KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Bratislava25. 2. 2015plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/102/2012 z 25. 2. 2015

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 25. februára 2015, sp. zn. 9Co/102/2012, ECLI:SK:KSBA:2015:1304115025.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/102/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304115025
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1304115025.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: I.. I. W., Q.
L. M. Q., M.Á. L. X, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,
Bratislava, Kutuzovova 8, o zaplatenie sumy 320,56 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. 10. 2011 č.k. 9C 118/2004 - 191, v pomere hlasov
3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 320,35 € ( v prepočte 9.651,- Sk ) s príslušenstvom, titulom doplatenia
služobného príjmu profesionálneho vojaka za mesiac február 2001. Odporcovi nepriznal náhradu trov
konania. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v časti istiny, v
ktorej bolo konanie zastavené ( z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom vo výške 288,06 €, o ktorú
navrhovateľ najprv svoj návrh rozšíril, a následne vzal späť, § 96 O.s.p. ).
V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrh navrhovateľa zamietol vzhľadom
na námietku premlčania, vznesenú v konaní odporcom. Dospel k záveru, že odporca je v konaní vecne
pasívne legitimovaný; aj keď bol navrhovateľ ako profesionálny vojak vyčlenený na plnenie úloh štátneho
podniku F. L. M. Q., toto vyčlenenie sa skončilo odvolaním z funkcie ktorú vo VOP zastával, na základe
rozkazu č. 2 zo dňa 15. 1. 2001 ku dňu 30. 1. 2001. Prvostupňový súd preto status navrhovateľa
posúdil ako status profesionálneho vojaka, ktorý je upravený v zákone č. 370/1997 Z.z. o vojenskej
službe. Pre účely jeho odmeňovania bolo jeho postavenie upravené podľa zák.č. 380/1997 Z.z. , a to
počnúc mesiacom februárom 2001.
V prípade navrhovateľom uplatneného mzdového nároku za mesiac február 2001 súd prvého
stupňa zistil, že tento si navrhovateľ uplatnil podaním žalobného návrhu na súde dňa 16. 3.
2004; voči uvedenému nároku vzniesol odporca námietku premlčania, na ktorú bol prvostupňový súd
povinný prihliadať. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že výplatný termín pre navrhovateľa ako
profesionálneho vojaka bol od februára 2001 odporcom ako platiteľom mzdy stanovený na 10.deň v
mesiaci, nasledujúcom po mesiaci, na ktorý sa zúčtovali mzdy.
K námietke navrhovateľa, že predmetný predpis - rozkaz, ktorý by mu stanovoval výplatný termín - mu
nebol známy a nebol mu ani daný k dispozícii na pracovisku, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku
uviedol, že stanovenie výplatného termínu nebolo utajovanou skutočnosťou, ku ktorej by navrhovateľ
nemohol mať prístup, išlo o skutočnosť verejne prístupnú. Zároveň argumentoval ust. § 55 ods. 4 zák.
č. 380/1997 Z.z. , podľa ktorého je služobný príjem profesionálneho vojaka splatný pozadu za mesačné
obdobie a z ktorého plynie, že služobný príjem navrhovateľa za mesiac február 2001 bol splatný dňom
1. 3. 2001. Nakoľko si navrhovateľ svoj nárok uplatnil na súde až dňa 16. 3. 2004, urobil tak po márnom



uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby, z ktorého dôvodu prvostupňový súd návrh navrhovateľa
zamietol. Súd prvého stupňa dodal, že nárok navrhovateľa by bol premlčaný aj keby súd vzal za
deň výplaty navrhovateľovej mzdy 10.deň v mesiaci, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa zúčtovali
mzdy. Z uvedeného dôvodu potom prvostupňový súd neskúmal uplatnený nárok z hľadiska jeho výšky,
či spôsobu výpočtu.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi, ktorý bol v konaní
úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si tieto neuplatnil ( žiadne mu nevznikli ).
V prípade trov konania v časti nároku čo do sumy 288,06 € ( v ktorej časti bolo konanie na základe
späťvzatia návrhu zastavené uznesením prvostupňového súdu zo dňa 8. 8. 2011 č.k. 9C 118/2004 -
156 ) rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal, keďže konanie v tejto časti bolo zastavené.
Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ;, jeho odvolanie smerovalo proti
výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol a proti výroku, ktorým odporcovi nebola priznaná náhrada
trov konania ( tzv. závislý výrok ). Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd v napadnutých častiach rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa
vytýkal, že nevykonal navrhnuté dôkazy, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhovateľ trval na tom, že odvolaním z funkcie vyčleneného profesionálneho vojaka ani zrušením
funkcie jeho vyčlenenie nekončí; končil len - v jeho prípade - výkon profesionálnej služby v
štátnom podniku. Za účelom skončenia jeho vyčlenenia neboli vydané príslušné rozhodnutia ministrom.
Potvrdzujú to aj listiny vydané orgánmi Ministerstva obrany SR v súdnom spise. On bol ponechaný vo
vyčlenení mimo ozbrojených síl, ale ponechaný mimo organizačných štruktúr štátneho podniku VOP
016, ktorý tak už neplnil voči nemu funkciu zamestnávateľa. Nesúhlasil preto so záverom súdu prvého
stupňa o tom, že jeho vyčlenenie skončilo. Ďalej namietal, že hmotnoprávnou podmienkou pre účely
úpravy jeho odmeňovania podľa zák. č. 380/1997 Z.z. je, či vykonáva alebo nevykonáva profesionálnu
službu v štátnom podniku. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, podľa
ktorého listinného dôkazu platného pre február 2001 má preukázané, že výplatný termín pre neho bol
stanovený na 10.deň v mesiaci nasledujúci po mesiaci, v ktorom sa zúčtovali mzdy a ktorý že to predpis -
rozkaz - bol pre neho verejne prístupný tak, aby spĺňal požiadavku uloženú v § 74 zák. č. 380/1997 Z.z. ,
že predpisy vydané na základe tohto zákona musia byť dostupné vojakom tak, aby mohli do nich nazerať.
Tiež kde sa nachádzal tento verejne prístupný predpis a ako mal navrhovateľ zabezpečené právo na
nahliadanie do dostupného predpisu. Nebolo podstatné, že nešlo o utajovanú skutočnosť, zákonom je
podmienka uložená inak, a to, že „....musia byť dostupné vojakom tak, aby mohli do nich nazerať....“
Predložená dočasná smernica určite túto podmienku nespĺňala pre všetkých vojakov a taktiež ani pre
navrhovateľa.
Odporca súdu predložil niekoľko listín. Potvrdenie z 4. 4. 2007, spracované odporcom, ktoré nemohlo byť
dôkaznou listinou, ďalej odpoveď na dožiadanie z 27. 5. 2009, vyhotovené odporcom s nepravdivým
tvrdením o služobnom predpise Všeob-P-16, 4 novela čl. 1 bod 6) lebo táto novela upravovala výplatné
termíny až od r. 2002 a nakoniec predložil spis Zmeny a doplnenia dočasných smerníc ...č.88012/4-OMP
z 23. 1. 1998, teda spis pre r. 1998, v ktorom ani nie je uvedené, že za mesiac február a ďalšie, je výplatný
termín 10.deň, ale formuláciou, že „termín výplaty sa zjednocuje s doterajším termínom výplaty platu
občianskych zamestnancov“. Už spôsob vyhotovenej kópie tohto spisu pre potreby dôkazu ( chýbajúca
doložka komu bol určený, chýbajúce ďalšie časti, chýbajúci konkrétny termín ) potvrdzuje, že v žiadnom
prípade sa nejedná o predpis verejne prístupný, teda dostupný vojakom tak, aby mohli doň nazerať,
v zmysle § 74 zák. č. 380/1997 Z.z. z predložených dokumentov nevyplynulo, že sa na navrhovateľa
vzťahoval termín výplaty 10.deň , predovšetkým vzhľadom na špecifické okolnosti dohodnuté medzi
odporcom a VOP 016.
Navrhovateľ ďalej v odvolaní žiadal pre prípad potvrdenia prvostupňového rozhodnutia v napadnutej
časti pripustiť vo veci dovolanie z dôvodu vyriešenia otázky zásadného právneho významu, či v prípade
ponechania vyčlenenia mimo ozbrojené sily a po dohode o ponechaní v štátnom podniku mimo jeho
organizačných zložiek a dohode o vyplácaní peňažných náležitostí navrhovateľa sa na splatnosť
služobného príjmu navrhovateľa použije ust. § 10 ods. 1 zák. č. 1/1992 Zb. o mzde, upravujúce splatnosť
pozadu , a to najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, alebo či splatnosť začína 1.dňom
v mesiaci alebo 10.dňom v mesiaci alebo ktorýmkoľvek iným dňom stanoveným zložito dostupnou
dočasnou smernicou. Navrhovateľ dodal, že vyplateniu mzdy má predchádzať vyhodnotenie celého
predchádzajúceho mesiaca čo do počtu dní dochádzky do zamestnania, počtu dní náhradného voľna,
práceneschopnosti atď., ako aj vykonať povinné daňové, poistné odvody a odvody do fondu, zabezpečiť
peňažné prostriedky, a to všetko v dňoch nasledujúceho mesiaca, je preto pre tieto účely vyhradený



celý nasledujúci kalendárny mesiac. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že z tohto dôvodu právo na
splatnosť služobného príjmu nemohla byť vykonaná prvýkrát 1. 3. 2001.
Navrhovateľ si sám určoval pracovný režim, potreboval odporcovi odosielať písomné podklady o
dochádzke do práce, čerpanie dovolenky, potvrdenie o práceneschopnosti, riešenie stravovania a pod.;
bolo preto dohodnuté, že tieto potrebné podklady má navrhovateľ odovzdávať na mzdovú učtáreň
podniku a ten mu bude vyplácať peňažné náležitosti. V liste Právne postavenie U.. I.. I. W. - G. - Č..U.. :
P.-XX S. X. XX. XXXX, ktorý sa nachádza v súdnom spise, sa uvádza, že „... do doby doriešenia budú U..
I.. W. finančné náležitosti vyplácané štátnym podnikom.“ V závere listu je pokyn, že „...k doriešeniu formy
preplácania finančných náležitostí plk. I.. W. spracujte a zašlite na SEMI MO SR žiadosť s patričným
odôvodnením z hľadiska dodržania platných právnych noriem pre štátny podnik.“ Odporca rozhodol o
termíne výplaty pre určitú časť profesionálnych vojakov formou zmeny a doplnenia ( s odvolaním sa
na zjednotenie s doterajším termínom výplaty platu občianskych zamestnancov ) dočasných smerníc
a u navrhovateľa rozhodol, že splatnosť jeho príjmu bude podľa zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, možno
preto, že v štátnom podniku sa občiansky zamestnanec nenachádzal. Aj preto nebol dôvod informovať,
distribuovať alebo poskytnúť VOP 016 vydané dočasné smernice o peňažných náležitostiach vojakov,
ako aj zmeny a doplnenia k nim. Realita vyplácania štátnym podnikom bola v súlade s dohodou už od
februára 2001, t.j. podľa § 10 ods. 1 zák. č. 1/1992 Zb.
Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Odporca uviedol, že pre právne postavenie
navrhovateľa v predmetnej veci nie je rozhodujúce, či bolo alebo nebolo skončené jeho vyčlenenie, ale
rozhodujúce je výlučne ust. § 24 ods. 5 zák. č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe. V zmysle § 10 ods.
1 zák. č. 370/1997 Z.z. služobný pomer je právny vzťah štátu a profesionálneho vojaka. Profesionálny
vojak je teda zásadne v právnom vzťahu k štátu. Z danej zásady je čiastočná výnimka, uvedená v
ust. § 24 ods. 5 zák. č. 370/1997 Z.z., podľa ktorého funkciu zamestnávateľa profesionálneho vojaka,
ktorý bol ustanovený do riadiacej alebo do odbornej funkcie na plnenie úloh v štátnom podniku, ktorého
zakladateľom je ministerstvo, plní príslušný štátny podnik. Pokým bol teda navrhovateľ vo funkcii vo
F. XXX L. M. Q., funkciu zamestnávateľa, vrátane jeho odmeňovania a odvodov, plnil tento podnik. V
súdenej veci je však nesporné, že dňom 31. 1. 2001 bol navrhovateľ z doterajšej funkcie odvolaný.
Od 1. 2. 2001 tak prestal VOP 016 plniť funkciu zamestnávateľa navrhovateľa a táto funkcia prešla na
odporcu SR, Ministerstvo obrany SR. Výplatný termín v ozbrojených silách SR, ako aj na Ministerstve
obrany SR bol 10. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pokiaľ by sa aj príjem navrhovateľa nestal
splatným 1. 3. 2001, ale až 10. 3. 2001, nárok navrhovateľa by bol premlčaný, nakoľko žaloba bola na
súde podaná až dňa 16. 3. 2004. Za rozhodujúci označil odporca termín výplaty u žalovaného subjektu;
len v prípade, ak by žalovaným bol VOP 016, bol by rozhodujúci termín výplaty u VOP 016 - ale aj vtedy
by bol nárok navrhovateľa premlčaný, pretože ide o hmotnoprávnu lehotu. Termín výplaty vo VOP 016
je bez významu v danej veci, nakoľko VOP 016 v konaní nebol žalovaný. Súd by však návrhu voči VOP
016 musel tiež zamietnuť, a to z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie.
Odporca vo vyjadrení uviedol, že nárok navrhovateľa by bol premlčaný aj v prípade, ak by bol termín
výplaty stanovený na deň 15. v mesiaci, s ohľadom na hmotnoprávnu povahu lehoty podľa § 101 Obč.
zák. právo na doplatenie príjmu by navrhovateľ mohol uplatniť po prvý raz už v tento deň; najneskoršie
už dňa 15. 3. 2001 by mu začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá by skončila dňa 15. 3. 2004.
Rovnaký začiatok plynutia premlčacej doby a rovnaká dĺžka premlčacej doby bola upravená aj vo vtedy
platnom ust. § 262 ods. 1 a § 263 ods. 1 Zák. práce. Odporca pre úplnosť dodal, že vo februári 2001 bol
navrhovateľ od 1. 2. Do 9. 2. 2001 práceneschopný, odpracoval 7 dní, čerpal 3 dni krátku dovolenku
( pričom v jednom z týchto dní odpracoval 1,5 hodiny ) a čerpal 3 pracovné dni riadnu dovolenku.
Vo februári 2001 bol netto príjem navrhovateľa najmenej 14.919,- Sk, pričom po zrážke 170,- Sk mu
bola preukázateľne vyplatená suma 14.719,- Sk, čo navrhovateľ potvrdil aj vlastnoručným podpisom na
výplatnej listine. Nie teda len sumu 9.969,- Sk, ako tvrdí navrhovateľ, pretože navrhovateľ do vyplatenej
sumy zrejme účelovo nezapočítal vyplatené nemocenské v sume 6.762,- Sk netto ( čo na jeden deň
predstavuje nekrátené nemocenské rovnajúce sa príjmu v plnej výške 751,- Sk netto ). Za zvyšných
13 odpracovaných dní vo februári 2001 bola navrhovateľovi vyplatená suma 9.969,- Sk netto, čo na
jeden deň predstavuje 769,- Sk netto. Ani po odvolaní navrhovateľa z funkcie nedošlo k jeho žiadnemu
znevýhodneniu. To potvrdzuje aj skutočnosť, že jeho čistý denný príjem za obdobie od 1. 4. 1999 do
31. 3. 2000, vypočítaný z r. 1998 bol 530,23 Sk a čistý denný príjem za obdobie od 1. 4. 2000 do 31.
3. 2001 vypočítaný z r. 2000, bol 751,38 Sk. t.j. pred odvolaním z funkcie mal navrhovateľ nižší denný
netto príjem ( 751,38 Sk ) ako po odvolaní z funkcie ( 769 Sk ). Aj z tohto dôvodu podľa odporcu nemal
navrhovateľ nárok na doplatenie príjmu.



Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. v zamietajúcom
výroku a výroku o trovách konania, s výnimkou výroku o trovách konania v časti, v ktorej bolo konanie
zastavené ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil
rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu; pokiaľ návrh navrhovateľa
zamietol, rozhodol vecne správne, keď prihliadol na námietku premlčania vznesenú v konaní odporcom.
Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s otázkou statusu navrhovateľa ako profesionálneho vojaka,
ktorý bol do 31. 1. 2001 bol vyčlenený na plnenie úloh štátneho podniku VOP Moldava nad Bodvou,
z ktorej funkcie bol odvolaný, a to na základe rozkazu generálneho riaditeľa Sekcie modernizácie
a podpory obrany MO SR č. 2 zo dňa 15. 1. 2001 ( č.l. 58 spisu ). Do 31. 1. 2001 tak funkciu
zamestnávateľa voči navrhovateľovi plnil VOP 016, včítane povinnosti platiť mu mzdu. Navrhovateľovi
však jeho služobný pomer odvolaním z funkcie vo VOP 016 nezanikol, tento skončil až dňom 26.
3. 2002, kedy navrhovateľ odišiel do dôchodku. Počnúc 1. 2. 2001, t.j. po odvolaní z funkcie, tak
navrhovateľ viac nebol v právnom vzťahu k VOP 016, preto sa ani otázka termínu výplaty peňažných
náležitostí navrhovateľa od 1. 2. 2001 nemohla riadiť pravidlami, ktoré sa uplatňovali v štátnom podniku
VOP 016 ( podľa kolektívnej zmluvy mal byť výplatným termínom 10.deň v mesiaci, do 1. 5. 2001, č.l. 78
spisu, k čomu nutno poznamenať, že na navrhovateľa ako profesionálneho vojaka sa kolektívna zmluva
nemohla vzťahovať ). Postavenie navrhovateľa tak v rozhodnom období ( od 1. 2. 2002 ) upravoval
zákon č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe, ako aj zák. č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach
vojakov. Služobný príjem ( peňažné náležitosti v zmysle zákona č. 380/1997 Z.z. ) bol po tomto termíne
povinný poskytovať navrhovateľovi odporca, keďže odvolaním z funkcie vo VOP 016 táto povinnosť
štátnemu podniku VOP 016 zanikla, ako správne uzavrel prvostupňový súd.
Odporca sa v konaní bránil námietkou premlčania navrhovateľom uplatneného nároku, ktorú súd prvého
stupňa vyhodnotil ako opodstatnenú. Odvolací súd sa s týmto záverom prvostupňového súdu rovnako
stotožnil, keď dospel k záveru, že peňažné náležitosti navrhovateľa za mesiac február 2001 sa stali
splatnými 1.3. 2001 ( t.j. prvým dňom nasledujúceho mesiaca ). Súd prvého stupňa otázku premlčania
posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, hoci správne mal premlčanie posúdiť podľa
v tom čase platného Zákonníka práce ( zákon č. 65/1965 Zb. ), a to jeho ust. § 262 ods. 1 a ust. § 263
ods. 1. Odkazoval na ne totiž zákon č. 370/1997 Z.z. v § 181, podľa ktorého v súlade s ustanovením §
4 Zákonníka práce sa na služobný pomer profesionálneho vojaka použijú aj ustanovenia § 83 ods. 1, §
86, § 99, § 127 ods. 2, § 187 až 205c, § 240 ods. 1, § 241 až 244, § 245 ods. 1 až 3, § 246, § 248, §
252 až 260, § 261 ods. 1 až 3, § 262 až 266a Zákonníka práce, ak tento zákon neustanovuje inak ( §
181 zák. č. 370/1997 Z.z. v znení platnom do 31. 5. 2002 ).
Podľa § 262 ods. 1 Zák. práce ( zák. č. 65/1965 Zb. ) lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
uplatniť po prvý raz.
Podľa § 263 ods. 1 Zák. práce ( zák.č. 65/1965 Zb. ) ak nie je v tomto zákonníku ustanovené inak, je
lehota na uplatnenie peňažných nárokov tri roky.
Podľa § 55 ods. 4 zák. č. 380/1997 Z.z. ( v znení platnom do 31. 12. 2001 ) služobný príjem je splatný
pozadu za mesačné obdobie.
Splatnosťou peňažných náležitostí sa rozumie časové určenie, kedy profesionálnemu vojakovi vzniká
nárok na ich výplatu. Určenie splatnosti má význam nielen pre povinnosť ich platiteľa plniť, ale aj pre
plynutie lehôt a dôb. Všeobecne platí, že ak splatnosť nie je určená zákonom alebo dohodou účastníkov,
oprávnený môže kedykoľvek požiadať povinného, aby plnil. V takom prípade sa nárok stáva splatným
dňom, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Odvolací súd sa vzhľadom na cit. ust. § 55 ods. 4 zák. č. 380/1997 Z.z. stotožňuje so záverom súdu
prvého stupňa, že navrhovateľ mohol právo na výplatu peňažných náležitostí za mesiac február 2001
uplatniť po prvý raz už dňom 1. 3. 2001. Najneskôr potom mohol navrhovateľ uplatniť svoj nárok v
deň, stanovený ako výplatný termín, v danom prípade teda dňa 10. 3. 2001, keďže podľa potvrdenia
odporcu ( č.l. 137 spisu ), bol výplatným dňom u zamestnávateľa MO SR stanovený 10.deň v mesiaci, na
základe interného predpisu Všeob-P-16, 4 novela čl. 1 bod 6). Uvedený interný predpis bol všeobecne
dostupný; naplnenie požiadavky upravenej v ust. § 74 zákona č. 380/1997 Z.z. podľa názoru odvolacieho
súdu nevyžaduje, že jeho znenie muselo byť navrhovateľovi osobne odovzdané, resp. predložené na
oboznámenie.
Nakoľko navrhovateľ podal žalobný návrh na súde až dňa 16. 3. 2004, urobil tak po márnom uplynutí
trojročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 263 ods. 1 Zák. práce ( zákona č. 65/1965 Zb. ). Súd prvého
stupňa síce po právnej stránke premlčanie nároku oprel u ustanovenia Občianskeho zákonníka, to však
nič nemení na vecnej správnosti jeho rozhodnutia, t.j. že v danom prípade došlo márnym uplynutím



trojročnej premlčacej doby k premlčaniu uplatneného nároku navrhovateľa dňom 10. 3. 2004, pričom
na námietku premlčania musel súd prvého stupňa prihliadnuť, keďže ju odporca vzniesol v konaní v
rámci svojej obrany.
K návrhu navrhovateľa, aby odvolací súd pripustil vo veci dovolanie, nutno poznamenať, že podľa súdnej
praxe, rozhodnutím odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie, ktoré
rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým
spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný dopad na
prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla
vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej
v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo, ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než
je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto
smere odlišné riešenie tejto právnej otázky ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 119/2002 ). Problematika
právneho posúdenia splatnosti pracovnej odmeny už bola predmetom rozhodovacej činnosti súdov a
teda judikatúrou riešená. Odvolací súd preto nevidel dôvod na postup v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p.
Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ( t.j. v
zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania ) ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
V odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania, keďže odporca náhradu trov
odvolacieho konania neuplatňoval ( resp. mu tieto nevznikli ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1304115025)

  1. 19. 10. 2011Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 9C/118/2004 z 19. 10. 2011potvrdené
  2. 25. 2. 2015Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/102/2012 z 25. 2. 2015 (toto rozhodnutie)