Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/329/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304126319 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1304126319.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci navrhovateľa RAFEX s.r.o. „v likvidácii", Šarkaň, IČO: 31 428 266, práv. zast. JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou, Jakubovo nám. č. 9, Bratislava, proti odporcovi LEVICKÉ MLIEKARNE a.s., Júrska cesta č. 2, Levice, IČO: 31 412 271, práv. zast. Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom, Kýčerského 5, Bratislava, o zaplatenie 10.529,30 EUR s prísl. a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 27Cb 35/2005-844, zo dňa 21.3.2014 a uzneseniu č. k. 27Cb 35/2005-860 zo dňa 14.5.2014 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 27Cb 35/2005-844, zo dňa 21.3.2014 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania odporcu sumu 334,30 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 27Cb 35/2005-860 zo dňa 14.5.2014 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 228,80 EUR zastavil, návrh, ktorým sa pôvodný navrhovateľ AGROVAŽAN s.r.o., IČO: 31 424 384, so sídlom Športová 29, 943 01 Štúrovo, domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 317.197,69 Sk s 0,03% denným úrokom z omeškania zo sumy 128.226,- Sk od 4.11.2004 do zaplatenia, zo sumy 139.532,- Sk od 4.12.2004 do zaplatenia a zo sumy 42.547,- Sk od 19.12.2004 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania zamietol a odporcovi priznal plnú (100%-nú) náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že predmetom sporu bolo právne posúdenie dôsledkov vyplývajúcich z uzatvoreného dodatku č. 4 zo dňa 9.9.2004, ktorý si obe strany vykladali inak. Odporca predložil dodávateľom mlieka návrh dodatku č. 4 a jeho úmyslom bolo získať pre seba dovtedajších dodávateľov mlieka spoločnosti SOLE Slovakia a.s., ktorá sa dostala do finančných problémov a meškala s platením za odobrané mlieko. Prevzatie dodávateľov mlieka sa malo uskutočniť tým spôsobom a len za tej odkladacej podmienky, že uzatvoria s odporcom osobitnú zmluvu o postúpení pohľadávky, na jej základe odporca zaplatí v dohodnutej lehote dlhy spoločnosti SOLE Slovakia a.s. (pohľadávky navrhovateľa po lehote splatnosti) a tým sa navrhovateľ stane dodávateľom mlieka podľa kúpnej zmluvy. Jej platnosť sa súčasne predĺži do 31.12.2009 a zároveň sa obmedzí možnosť jej predčasného vypovedania len z dôvodu jej podstatného porušenia. Týmto sa odporca stane veriteľom spoločnosti SOLE Slovakia, a.s., čo mu, po prípadnom vyhlásení konkurzu na túto spoločnosť, umožní vykonávať práva veriteľa počas konkurzu. Podľa prvostupňového súdu jediný konkrétny, a teda platný záväzok vyplývajúci z dodatku bol záväzok odporcu zaplatiť. Iná povinnosť z dodatku nevyplýva. Z dodatku nevznikla pôvodnému navrhovateľovi povinnosť ponúknuť svoje pohľadávky na postúpenie v termíne uvedenom v bode 1, t.j. do 15.11.2004. V bode 1 je uvedené, že odporca najneskôr do 15.11.2004 splatí pohľadávky pôvodného navrhovateľa voči dlžníkovi a nie že navrhovateľ je v tejto lehote povinný ponúknuť svoje pohľadávky. Nikde v dodatku nie je napísané, že by mal navrhovateľ do 15.11.2004 niečo urobiť. V bode 2 použitý výraz, že splatenie pohľadávky „sa bude riešiť na základe osobitnej zmluvy“ je neurčitý výraz tak z hľadiska časového, ako aj z hadiska určenia povinnosti niektorej zmluvnej strany. Odporca preto nemal žiadny dôvod sa domnievať, že pôvodný navrhovateľ bol povinný za ním prísť so žiadosťou o podpísanie dodatku, ako to možno urobili niektorí iní dodávatelia. Preto súd neprijal argumentáciu odporcu, že pokiaľ pôvodný navrhovateľ dodával mlieko naďalej do SOLE Slovakia a.s. a bezodkladne po podpísaní dodatku nepredložil návrh zmluvy o postúpení pohľadávok, bolo predloženie návrhu zmluvy v decembri 2004 už bezpredmetné a odporca už nemal povinnosť nič plniť. Navrhovateľ nemal v dodatku určenú povinnosť predložiť v určitej lehote návrh zmluvy o postúpení pohľadávok, dokonca vôbec nemal takú povinnosť. Z toho dôvodu sa navrhovateľ nedostal do omeškania, ak odporcovi predložil návrh zmluvy dňa 10.12.2004. To svedčí o tom, že odporca nechcel uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o postúpení pohľadávky z dôvodov, ktoré nemajú odporu v dodatku č. 4. Medzi stranami sa žiadne predzmluvné rokovania neuskutočnili, preto nemohli mať vplyv na hodnotenie dôkazov a rozhodnutie. Hromadné stretnutie dodávateľov mlieka so zástupcami odporcu a spoločnosti SOLE Slovakia a.s. nebolo rokovaním o zmluve a jej obsahu, ale informovaním troch spoločností o ich zámeroch. Pôvodný navrhovateľ s nikým na tomto stretnutí o dodatku č. 4 nerokoval. Nebolo ani preukázané, že by Mgr. Rudolf Petrovský alebo niekto iný na ňom pred dodávateľmi prehlásil, že záruka za zaplatenie, ktorá im bude daná v dodatku ku kúpnej zmluve, platí iba v tom prípade alebo iba za tej podmienky, že do 15.11.2004 uzatvoria s odporcom zmluvu o postúpení pohľadávky. Na základe uvedeného mal súd za to, že odporca sa platne zaručil za zaplatenie pohľadávok pôvodného navrhovateľa voči SOLE Slovakia a.s., avšak nie za faktúry uplatnené v žalobe. Bežný podnikateľ v postavení pôvodného navrhovateľa si na druhej strane pri podpísaní dodatku č. 4 musel uvedomiť, že záruku dostal len na pohľadávky, ktoré existujú v čase podpísania dodatku. Vyplýva to z toho, že odporca mal pohľadávky zaplatiť do 15.11.2004. Záruka sa preto mohla vzťahovať iba na tie pohľadávky, ktoré boli splatné najneskôr do tohto dátumu. Ak mal odporca zaplatiť do 15.11.2004, nemohol pôvodný navrhovateľ objektívne (rozumne) očakávať, že záruka platí aj na ďalšie pohľadávky, ak dovtedy nezatvoril s odporcom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá by sa vzťahovala aj na prípadné neskôr splatné pohľadávky. Keďže celá žalovaná suma pozostávala z pohľadávok vzniknutých až po podpísaní dodatku č. 4, ručenie sa na ne nevzťahovalo. Odporcovi preto nevznikla povinnosť platiť titulom ručenia. Ručenie sa vzťahovalo iba na faktúry č. 4061040, 4071010 a 4081040, za dodávky v júni až auguste 2004, ktoré však boli pôvodnému navrhovateľovi po podpise dodatku č. 4 uhradené dňa 14.9.2004, 8.10.2004 a 28.10.2004. Čo sa týka argumentácie navrhovateľa, že dodatkom č. 4 došlo ku kumulatívnemu prevzatiu dlhu, mal prvostupňový súd pochybnosti o tom, či len uzavretím dodatku č. 4 došlo bez ďalšieho k prevzatiu dlhu. V článku I bod 1 dodatku sa uvádza, že odporca „preberá pohľadávky“ voči dlžníkovi SOLE Slovakia a.s. a v bode 2 je uvedené, že splatenie pohľadávky sa bude riešiť osobitnou zmluvou o postúpení pohľadávky. Z toho možno usudzovať, že malo zrejme dôjsť k „prevzatiu“ pohľadávky, a to uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, a nie k prevzatiu dlhu. Uplatnený nárok nebolo možné navrhovateľovi priznať ani titulom bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mlieko v mesiacoch september až november 2004 dodal odporcovi. Dodacie listy, ktoré boli podkladom pre fakturáciu, a ktoré hodnotili kvalitu mlieka, vyhotovovala SOLE Slovakia a.s., s ktorou mal pôvodný navrhovateľ platnú kúpnu zmluvu. Na základe tejto zmluvy prebiehali denné dodávky mlieka a fakturácia, a to stále rovnakým spôsobom až do 10.11.2004, kedy boli ukončené. Argumentácia navrhovateľa a vykonané dôkazy neboli dostatočné na priznanie uplatnenej sumy navrhovateľovi ani titulom náhrady škody, ako dôsledok predzmluvnej zodpovednosti odporcu. Podľa súdu dodatok č. 4 je platný právny úkon, ktorý bezpodmienečne založil ručenie odporcu za určité, konkrétne pohľadávky navrhovateľa a určil lehotu na zaplatenie. Vzhľadom na stanovenú lehotu na zaplatenie (do 15.11.2004) bola namieste aj určitá obozretnosť na strane pôvodného navrhovateľa, ktorý sa nemohol spoliehať na to, že mu odporca zaplatí aj budúce pohľadávky voči SOLE Slovakia a.s., ak neuzatvoril s odporcom predpokladanú zmluvu o postúpení pohľadávky. Zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka (§ 268), prípadne podľa Občianskeho zákonníka (§ 415, resp. § 424), preto podľa súdu prvého stupňa neprichádzala do úvahy. Z týchto dôvodov súd návrh zamietol. O zastavení konania v časti o zaplatenie úroku z omeškania prvostupňový súd rozhodol podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. V tejto časti vzal navrhovateľ dňa 06.02.2013 svoju žalobu späť a odporca so späťvzatím dňa 08.03.2013 súhlasil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 a 7 O.s.p. Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Uviedol, že chybou rozhodovania súdu je to, že hodnotí požiadavku navrhovateľa, aby mu bolo zaplatené za tovar odovzdaný po podpise dodatku č. 4, v rovine ručenia zo strany a.s. Levické mliekarne. Tovar po podpise dodatku č. 4 kupovali simultánne dvaja kupujúci: 1/ SOLE Slovakia a.s. a 2/ LEVICKÉ MLIEKARNE a.s., medzi ktorými prebiehali rokovania o transformácii a až do vyriešenia vnútrofiremných vzťahov mali byť kupujúcimi mlieka od malovýrobcov. Tvrdenie o tom, že žalobca nedokázal svoje dodávky dvom kupujúcim, lebo dodacie listy (i faktúry) zneli na jedného z kupujúcich, je výklad nezákonný a odporuje realizovaným dôkazom. Taktiež farmári nezošaleli a logicky nemienili ešte do 15.11.2004 dodávať mlieko reálne zbankrotovanej a insolventnej a.s. SOLE Slovakia pod vidinou možného uzatvorenia zmluvy o postúpení svojich pohľadávok alternatívne na UNITED Industries alebo Levické mliekarne. V celom konaní nikto nepreukázal, že by sa do transportnej cisterny naliate mlieko firmy AGROVAŽAN odviezlo na iné miesto ako zvyšok obsahu cisterny, a že by sa toto mlieko „oddelilo“ od ostatného obsahu cisterny. V čase podpisu dodatku č. 4 neexistovala samostatná výroba a.s. SOLE Slovakia a separovaná výroba a.s. Levické mliekarne. Žalobca poukázal na to, že je dokázané, že žalovaná a.s. Levické mliekarne odobrala a zužitkovala tovar právneho predchodcu žalobcu podľa faktúry č. 4091040 na čiastku 4.256,32 EUR, faktúru č. 4101040 na čiastku 4.631,61 EUR a faktúru č. 4111010 na čiastku 1.412,30 EUR. Navrhovateľ dňa 28.7.2014 doplnil podané odvolanie s tým, že splnenie všeobecnej prevenčnej povinnosti predpokladá, že subjekt ako záujemca o pokračovanie/prevzatie obchodnej spolupráce upozorní partnera na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť pre zámer záujemcu podstatné, a ktoré by znamenali riziko, že sa jeho zámer nepodarí. Ak by si žalovaná obchodná spoločnosť svoje informačné povinnosti splnila, možno dôvodne očakávať, že by s ňou navrhovateľ predmetnú zmluvu (dodatok č. 4) neuzavrel. Porušenie právnej povinnosti na strane odporcu možno teda vidieť aj v nedostatočnom poskytnutí informácii významných pre uzatvorenie zmluvy a nezabránení vzniku škody. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý žiadal rozsudok potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ podal odvolanie bez toho, aby uviedol rozsah a dôvody svojho odvolania a nedostatočný je i petit odvolania, v ktorom nie je uvedené ako by mal odvolací súd rozhodnúť. Za zásadnú chybu odporca však považuje postup súdu, ktorý odignoroval právnu kvalifikáciu iných súdov v obdobných sporoch, ktoré obdobné právne veci už právoplatne uzatvorili a žaloby zamietli. Sporná otázka výkladu dodatku č. 4 je pritom už súdmi jednoznačne vyriešená a konajúci súd ju mal zohľadniť. Podľa odporcu dodatok č. 4 a prejavy vôle v ňom urobené treba vnímať ako celok s vnútornou štruktúrou ustanovení. Nie je možné vykladať ust. čl. I ods. 1 bez toho, aby bolo pre takýto výklad použité ust. čl. I ods. 2, 3 a preambuly. Prvostupňový súd však náležitý systematický výklad dodatku č. 4 nevykonal, naviac sa náležite nezaoberal ani vykonanými dôkazmi (svedeckými výpoveďami), ktorými bola preukázaná vôľa strán pri jeho uzatváraní. Odporca zastáva právny názor, že dodatok č. 4 sa nemôže považovať za samostatný ručiteľský záväzok ako dôvodí prvostupňový súd, pretože takáto právna kvalifikácia je v rozpore s ustanoveniami Obch. zák., znením dodatku č. 4 a najmä v rozpore s vôľou účastníkov dodatku č. 4. Právna kvalifikácia veci konajúcim súdom v napadnutom rozsudku pritom odporuje právnym záverom iných konajúcich okresných resp. krajských súdov v obdobných právnych veciach. Vo výroku rozsudku však súd rozhodol vecne správne. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku č.k. 27Cb/35/2005-844 23.3.2014 a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd reflektujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s otázkou právneho posúdenia dôsledkov vyplývajúcich z uzatvoreného dodatku č. 4, ktoré si obe strany vykladali inak. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.). V sporovom (teda aj v tomto) konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, kedy má účastník jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil, čo je v tomto prípade navrhovateľ. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, či sú v konaní preukázané jeho tvrdenia a či vzhľadom na takto preukázané skutočnosti je možné rozhodnúť vo veci samej v jeho prospech. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti preto odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a správne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, podľa ktorého dodatok č. 4 je platný právny úkon, ktorý bezpodmienečne založil ručenie odporcu za určité, konkrétne pohľadávky navrhovateľa a určil lehotu na zaplatenie. Z výsledkov dokazovania je nesporné, že právny predchodca navrhovateľa dodával surové kravské mlieko na základe zmluvy zo dňa 22.3.2004, uzavretej so spoločnosťou SOLE Slovakia, a.s., spoločnosti SOLE Slovakia, a.s., a to až (ako sám uviedol v žalobe) do novembra 2004, teda aj po uzavretí predmetného Dodatku č. 4. Taktiež bolo zistené, že nebola splnená podmienka pre splatenie splatných pohľadávok spoločnosťou Levické mliekarne, a.s., a to podmienka uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky podľa bodu 2./ článku I Dodatku č. 4 v lehote podľa bodu 1./ čl. I, t.j. do 15.11.2004. Dodatok č. 4 nie je zmluvou o prevzatí dlhu v zmysle § 531 Obč. zák., pretože nebolo v odvolacom konaní preukázané, že by prevzatie dlhu bolo vôľou účastníkov Dodatku č. 4, a taktiež Dodatok č. 4 nespĺňa ani zákonné obsahové náležitosti dohody o prevzatí dlhu. K postúpeniu pohľadávky osobitnou zmluvou uzavretou do dňa 15.11.2004 nedošlo, a keďže predmetným Dodatkom č. 4 nedošlo ani k prevzatiu dlhu SOLE Slovakia voči navrhovateľovi, odporca v spore nie je pasívne vecne legitimovaný. Neprešla naňho povinnosť splniť navrhovateľovi dlh za spoločnosť SOLE Slovakia a.s., teda nie je povinný uhradiť pohľadávky navrhovateľa, ktoré zostali nezaplatené a boli splatné po dni podpisu Dodatku č. 4. Odvolací súd má za to, že ak by došlo k postúpeniu pohľadávok pôvodného žalobcu voči SOLE Slovakia a.s. na odporcu, tak by navrhovateľ nemal aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby, nakoľko by nebol nositeľom práva na zaplatenie postúpenej pohľadávky. Pohľadávky navrhovateľa voči SOLE Slovakia a.s., ktorých splatnosť nastala po podpise Dodatku č. 4, by prešli, resp. boli prevedené na odporcu jedine osobitnou zmluvou takýto prevod upravujúcou. K prevzatiu dlhu voči navrhovateľovi, ktorý vznikol SOLE Slovakia a.s. po podpise Dodatku č. 4 mohlo dôjsť uzavretím osobitnej dohody o prevzatí dlhu medzi SOLE Slovakia, a.s. a odporcom, so súhlasom navrhovateľa, alebo pristúpením odporcu ku konkrétnemu dlhu. K takýmto úkonom však po podpise Dodatku č. 4 nedošlo. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal ani, že by po podpise Dodatku č. 4 dodával surové kravské mlieko odporcovi (ako bolo preukázané dodávky mlieka sa uskutočňovali rovnakým spôsobom a rovnakému odberateľovi - SOLE Slovakia ako pred podpisom dodatku č. 4), nevznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ani pohľadávky navrhovateľa, ktoré vznikli (a aj ich splatnosť nastala) až po podpise Dodatku č. 4. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Uznesením č.k. 27Cb/35/2005-860 zo dňa 14.5.2014 uložil navrhovateľovi súd prvého stupňa povinnosť uhradiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 618,- EUR. Navrhovateľ sa v zákonnej lehote odvolal i voči uzneseniu č.k. 27Cb/35/2005-860 a uviedol, že sa cíti byť poškodený desiatimi rokmi vedenia predmetného sporu a v právne podobnej kauze bola firma AGROVAŽAN oslobodená od povinnosti platiť súdne poplatky. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa § 2 ods. 4 vety prvej zákona č. 71/1992 Zb. („zákona o súdnych poplatkoch“), v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa poznámky č. 3, k položke 1, Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatky podľa rovnakej sadzby platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Súd prvého stupňa postupoval pri uložení poplatkovej povinnosti navrhovateľa za podané odvolanie v súlade s cit. ust. zákona č. 71/1992 Zb. Odvolací súd poukazuje na to, že uznesením zo dňa 12.9.2014 č.k. 27Cb/35/2005-923, právoplatné dňa 30.10.2014 prvostupňový súd nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že navrhovateľ svoje majetkové pomery ani po výzve súdu a v ustanovenej lehote nepreukázal a nepredložil ostatné doklady v zmysle výzvy súdu. Zároveň bol súd toho názoru, že v prípade navrhovateľa ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1, O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a v spore úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si vyčíslil, a to v sume 334,30 EUR za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 1.7.2014 v sume 270,54 EUR, spolu režijným paušálom 8,04 EUR + DPH 20% vo výške 55,72 EUR podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.