predmetný pozemok súčasťou územia určeného pre obslužnú komunikáciu a železnicu; stredom parcely sa plánuje v budúcnosti vybudovanie obslužnej komunikácie. Pre účely stanovenia nájomného sa pozemok ohodnotil s predpokladom, že pozemok nebol zastavený koľajiskom, ale nachádzali sa na ňom vinohrady. Ďalej pre účely nájmu znalecká organizácia pri zisťovaní všeobecnej hodnoty pozemku pre účely výpočtu nájmu zohľadňovala inzerované ponuky na predaj pozemkov. Teda vychádzala z porovnávacej metódy a pre účely výpočtu nájmu znalecká organizácia stanovila všeobecnú hodnotu pozemku pre rok 1999 v sume 1.958,40 Sk, pre rok 2000 v sume 2.321,10 Sk, pre rok 2001 v sume 2.146,50 Sk, pre rok 2002 v sume 2.419,-- Sk za 1 m2, pre rok 2003 v sume 2.916,90 Sk, pre rok 2004 v sume 2.918,70 Sk, pre rok 2005 v sume 3.509,10 Sk, pre rok 2006 v sume 4.044,60 Sk, pre rok 2007 v sume 4.907,-- Sk, pre rok 2008 v sume 5.319,-- Sk, pre rok 2009 v sume 6.389,-- Sk, pre rok 2010 v sume 6.520,-- Sk za 1 m2. Odporca užíva danú nehnuteľnosť približne od polovice päťdesiatych rokov minulého storočia, o dôvode a užívaní pozemku odporcom navrhovateľ sa preukázateľne dozvedel dňa 15.4.2002, kedy žiadal odporcu o riešenie neoprávneného užívania pozemku. V danom prípade bezdôvodné obohatenie vznikalo každým dňom užívania. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 451 ods. l, 2, § 458, § 107 ods. l, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. Navrhovateľovi priznal primeranú náhradu adekvátnu jeho spoluvlastníckemu podielu (2/3) podľa zásad o bezdôvodnom obohatení za obdobie až od 25.10.2000, keď prihliadol na odporcom vznesenú námietku premlčania [dva roky pred podaním návrhu na súde (dňa 25.10.2002)]; vo zvyšku náhrady súd návrh zamietol práve z dôvodu uplatnenej námietky premlčania. Bezdôvodné obohatenie odporcu spočíva v užívaní pozemku v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu a zodpovedá mu cena nájmu, za ktorú by oprávňoval odporcu sporný pozemok užívať. Mal za to, že odporca užíva pre potreby železničnej odstavnej trate celý navrhovateľov pozemok bez ohľadu na odporcom navrhovanú deľbu podľa geometrického plánu na oddelenie danej nehnuteľnosti vypracovaného dňa 5.2.2007, podľa ktorého železnice majú užívať iba jej časť vo výmere 182 m2, na ktorej časti je vybudované koľajisko. Z ohliadky súdu a znaleckých posudkov vyplýva, že odporca pri stavbe odstavnej železničnej trate upravil celý pozemok navrhovateľa, ktorý pôvodne slúžil ako vinohrad tak, že časť pozemku vyrovnal, tak aby získal rovinu pre účely vybudovania odstavnej železničnej trate. Tým v druhej časti pozemku vznikol ostrý svah s presahom výšky cca 8 m. Vzhľadom na takúto úpravu pozemku súd pri určení rozsahu užívania pozemku odporcom potom ustálil, že odporca užíva i stavebne vytvorený svah. Pri určení primeranej náhrady rovnajúcej sa cene nájmu súd vychádzal z metodiky použitej v znaleckých posudkoch znaleckej organizácie ÚEOS - Komercia, a.s., Bratislava, ktorú rovnako použil i znalec Ing. Ján Giba vo svojom znaleckom posudku, pre výpočet ceny nájmu súd vychádzal zo vzorca určeného vo vyhláške č. 492/2004 Z.z., a to za celé obdobie. Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku pre účely nájmu sa nestotožnil so spôsobom stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku uvedený v znaleckých posudkoch prof. Ing. Dušana Majdúcha, PhD., ani znaleckej organizácie ÚEOS - Komercia, a.s., nakoľko pre účely porovnávania nevychádzali z objektívnej reality, čo sami i vo svojich znaleckých posudkoch uvádzali. Znalecký posudok prof. Ing. Dušana Majdúcha, PhD., vychádzal zo základného modelového predpokladu, že pozemok nebol zabratý Železnicami Slovenskej republiky na realizáciu inžinierskej stavby a neprihliadal na súčasný stav podľa územného plánu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a na ochranné pásmo jestvujúcej železničnej trate. Rovnako znalecký posudok znaleckej organizácie ÚEOS - Komercia, a.s., určoval všeobecnú hodnotu pozemku za predpokladu, že pozemok nebol zabratý Železnicami Slovenskej republiky na realizáciu inžinierskej stavby, a teda posudzoval všeobecnú hodnotu pozemku tak, ako pozemkov v susedstve pod obytným súborom F.. Nezohľadnil ani tú skutočnosť, že podľa územného plánu uvedený pozemok v minulosti nebol určený a ani v súčasnosti nie je určený na výstavbu rodinných domov, resp. iného typu bývania, ale skutočnosť, a síce že uvedený pozemok podľa územného plánu slúži ako obslužná komunikácia pre železnice. Rovnako oba znalecké posudky pri určení ceny pozemku nezohľadnili skutočnosť, že sa nachádza v ochrannom pásme železnice ako verejnoprospešnej stavby. Pri stanovení všeobecnej ceny pozemku, ktorá bola následne predpokladom pre výpočet eventuálneho nájmu, súd vychádzal aj zo zásad vyplývajúcich z judikátu Cpj 30/1997, podľa ktorého všeobecnú hodnotu pozemku možno chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci; všeobecná hodnota musí odrážať i záujem o pozemok, teda dopyt a ponuku v danom mieste a čase. Stanovenie všeobecnej ceny určuje súd, ktorý nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt napríklad na znalca, pretože tu nejde o postup podľa § 127 O.s.p., kde treba odborne posudzovať napríklad obstarávacie náklady, kvalitu, vady a pod., aj keď odborná znalecká mienka bude spravidla jedným z predpokladov pre určenie všeobecnej ceny. Ďalším predpokladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej štátnej správy. Tiež súd môže využiť poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných pozemkov. Porovnateľnosť ceny nehnuteľností musí vychádzať ďalej z toho, že nehnuteľnosť sa nachádza v približne rovnako atraktívnej lokalite a slúži tomu istému účelu. Znalec prof. Ing. Dušan Majdúch, PhD., znalecká organizácia ÚEOS - Komercia, a.s., vo svojich znaleckých posudkoch neporovnávali pozemkov slúžiace rovnakému účelu a nezohľadnili v tomto smere územný plán. Naopak uvedené znalecké posudky vychádzali z porovnania pozemkov určených na stavebné účely a na zastavanie. Konkrétne znalecký posudok znaleckej organizácie ÚEOS - Komercia, a.s., porovnáva ceny susedných pozemkov, ktoré však podľa územného plánu slúžia na výstavbu luxusných obytných domoch. Takéto pozemky však nie sú porovnateľné s účelom využitia predmetného pozemku, ktorý sa nachádzal a nachádza v ochrannom pásme železníc a kde podľa územného plánu nie je možné stavať obytné domy. Daným záverom sa najviac priblížil znalec Ing. Ján Giba, ktorý v znaleckom posudku odzrkadľuje reálne a skutkové predpoklady, keď vychádzal z toho, že pozemok sa nachádza v ochrannom pásme železníc a podľa územného plánu je určený na obslužnú komunikáciu a železnicu. Pre účely výpočtu nájmu stanovil jeho všeobecnú hodnotu porovnávacou metódou za obdobie od 1.1.1992 do 31.8.2004 v sume 600,-- Sk, nakoľko toto vyplývalo zo súdneho spisu, keďže za uvedenú cenu Železnice Slovenskej republiky podobné pozemky odkupovali. Pre účely nájmu za obdobie od 1.9.2004 do 30.6.2007 vychádzal zo všeobecnej hodnoty pozemku v sume 1.177,30 Sk za 1 m2, ktorý stanovil metódou polohovej diferenciácie. Za všeobecnú hodnotu pozemku možno považovať takú hodnotu, ktorá odráža trh a dopyt v danom mieste a čase vo vzťahu k reálnemu využitiu ohodnocovaného pozemku. Neakceptoval porovnanie tohto pozemku s pozemkami stavebnými, nakoľko by to bolo v rozpore s využitím sporného pozemku podľa súčasne platného územného plánu, čo v podstatnej miere znižuje jeho dopyt na trhu. Zdôraznil, že sa zaoberal všeobecnou hodnotou pozemku pre účely zistenia nájmu, ako primeranej náhrady do minulosti, pričom musel zohľadniť využiteľnosť tohto pozemku na základe územného plánu, ktorý tu platil v minulosti, resp. platil do času, kedy o primeranej náhrade rozhodoval. Pokiaľ by došlo k zmene územného plánu a uvedený pozemok by mohol byť využívaný i na stavebné účely, môže pre budúcnosť toto zvýšiť jeho atraktivitu, a tým aj jeho dopyt. Pri zisťovaní všeobecnej hodnoty pozemku prihliadal aj na skúsenosti účastníkov predajom a kúpou pozemkov podobného druhu, ktoré majú slúžiť pre potreby Železnice Slovenskej republiky, keď podľa kúpnej zmluvy zo dňa 5.11.1998 vykupovali pozemok v Q. za 600,-- Sk/1 m2, podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.8.1999 vykupovali podobný pozemok v Q. rovnako za 600,-- Sk/1 m2, podľa kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2001 Železnice Slovenskej republiky kúpili pozemok v Q. - F. za 1.500,-- Sk/1 m2. Súdu nezostalo bez povšimnutia vyjadrenie odporcu, ktorý v priebehu konania ponúkal navrhovateľovi za daný pozemok o rozlohe 702 m2 sumu 736.200,-- Sk [1.650,-- Sk/1 m2 za 300 m2 daného pozemku a 600,-- Sk/1 m2 za 402 m2 daného pozemku), čo v priemere predstavuje 1.048,-- Sk/1 m2; za nájom núkal 300,-- Sk/1 m2 v prípade odpredaja pozemku za uvedené ceny za tri roky dozadu (k takejto dohode medzi účastníkmi nedošlo)]. Prihliadol tiež na územný plán L. Q. z hľadiska účelu využitia sporného pozemku a ustálil všeobecnú cenu pozemku na základe týchto všetkých kritérií pre účely nájmu za obdobie od 25.10.2000 do 31.12.2011 v sume 1.500,-- Sk/1 m2. Za rozhodujúce kritérium súd zohľadnil dopyt a ponuku, keď samotní účastníci sa na takejto sume dohodli pri uzatváraní kúpnej zmluvy z roku 2001, ohľadne 531 m2 pozemku v tom čase evidovanej v katastri nehnuteľností ako vinica, ktorej účelom bola stavba železničnej stanice Q. - W. L., Q. - Š. a zárezu trate B. - Q. W. P.. Takáto cena zohľadňovala územný plán W. L. P. D. Q. zohľadňovala účel využitia pozemku pre potreby Železníc Slovenskej republiky. Podobným spôsobom stanovil porovnávaciu cenu i znalec Ing. Ján Giba, ktorý však mal k dispozícii iba zmluvy ohľadne predaja nehnuteľností za 600,-- Sk/1 m2. Takto stanovená cena je vyššia ako cena stanovená znalcom Ing. Jánom Gibom metódou polohovej diferenciácie, ale táto metóda vychádzala iba z predpokladu zistenia všeobecnej ceny pre prípad, že nie je možné zistiť cenu pozemku porovnávacou metódou. V konaní nebolo preukázané, žeby za uvedený pozemok bol iný subjekt ochotný zaplatiť cenu vyššiu, resp. cenu, ktorú stanovil znalec prof. Ing. Dušan Majdúch, PhD., pre účely nájmu v období rokov 1999 až 2008 od 1.980,-- Sk/ 1 m2 do 5.985,-- Sk/1 m2, znalecká organizácia ÚEOS - Komercia, a.s., ktorá stanovila všeobecnú cenu od roku 1990 po rok 2011 od 1.958,40 Sk/1 m2 do 6.652,-- Sk/1 m2. Je vysoko nepravdepodobné, žeby za takúto cenu bol ochotný niekto kúpiť pozemok v mieste, ktoré je v ochrannom pásme železníc a ktorý podľa územného plánu W.É. L. P. D. Q. neslúži na bývanie, ale (len) na obslužnú komunikáciu pre potreby železníc. Pri samotnom výpočte súd prvého stupňa použil metódu výpočtu podľa vzorca uvedeného vo vyhláške č. 492/2004 Z.z. a vychádzal zo základu: všeobecná hodnota pozemku v sume 1.500,-- Sk/1 m2, obdobie predpokladanej návratnosti investície 15 rokov, diskontná sadzba 4,25 %, daň z príjmu 19 %, koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie 1,19 a počet metrov štvorcových pozemku 702; po podrobnom odôvodnení výpočtu v napadnutom rozsudku priznal navrhovateľovi za obdobie od 25.10.2010 do 31.12.2011 sumu 29.063,14 €, ako aj úroky z omeškania vo výroku rozsudku presne uvedené a omeškanie odporcu v rozsudku podrobne odôvodnené. Nestotožnil sa s námietkou odporcu o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie s odkazom na zákon č. 258/1993 Z.z., že iba spravuje koľajový zvršok a nie je vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa pod železnicami, a teda svoju hlavnú činnosť, ktorou je prevádzkovanie železničných dráh, vykonáva na majetku štátu a nie na majetku Železníc Slovenskej republiky a z toho dôvodu i náklady a výnosy z prevádzkovania železničných dráh sú oddelené od ostatných činností železníc, z čoho vyplýva, že Železnice Slovenskej republiky si môžu podľa zákona o železniciach a následných zmlúv o prevádzkovaní dráh vytvárať zisk, ale iba mimo správy železničných dráh. V tejto časti súd prvého stupňa právne dôvodil ustanovením § 1 ods. 1, 2, § 11, § 12, § 19 ods. 1, 2 zákona č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky a skutkovo tým, že Železnice Slovenskej republiky zabezpečujú prepravné a dopravné služby vo vlastnom mene a na vlastný účet, pričom sú priamymi prijímateľmi náhrady za používanie dopravnej cesty a rovnako i pokiaľ využívajú železničnú dopravnú cestu iné subjekty, tak Železnice Slovenskej republiky sú poberateľmi úhrady za takéto využívanie. Ak teda inkasujú tržby za používanie dopravnej cesty, ktorá je umiestnená sčasti na pozemku, ktorý im nepatrí, nie je majetkoprávne vysporiadaný, užívajú ho bez právneho dôvodu, tak zároveň sú i pasívne legitimovaným subjektom, nositeľom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, a teda nositeľom povinnosti ho navrhovateľovi vydať; ktoré má nepochybne priamy vzťah na odplatné využívanie dopravnej cesty. Sú príjemcami všetkých finančných prostriedkov, ktoré vyplývajú z používania železničnej cesty. Jediným subjektom, kto je oprávnený uzatvoriť v danom prípade nájomnú zmluvu, resp. kúpnu zmluvu, sú Železnice slovenskej republiky, ktoré okrem iného v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona sú povinné vykonávať všetky činnosti súvisiace s prevádzkovaním železničných dráh a lanových dráh. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením odporcu v tom, že nároky navrhovateľa by mali byť uspokojené podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. Právne dôvodil ustanovením § 1 ods. l, § 2 ods. l písm. a/, § 11 ods. 24 citovaného zákona a skutkovo tým, že zákon dáva možnosti do budúcnosti usporiadať vlastnícke práva k pozemkom, ak sú na to dané dôvody zo zákona vyplývajúce. Vo vzťahu k citovanému pozemku však pozemkové úpravy v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. neprebehli, pozemok je naďalej v spoluvlastníctve navrhovateľa a naďalej tento bez právneho dôvodu užíva odporca. Zákon o pozemkových úpravách takýto právny vzťah nerieši a najmä nemá žiadne ustanovenie o eventuálnom odškodnení, resp. vyplatení, bezdôvodného obohatenia v prípade užívania pozemkov bez právneho dôvodu. Zákon o pozemkových úpravách by teoreticky mohol uvedenú situáciu vyriešiť, ale len do budúcnosti, pokiaľ by riadne v zmysle citovaného zákona prebehli pozemkové úpravy, ktoré by sa dotkli takéhoto pozemku; k tomuto však doposiaľ nedošlo. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja účastníci konania. Odvolanie navrhovateľa smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Zdôraznil, že po čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia odporcom v sume 56.483,82 € spolu s príslušenstvom. Súd pochybil, keď mu priznal náhradu v nižšej sume, než je suma určená znaleckým posudkom č. 127/2011 znaleckej organizácie ÚEOS - Komercia, a.s., a prof. Ing. Dušana Majdúcha, PhD. Súhlasil s tým, že odporca na jeho úkor získava bezdôvodné obohatenie, ale nesúhlasil so spôsobom výpočtu jeho výšky. Neštandardným spôsobom sa súd odchýlil od znaleckého posudku č. 127/2011, v ktorom mala znalecká organizácia zhodnotiť aj jeho námietky voči skôr podanému znaleckému posudku Ing. Jána Gibu, neskôr práve východiská znaleckého posudku spochybnil a sám určil všeobecnú hodnotu pozemku. Nesúhlasí so spôsobom užívania predmetného pozemku odporcom. Tiež zostalo nesporné, že pozemok sa nachádza v zastavanom území obce v oblasti s hustou stavebnou zástavbou. Je preto potrebné vychádzať z výšky nájomného za porovnateľné pozemky nachádzajúce sa v danej lokalite s podobným charakterom pozemku bez ohľadu na to, aký spôsob využitia pozemku zvolil odporca; bez jeho vedomia a súhlasu. Prospech, ktorý odporca užívaním pozemku získal, je možné určiť ako výšku nájomného, ktoré by musel zaplatiť za užívanie porovnateľného pozemku v susedstve predmetného pozemku v rovnakom čase vo výške vychádzajúcej nie z účelu, na ktorý ho chce využívať odporca, ale z účelu, na ktorý je doposiaľ využívaný alebo na ktorý môže byť využívaný. Pokiaľ sú okolité pozemky v rovnakom čase svojím charakterom stavebné pozemky a predmetný pozemok by bez jeho užívania rovnako mohol byť využitý na stavebné účely, je pri určení výšky bezdôvodného obohatenia odporcu potrebné vychádzať z výšky nájomného za tieto porovnateľné susedné pozemky. Odporca z tohto lukratívneho pozemku spôsobom jeho využívania bez súhlasu vlastníka urobil pozemok iného charakteru. Rozhodnutie odporcu o spôsobe využívania neoprávnene zabratého pozemku nemôže byť relevantným na účely určenia výšky obohatenia, ktoré odporca získava. Záver súdu a jeho voľná úvaha pri určení všeobecnej hodnoty pozemku v sume 1.500,-- Sk/1 m2 ako východisko pre následné určenie výšky ročného nájomného neobstojí, nakoľko nevychádza z cien porovnateľných pozemkov v danom mieste a čase. Pri takto určenej hodnote pozemku vychádza výška nájomného v sume 163,36 €/1 m2/ rok, pričom samotný odporca ponúkal pri rokovaniach nájomné v sume 300,-- Sk/1 m2/rok. Daný výpočet súdu nezohľadňuje ani cenový vývoj na trhu s nehnuteľnosťami, keď za celé obdobie rokov 2000 až 2012 súd určil rovnaké nájomné, keď ale výška nájomného mala stúpajúci trend. Súd prvého stupňa nesprávne zamietol návrh aj v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania za čas pred dňom 25.8.2005; návrh bol podaný v roku 2002, náhrada bola priznaná za obdobie od roku 2000. Súd prvého stupňa začatie omeškania odporcu určil nadväzne na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, keď v danom prípade čas plnenia nebol dohodnutý ani ustanovený právnym predpisom ani určený v rozhodnutí a povinnosť dlžníka vznikla po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Súd vyhodnotil, že žiadosť o zaplatenie finančných prostriedkov bola odporcovi doručená až doručením návrhu (resp. jeho zmeny) dňa 23.8.2005 a teda jeho povinnosť plniť vznikla na druhý deň dňa 24.8.2005 a pokiaľ neplnil, v omeškaní bol od 25.8.2005. Tento záver súdu ale opomína skutkové okolnosti a zistenia, ktoré preukázateľne nastali ešte pred podaním návrhu: vzájomné početné rokovania účastníkov konania z roku 1992, v ďalšom období, vzájomná korešpondencia. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol, zmeniť tak, že návrhu vyhovie aj vo zvyšnej (zamietajúcej) časti vrátane príslušenstva pohľadávky. Odporca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 29.063,14 € spolu s úrokom z omeškania dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci, súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhovateľova nehnuteľnosť, ktorá pôvodne tvorila poľnohospodársky pôdny fond, bola štátom zabratá a následne zastavaná; teda došlo podľa aktuálnej legislatívy k nezákonnému odňatiu vinohradu a jeho následnému vyňatiu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Štát naplno disponoval s uvedeným pozemkom a u navrhovateľa došlo k oddeleniu jeho vlastníctva nehnuteľnosti od jej využívania. V súčasnosti tento pozemok tvorí podľa prílohy č l zákona o železniciach železničnú dráhu a je spravovaný podľa zákona o dráhach. V napadnutom rozsudku absentuje právne posúdenie zákonov prijatých po roku 1989, ktoré túto situáciu riešia Pre túto situáciu boli po roku 1989 uzákonené reštitučné zákony, ktorých úlohou bolo vec uviesť do pôvodného stavu. Vlastníctvo navrhovateľa nebolo v čase socializmu ani zapožičané a ani prenajaté, ale vtedy platnými zákonmi zabraté a príslušnými ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka ako vlastníctvo štátu spravované. Pozemok sa nedá navrhovateľovi vrátiť, vydať, a súčasné zákony riešia situáciu na zabezpečenie primeranej náhrady a zároveň kto ju má uskutočniť; pripomenul zákon č. 229/1991 Zb. Nesúhlasil s výkladom zákona č. 330/1991 Zb. súdom prvého stupňa. Nie je rozhodujúce, či v danej lokalite boli alebo neboli pozemkové úpravy. Nesúhlasil, aby súdom spomenuté výkupy takých istých pozemkov od navrhovateľa odporcom uskutočnené v minulosti boli súdom postavené pred platné zákony riešiace reštitučné situácie. Rovnako nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa vo vzťahu k nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu zrušiť podľa § 221 ods. l písm. c/ O.s.p. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti vo veci samej vrátane príslušenstva navrhol odvolaciemu súdu rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo veci nemožno aplikovať zákon č. 330/1991 Zb., rovnako tak aj námietku odporcu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, s čím sa súd prvého stupňa správne vyporiadal. Zotrval na dôvodoch uvedených vo svojom odvolaní. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril; rovnako sa nevyjadril ani k vyjadreniu navrhovateľa k jeho odvolaniu. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2015, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie účastníkov konania nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. októbra 2015 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca navrhovateľa, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu (vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vydať spolu s príslušenstvom, vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol) potvrdil, pretože je vo výrokoch vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku však odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. V konaní pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom nebolo sporné, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/3 nehnuteľnosti vedenej pre okres Q. I.., Obec Q.-L..Č.. M. L., katastrálne územie F. v LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXXX/XX vo výmere 702 m2, že od 50-tych rokov minulého storočia danú nehnuteľnosť užíva odporca, resp. jeho právny predchodca, stále na rovnaký účel, že medzi účastníkmi nebola uzavretá nájomná zmluva, resp. odporcovi nesvedčalo právo užívania nehnuteľnosti na základe iného právneho dôvodu, a teda užíva ju bez právneho dôvodu. Aj v odvolacom konaní zostala medzi účastníkmi sporná (len) výška úhrady za užívanie, ktorú má odporca navrhovateľovi vydať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Na tomto mieste je potrebné ešte uviesť, že na prejednávanú vec sa nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, keďže upravuje (len) usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku vrátane priľahlej plochy, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 1, 2 zákona). Znalecké posudky znaleckej organizácie ÚEOS - Komercia, a.s., a prof. Ing. Dušana Majdúcha, PhD., nebolo možné vo veci ako rozhodujúce použiť, pretože vychádzali z iného základu (vychádzali z modelového predpokladu, že pozemok nebol zabratý Železnicami Slovenskej republiky na realizáciu inžinierskej stavby, že pozemok neužívali Železnice Slovenskej republiky, nenachádzajú sa na ňom žiadne stavby, zariadenia, ale vychádzali z toho, že ide o stavebný pozemok), nie z objektívnej reality, a síce že pozemok nebol a nie je určený na výstavu, ale slúži ako obslužná komunikácia pre železnice, na ochranné pásmo jestvujúcej železničnej trate, že na tento účel je užívaný už od 50-tych rokov minulého storočia a podľa územného plánu W. L. P. D. Q. v minulosti nebol určený a ani do budúcna nie je určený na výstavbu rodinných domov. Pre objektívne určenie výšky bezdôvodného obohatenia odporcom je potrebné a nevyhnutné porovnávať porovnateľné pozemky, a teda len tie, ktoré rovnako užíva odporca, resp. iný s podobným zameraním, na rovnaký, resp. podobný účel. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ani do budúcna na iný účel daný pozemok užívaný nemôže byť, že jeho vyčlenenie výlučne len pre účely Železníc Slovenskej republiky sa nestalo teraz, resp. v krátkej minulosti. Samozrejme iná situácia by bola v prípade, ak by k vyňatiu nehnuteľnosti pre účely odporcu došlo v súčasnosti, resp. v krátkej minulosti, o čo ale nejde v prejednávanej veci. Účastníci nepreukázali, žeby navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, odporca, resp. jeho právny predchodca, pozemok zabral bezdôvodne a bezdôvodne rozhodol o zmene jeho charakteru. Súd prvého stupňa nepochybil, keď za celé obdobie rokov 2000 až 2012 stanovil rovnaké nájomné ako základ pre výpočet bezdôvodného obohatenia, práve z dôvodu rovnakého nemenného účelu a skutočného spôsobu využívania pozemku. Správny je aj spôsob určenia začiatku omeškania odporcu s vydaním bezdôvodného obohatenia, keď navrhovateľ nepreukázal nad akúkoľvek pochybnosť, že sa tak stalo skôr. Dôvody odvolania nie sú dané ani na strane odporcu. Tvrdenie, že daná nehnuteľnosť bola nezákonne zabratá štátom a následne zastavaná, odporca ničím nepreukázal, vlastnícke právo navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu, bolo zachované. Právne posúdenie zákonov prijatých po roku 1989 pre danú vec nie je rozhodujúce, nie je dôležité. Rozhodujúce je, že vlastníctvo navrhovateľa bolo zachované (v podiele 2/3 k celku), odporca ho nespochybňuje, užíva cudziu vec bez právneho dôvodu, bez toho, aby za užívanie platil. Tieto skutočnosti postačujú pre záver o tom, že odporca na úkor navrhovateľa získava bezdôvodné obohatenie, ktoré je potrebné vydať [za stavu v rozhodnom období až dovtedy, kým nebude vyriešené jeho užívanie, príp. zmena vlastníctva k nemu bez ohľadu na právny predpis, ktorý by sa na danú úpravu mal vzťahovať (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva, nájomná zmluva)]. Nie je dôvodná ani námietka odporcu vo vzťahu k jeho pasívnej vecnej legitimácii. Zhodne s podrobným záverom súdu prvého stupňa aj odvolací súd dôvodí, že je to práve odporca, ktorý užíva nehnuteľnosť navrhovateľa bez právneho dôvodu, a že len jeho zaťažuje zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Vôbec odporca nevysvetlil, prečo námietku pasívnej vecnej legitimácie vzniesol až krátko pred rozhodnutím súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom a v tejto súvislosti neodstránil rozpor vo svojom chovaní dovtedy, osobitne jeho záujem o kúpu danej nehnuteľnosti, nadobúdanie podobných pozemkov do svojho vlastníctva. Námietka pasívnej vecnej legitimácie potom zostáva len na úrovni účelového tvrdenia. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Účastníci v odvolaní neuviedli žiadne také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre nich priaznivé rozhodnutie. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa nastala taká vada, takú ani sami odvolatelia netvrdili, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď na otázku, prečo návrhu navrhovateľa vyhovel sčasti, prečo vo zvyšnej časti návrh zamietol, ako sa vyporiadal s otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcu, ako vyrátal bezdôvodné obohatenie odporcu vrátane určenia času omeškania odporcu a z toho prameniace následky. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnom týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na spravodlivý proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania (§ 224 ods. 4 O.s.p., § 142 a nasl. O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.