Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/102/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304115025 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1304115025.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: I.. I. W., Q. L. M. Q., M.Á. L. X, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Bratislava, Kutuzovova 8, o zaplatenie sumy 320,56 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. 10. 2011 č.k. 9C 118/2004 - 191, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 320,35 € ( v prepočte 9.651,- Sk ) s príslušenstvom, titulom doplatenia služobného príjmu profesionálneho vojaka za mesiac február 2001. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v časti istiny, v ktorej bolo konanie zastavené ( z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom vo výške 288,06 €, o ktorú navrhovateľ najprv svoj návrh rozšíril, a následne vzal späť, § 96 O.s.p. ). V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrh navrhovateľa zamietol vzhľadom na námietku premlčania, vznesenú v konaní odporcom. Dospel k záveru, že odporca je v konaní vecne pasívne legitimovaný; aj keď bol navrhovateľ ako profesionálny vojak vyčlenený na plnenie úloh štátneho podniku F. L. M. Q., toto vyčlenenie sa skončilo odvolaním z funkcie ktorú vo VOP zastával, na základe rozkazu č. 2 zo dňa 15. 1. 2001 ku dňu 30. 1. 2001. Prvostupňový súd preto status navrhovateľa posúdil ako status profesionálneho vojaka, ktorý je upravený v zákone č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe. Pre účely jeho odmeňovania bolo jeho postavenie upravené podľa zák.č. 380/1997 Z.z. , a to počnúc mesiacom februárom 2001. V prípade navrhovateľom uplatneného mzdového nároku za mesiac február 2001 súd prvého stupňa zistil, že tento si navrhovateľ uplatnil podaním žalobného návrhu na súde dňa 16. 3. 2004; voči uvedenému nároku vzniesol odporca námietku premlčania, na ktorú bol prvostupňový súd povinný prihliadať. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že výplatný termín pre navrhovateľa ako profesionálneho vojaka bol od februára 2001 odporcom ako platiteľom mzdy stanovený na 10.deň v mesiaci, nasledujúcom po mesiaci, na ktorý sa zúčtovali mzdy. K námietke navrhovateľa, že predmetný predpis - rozkaz, ktorý by mu stanovoval výplatný termín - mu nebol známy a nebol mu ani daný k dispozícii na pracovisku, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že stanovenie výplatného termínu nebolo utajovanou skutočnosťou, ku ktorej by navrhovateľ nemohol mať prístup, išlo o skutočnosť verejne prístupnú. Zároveň argumentoval ust. § 55 ods. 4 zák. č. 380/1997 Z.z. , podľa ktorého je služobný príjem profesionálneho vojaka splatný pozadu za mesačné obdobie a z ktorého plynie, že služobný príjem navrhovateľa za mesiac február 2001 bol splatný dňom 1. 3. 2001. Nakoľko si navrhovateľ svoj nárok uplatnil na súde až dňa 16. 3. 2004, urobil tak po márnom uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby, z ktorého dôvodu prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. Súd prvého stupňa dodal, že nárok navrhovateľa by bol premlčaný aj keby súd vzal za deň výplaty navrhovateľovej mzdy 10.deň v mesiaci, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa zúčtovali mzdy. Z uvedeného dôvodu potom prvostupňový súd neskúmal uplatnený nárok z hľadiska jeho výšky, či spôsobu výpočtu. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si tieto neuplatnil ( žiadne mu nevznikli ). V prípade trov konania v časti nároku čo do sumy 288,06 € ( v ktorej časti bolo konanie na základe späťvzatia návrhu zastavené uznesením prvostupňového súdu zo dňa 8. 8. 2011 č.k. 9C 118/2004 - 156 ) rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keďže konanie v tejto časti bolo zastavené. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ;, jeho odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol a proti výroku, ktorým odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania ( tzv. závislý výrok ). Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd v napadnutých častiach rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal, že nevykonal navrhnuté dôkazy, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ trval na tom, že odvolaním z funkcie vyčleneného profesionálneho vojaka ani zrušením funkcie jeho vyčlenenie nekončí; končil len - v jeho prípade - výkon profesionálnej služby v štátnom podniku. Za účelom skončenia jeho vyčlenenia neboli vydané príslušné rozhodnutia ministrom. Potvrdzujú to aj listiny vydané orgánmi Ministerstva obrany SR v súdnom spise. On bol ponechaný vo vyčlenení mimo ozbrojených síl, ale ponechaný mimo organizačných štruktúr štátneho podniku VOP 016, ktorý tak už neplnil voči nemu funkciu zamestnávateľa. Nesúhlasil preto so záverom súdu prvého stupňa o tom, že jeho vyčlenenie skončilo. Ďalej namietal, že hmotnoprávnou podmienkou pre účely úpravy jeho odmeňovania podľa zák. č. 380/1997 Z.z. je, či vykonáva alebo nevykonáva profesionálnu službu v štátnom podniku. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, podľa ktorého listinného dôkazu platného pre február 2001 má preukázané, že výplatný termín pre neho bol stanovený na 10.deň v mesiaci nasledujúci po mesiaci, v ktorom sa zúčtovali mzdy a ktorý že to predpis - rozkaz - bol pre neho verejne prístupný tak, aby spĺňal požiadavku uloženú v § 74 zák. č. 380/1997 Z.z. , že predpisy vydané na základe tohto zákona musia byť dostupné vojakom tak, aby mohli do nich nazerať. Tiež kde sa nachádzal tento verejne prístupný predpis a ako mal navrhovateľ zabezpečené právo na nahliadanie do dostupného predpisu. Nebolo podstatné, že nešlo o utajovanú skutočnosť, zákonom je podmienka uložená inak, a to, že „....musia byť dostupné vojakom tak, aby mohli do nich nazerať....“ Predložená dočasná smernica určite túto podmienku nespĺňala pre všetkých vojakov a taktiež ani pre navrhovateľa. Odporca súdu predložil niekoľko listín. Potvrdenie z 4. 4. 2007, spracované odporcom, ktoré nemohlo byť dôkaznou listinou, ďalej odpoveď na dožiadanie z 27. 5. 2009, vyhotovené odporcom s nepravdivým tvrdením o služobnom predpise Všeob-P-16, 4 novela čl. 1 bod 6) lebo táto novela upravovala výplatné termíny až od r. 2002 a nakoniec predložil spis Zmeny a doplnenia dočasných smerníc ...č.88012/4-OMP z 23. 1. 1998, teda spis pre r. 1998, v ktorom ani nie je uvedené, že za mesiac február a ďalšie, je výplatný termín 10.deň, ale formuláciou, že „termín výplaty sa zjednocuje s doterajším termínom výplaty platu občianskych zamestnancov“. Už spôsob vyhotovenej kópie tohto spisu pre potreby dôkazu ( chýbajúca doložka komu bol určený, chýbajúce ďalšie časti, chýbajúci konkrétny termín ) potvrdzuje, že v žiadnom prípade sa nejedná o predpis verejne prístupný, teda dostupný vojakom tak, aby mohli doň nazerať, v zmysle § 74 zák. č. 380/1997 Z.z. z predložených dokumentov nevyplynulo, že sa na navrhovateľa vzťahoval termín výplaty 10.deň , predovšetkým vzhľadom na špecifické okolnosti dohodnuté medzi odporcom a VOP 016. Navrhovateľ ďalej v odvolaní žiadal pre prípad potvrdenia prvostupňového rozhodnutia v napadnutej časti pripustiť vo veci dovolanie z dôvodu vyriešenia otázky zásadného právneho významu, či v prípade ponechania vyčlenenia mimo ozbrojené sily a po dohode o ponechaní v štátnom podniku mimo jeho organizačných zložiek a dohode o vyplácaní peňažných náležitostí navrhovateľa sa na splatnosť služobného príjmu navrhovateľa použije ust. § 10 ods. 1 zák. č. 1/1992 Zb. o mzde, upravujúce splatnosť pozadu , a to najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, alebo či splatnosť začína 1.dňom v mesiaci alebo 10.dňom v mesiaci alebo ktorýmkoľvek iným dňom stanoveným zložito dostupnou dočasnou smernicou. Navrhovateľ dodal, že vyplateniu mzdy má predchádzať vyhodnotenie celého predchádzajúceho mesiaca čo do počtu dní dochádzky do zamestnania, počtu dní náhradného voľna, práceneschopnosti atď., ako aj vykonať povinné daňové, poistné odvody a odvody do fondu, zabezpečiť peňažné prostriedky, a to všetko v dňoch nasledujúceho mesiaca, je preto pre tieto účely vyhradený celý nasledujúci kalendárny mesiac. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že z tohto dôvodu právo na splatnosť služobného príjmu nemohla byť vykonaná prvýkrát 1. 3. 2001. Navrhovateľ si sám určoval pracovný režim, potreboval odporcovi odosielať písomné podklady o dochádzke do práce, čerpanie dovolenky, potvrdenie o práceneschopnosti, riešenie stravovania a pod.; bolo preto dohodnuté, že tieto potrebné podklady má navrhovateľ odovzdávať na mzdovú učtáreň podniku a ten mu bude vyplácať peňažné náležitosti. V liste Právne postavenie U.. I.. I. W. - G. - Č..U.. : P.-XX S. X. XX. XXXX, ktorý sa nachádza v súdnom spise, sa uvádza, že „... do doby doriešenia budú U.. I.. W. finančné náležitosti vyplácané štátnym podnikom.“ V závere listu je pokyn, že „...k doriešeniu formy preplácania finančných náležitostí plk. I.. W. spracujte a zašlite na SEMI MO SR žiadosť s patričným odôvodnením z hľadiska dodržania platných právnych noriem pre štátny podnik.“ Odporca rozhodol o termíne výplaty pre určitú časť profesionálnych vojakov formou zmeny a doplnenia ( s odvolaním sa na zjednotenie s doterajším termínom výplaty platu občianskych zamestnancov ) dočasných smerníc a u navrhovateľa rozhodol, že splatnosť jeho príjmu bude podľa zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, možno preto, že v štátnom podniku sa občiansky zamestnanec nenachádzal. Aj preto nebol dôvod informovať, distribuovať alebo poskytnúť VOP 016 vydané dočasné smernice o peňažných náležitostiach vojakov, ako aj zmeny a doplnenia k nim. Realita vyplácania štátnym podnikom bola v súlade s dohodou už od februára 2001, t.j. podľa § 10 ods. 1 zák. č. 1/1992 Zb. Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Odporca uviedol, že pre právne postavenie navrhovateľa v predmetnej veci nie je rozhodujúce, či bolo alebo nebolo skončené jeho vyčlenenie, ale rozhodujúce je výlučne ust. § 24 ods. 5 zák. č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe. V zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 370/1997 Z.z. služobný pomer je právny vzťah štátu a profesionálneho vojaka. Profesionálny vojak je teda zásadne v právnom vzťahu k štátu. Z danej zásady je čiastočná výnimka, uvedená v ust. § 24 ods. 5 zák. č. 370/1997 Z.z., podľa ktorého funkciu zamestnávateľa profesionálneho vojaka, ktorý bol ustanovený do riadiacej alebo do odbornej funkcie na plnenie úloh v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, plní príslušný štátny podnik. Pokým bol teda navrhovateľ vo funkcii vo F. XXX L. M. Q., funkciu zamestnávateľa, vrátane jeho odmeňovania a odvodov, plnil tento podnik. V súdenej veci je však nesporné, že dňom 31. 1. 2001 bol navrhovateľ z doterajšej funkcie odvolaný. Od 1. 2. 2001 tak prestal VOP 016 plniť funkciu zamestnávateľa navrhovateľa a táto funkcia prešla na odporcu SR, Ministerstvo obrany SR. Výplatný termín v ozbrojených silách SR, ako aj na Ministerstve obrany SR bol 10. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pokiaľ by sa aj príjem navrhovateľa nestal splatným 1. 3. 2001, ale až 10. 3. 2001, nárok navrhovateľa by bol premlčaný, nakoľko žaloba bola na súde podaná až dňa 16. 3. 2004. Za rozhodujúci označil odporca termín výplaty u žalovaného subjektu; len v prípade, ak by žalovaným bol VOP 016, bol by rozhodujúci termín výplaty u VOP 016 - ale aj vtedy by bol nárok navrhovateľa premlčaný, pretože ide o hmotnoprávnu lehotu. Termín výplaty vo VOP 016 je bez významu v danej veci, nakoľko VOP 016 v konaní nebol žalovaný. Súd by však návrhu voči VOP 016 musel tiež zamietnuť, a to z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. Odporca vo vyjadrení uviedol, že nárok navrhovateľa by bol premlčaný aj v prípade, ak by bol termín výplaty stanovený na deň 15. v mesiaci, s ohľadom na hmotnoprávnu povahu lehoty podľa § 101 Obč. zák. právo na doplatenie príjmu by navrhovateľ mohol uplatniť po prvý raz už v tento deň; najneskoršie už dňa 15. 3. 2001 by mu začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá by skončila dňa 15. 3. 2004. Rovnaký začiatok plynutia premlčacej doby a rovnaká dĺžka premlčacej doby bola upravená aj vo vtedy platnom ust. § 262 ods. 1 a § 263 ods. 1 Zák. práce. Odporca pre úplnosť dodal, že vo februári 2001 bol navrhovateľ od 1. 2. Do 9. 2. 2001 práceneschopný, odpracoval 7 dní, čerpal 3 dni krátku dovolenku ( pričom v jednom z týchto dní odpracoval 1,5 hodiny ) a čerpal 3 pracovné dni riadnu dovolenku. Vo februári 2001 bol netto príjem navrhovateľa najmenej 14.919,- Sk, pričom po zrážke 170,- Sk mu bola preukázateľne vyplatená suma 14.719,- Sk, čo navrhovateľ potvrdil aj vlastnoručným podpisom na výplatnej listine. Nie teda len sumu 9.969,- Sk, ako tvrdí navrhovateľ, pretože navrhovateľ do vyplatenej sumy zrejme účelovo nezapočítal vyplatené nemocenské v sume 6.762,- Sk netto ( čo na jeden deň predstavuje nekrátené nemocenské rovnajúce sa príjmu v plnej výške 751,- Sk netto ). Za zvyšných 13 odpracovaných dní vo februári 2001 bola navrhovateľovi vyplatená suma 9.969,- Sk netto, čo na jeden deň predstavuje 769,- Sk netto. Ani po odvolaní navrhovateľa z funkcie nedošlo k jeho žiadnemu znevýhodneniu. To potvrdzuje aj skutočnosť, že jeho čistý denný príjem za obdobie od 1. 4. 1999 do 31. 3. 2000, vypočítaný z r. 1998 bol 530,23 Sk a čistý denný príjem za obdobie od 1. 4. 2000 do 31. 3. 2001 vypočítaný z r. 2000, bol 751,38 Sk. t.j. pred odvolaním z funkcie mal navrhovateľ nižší denný netto príjem ( 751,38 Sk ) ako po odvolaní z funkcie ( 769 Sk ). Aj z tohto dôvodu podľa odporcu nemal navrhovateľ nárok na doplatenie príjmu. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. v zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania, s výnimkou výroku o trovách konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu; pokiaľ návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol vecne správne, keď prihliadol na námietku premlčania vznesenú v konaní odporcom. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s otázkou statusu navrhovateľa ako profesionálneho vojaka, ktorý bol do 31. 1. 2001 bol vyčlenený na plnenie úloh štátneho podniku VOP Moldava nad Bodvou, z ktorej funkcie bol odvolaný, a to na základe rozkazu generálneho riaditeľa Sekcie modernizácie a podpory obrany MO SR č. 2 zo dňa 15. 1. 2001 ( č.l. 58 spisu ). Do 31. 1. 2001 tak funkciu zamestnávateľa voči navrhovateľovi plnil VOP 016, včítane povinnosti platiť mu mzdu. Navrhovateľovi však jeho služobný pomer odvolaním z funkcie vo VOP 016 nezanikol, tento skončil až dňom 26. 3. 2002, kedy navrhovateľ odišiel do dôchodku. Počnúc 1. 2. 2001, t.j. po odvolaní z funkcie, tak navrhovateľ viac nebol v právnom vzťahu k VOP 016, preto sa ani otázka termínu výplaty peňažných náležitostí navrhovateľa od 1. 2. 2001 nemohla riadiť pravidlami, ktoré sa uplatňovali v štátnom podniku VOP 016 ( podľa kolektívnej zmluvy mal byť výplatným termínom 10.deň v mesiaci, do 1. 5. 2001, č.l. 78 spisu, k čomu nutno poznamenať, že na navrhovateľa ako profesionálneho vojaka sa kolektívna zmluva nemohla vzťahovať ). Postavenie navrhovateľa tak v rozhodnom období ( od 1. 2. 2002 ) upravoval zákon č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe, ako aj zák. č. 380/1997 Z.z. o peňažných náležitostiach vojakov. Služobný príjem ( peňažné náležitosti v zmysle zákona č. 380/1997 Z.z. ) bol po tomto termíne povinný poskytovať navrhovateľovi odporca, keďže odvolaním z funkcie vo VOP 016 táto povinnosť štátnemu podniku VOP 016 zanikla, ako správne uzavrel prvostupňový súd. Odporca sa v konaní bránil námietkou premlčania navrhovateľom uplatneného nároku, ktorú súd prvého stupňa vyhodnotil ako opodstatnenú. Odvolací súd sa s týmto záverom prvostupňového súdu rovnako stotožnil, keď dospel k záveru, že peňažné náležitosti navrhovateľa za mesiac február 2001 sa stali splatnými 1.3. 2001 ( t.j. prvým dňom nasledujúceho mesiaca ). Súd prvého stupňa otázku premlčania posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, hoci správne mal premlčanie posúdiť podľa v tom čase platného Zákonníka práce ( zákon č. 65/1965 Zb. ), a to jeho ust. § 262 ods. 1 a ust. § 263 ods. 1. Odkazoval na ne totiž zákon č. 370/1997 Z.z. v § 181, podľa ktorého v súlade s ustanovením § 4 Zákonníka práce sa na služobný pomer profesionálneho vojaka použijú aj ustanovenia § 83 ods. 1, § 86, § 99, § 127 ods. 2, § 187 až 205c, § 240 ods. 1, § 241 až 244, § 245 ods. 1 až 3, § 246, § 248, § 252 až 260, § 261 ods. 1 až 3, § 262 až 266a Zákonníka práce, ak tento zákon neustanovuje inak ( § 181 zák. č. 370/1997 Z.z. v znení platnom do 31. 5. 2002 ). Podľa § 262 ods. 1 Zák. práce ( zák. č. 65/1965 Zb. ) lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. Podľa § 263 ods. 1 Zák. práce ( zák.č. 65/1965 Zb. ) ak nie je v tomto zákonníku ustanovené inak, je lehota na uplatnenie peňažných nárokov tri roky. Podľa § 55 ods. 4 zák. č. 380/1997 Z.z. ( v znení platnom do 31. 12. 2001 ) služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie. Splatnosťou peňažných náležitostí sa rozumie časové určenie, kedy profesionálnemu vojakovi vzniká nárok na ich výplatu. Určenie splatnosti má význam nielen pre povinnosť ich platiteľa plniť, ale aj pre plynutie lehôt a dôb. Všeobecne platí, že ak splatnosť nie je určená zákonom alebo dohodou účastníkov, oprávnený môže kedykoľvek požiadať povinného, aby plnil. V takom prípade sa nárok stáva splatným dňom, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odvolací súd sa vzhľadom na cit. ust. § 55 ods. 4 zák. č. 380/1997 Z.z. stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ mohol právo na výplatu peňažných náležitostí za mesiac február 2001 uplatniť po prvý raz už dňom 1. 3. 2001. Najneskôr potom mohol navrhovateľ uplatniť svoj nárok v deň, stanovený ako výplatný termín, v danom prípade teda dňa 10. 3. 2001, keďže podľa potvrdenia odporcu ( č.l. 137 spisu ), bol výplatným dňom u zamestnávateľa MO SR stanovený 10.deň v mesiaci, na základe interného predpisu Všeob-P-16, 4 novela čl. 1 bod 6). Uvedený interný predpis bol všeobecne dostupný; naplnenie požiadavky upravenej v ust. § 74 zákona č. 380/1997 Z.z. podľa názoru odvolacieho súdu nevyžaduje, že jeho znenie muselo byť navrhovateľovi osobne odovzdané, resp. predložené na oboznámenie. Nakoľko navrhovateľ podal žalobný návrh na súde až dňa 16. 3. 2004, urobil tak po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 263 ods. 1 Zák. práce ( zákona č. 65/1965 Zb. ). Súd prvého stupňa síce po právnej stránke premlčanie nároku oprel u ustanovenia Občianskeho zákonníka, to však nič nemení na vecnej správnosti jeho rozhodnutia, t.j. že v danom prípade došlo márnym uplynutím trojročnej premlčacej doby k premlčaniu uplatneného nároku navrhovateľa dňom 10. 3. 2004, pričom na námietku premlčania musel súd prvého stupňa prihliadnuť, keďže ju odporca vzniesol v konaní v rámci svojej obrany. K návrhu navrhovateľa, aby odvolací súd pripustil vo veci dovolanie, nutno poznamenať, že podľa súdnej praxe, rozhodnutím odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo, ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 119/2002 ). Problematika právneho posúdenia splatnosti pracovnej odmeny už bola predmetom rozhodovacej činnosti súdov a teda judikatúrou riešená. Odvolací súd preto nevidel dôvod na postup v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ( t.j. v zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania ) ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania, keďže odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatňoval ( resp. mu tieto nevznikli ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.