Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/361/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307222064 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1307222064.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, proti odporcovi: D.. F. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. X, X., o zaplatenie 92,94 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa, proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 10C/54/2011-74 zo dňa 08. februára 2013, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 92,94 € so 8,5% úrokom z omeškania od 16.6.2007 až do zaplatenia, ako aj náhradu rov konania vo výške 33,10 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal, aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 92,94 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 16.06.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania titulom úhrady nákladov spojených s núteným odťahom motorového vozidla odporcu. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 08.06.2007 navrhovateľ z C. na Č. F. V. B. odstránil motorové vozidlo odporcu M.: X. XXX B. z dôvodu, že o tom rozhodol príslušník Mestskej polície. Uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 597/2005 bol rozšírený predmet činnosti navrhovateľa o odťahovaciu službu. Podľa rozhodnutia primátora mesta Bratislava č. 11/2004 príslušníci mestskej polície rozhodujú o odťahovaní vozidiel na pozemných komunikáciách na území Bratislavy a to cesty I. až III. triedy a ich súčastí a miestnych komunikácií I. a II. triedy. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že vyššie označené vozidlo odporcu porušilo ustanovenia zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, a to tým, že stálo na zastávke MHD. Priestupok bol riešený dohovorom. Odporca si prevzal od navrhovateľa odtiahnuté motorové vozidlo spolu so zápisom o výdaji vozidla. Zároveň bol odporca vyzvaný na úhradu sumy 2.800,- Sk t.j. 92,94 € navrhovateľovi. Predmetnú pohľadávku odporca neuhradil, preto sa jej úhrady spolu s príslušenstvom domáha navrhovateľ súdnou cestou. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, ust. § 40 ods. 1, 4, § 24 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, § 135 ods. 1, 2 O.s.p., § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ je oprávneným vykonávať odťah motorových vozidiel. Vychádzajúc zo spôsobu riešenia priestupku dohovorom, uzavrel, že priestupok nebol riešený v blokovom konaní a preto v zmysle § 135 O.s.p. je súd viazaný rozhodnutím o priestupku, že priestupok bol spáchaný a kto ho spáchal. Súd prvého stupňa sa však nestotožnil s paušálnym vyčíslením náhrady nákladov spojených s výkon odťahu motorového vozidla odporcu v sume 2.800,- Sk určených na základe znaleckého posudku č. X/XXXX. Podľa súdu prvého stupňa nemožno paušálne pristupovať pri vyčíslení nákladov vynaložených na odťah motorového vozidla, ale je nevyhnutné náklady vždy vyčísliť pre konkrétny prípad. Mal za to, že konkrétne vyčíslenie nákladov je v možnostiach navrhovateľa a to zohľadnením počtu kilometrov najazdených v dôsledku potreby vykonania odťahu motorového vozidla a cien pohonných hmôt, ako aj so zohľadnením ostatných vecných nákladov. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže si odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Súdu prvého stupňa vytkol, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej neúplne zistenie skutkového stavu veci, ako aj to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa navrhovateľa napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa spôsobuje schvaľovanie protiprávneho konania a ďalšie porušovanie v budúcnosti, bez akéhokoľvek postihu. Navrhovateľ tvrdil, že súd prvého stupňa jeho návrh z dôvodu nepreukázania výšky nákladov za odtiahnutie motorového vozidla zamietol nesprávne. V dôvodoch odvolania uviedol, že hlavné mesto SR Bratislava, ako zakladateľ a jediný vlastník navrhovateľa, zriadil a výkonom poveril Dopravný podnik Bratislava, a.s. Nakoľko však hlavným predmetom činnosti Dopravného podniku Bratislava, a.s. je mestská hromadná doprava, musí byť hospodárenie strediska odťahovacej služby oddelené, takže celkové náklady strediska predstavujú súčet úhrad realizovaných odťahov v určitom časovom období. Takto je potrebné účtovať na konkrétny odťah podiel finančných nákladov, ktoré navrhovateľovi v súvislosti s vykonaným odťahom vznikli a boli vynaložené na zabezpečenie plnenia tejto verejnej služby a to nie len priame náklady, ale aj nepriame náklady a ďalšie náklady, ktoré v súhrne musia znášať porušovatelia. Jeden konkrétny odťah tak znáša podiel všetkých účelne vynaložených nákladov strediskom odťahovacej služby v pomere k počtu odtiahnutých vozidiel v kalendárnom roku. Ďalej v dôvodoch odvolania uviedol, že nakoľko vykonáva odťahy z centrálnej časti Bratislavy, kde je rozdiel kilometrových vzdialeností jednotlivých odťahov vo vzťahu k ostatným nákladom minimálny a nakoniec aj ťažko vyčísliteľný, uplatňuje si navrhovateľ paušálnu sumu za odťahy. So spôsobom určenia ceny za odťah vozidla sa pritom stotožnil aj Krajský súd v Bratislave napr. v rozsudku zo dňa 08.04.2008 sp. zn. 5Co 122/2007 alebo v rozsudku zo dňa 10.09.2012 sp. zn. 6Co 183/2012. Podľa názoru navrhovateľa ust. § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke nebráni tomu, aby si správca cesty určil paušálnu sumu za jeden odťah, ktorý je podložený znaleckým posudkom a ktorý zabezpečuje to, aby mohol prevádzkovať odťahovú službu. Záverom odvolania poukázal na to, že časť variabilných nákladov na daný odťah predstavujú náklady vynaložené na spotrebu nafty v závislosti od jej ceny v čase odťahu a vzdialenosti odťahovaného vozidla. Nakoľko však navrhovateľ vykonáva odťahy vozidiel z územia Bratislavy, najmä z jej centrálnej časti, sú rozdiely medzi týmito nákladmi minimálne, ba až zanedbateľné, vo vzťahu k ostatným vynaloženým nákladom. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a rozhodol tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Odvolanie navrhovateľa kvalifikoval ako nedôvodné, právne irelevantné, zmätočné a ako „zavádzajúce súd“, pričom s tvrdeniami v ňom uvedenými nesúhlasil. Odporca tvrdil, že predmetné motorové vozidlo netvorilo prekážku cestnej premávky. Na základe tejto skutočnosti bol spáchaný priestupok riešený povereným príslušníkom mestskej polície dohovorom, pretože v zmysle § 40 ods. 4 zákona č. 315/1996 auto nenapĺňalo ani jedno z ustanovení. Možno preto uvažovať aj o zneužití právomoci mestskej polície pri odstraňovaní vozidla, pričom z dôkaznej situácie je zrejmé, že navrhovateľ odtiahol vozidlo za účelom získania finančného prospechu. Vo svojom vyjadrení odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ vo svojom odvolaní prenáša bremeno predmetu dôkaznej situácie na platný štatút uzavretej zmluvy s prevádzkovateľom odťahovej služby, čo je k podstate sporu nedôvodné. Z konkrétnych zdôvodnení v odvolaní s ohľadom nákladov na prevádzku je viac ako zrejmé, že odťah vozidiel nie je realizovaný podľa potreby, ale ako činnosť paušálne, ktorý paušálne živí kmeňových zamestnancov súkromnej firmy . Následne poukázal na tú skutočnosť, že Najvyšší súd SR konštatoval nemožnosť prenesenia výkonu verejnej správy na podnikateľský subjekt pri odstraňovaní vozidiel tvoriacich prekážku cestnej premávky. Podľa odporcu by odťah bol „de iure“ v poriadku, keby ho vykonávala firma v 100% vlastníctve mestskej časti. Vo svojom vyjadrení odporca ďalej uviedol, že firma nesmie účtovať poplatky za odťah v paušálnej výške bez ohľadu na to, či vozidlo bolo odtiahnuté „len“ 50 metrov alebo 5 kilometrov. Odťahovka môže účtovať len náklady vynaložené na odťah. Zákon nepripúšťa dokonca ani možnosť prirátania primeraného zisku, pretože tu ide o výkon verejnej správy - nie o súkromné podnikanie. Zdôrazňoval, že žiadna paušálna platba pri nútenom odťahu nie je prípustná. V tomto prípade nejde o sankciu, ale len o náhradu nákladov vynaložených na odťah vozidla. Záverom písomného vyjadrenia odporca uviedol, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), na ktorom odvolací súd zopakoval dokazovanie, a to čítaním listinných dôkazov (§ 129 ods. 1, § 213 ods. 3 O.s.p.) : 1./ protokolom Mestskej polície o odstránení vozidla (č. l. 1, 57 spisu), 2./ zápisom o odstránení motorového vozidla (č. l. 3 spisu), 3./ zápisom o výdaji motorového vozidla (č. l. 4 spisu), 4./ výpisom z obchodného registra navrhovateľa (č. l. 17 spisu), 5./ zakladateľskou listinou navrhovateľa (č. l. 20 spisu), 6./ uznesením Mestského zastupiteľstva o rozšírení predmetu činnosti navrhovateľa (č. l. 22 spisu), 7./ rozhodnutie primátora mesta Bratislavy č. 11/2004 (č. l. 26 spisu), 8./ znaleckým posudkom č. 7/2008 (č. l. 29 spisu) a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého rozsudku. Primárne považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti odporcu, ktorý bol na odvolacie pojednávanie predvolaný riadne a včas (doručenie vykázané dňa 15.12.2014, č. l. 90 spisu), a to napriek písomnému podaniu odporcu zo dňa 26.01.2015. V písomnom podaní zo dňa 26.01.2015, doručenom odvolaciemu súdu dňa 28.01.2015, odporca požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na odvolacom pojednávaní konanom dňa 29.01.2015 z dôvodu, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje v zmysle § 115 O.s.p. sa pripraviť a zúčastniť na predmetnom konaní, čo preukázal potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 26.01.2015. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v predmetnej žiadosti odporcu neboli uvedené skutočnosti v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p. platného a účinného od 1.1.2012, podľa ktorého ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Z tohto dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že odporca svoju neprítomnosť na odvolacom pojednávaní konanom dňa 29.01.2015 riadne a včas neospravedlnil. Podľa § 4b ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách platného a účinného do 31.3.2007 miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Podľa § 3d ods. 5 písm. d/ citovaného zákona, správu pozemných komunikácii vykonávajú ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, platného a účinného do 31.03.2007, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty. Podľa § 40 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané. Podľa § 40 ods. 5 citovaného zákona, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa. Podľa § 2 písm. ab/ citovaného zákona prekážkou cestnej premávky sa rozumie všetko, čo môže ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, najmä náklad, materiál alebo iné predmety, prípadne aj vozidlo ponechané na ceste, chyby v zjazdnosti cesty. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona na účely tohto zákona je prevádzkovateľom vozidla fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená rozhodovať o použití vozidla. Podľa § 24 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona vodič nesmie zastaviť a stáť pri zastávke električky, autobusu alebo trolejbusu bez nástupného ostrovčeka v úseku, ktorý sa začína dopravnou značkou pre zastávku a končí sa vo vzdialenosti 5 m za označníkom zastávky, a tam, kde taká dopravná značka nie je, vo vzdialenosti kratšej ako 30 m pred označníkom zastávky a 5 m za ním; ak je priestor zastávky vyznačený príslušnou vodorovnou dopravnou značkou, platí tento zákaz len pre vyznačený priestor. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesenia obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecná polícia vykonáva všeobecne záväzné nariadenia obce, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu. Podľa § 3 písm. f/ zákona č. 564/1991 Zb., mestská polícia ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty za priestupky, ustanovené osobitnými predpismi a tiež za priestupky voči všeobecnosti a plynulosti cestnej premávky, spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami, objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje zákon. Podľa § 4 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, úlohy obecnej polície podľa tohto zákona plní v obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia. Podľa § 135 ods. 1 vetá posledná O.s.p., ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisu a zopakovaní dokazovania stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ - spoločnosť Dopravný podnik Bratislava, a.s., bola oprávnená na odstránenie vozidla s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. , keď uskutočnené odtiahnutie predmetného motorového vozidla spoločnosťou Dopravný podnik Bratislava, a.s., je možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená lebo zriadená (§ 40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb, o pozemných komunikáciách /cestný zákon/). V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia, rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 uviedol : „ Správca miestnej komunikácie ( § 3d ods. 5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ) pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla ). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama ( správa komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“ S vyššie uvedeným právnym názorom sa odvolací súd plne stotožňuje a uvádza, že Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako správca miestnej komunikácie je jediným zakladateľom navrhovateľa - spoločnosti Dopravný podnik, a.s. (navrhovateľ bol založený zakladacou listinou Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 23.12.1993) a uznesením Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy č. 597/2005 zo dňa 27.01.2005 bola schválená zmena stanov navrhovateľa - rozšírenie predmetu jeho činnosti okrem iného aj o odťahovaciu službu. Dopravný podnik, a.s. (navrhovateľ) ako právnická osoba založená obcou, na ktorú bola zo strany obce prenesená časť oprávnení pri správe komunikácie, spĺňa požiadavky kladené zákonom, konkrétne zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a zákonom č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, a preto je v konaní o náhradu nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s odtiahnutím predmetného motorového vozidla, aktívne legitimovaná. Odporca ako prevádzkovateľ a zároveň aj vodič motorového vozidla M.: X. XXX B. porušil ustanovenia zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, a to tým, že dňa 08.06.2007 predmetné motorové vozidlo stálo na zastávke MHD (tzn. odporca zastavil a stál na mieste, kde toto motorové vozidlo tvorilo prekážku cestnej premávky a túto bezodkladne neodstránil) na C. na Č. F. V. B.. Príslušník Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy s poukazom na cit. ust. zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, preto o odstránení predmetného motorového vozidla rozhodol oprávnene. (Priestupok bol riešený dohovorom. ). Následne navrhovateľ ako subjekt oprávnený na vykonanie odťahu vozidlo v uvedený deň bezodkladne odtiahol na stredisko odťahovacej služby navrhovateľa. V súvislosti s núteným výkonom odťahu vznikli navrhovateľovi náklady v celkovej výške 2.800,-Sk / 92,94 €/, náklady ktoré odporca navrhovateľovi neuhradil. Vychádzajúc z právnej argumentácie odvolacieho súdu je potom zrejmé, že navrhovateľ sa môže úspešne domáhať zaplatenia nákladov vzniknutých odťahom predmetného motorového vozidla, a to voči odporcovi ako zodpovednému subjektu povinnému uhradiť dané náklady odťahu. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa s poukazom na dôvody týkajúce sa nepreukázania výšky nákladov za odtiahnutie motorového vozidla, keď zastal názor, že nemožno paušálne pristupovať pri vyčíslení nákladov vynaložených na odťah motorového vozidla, ale je nevyhnutné náklady vždy vyčísliť pre každý jednotlivý konkrétny prípad. K nemožnosti aplikácie paušálneho určenia ceny za výkon núteného odstránenia vozidla, odvolací súd uvádza, že nie je v súlade s potrebami praktického života, aby sa náklady na odstránenie každého konkrétneho vozidla zisťovali individuálne. To by vo svojich dôsledkoch prakticky znamenalo, že výška týchto nákladov by sa zrejme v každom jednotlivom prípade musela zisťovať znalecky, čo by celkové náklady na odťah vozidla neprimerane zvýšilo. Tvrdenie, že náklady na odťah vozidla nemožno paušalizovať, podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Jednak navrhovateľ vykonáva odťahy z centra Bratislavy, kde je rozdiel kilometrových vzdialeností jednotlivých odťahov minimálny a jednak zo znaleckého posudku znaleckého ústavu č. 7/2008 vypracovaným na žiadosť navrhovateľa Ekonomickou univerzitou v Bratislave, centrum ďalšieho vzdelávania, Inštitút ekonomického znalectva a expertíz, za účelom vyčíslenia skutočných finančných nákladov, ktoré vznikajú navrhovateľovi v súvislosti s vykonaním jedného odtiahnutia osobného motorového vozidla, vyplýva, že náklady na naftu, resp. benzín tvoria iba malé percento z celkových priamych nákladov na odťah vozidla. Inými slovami, odvolací súd je toho názoru, že pri stanovení výšky nákladov na odťah vozidla odporcu treba vychádzať zo znaleckého posudku č. 7/2008, ktorý založil do spisu navrhovateľ. Z uvedeného znaleckého posudku odvolací súd po zopakovaní dokazovania zistil, že kalkulácia za 1 odťah pre rok 2007 predstavuje sumu 2.800,-Sk / priamy materiál a energie - 142,29Sk; priame osobné náklady 1.001,26Sk, ostatné priame náklady 806,73; prevádzková réžia 402,72Sk t.j. spolu 2.353,-Sk + DPH vo výške 447,00Sk = 2.800,- Sk / a navrhovateľom požadovaná suma 2.800,-Sk t.j. 92,94 € je teda správna. O úrokoch z omeškania odvolací súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., pričom podľa § 3 citovaného predpisu výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 16.6.2007 / prvý deň omeškania, vzhľadom na lehotu 7 dní odo dňa prevzatia motorového vozidla odporcom dňa 8.6.2007, keď tento bol vyzvaný na dobrovoľné plnenie tak ako to vyplýva zo Zápisu o výdaji motorového vozidla / je diskontná sadzba 4,25%, navrhovateľ preto má právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 %. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. , keď v danom prípade prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci , ale vec nesprávne právne posúdil. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi, ktorý podal návrh v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konanie v sume 33,10€, t.j. súdny poplatok za návrh a za odvolanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.