Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/158/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307210963 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1307210963.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 92 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti odporcovi: K. K., N.. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX F., zast.: MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o zaplatenie 14.538,94 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 33 Cb/241/2010 - 175 zo dňa 07.06.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 33 Cb/241/2010 - 175 zo dňa 07.06.2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a rozhodol o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania, k rukám právneho zástupcu odporcu vo výške 1.249,96 eur za trovy právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku., V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 11.06.2007 sa pôvodný navrhovateľ Krajský školský úrad v Bratislave domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny vo výške 438.000,-Sk (14.538,94 eur) s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ podľa zák. č. 596/2003 Z.z. v spojení so zák. č. 597/2003 Z.z. poskytol odporcovi ako zriaďovateľovi školských jedální formou zálohy štátnu dotáciu na stravovanie žiakov. Listom navrhovateľa zo dňa 21.12.2006 bola odporcovi oznámená úprava rozpočtu na rok 2006, ktorá zohľadňovala vyúčtovanie finančných prostriedkov za skutočne vydané jedlá za obdobie september až december 2006. Z toho dôvodu navrhovateľ požiadal odporcu o vrátenie sumy 438.000,- Sk, avšak bezvýsledne. Navrhovateľ urgoval vrátenie predmetnej sumy listom zo dňa 06.02.2007 ako aj listom zo dňa 10.04.2007, taktiež bezvýsledne. Listom zo dňa 12.12.2012 oznámil pôvodný navrhovateľ Krajský školský úrad v Bratislave súdu, že Krajský školský úrad v Bratislave bol na základe zák. č. 345/2012 Z. z. zrušený ku dňu 31.12.2012. V súlade s uvedeným zákonom novým účastníkom konania na strane navrhovateľa je od 01.01.2013 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd o pripustení zmeny účastníka konania nerozhodoval, nakoľko Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa stalo právnym nástupcom pôvodného navrhovateľa ex lege. Okresný súd Pezinok vo svojom odôvodnení ďalej poukázal na ustanovenie § 2 ods. 6 zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.01.2013, na § 10 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, na § 3 ods. 4 zákona č. 597/2003 Z. z., na § 1 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z. z. ako aj na § 1 ods. 2 citovaného zákona a na § 2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z., rovnako na § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona ako aj na § 6 ods. 1 a § 6 ods. 4 tohto zákona. Konajúci súd ďalej v rozhodnutí uviedol, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Súd sa v prvom rade zaoberal skutočnosťami ohľadom aktívnej vecnej legitimácie, pri skúmaní ktorej z vykonaného dokazovania zistil, že odporcovi boli v roku 2006 prostredníctvom Krajského školského úradu v Bratislave poskytované dotácie zo štátneho rozpočtu. Krajský školský úrad v Bratislave ako štátna rozpočtová organizácia v danom prípade v zmysle zákona č. 596/2003 Z.z., 597/2003 Z.z. a 278/1993 Z.z. vystupoval ako správca pohľadávky štátu, nakoľko z činnosti Krajského školského úradu v Bratislave údajná pohľadávka štátu voči odporcovi vznikla (údajná pohľadávka, nakoľko jej oprávnenosť v konaní nebola preukázaná, ani ju súd neprejednával). Účinnosťou zák. č. 345/2011 Z.z. pohľadávka štátu, ktorú mal v správe Krajský školský úrad v Bratislave (teda aj pohľadávka, ktorá je predmetom sporu) prešla do správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súd dospel k názoru, že nositeľom práva v danej veci, teda veriteľom z prípadnej pohľadávky voči odporcovi je štát a nie ústredný orgán štátnej správy (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky), ktorý je síce orgánom s vlastnou právnou subjektivitou, čo znamená, že môže v konaní vystupovať ako účastník konania, avšak v tomto prípade, nie je súčasne aj nositeľom hmotnoprávneho nároku, teda nie je oprávneným subjektom, nakoľko v zmysle zákonov č. 278/1993 Z.z., č. 596/2003Z.z., č. 597/2003 Z.z. a č. 345/2011 Z.z. je len správcom pohľadávky štátu, a preto ako navrhovateľ mala byť v konaní označená Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že oprávneným z prípadného bezdôvodného obohatenia odporcu je štát, nakoľko dotácie boli odporcovi poskytnuté síce prostredníctvom Krajského školského úradu, ale zo štátneho rozpočtu, pôvodný navrhovateľ Krajský školský úrad v Bratislave vystupoval len ako správca prípadnej pohľadávky štátu, pričom od 01.01.2013 správa tejto pohľadávky prešla na Ministerstvo vnútra SR. Veriteľom z pohľadávky voči odporcovi je teda štát (Slovenská republika), v mene ktorej v danom prípade koná Ministerstvo vnútra SR, ale ako navrhovateľ mala byť označená Slovenská republika. Súd posudzujúc aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, dospel k záveru, že v danom prípade je nositeľom aktívnej legitimácie výlučne štát - Slovenská republika a nie Ministerstvo vnútra SR, a preto žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie bez meritórneho prejednania veci ohľadom oprávnenosti pohľadávky, nakoľko navrhovateľ, Ministerstvo vnútra SR, nie je priamym účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa zásady úspechu účastníka, keď odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške, tak ako je špecifikované v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý vyjadril nesúhlas s názorom prvostupňového súdu, že nositeľom práva v danej veci, teda veriteľom v prípadnej pohľadávky voči odporcovi je štát a nie ústredný orgán štátnej správy, t. j. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd posudzujúc aktívnu legitimáciu navrhovateľa dospel k záveru, že v danom prípade je nositeľom aktívnej legitimácie výlučne štát - Slovenská republika a nie navrhovateľ, t. j. Ministerstvo vnútra SR, a preto žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie bez meritórneho prejednania veci. Odvolateľ ďalej uviedol, že Krajský školský úrad v Bratislave bol zriadený dňa 01.01.2004 v súlade s ustanovením § 21 ods. 6 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 21 ods. 3 tohto zákona, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia. Aj žalovaná suma vznikla pri plnení úloh Krajského školského úradu v rámci predmetu jeho činnosti (financovanie školského stravovania), ktoré boli vykonávané v zmysle príslušných právnych predpisov zákona č. 596/2003 Z. z., zákona č. 597/2003 Z. z.. Z uvedeného podľa názoru odvolateľa vyplýva, že sa nejedná o nárok, kde nositeľom práva je podľa právnej úpravy štát. Vo vzťahu k aktívnej, resp. pasívnej legitimácie Krajského školského úradu navrhovateľ poukázal na právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.11.2008 č. k. 25 C 142/2007 - 44 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislava zo dňa 26.05.2009 č. k. 5 Co 150/09 - 54, kde bol Krajský školský úrad účastníkom konania na strane odporcu. Z týchto rozsudkov vyplýva, že štát (Slovenská republika) a rozpočtové organizácie sú samostatné od seba odlišné subjekty právnych vzťahov. Pritom štát ako právny subjekt v zmysle ustanovenia § 21 Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vystupujú v právnych vzťahov vlastným menom. Štát ako účastník občianskoprávnych vzťahov je právnickou osobou (§ 21 OZ) odlišnou od iných právnických osôb, a teda i rozpočtových organizácií, ktoré majú spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 a 2 písm. d/ Občianskeho zákonníka, a teda byť účastníkom občianskoprávneho konania podľa ustanovenia § 19 O. s. p.. Vzhľadom na vyššie uvedené má navrhovateľ za to, že právny názor Okresného súdu Pezinok ohľadom aktívnej legitimácie Krajského školského úradu nie je právne správny. Navrhovateľ tiež poukázal na právoplatný a vykonateľný rozsudok v analogickej veci č. k. 9 C 20/2012 - 27, rovnako na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 94/02 zo dňa 25.02.2003, ako aj na metodický pokyn Ministerstva vnútra SR č. SVS-2012/028082 zo dňa 30.10.2012. Odvolateľ navrhol, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 33 Cb/241/2010 - 175 zo dňa 07.06.2013 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V doplnení odvolania zo dňa 29.07.2013 navrhovateľ žiadal, aby v prípade, ak odvolací súd nevyhovie návrhu navrhovateľa zrušiť predmetný rozsudok Okresného súdu Pezinok a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, vyslovil vo výroku svojho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie zásadného právneho významu. Pripustenie dovolania je potrebné pre posúdenie otázky, či je daná aktívna legitimácia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako rozpočtovej organizácie v prípadoch, kedy majetok, pohľadávky a záväzky pôvodne v správe miestnych úradov štátnej správy (krajské školské úrady, krajské stavebné úrady a územné vojenské správy sú v zmysle čl. I § 2 ods. 6 zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, miestne orgány štátnej správy, kde majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mali tieto úrady v správe, prešli k 31.12.2012 do správy Ministerstva vnútra SR), prešli v zmysle zákona č. 345/2012 Z. z. do správy Ministerstva vnútra SR, pričom sa jedná o prípad správy v zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (podľa uvedeného ustanovenia sa tento zákon nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním). K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že právne závery Okresného súdu Pezinok uvedené v rozsudku považuje za správne. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 11/2005, podľa ktorého štát ako spôsobilého účastníka konania nemožno zamietať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom mene. Predmetné rozhodnutie sa týkalo Ministerstva financií SR, pričom Najvyšší súd SR odlíšil postavenie Ministerstva financií SR jednak ako samostatného subjektu - nositeľa práva a povinností a jednak ako subjekt štátu (zložky štátu), konajúci v jeho mene. Ako ďalej Najvyšší súd SR uviedol, postavenie Ministerstva financií SR (v prejednávanej veci Ministerstva vnútra SR), nemožno zmiešavať, lebo len od správneho rozlíšenia v konkrétnom prípade, závisí aj správne riešenie vecnej legitimácie v prejednávanom spore. Odporca ďalej zdôraznil, že správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Odporca má za to, že v zmysle zákona č. 597/2003 v znení účinnom v čase údajného poskytnutia dotácie v spojení s nariadením vlády SR č. 2/2004 Z. z. je evidentné, že dotácie by mohli byť poskytované priamo Slovenskou republikou a priamo zo štátneho rozpočtu, pričom ide o priamu pohľadávku štátu. Z uvedeného potom vyplýva, že aktívne vecne legitimovaným subjektom môže byť v tomto prípade len štát - Slovenská republika. Odporca preto navrhol, aby rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 07.06.2013 sp. zn. 33 Cb/241/2010 bol potvrdený ako vecne správny a aby Krajský súd v Bratislave zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O. s. p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. Odvolací súd mal preukázané, že Krajský školský úrad v Bratislave vstúpil do záväzkového vzťahu s odporcom, na základe ktorého poskytol odporcovi ako zriaďovateľovi školských jedální formou zálohy štátnu dotáciu na stravovanie žiakov. V prejednávanej veci je zásadnou otázkou, kto je aktívne legitimovaný v súvislosti s pohľadávkami, ktoré z tohto záväzkového vzťahu vznikli. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 Co/94/2012 a Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 11/2005. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 342/2002 Z. z. účinnom do 30.09.2013, majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mal v správe krajský školský úrad, krajský stavebný úrad a územná vojenská správa k 31.12.2012, prechádzajú do správy Ministerstva vnútra SR. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 596/2003 Z.z. účinnom do 31.12.2012, na výkon miestnej štátnej správy v školstve sa zriaďujú krajské školské úrady. Krajské školské úrady sú rozpočtové organizácie štátu. Krajské školské úrady sú finančné vzťahy zapojené na rozpočet ministerstva, ktoré voči nim plní funkciu zriaďovateľa finančnými vzťahmi. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. účinnom do 31.12.2012, Krajský školský úrad plní úlohy v oblasti financovania škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu (zák. č. 597/2003 Z.z.). Krajský školský úrad zároveň kontroluje efektívnosť využívania finančných prostriedkov pridelených školám a školským zariadeniam. Podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zák. č. 597/2003 Z. z. účinnom v čase poskytovania dotácie, zdroje financovania neštátnych škôl, neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení, sú prostriedky zo štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 597/2003 Z.z. finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia z kapitoly ministerstva sa poskytujú ich zriaďovateľovi prostredníctvom krajského školského úradu podľa sídla zriaďovateľa. V zmysle § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve SR vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu, a to štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia. Ako je uvedené priamo v zákone, definíciu týchto organizácii vymedzuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len o rozpočtových pravidlách). Rozpočtové a príspevkové organizácie sú upravené v § 21 a nasledujúcich predmetného zákona. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré je určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe majetku štátu na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Podľa § 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b), d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. V zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ a c/ zákona o správe majetku štátu, tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním, t. j. napríklad v rámci obchodných záväzkových vzťahov v zmysle § 261 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, resp. § 488 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a taktiež sa nevzťahuje na hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis (zákon o rozpočtových pravidlách). Zákon o správe majetku štátu sa vzťahuje len na nakladanie s takým majetkom, ktorý bol štátnej príspevkovej organizácii zverený priamom štátom na výkon vlastného predmetu činnosti, či na výkon činnosti s týmto predmetom súvisiacich. V zmysle citovaných ustanovení nemožno tento zákon vzťahovať na odlišné finančné vzťahy, ktoré nevznikli priamo v súvislosti so zvereným majetku štátu do správy štátnej príspevkovej organizácie, t. j. nemožno ho aplikovať na záväzkové vzťahy, ktoré vznikli v súvislosti s predmetom činnosti rozpočtovej organizácie, pri ktorej dochádza k plneniu záväzkov alebo k hospodáreniu s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré je predmetom zákona o rozpočtových pravidlách. Podľa rozhodnutia NS SR 2 Cdo 94/2002 z pohľadávok, ktoré vznikajú v súvislosti s výkonom majetku štátu, je oprávnený priamo správca. Pohľadávkami štátu sú len také, z ktorých je štát oprávnený priamo. Podľa dovolacieho súdu, takýmito priamymi pohľadávkami sú pohľadávky štátu na daniach, poplatkoch, pokutách, a podobne. Priamymi pohľadávkami štátu sú aj pohľadávky výslovne upravené v zákone, ako napr. pohľadávka štátu na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia podľa § 456 Občianskeho zákonníka ak toho, na úkor koho sa bezdôvodné obohatenie získalo, nemožno zistiť, pohľadávka štátu voči tomu, komu bol uložený trest prepadnutia majetku podľa § 51 Trestného zákona a podobne. Aj tieto (originálne) pohľadávky štátu z dôvodov vyššie uvedených sú spravované správcom. Správca takej pohľadávky štátu, nemá k nej žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý je oprávnený pri správe pohľadávky konať. Správu takej pohľadávky vykonáva správca v mene štátu. Od uvedených priamych originálnych pohľadávok štátu treba ale podľa názoru dovolacieho súdu, odlíšiť pohľadávky, ktoré vznikajú v súvislosti s výkonom správy hmotného majetku štátu (napr. pohľadávky zo záväzkových vzťahoch, do ktorých správca vstupuje pri výkone správy), z ktorých pohľadávok je oprávnený priamo správca. Podľa rozhodnutia NS SR 2 Cdo 11/2005 pri hmotnom majetku štátu vrátane finančných prostriedkov, sú súčasťou majetku štátu aj pohľadávky a iné majetkové práva a záväzky štátu (§ 2 zákona č. 278/1993 Z. z.). V rámci správy pohľadávky štátu zákon ukladá správcovi povinnosť starať sa o to, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, aby pohľadávka štátu bola včas uplatnená na príslušných orgánoch a aby rozhodnutia týchto orgánov boli včas vykonané (§ 6 ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu). Akým spôsobom zabezpečí uskutočnenie včasného a riadneho splnenia povinností, ktoré dlžník má voči štátu, je v kompetencii samotného správcu (musí sa tak stať v medziach zákona). Pritom sa nevylučuje, že správca majetku štátu môže pri výkone správy vstúpiť do záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy s treťou osobou. V takomto prípade vznikom záväzkového vzťahu spravidla štát priamo práva a povinnosti nenadobúda. Ak preto v súvislosti s porušením takéhoto záväzkového vzťahu vznikne pohľadávka (napr. nesplnený záväzok zo zmluvy, záväzok zo zodpovednosti za škodu), ide nepochybne o pohľadávku, z ktorej je oprávnený priamo správca a nie štát. Sám správca má potom právo uplatniť takýto nárok podľa konkrétnych ustanovení súkromnoprávneho predpisu na príslušnom súde. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací dospel k záveru, že v prejednávanej veci je daná aktívna legitimácia Ministerstva vnútra SR ako navrhovateľa, a preto v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa skúmať oprávnenosť uplatnenej pohľadávky zo strany navrhovateľa a tiež rozhodnúť o náhrade trov konania (§ 224 ods. 1 a 3 O. s. p.). Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.