Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/741/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307208224 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1307208224.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľky: H.. T.. H. U.. T. O.W., B.. XX. XX. XXXX, X. L. D.. Č.. XX, Bratislava, zastúpená advokátom: JUDr. Jozef Holič, Lužická ul. č. 7, Bratislava, proti odporcovi: ŽELSTAV, A-Z, spol. s r. o. v konkurze, IČO: 31 328, 750, Štefánikova ul. č. 15, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy a iné, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18. júna 2014, č. k. 16C/1/2007 - 320, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporcovi domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané dňa 15. 04. 1996, podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné, uloženia povinnosti odporcovi uhradiť jej náhradu mzdy v zmysle § 61 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, vrátane odstupného za 2 mesiace čistej mzdy v sume 3.527,51 eur a uloženia povinnosti odviesť - zaplatiť za navrhovateľku sociálne a zdravotné poistenie za obdobie od 15. 04. 1996 do 15. 09. 1996, a náhrady trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 251 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. v znení platnom k 01. 04. 2002, § 53 ods. 1 písm. b), § 53 ods. 2, § 55, § 61 ods. 1, § 61 ods. 3 písm. b), § 64, § 261 ods. 4, § 266 ods. 2 zák. č. 65/1965 Zb. v znení platnom k 15. 04. 1996 (Zákonník práce), § 14 ods. 1 písm. a) veta prvá zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a vecne nedostatkom vecnej pasívnej legitimácie odporcu v konaní, ktorého vo svojom návrhu zo dňa 13. 06. 1996 označila presným názvom, sídlom s označením ulice, orientačného čísla, poštového smerového čísla a mesta, ako aj uvedením identifikačného čísla pridelenému odporcovi, ktoré údaje dostatočným spôsobom identifikovali žalovaný subjekt ako ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. v konkurze, so sídlom Bratislava, Vajnorská ul. č. 106, IČO: 31 328 750, čím vznikli procesnoprávne vzťahy, kde na strane žalovaného subjektu bol ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. v konkurze so sídlom Bratislava, Vajnorská ul.106 (neskôr Štefánikova 15), IČO: 31 328 750 a nie správca konkurznej podstaty ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. v konkurze, so sídlom Bratislava, Vajnorská ul. 106 (neskôr Štefánikova 15), IČO: 31 328 750. Poukázal na skutočnosť, že na zánik procesnoprávnych vzťahov ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. v konkurze, resp. na vznik procesnoprávnych vzťahov správcu konkurznej podstaty ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. v konkurze (ako odporcu) by musela nastať právna skutočnosť, ktorej následok je zánik, resp. vznik takýchto vzťahov s tým, že takouto právnou skutočnosťou však nebola úprava návrhu zo dňa 13. 06. 1996 tak (správne zo dňa 28. 03. 2006), že na strane odporcu navrhovateľka označila správcu konkurznej podstaty pôvodne označeného odporcu, keď žiadny právny predpis s úpravou návrhu v časti odporcu nespája uvedené právne následky. Uviedol, že právny zástupca navrhovateľky na výzvu súdu výslovne uviedol, že jeho podanie zo dňa 21. 03. 2006 (doručené súdu 28. 03. 2006), nie je návrhom na zámenu účastníkov, resp. na pristúpenie ďalšieho účasníka (správne účastníka) do konania na stranu odporcu a uviedol, že ním len upresňuje označenie žalovaného subjektu na správcu konkurznej podstaty a nakoľko nedošlo k pristúpeniu ďalšieho účastníka do konania, k zmene a ani k zámene na strane odporcu podľa § 92 O. s. p. a nedošlo ani k procesnému nástupníctvu na základe iných právnych skutočností (§ 107 O. s. p.), k zmene na strane odporcu z úpadcu na správcu konkurznej podstaty úpadcu, nedošlo. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že subjekt označený navrhovateľkou v návrhu, t.j. úpadca, prehlásením konkurzu nestratil právnu subjektivitu a teda ani spôsobilosť byť účasníkom (správne účastník) konania a poukázal na stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia zo dňa 17.06.1998, Cpjn 19/98 (R52/1998), v ktorom Najvyšší súd uzavrel, že úpadca prehlásením konkurzu nestráca spôsobilosť byť účastníkom konania o nárokoch, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, ani spôsobilosť procesnú, z dôvodu ktorého je potrebné žalobu zamietnuť, nakoľko oprávnenie disponovať s majetkom, ktorý tvorí konkurznú podstatu ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním majetkom podstaty, prechádza vyhlásením konkurzu na správcu, t.j. pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že v citovanom stanovisku je vyslovený záver o tom, že uvedené sa obdobne uplatní aj v situácii, ak po vyhlásení konkurzu je podaná žaloba proti úpadcovi, čo je prípad tohto konania s tým, že navrhovateľka svoje oznámenie, že s rozviazaním pracovného pomeru podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní adresovala taktiež úpadcovi a nie správcovi konkurznej podstaty, ktorý s ňou okamžite skončil pracovný pomer a preto pokiaľ návrh podala voči úpadcovi, uplatnila tak svoje právo voči subjektu, ktorý z hľadiska práva uspokojovať pohľadávku z konkurznej podstaty nie je pasívne legitimovaný. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by aj prijal záver, že podaním navrhovateľky zo dňa 21. 03. 2006 (doručený súdu 28.03.2006) došlo len k upresneniu označenia odporcu, stalo sa tak až po uplynutí prekluzívnej lehoty na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením, ktorú zákon ustanovuje na dva mesiace a ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, nakoľko ide o hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu, čo znamená, že v posledný deň tejto lehoty musí byť návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručený súdu; nestačí, ak sa tento návrh podal v posledný deň lehoty na poštu a ak sa návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru neuplatnil na súde najneskôr v posledný deň ustanovenej lehoty, nárok zaniká, aj keby v skutočnosti došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že navrhovateľka si neuplatnila svoj nárok včas, keď písomnosť - okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala dňa 17.04.1996 (v tento deň sa pracovný pomer mal skončiť), avšak neplatnosť rozviazania pracovného pomeru voči správcovi konkurznej podstaty si uplatnila až dňa 28. 03. 2006, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty. K námietke navrhovateľky (resp. jej právneho zástupcu) zo dňa 21. 03. 2006, že ju súd prvého stupňa nepoučil podľa § 5 ods. 1 O. s. p o tom, že (neúplne) nesprávne označila odporcu uviedol, že nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa ani podľa § 5 O. s. p. poučiť, keďže nejde o vadu návrhu zhojiteľnú postupom podľa ustanovenia § 43 O. s. p. s tým, že v danom prípade nešlo o procesný nedostatok návrhu na začatie konania v označení odporcu a zo žiadnych ustanovení O. s. p nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť navrhovateľa o tom, že odporca nie je v spore pasívne legitimovaný, keďže by išlo o poučenie o hmotnom práve, čo súd nie je povinný, ale ani oprávnený urobiť. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že z pracovnej zmluvy (bez uvedenia dátumu) zistil, že navrhovateľka bola prijatá na druh práce - zástupkyňa generálneho riaditeľa na dobu neurčitú bez skúšobnej doby, s nástupom do práce 01.12.1992 s tým, že zo zápisnice 4/92 z valného zhromaždenia spoločníkov ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. zo dňa 01. 12. 1992 z bodu 2 (vymenovanie a odmeňovanie spoločníkov v obchodnom vedení spoločnosti) zistil, že navrhovateľke ako zástupkyni generálneho riaditeľa bola určená zmluvná mesačná odmena 30.000,- Kčs a z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 15.04.1996, ktoré navrhovateľka prevzala dňa 17.04.1996 zistil, že správca konkurznej podstaty odporcu skončil s navrhovateľkou pracovný pomer v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s okamžitou platnosťou z dôvodov zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila tým, že sa od marca 1996 bez uvedenia dôvodu nezdržiavala na pracovisku, nevykonávala v prospech konkurznej podstaty žiadne práce, neplnila pokyny správcu konkurznej podstaty a nepreberala jeho doručované zásielky a v rozpore so zákonom o konkurznom konaní a vyrovnaní správcovi nevydala žiadne doklady, ktorými disponovala a ktoré boli potrebné pre zabezpečenie konkurznej podstaty, čím zámerne marila výkon súdneho rozhodnutia o konkurznom konaní a znemožňovala správcovi konkurznej podstaty realizovať jeho zákonné povinnosti s tým, že daným rozhodnutím bolo súčasne zrušené opatrenie zo dňa 15. marca 1996, ktorým jej bol určený plat vo výške 5.000,- Sk mesačne s účinnosťou od 01. apríla 1996. Uviedol, že navrhovateľka dňa 07. 06. 1996 odporcovi (ŽELSTAV, A-Z, s.r.o., Vajnorská ul. č. 106 83 104 Bratislava) oznámila, že s rozviazaním pracovného pomeru podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom odporcu v konaní, ktorému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a jej návrhu vyhovieť a uložiť správcovi konkurznej podstaty JUDr. Jánovi Benčurovi povinnosť zaplatiť jej sumu 3. 527, eur a zaviazať SKP ŽELSTAV A-Z, s. r. o., odviesť sociálne a zdravotné poistenie za obdobie od 15. 04. 1996 do 15. 09. 1996 a trovy konania v sume 2. 016, 57 eur. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že pasívnu legitimáciu v spore má správca konkurznej podstaty JUDr. Javorčík (dnes JUDr. Ján Benčura), ktorého označila po uplynutí prekluzívnej lehoty, nakoľko ŽELSTAV A-Z, s. r. o. v konkurze mal práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, nakoľko bol ustanovený JUDr. Ján Javorčík za správcu konkurznej podstaty, čím sa stal nositeľom práv a povinností po ŽELSTAV A-Z, s. r. o. v konkurze s tým, že nezanikol a ako právny subjekt dodnes existuje. Uviedla, že nakoľko správca konkurznej podstaty s ňou neplatne skončil pracovný pomer a tento akt jej doručil, tak prevzal práva a povinnosti zamestnávateľa a právne je legitimovaným aj správca konkurznej podstaty a aj ŽELSTAV A-Z, s. r. o. v konkurze s tým, že konatelia tejto spoločnosti, ktorým bola aj ona sama, nemohli s ňou skončiť pracovný pomer, pretože právomoci konateľov, ale aj spoločnosti prešli na správcu. Poukázala na skutočnosť, že z uvedených dôvodov nedošlo k zámene subjektov, ale len k upresneniu subjektu, ktorý v tom čase uplatňuje práva a povinnosti zamestnávateľa, ktorého konatelia vyhlásením konkurzu prestali mať práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov (okrem iného), práva spoločníka im nezanikli a na správcu neprešli. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecne správnosti, nakoľko navrhovateľka svoj návrh uplatnila voči subjektu, ktorý z hľadiska dispozičného práva konať v pracovnoprávnych vzťahoch nie je pasívne legitimovaný. Uviedol, že navrhovateľka podaním zo dňa 21. 03. 2006 označenie odporcu zmenila z úpadcu na správcu konkurznej podstaty, čím nedošlo k oprave označenia odporcu, ale k zámene účastníkov na jeho strane s tým, že určovanie okruhu účastníkov je vecou a výlučným dispozičným právo navrhovateľa a konanie o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru je konaním samostatným, s konkurzom iba súvisiacim. Poukázal na skutočnosť, že neplatnosť rozviazania pracovného pomeru môže účastník pracovnoprávnych vzťahov uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť a nakoľko navrhovateľka uplatnila neplatnosť rozviazania pracovného pomeru voči správcovi dňa 28. 03. 2006 a jej pracovný pomer mal skončiť dňa 17. 04. 1996, urobila tak po dvojmesačnej lehote a k nároku uplatneného navrhovateľkou titulom odstupného za obdobie od 15. 07. 1996 do 15. 09. 1996, t. j. za dva mesiace priemerného mesačného zárobku vo výške 45. 508,- Sk uviedol, že podľa § 1 zák. č. 195/1991 Zb. jej nárok na odstupné ani nevznikol. Navrhovateľka, ktorej bolo vyjadrenie odporcu k odvolaniu doručené dňa 12. 09. 2014 (právnemu zástupcovu JUDr. Jozefovi Holičovi), sa k tomuto podaniu odporcu písomne nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. júla 2015 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 13. 06. 1996 proti odporcovi označenému ako ŽELSTAV, A - Z, spol. s r. o. v konkurze, IČO: 31 328 750, so sídlom v Bratislave, Vajnorská ul. č. 106 domáhala určenia, že okamžité zrušenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo dané dňa 15. 04. 1996 podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné a zároveň žiadala, aby jej odporca uhradil náhradu mzdy v zmysle § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce a podaním zo dňa 12. 12. 2012 upravila petit svojho návrhu a žiadala, aby jej žalovaný správca konkurznej podstaty ŽELSTAV A-Z, s. r. o., JUDr Ján Benčura, právoplatne ustanovený do tejto funkcie dňa 29. 05. 2012 uhradil mzdové náklady v zmysle § 61 ods. 1, 2, 3 písm. b) Zákonníka práce vo výške priemerného zárobku za dobu, akoby bol s pracovníkom rozviazaný pracovný pomer výpoveďou v celkovej sume 3. 527, 51 eur a súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 28. 05. 2014 zmenu petitu uznesením pripustil. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Vložka číslo 3174/B vyplýva, že uznesením (bývalého) Mestského súdu v Bratislave zo dňa 01. 02. 1996, č. k. 38K 111/95 - 59 bol na majetok dlžníka ŽELSTAV, A-Z, spol. s r. o., Štefánikova 15, Bratislava vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Ján Javorčík, advokát, sídlo Páričkova 24, Bratislava s tým, že navrhovateľka bola od 27. 11. 1992 štatutárnym orgánom tejto spoločnosti ako konateľ a zástupca generálneho riaditeľa. Navrhovateľka v podaní zo dňa 28. 03. 2006 (č. l. 41 spisu), prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že odporcu v návrhu označila neúplne, napriek tomu, že z neho vyplýva, že ide o žalovanú spoločnosť Želstav A-Z, s. r. o. v konkurze, Vajnorská ul. č. 106, Bratislava, IČO: 31 328 750 s tým, že ju mal súd prvého stupňa o tomto nesprávnom (neúplnom) odporcovi poučiť podľa § 5 ods. 1 O. s. p., aby v návrhu označila, kto bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty a s poukazom na ust. § 95 ods. 1 O. s. p. svoj návrh zo dňa 13. 06. 1996 upravila tak, že označila odporcu ako: JUDr. Ján Javorčík, advokát, správca konkurznej podstaty ŽELSTAV A-Z, s. r. o., Štefánikova ul. č. 15, 814 19 Bratislava, IČO: 31 328 750 a právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 28. 05. 2014 uviedol, že podaním zo dňa 21. 03. 2006 (doručeným súdu prvého stupňa 28. 03. 2006) iba upresnil návrh v časti označenia odporcu s tým, že nejde o návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania a ani o zámenu. V posudzovanej veci je preto nesporné, že už v čase podania návrhu na súd (dňa 13. 06. 1996), bol na majetok odporcu ako dlžníka vyhlásený konkurz (uznesením zo dňa 01. 02. 1996) a bol mu ustanovený správca jeho konkurznej podstaty (JUDr. Ján Javorčík), ktorý písomným podaním zo dňa 15. 04. 1996 s navrhovateľkou okamžite zrušil jej pracovný pomer z dôvodu obzvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Je nutné uviesť, že po vyhlásení konkurzu dochádza k zmene právnych pomerov dlžníka, ktorá spočíva v tom, že oprávnenie nakladať s majetkom, ktorý podlieha konkurzu, prechádza na správcu, ktorý jediný je oprávnený konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku a koná v jeho mene na jeho účet. Je síce pravdou, že vyhlásením konkurzu úpadca nestráca právnu subjektivitu a naďalej má spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony, ale do tejto spôsobilosti sa zasahuje tým, že obmedzuje dlžníka ohľadne právnych úkonov, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, a to tým, že nemôže nakladať s týmto majetkom. Treba zdôrazniť, že majetok, ktorý nepodlieha konkurzu, je v plnom rozsahu v dispozičnom oprávnení úpadcu. Zákonodarca v zákone o konkurze a reštrukturalizácii jasne uviedol, že ak by úpadca podal žalobu po vyhlásení konkurzu k majetku, ktorý tvorí konkurznú podstatu po vyhlásení konkurzu, je potrebné takúto žalobu zamietnuť, lebo nemá dispozičné oprávnenie k majetku, pretože toto oprávnenie prešlo na správcu konkurznej podstaty a v takomto prípade úpadca nemá dostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej). Podľa § 14 ods. 1 písm. l), písm. m) zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní vyhlásením konkurzu prechádza na správcu konkurznej podstaty oprávnenie rozhodovať o obchodných záležitostiach podniku a taktiež konať v pracovnoprávnych vzťahoch. Konať v pracovnoprávnych vzťahoch znamená, že účastníkom pracovnoprávneho vzťahu je naďalej zamestnávateľ - úpadca, avšak za úpadcu už nekoná jeho štatutárny zástupca - konateľ, ale koná správca konkurznej podstaty. Podľa § 31 ods. 4 písm. a) bod 5. zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, pracovnými nárokmi sú nároky úpadcových zamestnancov z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu, a to nároky na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru. Podľa § 31 ods. 5 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, nároky podľa odseku 1, okrem nárokov uvedených v písmenách c), d) a e) treba uplatniť u správcu. Podľa § 92 ods. 2 O. s. p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Podľa § 92 ods. 3 O. s. p., súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Citované zákonné ustanovenia umožňujú zámenu účastníkov, a to v závislosti od hmotnoprávnych zmien, ku ktorým došlo po začatí súdneho konania. V týchto prípadoch sa uplatňuje dispozičná zásada a zámena účastníkov je možná iba na základe návrhu navrhovateľa a osoby, ktorá má namiesto navrhovateľa do konania vstúpiť. Z ust. § 92 ods. 3 O. s. p. veta prvá vyplýva, že súd rozhodujúci o súhlase so zámenou musí posúdiť, či navrhovateľ preukázal hmotnoprávny prechod alebo prevod práv alebo povinností. Pre tieto účely stačí, ak je v konaní preukázané, že nastala (formálna právna) skutočnosť, ktorá môže mať za následok prechod práv alebo povinností bez toho, aby súd v tomto štádiu hodnotil, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej právnej úpravy. Pokiaľ ide o samotný prechod práv a povinností, ide o právnu skutočnosť, ktorá má za následok, že do práv a povinností nastupuje namiesto pôvodného subjektu, subjekt iný. V súvislosti s povinnosťou preukázať hmotnoprávne nástupníctvo treba vyvodiť, že predpokladom procesného nástupníctva je hmotnoprávne nástupníctvo - sukcesia. Môže pritom ísť o prechod alebo prevod všetkých práv a povinností (univerzálna sukcesia) alebo o prechod alebo prevod iba niektorých práv a povinností (singulárna sukcesia). Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu právnemu záveru, že subjekt, ktorý navrhovateľka vo svojom návrhu na začatie konania označila, t. j. úpadca, nebol nositeľom vecnej pasívnej legitimácie v konaní a žaloba navrhovateľky mala smerovať proti správcovi konkurznej podstaty a nakoľko v priebehu konania jednoznačne uviedla, že návrh na zámenu účastníka na strane odporcu nepodáva, napriek tomu, že podať návrh na zámenu účastníka je výlučne v dispozícii navrhovateľa (dominus litis - pán sporu), ktorý jediný je oprávnený určiť, kto bude v konaní žalovaným, z dôvodu ktorého iba navrhovateľ nesie procesnú zodpovednosť za dané určenie a teda aj za to, že do konania ako žalovaného povolá osobu, ktorej z hľadiska uplatneného nároku nesvedčí tzv. pasívna legitimácia podľa hmotného práva (a naopak svedčí inej osobe), t. j. ponesie následky procesného neúspechu, ktorý sa prejaví tým, že súd jeho žalobu zamietne. K námietke navrhovateľky, že bolo povinnosťou súdu prvého stupňa poučiť ju o tom, že v konaní označila nesprávneho odporcu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z ust. § 5 ods. 1 O. s. p. jednoznačne vyplýva, že poučenie súdu sa môže týkať iba procesných práv a povinností účastníkov občianskeho súdneho konania s tým, že poučovaciu povinnosť nie je možné rozširovať tak, aby prekračovala rámec poučenia o procesných právach a povinnostiach účastníkov a zasahovala do hmotného práva (teda poučenie v otázke vecnej legitimácie). Odvolací súd preto v celom rozsahu stotožňujúc sa s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. poukazuje, tento rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a s § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie nepodal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.