Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/2/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309215954 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1309215954.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s., Česká 15, Bratislava, IČO: 35 843 209, zastúpený: JUDr. Milan Šulva a.s., Legal s.r.o. advokátska kancelária, Hlučínska 1/11, 831 03 Bratislava, IČO: 36 857 688, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/223/2009-607 zo dňa 18.11.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave čiastočný rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/223/2009-607 zo dňa 18.11.2013 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa čiastočným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 767 420,83 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 12.10.2009 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že žalobou zo dňa 18.12.2009 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatil mu sumu 767 420,83 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia a sumu 118 852,11 eur titulom zmluvnej pokuty. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou č. NDS 8/2000/2006 o identifikovaní majetku, záväzkov, práv a povinností k 31.01.2005 ako podkladu pre uzatvorenie zápisnice o odovzdaní a prevzatí časti majetku zo dňa 25.01.2006, vrátane Prílohy č. 1 a Prílohy č. 2 (ďalej len Zmluva č. NDS 8/2000/2006) sa žalovaný zaviazal poskytnúť služby ekonomického a organizačného poradcu v procese identifikácie časti podniku Slovenskej správy ciest - diaľnice so sídlom Miletičova 19, Bratislava na spoločnosť s názvom Národná diaľničná spoločnosť. Úlohou žalovaného ako spracovateľa bolo identifikovanie majetku, záväzkov, práv a povinností časti podniku na základe stavu k 31.01.2005. Dodatkom č. 1 došlo k rozšíreniu predmetu činností, o. i. o identifikáciu všetkých pozemkov zastavaných diaľnicami, cestami I. triedy a rýchlostnými komunikáciami v rozsahu územnej pôsobnosti Slovenskej republiky, ktoré neboli súčasťou nepeňažného vkladu do Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. pri jej založení, ale vzhľadom na svoj charakter a postavenie majú byť predmetom ďalšieho nepeňažného vkladu do tejto spoločnosti. Doba plnenia bola dohodnutá najneskôr do 31.12.2010, pričom žalovaný bol povinný počnúc mesiacom júl 2006 vykonať identifikáciu najmenej 300 položiek mesačne za pevne stanovenú cenu 600,- Sk bez DPH za parcelu alebo diel. V priebehu rokov 2006-2008 žalovaný protokolárne odovzdal žalobcovi 33 súpisov pozemkov v členení parcela alebo diel 40 433 položiek. Po dodaní CD nosiča s požadovanými súpismi pozemkov časť 1-34 bolo zistené, že žalovaný spracoval 8 053 položiek v členení na parcely a diel. Po porovnaní a zosumarizovaní súpisov pozemkov žalobcom vyhotovených v papierovej forme s rozsahom plnení obsiahnutých na CD nosiči bolo zistené, že namiesto žalovaným fakturovaných 41 993 položiek obsiahnutých v súpisoch 1-34, z toho skutočne žalobcom uhradených 40 433 položiek za súpisy 1-33, žalovaný v súlade so Zmluvou vykonal identifikáciu len 8053 položiek, čiže zistený rozdiel v počte fakturovaných položiek v prospech žalovaného predstavoval 33 904 položiek, čo predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia vo výške 767 420,83 eur / 23 119 320,- Sk ako rozdiel medzi sumou uhradenou žalobcom za 40 433 položiek vo výške 28 869 162,- Sk vrátane DPH a sumou za 8053 položiek, ktoré boli identifikované v súlade so Zmluvou vo výške 5 749 842,- Sk vrátane DPH. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj zmluvnú pokutu vypočítanú sumou 118 852,11 eur podľa čl. IV bod 1, podľa ktorej si zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania s odovzdaním čiastkových plnení zmluvnú pokutu vo výške 0,025% za každý deň omeškania. Žalovaný vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach uviedol, že žalobca nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže právny dôvod pre peňažné plnenie získané žalovaným od žalobcu jednoznačne existuje a tým je predovšetkým Zmluva vrátane jej Dodatku č. 1, ktorá bola riadne a platne uzavretá. Spor spočíva v rozdielnom ponímaní termínu „diel“ uvedeného v Dodatku č. 1, podľa ktorého žalovanému patrí odmena 600,- Sk za parcelu alebo diel. Pojem diel v súčasnosti nie je definovaný v žiadnom právnom predpise, uvedený pojem sa spomínal v § 8 ods. 1 písm. f) Katastrálneho zákona ako časť pozemku vytvorenej geometrickým plánom, na ktorom je postavená verejnoprospešná alebo líniová stavba. Účastníci pojem „diel“ v texte zmluvy nedefinovali a zmluva ani neodkazovala na vyššie uvedené ustanovenie Katastrálneho zákona. V Dodatku č. 1 strany zadefinovali fakturačnú položku dvomi alternatívami a to v prípade, kedy parcela nebola rozdrobená na viac dielov zodpovedala jedna položka jednej parcele, avšak v prípadoch, kedy bolo na parcele viac dielov sa pod pojmom položka rozumie „jeden diel“. Čiže za jednu položku je nutné považovať aj riešenie jednej parcely (dielu) pripadajúcej na jedného spoluvlastníka, resp. jednu kúpnu zmluvu. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že pokiaľ je sporný výklad právneho úkonu, konkrétne dohody o cene v zmysle čl. III Zmluvy v znení jej Dodatku č. 1, je potrebné skúmať úmysel účastníkov pri uzatváraní Zmluvy, ktorý bol v tom čase jednoznačný, nakoľko sa zo Zmluvy bez problémov plnilo viac ako tri roky po jej uzatvorení a takisto aj účel Zmluvy. Účelom Zmluvy a Dodatku č. 1 je identifikácia majetku tak, aby bolo možné vložiť identifikované pozemky ako nepeňažný vklad do základného imania žalobcu, nejde teda o identifikáciu pozemkov tak ako je definovaná v Katastrálnom zákone. Vzájomným návrhom zo dňa 23.01.2013 si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 731 302,31 eur s príslušenstvom. Uplatnený nárok pozostával z neuhradených faktúr za vypracovanie geometrických plánov a za identifikáciu pozemkov. Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2013 súd vylúčil vzájomný návrh žalovaného na samostatné konanie. Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2013, potom, ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené, zástupkyňa žalobcu v rámci zhrnutia návrhov zobrala žalobu v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 45 424,29 eur späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť. Právny zástupca žalovaného s čiastočným späťvzatím súhlasil, avšak proti pohľadávke žalobcu na zostávajúcu časť zmluvnej pokuty vo výške 73 427,82 eur započítal pohľadávky žalovaného uplatnené vo vzájomnom návrhu. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 152 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci, ak je to však účelné môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe. V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, súd rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom len ohľadne nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, o nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd rozhodne v konečnom rozhodnutí. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného H.. X. F., V.., B. W. H.. Q. Z., B. Q., H.. X. E., H.. Y. T.Y., Q.. P. Y., H.. Q. Q., H.. X. P., Q.. P. E., X.. X. X., H.. Q. K., H.. P.U. E., X.. Q. Z., H.. Q. B., H.. U. F., vyjadreniami zástupcov zúčastnených strán a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - Zmluva č. NDS 8/2000/2006 vrátane Prílohy č. 1 a 2 (ďalej len Zmluva č. NDS 8/2000/2006), Dodatok č. 1 k Zmluve (ďalej len Dodatok č. 1), súpisy 1-34, odovzdávacie a preberacie protokolmi tak, ako sú založené v spise. Taktiež sa oboznámil s výzvou na odstránenie vád plnenia Zmluvy č. NDS 8/2000/2006 zo dňa 28.04.2008, ako aj CD nosičom, uhradené faktúry za súpisy pozemkov 1-33, jednostranný zápočet pohľadávky zo dňa 20.01.2010 adresovaný žalobcom spoločnosti AuTOY spol. s r.o., Zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky uzatvorená medzi žalovaným ako postupcom a spoločnosťou DayCom Group s.r.o. ako postupníkom, jednostranný zápočet pohľadávky zo dňa 10.11.2009 adresovaný žalobcom spoločnosti DayCom Group s.r.o., Zápisnica reg. zn. 34 102/1700/2009 z porady konanej dňa 14.10.2009 a Zápisnica reg. zn. 35 762/1700/2009 z porady konanej dňa 01.10.2009, Zápisnica reg.zn. 22 641/1700/2008 z porady konanej dňa 09.06.2008, Kúpna zmluva č. 6341/62-725/2001 zo dňa 05.04.2001, interné oznámenie žalobcu - žiadosť o zaslanie súpisov pozemkov v digitálnej forme zo dňa 29.10.2007, Vyjadrenie - stanovisko žalobcu k materiálom predkladaným na podpis - názov materiálu Zmluva o identifikovaní majetku, záväzkov, práv a povinností, Vyjadrenie - stanovisko žalobcu k materiálu Dodatok č. 1 k Zmluve, rozsudok OS BA II č.k. 42Cb 62/2010-204 zo dňa 02.11.2010, vyjadrenie žalobcu k návrhu žalovaného na riešenie uznania nároku žalobcu zo dňa 26.10.2009, výzva na zaplatenie bezdôvodného obohatenia zo dňa 02.09.2009, odpoveď žalovaného na komunikáciu vo veci úhrady pohľadávok zo dňa 12.10.2009, Interné oznámenie žalobcu zo dňa 29.05.2008 vo veci poskytnutia informácie, Interné oznámenie žalobcu zo dňa 23.05.2008 - Vyjadrenie k súpisom pozemkov a zo dňa 21.05.2008 vo veci vyjadrenia v rámci poverenia GR č. 51/1300/2008, organizačný poriadok žalobcu, Dodatok č. 1/2006, 3/2006 k organizačnému poriadku, opis pracovných činností hlavného právnika organizácie žalobcu, kópia návrhu Dodatku č. 2 k Zmluve NDS 8/2000/2006, Zápisnica o odovzdaní a prevzatí veci zahrnutých do nepeňažného vkladu NDS, Obsah znaleckého posudku vypracovaného za účelom nepeňažného vkladu do základného imania žalobcu pri jeho založení, Zmluva č. SSC 1000-5000/172/2004 o vyhotovení znaleckého posudku na určenie hodnoty nepeňažného vkladu do NDS, a.s., spolu s prílohami č. 1, 2, 3, Dodatky č. 1/2004, 2 k Zmluve č. SSC 1000-5000/172/2004, Príloha č. 1, 2 k Dodatku č. 2, Doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 16/2006, výpisy z obchodného registra ako aj s ďalšími v spise založenými dokladmi a zistil nasledovný skutkový stav veci: Medzi žalobcom ako zadávateľom a žalovaným ako spracovateľom bola dňa 25.01.2006 uzatvorená Zmluva č. NDS 8/2000/2006 ako podklad pre uzatvorenie Zápisnice o odovzdaní a prebratí časti podniku, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb ekonomického a organizačného poradcu v procese identifikácie časti podniku Slovenská správa ciest - diaľnice so sídlom Miletičova 19, Bratislava na obchodnú spoločnosť s názvom Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Úlohou spracovateľa bolo identifikovanie majetku, záväzkov, práv a povinností časti podniku na základe stavu k 31.01.2005. Dodatkom č. 1 podpísaným dňa 04.07.2006 došlo k rozšíreniu predmetu Zmluvy č. NDS 8/2000/2006 okrem iného o identifikáciu všetkých pozemkov zastavaných diaľnicami, cestami I. triedy a rýchlostnými komunikáciami v rozsahu územnej pôsobnosti Slovenskej republiky, ktoré neboli súčasťou nepeňažného vkladu do Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. pri jej založení, ale vzhľadom na svoj charakter a postavenie majú byť predmetom ďalšieho nepeňažného vkladu. V čl. II bod 1 písm. a) Dodatku č. 1 sa spracovateľ zaviazal počnúc mesiacom júl 2006 vykonať identifikáciu najmenej 300 položiek (parcela alebo diel) za každý mesiac účinnosti Dodatku. Cena prác bola určená v čl. III bod 1 Dodatku č. 1 dohodou vo výške 600,- Sk bez DPH za parcelu alebo diel ako pevne stanovená. V priebehu rokov 2006-2008 (počnúc dňom 14.09.2006 - 20.03.2008) bolo žalobcovi protokolárne na základe Odovzdávacieho a preberacieho protokolu odovzdaných celkovo 33 súpisov pozemkov vyhotovených podľa znenia protokolov v členení parcela alebo diel. Dňa 05.05.2008 bola žalovanému doručená Výzva na odstránenie vád plnenia Zmluvy č. NDS 8/2000/2006 v znení Dodatku č. 1, ktorou žalobca vyzval žalovaného na odstránenie vád v identifikácii pozemkov s tým, že predmetné súpisy nemajú náležitosti dohodnutého zmluvného plnenia a nie sú spôsobilé na vyhotovenie znaleckého posudku za účelom vloženia ďalšieho nepeňažného vkladu do NDS. V skutočnosti sú iba súpisom nehnuteľností prepísaním údajov z kúpnych zmlúv a nie sú porovnávané s aktuálnym stavom katastra nehnuteľností. Žalobca preto žiadal žalovaného o doloženie digitálneho vyhotovenia súpisov na elektronických nosičoch. Žalovaný vo svojej písomnej odpovedi zo dňa 15.08.2008 poukázal na to, že v Dodatku č. 1 bolo vykonanie identifikácie pozemkov vymedzené účelom nepeňažného vkladu identifikovaných pozemkov do majetku NDS a nie upravené požiadavkami Katastrálneho zákona. Zároveň však spolu s odpoveďou doručil žalobcovi spracované údaje na CD nosiči podľa jeho požiadaviek. H.. X. F., V.. štatutárny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že pri podpise Dodatku č. 1 nebolo zrejmé koľko pozemkov bude potrebné vysporiadať, cena vychádzala zo štandardnej cenovej kalkulácie, cena jednej položky zodpovedala reálnym nákladom, ktoré sú spojené s určitou činnosťou. Problém vznikol v rozdielnom ponímaní pojmu „diel“, vysvetlil, že pokiaľ má parcela 10 vlastníkov z toho 9 vykúpených, je potrebné zidentifikovať tých 9 vykúpených podielov, čo žalovaný považuje za 9 položiek na rozdiel od NDS, ktorý má za to, že zidentifikovaných 9/10 je jedna položka. Zo strany žalobcu bolo bez problémov prevzatých 33 súpisov, pričom samotnej fakturácii predchádzal zložitý proces schvaľovania a posudzovania vecnej a formálnej správnosti prevzatých súpisov, počas obdobia 2 rokov neboli žiadne námietky, tieto nastali až v roku 2008 po doručení posledného súpisu č. 34. Potvrdil, že na základe Odovzdávacieho a preberacieho protokolu z 09.01.2008 týkajúce sa súpisu 1-29 bolo dodané aj CD. Svedkyňa H.. Q. K., zamestnankyňa žalobcu v pozícii vedúcej odboru majetkovej prípravy uviedla, že na uzatváraní Zmluvy a Dodatku č. 1 sa ich odbor nepodieľal, súpisy boli doručované odboru stratégie, ktorý ich posúval ďalej odboru majetkovej prípravy. Na to, aby mohlo byť odkontrolované, čo je v súpisoch spracované bolo potrebné aj CD, ktoré bolo vyžiadané formou interného oznámenia z 29.10.2007 (č.l. 121) od odboru stratégie a doručené bolo v januári 2008. Ona osobne potvrdila prevzatie CD na odovzdávacom a preberacom protokole týkajúceho sa súpisov 1-29 z 09.01.2008. Nakoľko ale CD nebolo vyhotovené v podobe ako malo byť v zmysle Zmluvy, išlo vlastne len o prekopírovanie papierových súpisov na CD, požiadali o opravu údajov; opravené CD obsahujúce súpisy 1-34 bolo žalobcovi doručené v októbri 2008. Svedkyňa taktiež uviedla, že po viacerých urgenciách boli dodané súpisy aj v digitálnej forme na CD, ale len 1-29 taktiež nezoradené, v dôsledku čoho je hľadanie veľmi náročné a zdĺhavé, pretože pre vyhľadanie konkrétnych nehnuteľností je potrebné pootvárať všetky súbory (jedno katastrálne územie sa nachádza vo viacerých súpisoch). Svedkyňa H.. X. P., ktorá bola zamestnankyňou žalobcu v čase od 01.02.2004 do 30.11.2006 a následne v období od 15.01.2007 do 15.09.2008 ako vedúca odboru majetku a v medziobdobí bola zamestnaná u žalovaného ako projektový manažér, uviedla, že súpisy, ktoré im boli zasielané úsekom stratégie boli nepoužiteľné, keďže boli iba v papierovej podobe, neboli zoradené podľa nejakého kľúča, nedávali ucelený obraz o vykúpených pozemkoch, nedalo sa zistiť či nejaký pozemok je vykúpený v celosti alebo nie, išlo v podstate o prepis kúpnych zmlúv. Súpisy mali byť dodávané aj na CD, čo sa však nestalo a preto bola zaslaná žalovanému žiadosť o dodanie súpisov na CD s nejakým logickým zatriedením ako správa katastra, katastrálne územie, parcelné číslo a diel, keďže až po takomto zotriedení možno vidieť, či ide o identifikáciu v celosti alebo nie. Až na základe dodatočne vyžiadaného CD, ktoré bolo NDS doručené v októbri 2008 boli splnené zmluvné požiadavky na identifikáciu. V čase keď bola zamestnaná u žalovaného vypisovala údaje z kúpnych zmlúv do excelovských tabuliek. Svedkyňa H.. Q. Z., ktorá v rokoch 2006-2009 pracovala u žalobcu v rámci odboru majetku na finančnom úseku vo svojej výpovedi uviedla, že všetky papierové súpisy mali formu tabuľky naplnenej údajmi bez chronologického usporiadania, išlo o jednoduchý prepis kúpnych zmlúv, na základe ktorého nebolo možné identifikovať parcelu alebo diel. Až na základe vyžiadaného CD od žalovaného bolo možné presne identifikovať parcely spadajúce pod jednotlivé katastrálne územia, a bolo zistené, že zidentifikovaných bolo cca 8000 položiek v členení na parcely a diely. Svedkyňa uviedla, že rozpor medzi počtom položiek, ktoré považuje za zidentifikované žalobca a tými, ktoré má za zidentifikované žalovaný spočíva v tom, že žalovaný za položku fakturoval aj spoluvlastnícky podiel dielu. Žalobca považuje za fakturačnú položku parcelu alebo diel bez ohľadu na počet spoluvlastníkov. Svedkyňa ako vyštudovaný geodet definovala „diel“ ako časť parcely, ktorá má svoju výmeru a je reálne oddeliteľná, t.j. možno ju identifikovať. Každému dielu prislúcha parcelné číslo. V minulosti napr. pri líniových stavbách ako sú diaľnice sa diely postupne vykupovali a až po vykúpení posledného dielu boli zapísané do katastra nehnuteľností ako jedna parcela. „Parcela“ je pozemok, ktorý je geometricky a polohovo určený, má tvar a výmeru, je zobrazený na katastrálnej alebo inej mape a má parcelné číslo. Môže sa skladať z viacerých dielov. Podiel je miera, ktorou sa podielnici zúčastňujú na právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich spoluvlastníctva k danej veci, nie je to reálne oddeliteľná časť a nemôže byť predmetom identifikácie. Identifikácia znamenala tak zadefinovať pozemok a diel, aby sa dali vložiť do majetku spoločnosti a aby mala NDS informáciu koľko vlastní pozemkov a v akom spoluvlastníckom podiely. Svedkyňa B. Q. pracovala v čase dodávania súpisov na geodetickom oddelení. Vypovedala, že so súpismi v papierovej forme sa pracovať nedalo, bolo potrebné ich zoradenie na CD nosiči tak, aby sa dali identifikovať diely a následne z tých dielov novo vytvorené parcely v geometrickom pláne, aby bolo možné zistiť akú časť novo vytvorenej parcely má už žalobca vykúpenú. Geometrický plán na diely sa robil do roku 2005 kým existoval register líniových stavieb, po tomto období sa geometrické plány mohli robiť tak, že každý odčlenený diel mohol mať svoje parcelné číslo v stave CKN, čo zjednodušilo výkup líniových stavieb. Na nesprávnosť fakturácie sa prišlo až potom, ako boli doručené súpisy na CD nosiči, bolo zistené, že žalovaný v rozpore s Dodatkom č. 1 fakturoval za jednotlivé spoluvlastnícke podiely, hoci fakturácia mala byť za diel alebo parcelu, pričom diely tvorili novovytvorenú parcelu. Svedok H.. Y. T., zamestnanec žalobcu, uviedol, že z papierových súpisov sa nedal zistiť rozpor fakturácie so zmluvnými podmienkami, až následne po obdŕžaní CD, ktoré obsahovalo súpisy 1-34 bolo zistené, že správne malo byť fakturovaných len 8053 položiek a nie 41993 položiek ako to urobil žalovaný. Žalovaný fakturoval aj za spoluvlastnícky podiel, hoci v zmysle Dodatku č. 1 mal fakturovať za parcelu alebo diel. Súpis v papierovej podobe predstavoval len opis údajov z kúpnych zmlúv bez akéhokoľvek chronologického usporiadania. Svedok Q.. P. Y., ktorý bol v rozhodujúcom období zamestnancom žalovaného vo funkcii projektového manažéra, uviedol, že spočiatku sa spolu s písomným vyhotovením súpisov údaje na CD nespracovávali, takáto požiadavka prišla od žalobcu až neskôr a to v čase, keď už bolo vyhotovených cca 10-20 súpisov. Dodatok č. 1 nečítal, akékoľvek usmernenia ohľadne výkonu prác dostával od H.. F.. Súčinnosť žalobcu pri identifikácii pozemkov spočívala v dodávaní materiálov ako boli geometrické plány, kúpne zmluvy, pôvodné listy vlastníctva, rozhodnutia o vyvlastnení. Následne bolo potrebné poskytnuté materiály prečítať, naskenovať, všetky položky vypísať do tabuliek. Odhadom 30-50 minút bol časový rozsah prác v súvislosti s jednou fakturovanou položkou, t.j. podielu v rámci vykupovaného dielu. Ak by sa všetky spoluvlastnícke podiely v rámci jedného dielu fakturovali ako jedna položka sumou 600,- Sk nebola by tým zaplatená cena práce. Na vypracovávaní súpisov, či už v písomnej alebo elektronickej podobe sa podieľal on sám. Svedok H.. Q. B., zamestnanec žalovaného v rozhodujúcom období, vypovedal, že v rámci identifikácie pozemkov v zmysle Dodatku č. 1 bolo potrebné zabezpečiť zmluvy, ktoré sa následne oskenovali a zoradili do tabuliek, boli rozdelené na diely a parcely, porovnávali sa s nepeňažným vkladom, ktorý už bol vložený do NDS, aby nevznikla duplicita, zatrieďovali sa podľa diaľničných ťahov a úsekov a následne sa robili sumáre, či je pozemok vykúpený v celosti alebo v nejakom pomere. Uviedol, že pozemky, ktoré neboli vykúpené v celosti nemohli byť zapísané na list vlastníctva, ale mohli byť predmetom identifikácie podľa Dodatku č. 1. Na zidentifikovanie položky súpisu voči konkrétnemu spoluvlastníkovi bol potrebný časový rozsah cca 30 minút. Na identifikácii pozemkov sa okrem neho podieľali ešte cca ďalší 4 zamestnanci žalovaného. Potvrdil, že okrem písomných súpisov sa vyhotovovali aj súpisy na CD nosiči, na požiadanie žalobcu sa CD prerábali. Svedok H.. P. E., potvrdil, že podpisoval Zmluvu č. NDS 8/2000/2006 ako vtedajší generálny riaditeľ žalobcu spolu s H.. E. ako ďalším členom predstavenstva. Na príprave Zmluvy neparticipoval, ale bol informovaný o jej najdôležitejších aspektoch. K Zmluve bol podpísaný aj Dodatok č. 1, avšak k dohode o cene sa vyjadriť nevedel, uviedol, že plnenia na základe Zmluvy nepreberal. Pokiaľ ide o dohodu o cene, súhlasu H.. I. ako vedúcej oddelenia cien predchádzalo vypracovanie cenovej kalkulácie jej odborom. H.. I. dňa 29.05.2008 v Internom oznámení vo veci Poskytnutia informácie uviedla, že Dodatok č. 1 bol odborom cien odsúhlasený, jednotková cena 600,- Sk bola odsúhlasená dohodou v zmysle zákona 18/1996 o cenách a jeho vykonávacej vyhlášky 87/1996. Vychádzajúc z predmetu a definície spracovateľa - znalca možno usudzovať, že pri dohode o cene sa vychádzalo z platnej legislatívy. Svedkyňa X.. Q. Z.Á., ktorá bola v roku 2006 zamestnaná ako právnik na právnom odbore, vypovedala, že právny odbor podliehal priamo Ing. E. ako riaditeľovi úseku stratégie. Zmluva č. NDS 8/2000/2006 ako aj Dodatok č. 1 k nej boli jednoznačne pripravované žalobcom, Zmluvu č. NDS 8/2000/2006 pripravovala X.. X. a Dodatok č. 1 Q.. E.. Dodatok č. 1 bol po podpise na NDS odnesený do zahraničia jednému z predstaviteľov žalovaného. Vo všeobecnosti to prebiehalo tak, že žalovaný na základe ústnych rokovaní predložili určitý triviálny návrh právneho úkonu, ktorý právny odbor žalobcu prepracoval do bežnej formy a následne dal na pripomienkovanie do tzv. kolečka jednotlivým úsekom, ktorých zástupcovia sa vyjadrovali na tzv. košielke. Potom ako jej bola prečítaná výpoveď X.. X. U. Q.. Z. uviedla, že X.. X. dostala príkazom od H.. E. Zmluvu č. NDS 8/2000/2006 vypracovať a pokiaľ ide o vypracovanie Dodatku č. 1 ona sama dávala Q.. E. vzor, ako by mal takýto dodatok vyzerať. V prípade Dodatku č. 1 nešlo o vážny dokument, len o pokračovanie v už uzatvorenej Zmluve č. NDS 8/2000/2006 a preto mohol byť daný na vypracovanie Q.. E., ktorá v tom čase bola zamestnankyňou žalobcu cca 4 dni, predtým tam pôsobila len ako brigádnička. Uviedla, že H.. F. bol oprávnený fakturovať za spoluvlastnícke podiely v rámci dielov, keďže takto zneli ustanovenia Zmluvy č. NDS 8/2000/2006 a Dodatku č. 1. Svedkyňa X.. X. X.S., ktorá v roku 2006 pracovala ako odborný právnik na právnom odbore u žalobcu, vypovedala, že pokiaľ ide o návrh Zmluvy č. NDS 8/2000/2006 tento žalobca nevypracoval, keďže jej bol daný na pripomienkovanie, pripomienky neboli závažné, mali iba formálny charakter. V tom čase boli na právnom odbore iba dvaja právnici, ona a X.. Q. Z., ich priamym nadriadeným bol H.. E.. X.. Z. zrejme Zmluvu č. NDS 8/2000/2006 nevypracovala, keby tak urobila, nebola by Zmluva č. NDS 8/2000/2006 daná na pripomienkovanie jej ako ďalšiemu právnikovi. Návrh Zmluvy č. NDS 8/2000/2006 na pripomienkovanie obdržala priamo od H.. E.. Predkladateľom návrhu Zmluvy č. NDS 8/2000/2006 bol podľa poznámky „2000“ na tzv. košieľke úsek stratégie žalobcu a H.. F.. Svedkyňa Q.. P. E.Á. uviedla, že Dodatok č. 1 dostala na pripomienkovania od svojho nadriadeného H.. E. dňa 03.07.2006. Ona bola zamestnankyňou žalobcu od 01.07.2006 so zaradením ako právnik na právnom odbore. Okrem nej tam v tom čase pôsobili ďalší dvaja právnici X.. X. a X.. Z., každý z nich mal svoju vlastnú agendu. Uviedla, že zrejme Dodatok č. 1 nebol vypracovaný žalobcom, ak by Dodatok č. 1 vypracoval niektorý iný právnik na právnom odbore, ďalej by materiál posudzoval, nedostala by ho ona na pripomienkovanie. Pripomienky boli iba formálneho charakteru, ktoré boli zapracované do znenia Dodatku č. 1 a šofér pána F. následne Dodatok so zapracovanými pripomienkami odniesol H.. F. do zahraničia na podpis. Potvrdila, že údaje na tzv. košieľke vypísala ona, ako predkladateľa uviedla „2004“, čo je právny odbor, keďže nevedela koho tam má napísať, lebo návrh Dodatku č. 1 dostala priamo od H.. E.. Q.. P. E. v Internom oznámení zo dňa 23.05.2008 Ing. Q. S., vedúcemu odboru auditu a kontroly, oznámila, že v čase podpisu Zmluvy č. NDS 8/2000/2006 nebola zamestnancom žalobcu a teda nevie kto bol jej tvorcom, Dodatok č. 1 posudzovala po právnej stránke ona na základe pokynu priameho nadriadeného H.. E., ktorý jej ho zároveň predložil na pripomienkovanie. Svedok H.. X. E., ktorý bol v čase od 01.02.2005 do 15.12.2006 riaditeľom úseku stratégie žalobcu a člen predstavenstva, uviedol, že pred pojednávaním bol stručne oboznámený H.. F.R. čoho sa pojednávanie týka. Vypovedal, že ako člen predstavenstva podpisoval Dodatok č. 1 k Zmluve č. NDS 8/2000/2006, ktorú mal v referáte. Osobne preberal prvých 5 súpisov pozemkov a to v elektronickej ako aj papierovej podobe. Nie je geodet a nemá príslušné vzdelanie na posúdenie správnosti plnenia a preto potom, čo žalovaný priniesol plnenie v elektronickej a papierovej podobe, materiál bol daný do tzv. schvaľovacej košieľky s nadefinovanými útvarmi, ktoré sa mali k plneniu vyjadriť. On osobne odkontroloval, či sa vyjadrili všetky útvary, odkonzultoval prípadné pripomienky a až následne podpísal preberací a odovzdávací protokol potom čo odkontroloval, či súhlasí počet strán a počet položiek v jednotlivých súpisoch. Podpisom odovzdávacieho a preberacieho protokolu deklaroval, že bol odovzdaný písomný súpis spolu s CD nosičom. Stalo sa, že vedúca majetkovo-právneho odboru pani K. mu oznámila, že plnenie bolo odovzdané aj v elektronickej podobe, avšak CD zostalo u nej na odbore s tým, že s ním ďalej pracujú a preto mu nebolo fyzicky odovzdané. Návrh ceny plnenia predložil H.. F., návrh bol odsúhlasený cenovým odborom. V Dodatku č. 1 bolo jasne zadefinované, že fakturácia sa týka parcely alebo dielu, pričom diel sa vzťahuje k spoluvlastníkovi. Svedkyňa H.. U. F.Y., ktorá v rokoch 2006-2008 pôsobila u žalobcu ako hlavný odborný zamestnanec pre majetkovo-právne vzťahy, uviedla, že ich oddelenie sa nezúčastňovalo na tvorbe Zmluvy č. NDS 8/2000/2006 a ani na preberaní plnení, oddelenie poskytovalo žalovanému súčinnosť a dávalo mu k dispozícii kúpne zmluvy a ďalšie materiály, z ktorých žalovaný vychádzal pri inventarizácii majetku. Nevedela sa vyjadriť, čo malo byť predmetom plnenia, avšak na položené otázky vypovedala, že žalobca potreboval mať parcelu vysporiadanú v celosti, aby bolo možné urobiť zápis na list vlastníctva. Žalobca vykupoval pozemky aj po spoluvlastníckych podieloch práve v snahe vysporiadať pozemky v celosti. Podľa čl. I bod 4 Zmluvy č. NDS 8/2000/2006 sa žalovaný ako spracovateľ zaviazal odovzdať zadávateľovi 3 originály výtlačkov súpisu spolu s digitálnym vyhotovením súpisov na elektronických nosičoch. Svedkyňa H.. Q. Q.R., ktorá pôsobí ako daňový poradca, uviedla, že súčasná právna úprava hovorí o vzniku daňovej povinnosti a to v prípade dodania tovaru a služby, pričom režim bezdôvodného obohatenia nepodlieha zdaneniu DPH. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojich vyjadreniach uvádzal, že identifikácia pozemkov podľa spoluvlastníckych podielov je racionálna, zmysluplná a významná pre žalobcu a zmluvné strany mali skutočnú vôľu ohodnotiť fakturačnú položku zo zmluvy aj podľa spoluvlastníckych podielov, keďže sú samostatne schopné nepeňažného vkladu do základného imania žalobcu, ako aj vkladu do katastra nehnuteľností a preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že pre neho nemá právny význam identifikácia podielov, ak nie je identifikovaná parcela/ diel ako celok. Na preukázanie uvedeného tvrdenia poukázal na návrh Dodatku č. 2, v ktorom bol ako samostatná fakturačná položka uvedený okrem pozemku a dielu aj podiel, čím by bol odstránený gramaticko- formálny nedostatok znenia Dodatku č. 1. Vedomosť zmluvných strán pri uzatváraní Zmluvy a Dodatku č. 1 o tom, že ako nepeňažný vklad do základného imania žalobcu možno vkladať aj spoluvlastnícke podiely k pozemkom vyplýva aj zo Zmluvy č. SSC:1000-5000/172/2004 o vyhotovení znaleckého posudku na určenie hodnoty nepeňažného vkladu do NDS, z Dodatku č. 1 a 2 k vyššie uvedenej zmluve ako aj z Prílohy č. 2 k Dodatku č. 2 k vyššie uvedenej Zmluve, v ktorej pri fakturačnej položke bolo uvedené iba „pozemky“, napriek tomu sa v praxi pozemky identifikovali aj podľa spoluvlastníckych podielov, takto sa preberali súpisy a takto sa aj fakturovali aj platili zo strany NDS. To, že pod pojmom „diel“ ako fakturačnú položku je možné rozumieť aj „spoluvlastnícky podiel“ vyplýva z praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, z vedomostí zmluvných strán, že ako nepeňažný vklad do základného imania možno vkladať aj spoluvlastnícke podiely k pozemkom, ďalej z akceptácií plnení žalovaného počas obdobia 3 rokov, kde bol súpis a fakturácia položiek podľa spoluvlastníckych podielov, čo je podložené potvrdenými preberacími protokolmi a ako aj z absencie akýchkoľvek reklamácií takýchto plnení. Z návrhu Dodatku č. 2 k Zmluve č. NDS 8/2000/2006 súd zistil, že v čl. III ods. 1 bola navrhovaná fakturácia vo výške 11,60 eur za parcela, diel, podiel. Dodatok č. 2 zmluvnými stranami podpísaný nebol. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že účastníci konania uzatvorili Zmluvu č. NDS 8/2000/2006 spolu s Dodatkom č. 1 k nej, ktorej predmetom bolo identifikovanie pozemkov zastavaných diaľnicami, cestami I. triedy a rýchlostnými komunikáciami, ktoré neboli súčasťou nepeňažného vkladu do majetku žalobcu pri jeho založení, ale vzhľadom na svoj charakter a právne postavenie majú byť predmetom ďalšieho nepeňažného vkladu do NDS, a.s. a preto bolo potrebné dodatočne tieto pozemky identifikovať a následne vysporiadať do vlastníctva žalobcu. Cena prác bola dohodnutá v čl. III bod 1 Dodatku č. 1 dohodou zmluvných strán vo výške 600,- Sk bez DPH za parcelu alebo diel ako pevne stanovená. Súd vykonával dokazovanie za účelom zistenia prejavu vôle zmluvných strán pri uzatváraní Dodatku č. 1 vo vzťahu k dohodnutej cene, k otázke ktorá zo zmluvných strán vypracovala návrh Zmluvy a Dodatku č. 1, resp. kto navrhol výšku odmeny, tak ako bola uvedená v Dodatku č. 1. X.. Z. vo svojej svedeckej výpovedi tvrdila, že návrh Zmluvy č. NDS 8/2000/2006 vypracovala X.. X. a návrh Dodatku č. 1 Q.. E., avšak z výpovedí svedkýň X.. X. X. a Q.. P. E. bolo zistené, že návrh Zmluvy č. NDS 8/2000/2006 nebol vypracovaný žalobcom, vyplýva to z toho, že bol daný X.. X. na pripomienkovanie. Rovnako ani Dodatok č. 1 nebol vypracovaný žalobcom, keďže aj tento materiál bol daný Q.. E., právničke žalobcu, na pripomienkovanie, obidve menované svedkyne uviedli, že návrhy tak Zmluvy č. NDS 8/2000/2006 ako aj Dodatku č. 1 nevypracovali, ale obdržali od priameho nadriadeného H.. E. na pripomienkovanie, pripomienky boli len formálneho charakteru. Ich výpovede boli teda v priamom rozpore s výpoveďou X.. Z., ktorú súd preto posúdil ako neviery hodnú. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 266 ods. 1, 2, 3 a 4 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník má interpretačné pravidlá pre prejav vôle uvedené v § 266, ktoré sú hierarchicky usporiadané. Výklad právnych úkonov podľa tohto ustanovenia Obchodného zákonníka je však potrebný len v prípade, keď prejav vôle konajúcej osoby nie je celkom zrozumiteľný alebo určitý takže pripúšťa rôzny výklad. V prípade, ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je potrebné vykonávať dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 66/2002). V prejednávanej veci bolo potrebné predovšetkým dospieť k výkladu pojmu „diel“. Tento pojem v súčasnosti nemá zákonnú definíciu, keď bol s účinnosťou od 01.09.2010 vypustený z katastrálneho zákona. Súd bol toho názoru, že zmluvné strany, predovšetkým žalovaný, ako subjekt, ktorý sa zaoberá identifikáciu nehnuteľného majetku, v čase uzatvárania Dodatku č. 1 si museli byť vedomé rozdielu medzi pojmami „podiel“ a „diel“. Súd prvého stupňa zdôraznil, že fakturačná položka „diel“ bol vyjadrený v písomnej podobe tak zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom, že nevzbudzoval pochybnosť o vôli a úmysle konajúcich strán; pokiaľ by strany mali úmysel považovať za fakturačnú jednotku aj spoluvlastnícky podiel, takúto skutočnosť by zrozumiteľne vyjadrili v Dodatku č. 1. V tejto súvislosti súd poukazuje na nepodpísaný návrh Dodatku č. 2, kde ako fakturačná položka bola popri parcele, dielu uvedený aj podiel, pokiaľ by zmluvné strany mali za to, že pojem „diel“ je totožný s pojmom „podiel“, tak, ako to žalovaný prezentoval v prejednávanej veci, neuviedli by uvedené položky popri sebe, ale položka „diel“ by bola nahradená pojmom „podiel“. Preto sa súd nestotožnil s názorom žalovaného, že Dodatkom č. 2 mal byť odstránený gramaticko-formálny nedostatok Dodatku č. 1. V tejto súvislosti sa javí súdu ako právne irelevantné, či bola pre žalobcu zmysluplná a významná aj identifikácia pozemkov podľa spoluvlastníckych podielov, keďže z gramatického znenia Dodatku č. 1 je jednoznačné, že fakturačnou položkou mal byť diel a nie spoluvlastnícky podiel. Taktiež z následného správania strán, t.j. z akceptácie plnení žalovaného žalobcom, ktorý preberal na základe preberacích protokolov súpisy, nemožno v žiadnom prípade vyvodiť súhlas žalobcu s výkladom pojmu „diel“ tak, že tento v sebe zahŕňa aj možnosť fakturácie za spoluvlastnícky podiel. V zmysle zmluvy mali byť spolu s papierovým vyhotovením súpisov odovzdávané aj CD, avšak v konaní bolo preukázané, že prvé CD bolo odovzdané až 09.01.2008 spolu so súpisom 1-29 a to na základe vyžiadania žalobcu, o čom svedčí interné oznámenie Ing. Nekolovej zo dňa 29.10.2007 adresované riaditeľovi úseku stratégie, ktorým žiadala o zabezpečenie súpisov pozemkov aj v digitálnej forme. Údaje na CD však boli len súpisom kúpnych zmlúv bez logického usporiadania a preto žalovaný až na základe Výzvy na odstránenie vád plnenia Zmluvy č. NDS 8/2000/2006 zo dňa 28.04.2008 doručil dňa 15.07.2008 žalobcovi CD nosič s požadovanými súpismi pozemkov 1-34. Až na základe takto opraveného CD bolo zistené, že žalovaný reálne a v súlade so Zmluvou č. NDS 8/2000/2006 zidentifikoval len 8 053 položiek. Čiže až po doručení opraveného CD bolo možné zistiť, či žalovaný poskytoval plnenia v súlade so Zmluvou č. NDS 8/2000/2006 alebo nie a po zistení, že žalovaný fakturoval v rozpore s Dodatkom č. 1 aj za zidentifikovanie spoluvlastníckeho podielu bolo možné pristúpiť k reklamácii poskytnutého plnenia. Je nepochybné, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže získal majetkový prospech na základe plnenia žalobcu bez právneho dôvodu. Výška majetkového prospechu predstavuje rozdiel vo výške 23 119 320,- Sk / 767 420,83 eur medzi sumou uhradenou žalobcom za 40 433 položiek vo výške 28 869 162,- Sk / 958 280,62 eur a sumou za 8 053 položiek, ktoré boli identifikované žalovaným v súlade so Zmluvou č. NDS 8/2000/2006 vo výške 5 749 842,- Sk / 190 859,79 eur. Pokiaľ ide o započítanie uplatňovaného nároku jednostranným právnym úkonom voči pohľadávke žalovaného a to konkrétne: 1. Žalovaný dňa 12.08.2009 uzavrel so spoločnosťou DayCom Group, s.r.o., IČO: 44 474 773 Zmluvu o odplatnom odstúpení pohľadávky, predmetom ktorej bola pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške 444 223,95 eur a žalobca si tú istú sumu započítal listom zo dňa 10.11.2009 voči spoločnosti DayCom Group. 2. Žalobca si započítal pohľadávku žalovaného, ktorú tento postúpil na spoločnosť AuToy, spol. s r.o., IČO: 36 320 927 vo výške 282 004,15 eur. Zápočet vykonal žalobca listom zo dňa 20.01.2010. V oboch prípadoch predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalovaným ako postupcom a spoločnosťami DayCom Group s.r.o. a AuToy s.r.o. ako postupníkmi bol nárok žalovaného na zaplatenie sumy za identifikáciu tých položiek, ktoré mu neboli žalobcom zaplatené, keďže žalovaný spolu fakturoval 41 993 položiek a žalobcom bolo uhradených len 40 433 položiek. Žalobca uviedol, že bol nútený pristúpiť k započítaniu, keďže žalovaný začal predávať svoje pohľadávky vyplývajúce z neuhradených faktúr. Z konania, ktoré prebehlo na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 42Cb 62/2010 súd zistil, že jednostranný zápočet žalobcu voči spoločnosti DayCom Group bol vyhodnotený konajúcim súdom ako neplatný, nakoľko nedošlo k započítaniu bez zbytočného odkladu, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 526 Občianskeho zákonníka. Rozsudok sa síce netýkal celého objemu žalobcom započítaných pohľadávok, avšak dôvod neplatnosti platí pre všetky postúpené pohľadávky rovnako. Navyše súd prvého stupňa v prebiehajúcom konaní rozhodol, že žalovaný má nárok iba na fakturáciu za identifikáciu parcely alebo dielu a nie na identifikáciu za spoluvlastnícky podiel a preto je zrejmé, že žalovanému nevznikol nárok na fakturáciu v takom rozsahu, v akom skutočne fakturoval a preto je sporné, či žalovaný má pohľadávky v takom rozsahu, v akom ich postúpil na spoločnosti DayCom Group a AuToy. Vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že fakturačnou jednotkou nie je spoluvlastnícky podiel a navyše ani z následného správania zmluvných strán nemožno vyvodiť súhlas, resp. zhodný prejav vôle týkajúci sa fakturácie za spoluvlastnícky podiel, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie v sume 767.420,83 eur, ako rozdielu medzi sumou uhradenou žalobcom bez právneho dôvodu a sumou, na ktorú žalovanému vznikol nárok. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci, vzhľadom k tej skutočnosti, že v danom prípade bolo rozhodnuté iba čiastočným rozsudkom. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný s poukazom na ust. § 205 ods. 2, písm. b), c), d) a f) O.s.p. Mal za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil ustanovenia Zmluvy a Dodatku č. 1, nesprávne zistil skutočnú vôľu zmluvných strán pri uzatváraní a plnení Zmluvy a Dodatku č. 1. a nevzal do úvahy účel Zmluvy, skutočné správanie zmluvných strán a prax zaužívanú medzi stranami. Súd aplikoval prílišný formalizmus a dôraz na gramatický výklad právnych úkonov bez toho, aby z predložených dôkazov identifikoval, či bolo správanie zmluvných strán v súlade s účelom zmluvy a ich skutočnou vôľou. Poukázal na judikát NSSR 3Obdo 16/2002, a zdôraznil, že výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné jednanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli a ich správanie po uzavretí zmluvy. Mal za to, že súd nesprávne interpretoval výpovede svedkov, ako sú zaznamenané v zápisniciach z pojednávaní, prisúdil ich výpovediam iný význam, než aký je zachytený v zápisniciach z pojednávaní a na základe týchto nesprávnych interpretácií dospel k nesprávnym záverom rozhodujúcim pre rozsudok a taktiež podľa jeho názoru dospel k nesprávnym záverom ohľadom údajnej nevierohodnosti niektorých svedkov. Poukázal na to, že neexistuje bezdôvodné obohatenie vzhľadom na ust. § 451 ods. 2 Obč. zák., keďže bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný a) plnením bez právneho dôvodu, b) plnením z neplatného právneho úkonu c) plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d) majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Mal za to, že právny dôvod pre akékoľvek peňažné plnenie získané žalovaným od žalobcu jednoznačne existoval, pretože všetky peňažné plnenia získal žalovaný od žalobcu a) na základe platného právneho dôvodu, ktorým je Zmluva vrátane jej Dodatku č.1, ktorá bola riadne a platne uzavretá, má všetky náležitosti platného právneho úkonu a jej platnosť nikdy nebola spochybnená, b) postupom podľa Zmluvy a Dodatku č. 1 , na základe riadne dodaných, riadne prevzatých a riadne odfakturovaných služieb podľa Zmluvy. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súd mal svoje rozhodnutie založiť len na skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázané s vysokou mierou pravdepodobnosti, takmer až na hranici istoty, pričom v doterajšom konaní boli tvrdenia a dôkazy žalobcu uvedené na podporu jeho žalovaného nároku výrazne spochybnené dôkazmi predkladanými žalovaným a tvrdenia žalobcu nie sú ani zďaleka preukázané s pravdepodobnosťou takmer až na hranici istoty. Uviedol, že vo svojich stanoviskách žalobca popísal definíciu „dielu“ podľa katastrálneho zákona a vysvetľoval rozdiel medzi takto definovaným „dielom“ a „spoluvlastníckym podielom“ ako inštitútom upraveným v Občianskom zákonníku. Podľa interného oznámenia žalobcu zo dňa 21.5.2008, a ktoré je založené do spisu, a ktorého autorom je X.. Q. Z., v danom čase zamestnankyňa právneho odboru žalobcu (ktorá v súdnom konaní vystupovala ako svedok a je spomínaná aj v iných častiach tohto odvolania), pokiaľ ide o pozemky popísané v predchádzajúcom odseku vyššie (tj. pozemky, na identifikáciu ktorých bol uzavretý Dodatok č. 1 so žalovaným), išlo skôr o „vyhľadávanie“ uvedených pozemkov - v Zmluve nesprávne označené ako „identifikácia“ a tým pádom išlo o mätúce ustanovenie, že by malo isť o úkony (výsledok práce), ktorým sa rozumie identifikácia v zmysle katastrálneho zákona. Podľa tohto oznámenia sa vyhľadávanie takýchto pozemkov mohlo vykonať iba na základe spisovania údajov z kúpnych zmlúv. Je zrejmé, že v priebehu súdneho konania bolo sporné, či bol žalovaný v zmysle Dodatku č. 1 oprávnený fakturovať jednu položku podľa dielu, ktorým sa môže rozumieť aj príslušný samostatne do katastra - zavkladovateľný spoluvlastnícky podiel na danom pozemku alebo podľa dielu v zmysle definície podľa katastrálneho zákona. Zdôraznil, že v priebehu súdneho konania žalovaným prezentované, a to tak v jeho písomných stanoviskách, ako aj na pojednávaniach, nie je možné interpretovať príslušné vyššie citované ustanovenie článku III, bod 1 Dodatku č. 1 aplikáciou iba čisto formálneho a gramatického výkladu s odkazom na definíciu pojmu „diel“ v katastrálnom zákone, pretože neexistuje dôvod na to, aby sa pojem „diel“ použitý v Zmluve stotožňoval s definíciou „dielu“ podľa katastrálneho zákona a z jeho pohľadu dohodnutého a zaužívaného spôsobu fakturácie medzi žalobcom a žalovaným je úplne irelevantné, ako je pojem „diel“ definovaný v katastrálnom zákone a aký je, a či vôbec je rozdiel medzi pojmom „diel“ a pojmom „spoluvlastnícky podiel.“ Z ustanovení Zmluvy a Dodatku č. 1 vyplýva, že účelom Zmluvy a Dodatku č. 1 je identifikovať majetok za účelom prípravy podkladov pre zápisnicu o odovzdaní a prevzatí časti podniku podľa príslušných tam uvedených zákonných ustanovení, pričom sa jedná o veci, ktoré majú tvoriť nepeňažný vklad do základného imania žalobcu. Účelom je teda identifikovať majetok tak, aby bolo možné vložiť identifikované pozemky ako nepeňažný vklad do základného imania žalobcu. V Zmluve a Dodatku č. 1 teda nejde o identifikáciu pozemkov, ako je definovaná v katastrálnom zákone. Vzhľadom na vyššie uvedené teda neexistuje žiadny dôvod, prečo by mali byť pojmy „diel“ a „identifikácia pozemkov“ uvedené v Zmluve a Dodatku č. 1 vykladané podľa katastrálneho zákona. V zmysle vyššie uvedeného si zmluvné strany museli byť pri uzatváraní Zmluvy a Dodatku č. 1 vedomé, že sa v súlade s účelom zmluvy môžu identifikovať a ako nepeňažný vklad do základného imania vkladať aj spoluvlastnícke podiely k pozemkom, t.j. pre takýto vklad nie je nutné súčasné vysporiadanie celej parcely, pričom z vykonaného dokazovania je zjavné, že identifikácia pozemkov podľa spoluvlastníckych podielov nie je o nič menej náročná ako identifikácia parciel, ak by jednej parcele zodpovedal jeden spoluvlastnícky podiel. Zmluva a Dodatok č. 1 boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka, preto sa na vzťahy zmluvných strán aplikujú pravidlá o výklade právnych úkonov uvedené v § 266 Obch. zák. Vzhľadom na spornosť pojmu „diel“ versus „podiel“ ako fakturačná položka a spor o ich výklade medzi zmluvnými stranami bolo teda nutné pre výklad tejto otázky aplikovať kritéria účelu Zmluvy, cieľa, úmyslu strán, skutočnej vôle strán, praxe medzi stranami a správania strán pri rokovaniach, uzatváraní a plnení Zmluvy, Dodatku č. 1. V priebehu súdneho konania bolo v zmysle vyššie citovaného § 266 ods. 4 Och. zák. skúmané, ktorá zo strán v konaní ako prvá použila vyššie uvedený výraz („diel“), ktorý je v konaní sporný. Podľa názoru žalovaného priebeh konania a dokazovanie indikujú, že pod pojmom „diel“ ako položka, za ktorú môže žalovaný fakturovať dohodnutú cenu, je možné rozumieť „podiel“ (spoluvlastnícky podiel) čo vyplýva aj z dôkazov o skutočnej vôli strán, praxi, ktorú strany medzi sebou zaviedli. Predovšetkým poukázal na výpovede svedkov V.. E. U. V.. Z., akceptácie plnení žalovaného žalobcom, kde bol súpis a fakturácia položiek podľa spoluvlastníckych podielov, čo je podložené podpísanými preberacími protokolmi doloženými v spise, absenciou akýchkoľvek reklamácií takýchto plnení po dobu cca troch rokov a písomnými dôkazmi. Zmluva č. SSC: 1000 - 5000/172/2004 o vyhotovení znaleckého posudku na určenie hodnoty nepeňažného vkladu do Národnej diaľničnej spoločnosti a.s., medzi Slovensko správou ciest (právny predchodca žalobcu) a žalovaným zo dňa 3.12.2004 (Zmluva o znaleckom posudku“). Napriek tomu, že Zmluva o znaleckom posudku nie je predmetom tohto konania, je relevantným dôkazom a informáciou, pretože úzko súvisí so Zmluvou, ktorá je predmetom tohto konania. Na základe Zmluvy o znaleckom posudku totiž žalovaný vyhotovil znalecký posudok pre právneho predchodcu žalobcu (Slovenská správa ciest) v procese transformácie Slovenskej správy ciest na obchodnú spoločnosť - žalobcu. Plnenie podľa Zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania súvisí/nadväzuje na Zmluvu o znaleckom posudku. Podľa Zmluvy o znaleckom posudku vypracoval žalovaný pre právneho predchodcu žalobcu znalecký posudok na majetok k dátumu založenia žalobcu. Následne bol vyhotovený nový súpis majetku a bolo potrebné identifikovať majetok ku dňu predchádzajúcemu vzniku žalobcu, čo bolo predmetom Zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania. Relevantnosť Zmluvy o znaleckom posudku a jej príloh a dodatkov ako dôkazov v tomto konaní nebola nijakým spôsobom spochybnená zo strany žalobcu. Z prílohy č. 2 k Dodatku č. 2 k Zmluve o znaleckom posudku vyplýva, že hoci pri fakturovateľnej položke bolo v kolonke uvedené iba „Pozemky“ (t.j. nie diel, podiel a pod.), napriek tomu sa v zmysle tohto ustanovenia v praxi plnilo tak, ako to tvrdí počas celého priebehu tohto konania, tj. pozemky sa identifikovali aj podľa spoluvlastníckych podielov, takto sa aj preberali súpisy a takto sa j fakturovali a platili, pričom takáto prax nikdy nebola zo strany právneho predchodcu žalobcu alebo žalobcu spochybnená, resp. reklamovaná (ani v tomto samotnom súdnom konaní žalobca nijako nespochybnil tieto dôkazy predložené žalovaným.) V prípade Dodatku č. 1 k Zmluve, ktorá je predmetom tohto konania sa žalobca pokúša o úplne iný výklad, ktorý nemá oporu v skutočnej vôli a praxi medzi stranami. Okrem plnení žalovaného podľa čl. I. ods. 1 písm. a) Dodatku č. 1 boli žalovaným poskytované plnenia aj podľa čl. I, ods. 1 písm. b) Dodatku č. 1, t.j. na rozdiel od čl. I, ods. 1 písm. a) išlo o identifikovanie pozemkov v zmysle pôvodnej Zmluvy, tj. identifikovanie pozemkov na základe stavu ku dňu predchádzajúcemu vzniku spoločnosti žalobcu (t.j. pozemky, ktoré boli súčasťou nepeňažného vkladu do spoločnosti žalobcu pri jej založení, t.j. tu sa jedná o inú skupinu pozemkov, ako podľa čl. I, ods. 1 písm. a). Podľa čl. I, ods. 1 písm. b) Dodatku č. 1 došlo k rozšíreniu počtu položiek identifikácie pozemkov, ktoré boli súčasťou nepeňažného vkladu do spoločnosti žalobcu pri jej založení. V konaní predložil dôkaz - faktúru č. 128/2006, žalovaného týkajúcu sa 33 480 položiek spolu so špecifikáciou úkonov a súpisom položiek, pričom bol ako príklad priložený detailný súpis položiek týkajúci sa S. Ú.G. U.. Zo súpisu k tejto faktúre jasne vyplýva, že sa pozemky identifikovali ako položky aj podľa spoluvlastníckych podielov a žalobca tento spôsob pri tejto faktúre nijako nespochybnil. Poukázal na ust. § 266 Obch. zák. a judikatúru, predovšetkým na judikát NSSR 3Obo 37/2006, z ktorého vyplýva, že výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné jednanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli a ich správanie po uzavretí zmluvy. Mal za to, že názor súdu prvého stupňa, že fakturačná položka „diel“ bol vyjadrený v písomnej podobe tak zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom, že nevzbudzoval pochybnosť o vôli a úmysle konajúcich strán, pokiaľ by strany mali úmysel považovať za fakturačnú jednotku aj spoluvlastnícky podiel, takúto skutočnosť by zrozumiteľne vyjadrili v Dodatku č. 1. Tento názor je absolútne nesprávny. Ak by bol tento názor pravdivý, t.j. ak by vyššie uvedená formulácia Dodatku č. 1 nevzbudzovala pochybnosť o vôli a úmysle konajúcich strán, nevznikol by spor, ktorý je predmetom tohto konania. Súd sa nezaoberal otázkou na ktorú žalovaný upozornil vo svojom vyjadrení zo dňa 12.7.2010, v článku III písm. B. Ustanovenia Zmluvy a Dodatku č. 1 neobsahujú dohodu o tom, akým spôsobom môže dôjsť k zmene obsahu Zmluvy. Podľa § 272 ods. 2 ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. Žiadne takéto ustanovenie však Zmluva a ani Dodatok neobsahovali, a preto nie je možné vylúčiť zmenu Zmluvy konkludentným spôsobom, t.j. napríklad určitým konaním, správaním zmluvných strán, ktorú nevzbudzujú pochybnosť o jeho obsahu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebola zohľadnená skutočnosť, že obsah Zmluvy a Dodatku č. 1 bol konkludentne dotvorený konaním zmluvných strán, ktoré za fakturačnú položku uznali aj identifikáciu pozemku aj ako prípadného spoluvlastníckeho podielu, t.j. nie len identifikáciu celej parcely alebo dielu. Poukázal na svedeckú výpoveď V.. E., ktorý bol v čase preberania plnení žalovaného, ktorých sa žaloba týka, vrcholovým manažérom, členom predstavenstva žalobcu, ktorý mal preberanie týchto plnení kompetenčne na starosti a v mene žalovaného podpisoval preberacie protokoly, si dával všetky plnenia skontrolovať príslušnými odbormi žalovaného a nemá vedomosť o žiadnom bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného. Podľa jeho tvrdení, ak boli namietané nejaké vady plnenia žalovaného, žalovaný ich bezodkladne odstránil. Poukázal tiež na to, že V.. E. tvrdil, že výstupy žalovaného boli pre žalobcu použiteľné a boli v súlade so Zmluvou. Podotkol, že sa jedná o výpoveď člena predstavenstva žalobcu, ktorý bol kompetentný a oprávnený konať za žalobcu vo veci preberania plnení podľa Zmluvy a Dodatku č. 1, čo nakoniec vyplýva aj zo samotného textu Zmluvy a Dodatku č. 1. Podľa jeho názoru je pri hodnotení svedeckých výpovedí dôležité brať do úvahy skutočnosť, či sa jedná o osoby, ktoré sa zúčastnili rokovaní o Zmluve (Dodatku č. 1), jej podpisu a jej plnenia a preberania plnení žalovaného alebo ide o osoby, ktoré o veci vedia iba nepriamo, resp. „z počutia“. Taktiež, zo svedeckej výpovede V.. Z. jednoznačne vyplynulo, že došlo k správnosti fakturácie položky za spoluvlastnícky podiel, čo potvrdila aj v písomných stanoviskách, taktiež potvrdila, že spolupráca so žalovaným bola v poriadku. Vysvetlila, že podľa Dodatku č. 1 nemalo isť o identifikáciu pozemkov v zmysle katastrálneho zákona, ale o zistenie základných údajov, o súpis nehnuteľností tak, aby boli zavkladovateľné. Poukázal na protirečivosť a nekonzistentnosť postupu súdu prvého stupňa pretože na jednej strane súd v odôvodnení tvrdí, že fakturačná položka diel bol vyjadrený v písomnej podobe tak zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom, že nevzbudzoval pochybnosť o vôli a úmysle konajúcich strán, pokiaľ by strany mali úmysel považovať za fakturačnú jednotku aj spoluvlastnícky podiel, takúto skutočnosť by zrozumiteľne vyjadrili v Dodatku č. 1, avšak na druhej strane samotný súd pripúšťa že Dodatok č. 1 obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad. Spochybnil tiež skutočnosť, že súd opiera svoje tvrdenia hlavne o výpoveď svedkyne X. a svedkyne E. pokiaľ ide o otázku kto vypracoval návrh predmetnej zmluvy, avšak výpoveď svedkyne Z. považoval za nedôveryhodnú. Pokiaľ ide o názor súdu, že v zmysle Zmluvy mali byť spolu s papierovým vyhotovením súpisov odovzdávané aj CD, má za to, že tento názor je nesprávny a nemá žiadnu oporu v Zmluve a ani Dodatku, kde nie je ani zmienka o dodaní súpisov pozemkov vo forme CD. Nič také ako dodanie CD nebolo zmluvnými stranami dohodnuté a toto plnenie bolo žalovaným dodané dobrovoľne nad rámec zmluvy bez nároku na ďalšiu odmenu. Má za to, že zistenia súdu citované vo vyššie uvedenom odseku sú nesprávne a vznikli dezinterpretáciou svedeckej výpovede svedka E., dali jeho výpovedi význam, aký v skutočnosti nemala a tým viedli k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznil, že svedok E. jasne uviedol, že mu CD nebolo fyzicky odovzdané ale práve naopak, že ostalo na majetkovo-právnom odbore. Poukázal na to, že súd uviedol zo svedeckej výpovede Q.. P. Y., zamestnanca žalovaného vyplýva, že z počiatku CD nosiče vyhotovované neboli, takáto požiadavka bola zo strana NDS až neskôr v čase, keď už bolo vyhotovených 10-20 súpisov. V skutočnosti v zmysle zápisnice z pojednávania svedok Y. uviedol na pojednávaní dňa 11.4.2011, že spočiatku sa údaje na nosičoch nespracovávali, ale táto požiadavka prišla až neskôr. Nespomína si kedy takáto požiadavka prišla a či už v tom čase bolo vyhotovených 10 alebo 20 súpisov. Zdôraznil tiež, že došlo k dezinterpretácii aj svedeckej výpovede H.. E. keď súd uviedol, že mal potvrdiť, že nie je geodet, a preto tvrdenie žalovaného neposudzoval podľa ich obsahového hľadiska ale z kvantitatívnej stránky, t.j. či počet fakturovaných položiek súhlasí s počtom položiek uvedených na súpise avšak v skutočnosti uviedol, že nie je geodet, čiže nemá príslušné vzdelanie na posúdenie plnenia, avšak po obsahovej stránke nepodpísal preberací protokol bez toho, aby plnenie neprezrel a neodsúhlasil majetkoprávny úsek. Žalovaný zdôraznil, že súd v odôvodnení rozsudku poukázal len na jeden z mnohých dôkazov predložených žalovaným - návrh dodatku č. 2, ktorý nikdy nebol medzi zmluvnými stranami podpísaný a vôbec sa nevysporiadal s množstvom ďalších tvrdení a dôkazov predložených žalovaným. Pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty viažuce sa k žalovanému plneniu žalovaný zdôraznil, že v časti údajnej neoprávnenej fakturácie, ktorú si žalobca uplatnil ako bezdôvodné obohatenie, ktorá predstavuje z neoprávnenej fakturácie príslušnú DPH nemohol byť žalobný nárok žalobcovi priznaný, aj keby bol dôvodný, lebo by to znamenalo bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, dostal by časť sumy pripadajúcu na DPH dvakrát, pretože túto DPH žalovaný odviedol štátu a žalobca si ju voči štátu uplatnil. Má za to, že v prípade zaplatenia uplatnenej pohľadávky žalobcovi by došlo príslušnou DPH na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov týkajúcich sa započítania pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto konania žalovaný uviedol, že záver súdu nie je správny, pretože drvivá väčšina pohľadávok, ktoré žalovaný postupoval na spoločnosti DayCom Group s.r.o. a AuTOY s.r.o., proti ktorým žalobca započítaval svoje údajné pohľadávky, sa týkala úplne iných plnení (vyhotovenie geometrických plánov) než je identifikácia pozemkov a tieto plnenia vôbec nepredstavujú rozdiel medzi 41.993 položkami a 40.433 položkami ako to uvádza súd v odôvodnení a dané plnenia sa fakturovali úplne iným spôsobom a vôbec nesúviseli so spôsobom fakturácie podľa parciel alebo spoluvlastníckych podielov. Jediná faktúra spomedzi pohľadávok 1 a 2, ktorá sa týkala identifikácie pozemkov bola faktúra č. 1092008 na sumu 36.830,- EUR. Z toho dôvodu je taktiež nesprávny a irelevantný záver súdu uvedený na strane 23 odôvodnenia rozsudku. Zdôraznil, že podľa oznámenia Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. zo dňa 28.12.2009, ktoré bolo súčasťou spisu obdŕžala Národná diaľničná spoločnosť a.s. dňa 21.12.2009 oznámenie postupcu (žalovaného v tomto konaní) o postúpení pohľadávok 2 na postupníka AuTOY. V tomto oznámení Národná diaľničná spoločnosť, a.s. uviedla, že má voči postupcovi pohľadávku spôsobilú na započítanie objemom zodpovedajúcu pohľadávkam 2 (282.004,15 EUR), a že tak robí v súlade s § 529 ods. 2 Obč. zák. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s. zaslala oznámenie v zmysle § 529 ods. 2 Obč. zák. včas a bez zbytočného odkladu. Súd neúplne zistil skutkový stav a opomenul dokazovanie v tejto veci. Pokiaľ ide o vzájomný návrh zdôraznil, že posúdenie oprávnenosti minimálne pohľadávok 1 a pohľadávok 2 si už nevyžadovalo žiadne náročné alebo zdĺhavé dokazovanie a neexistovali žiadne prekážky prípustnosti vzájomného návrhu alebo spojenia vecí, t.j. neexistovali dôvody na vylúčenie vzájomného návrhu na samostatné konanie. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd s poukazom na ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania s tým, že bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie jednak predloženými listinnými dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami predvolaných svedkov a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa domáhal zaplatenia predmetnej pohľadávky vo výške 767 420,83 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré mu malo vzniknúť na strane žalovaného tým, že žalovaný fakturoval žalobcovi 41.993 položiek obsahujúcich v súpisoch 1-34, z toho v skutočnosti bolo žalobcom uhradených 40 433 položiek za súpisy 1-33, žalovaný v súlade so Zmluvou vykonal identifikáciu len 8053 položiek, čiže zistený rozdiel v počte fakturovaných položiek v prospech žalovaného predstavoval 33 904 položiek, čo predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia vo výške 767 420,83 eur. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva NDS 8/2000/2006, predmetom ktorej bolo identifikovanie majetku, záväzku, práv a povinnosti k 31.1.2005 ako podkladu pre uzatvorenie zápisnice o odovzdaní a prevzatí časti majetku zo dňa 25.1.2006, vrátane prílohy č. 1 a prílohy č. 2, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť služby ekonomického a organizačného poradcu v procese identifikácie časti podniku Slovenskej správy ciest - diaľnice so sídlom Miletičova 19, Bratislava na obchodnú spoločnosť s názvom Národná diaľničná spoločnosť, a.s.. Úlohou žalovaného ako spracovateľa bolo identifikovanie majetku, záväzkov, práv a povinností časti podniku na základe stavu k 31.1.2005. Dodatkom č. 1 došlo k rozšíreniu predmetu zmluvy okrem iného o identifikáciu všetkých pozemkov zastavených diaľnicami, cestami I. triedy a rýchlostnými komunikáciami v rozsahu územnej pôsobnosti Slovenskej republiky, ktoré neboli súčasťou nepeňažného vkladu do Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. pri jej založení, ale vzhľadom na svoj charakter a postavenie majú byť predmetom ďalšieho nepeňažného vkladu do Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Doba plnenia bola dohodnutá najneskôr do 31.12.2010, pričom žalovaný bol povinný počnúc mesiacom júl 2006 vykonať identifikáciu najmenej 300 položiek mesačne za pevne stanovenú sumu 600,- Sk bez DPH na parcelu alebo diel. Je nesporné, že v priebehu rokov 2006 až 2008 žalovaný protokolárne odovzdal žalobcovi 33 súpisov pozemkov v členení parcela alebo diel 40.433 položiek. Po dodaní CD nosiča s požadovaným súpismi pozemkov 1-34 bolo zistené, že žalovaný spracoval 8.053 položiek členenými na parcely a diely. Z obsahu spisu a predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný plnenie odovzdával a žalobca preberal na základe jednotlivých odovzdávajúcich a preberajúcich protokolov, ktoré boli vo všetkých prípadoch podpísané zodpovednými pracovníkmi žalobcu. Spor spočíva v rozdielnom ponímaní termínu diel uvedeného dodatku č. 1, podľa ktorého žalovanému patrí odmena 600,- Sk za parcelu alebo diel. Je nesporné, že termín diel v súčasnosti nie je definovaný v žiadnom právnom predpise, uvedený pojem sa spomína v § 8 ods. 1 písm. f/ Katastrálneho zákona ako časť pozemku vytvorenej geometrickým plánom, na ktorom je postavená verejnoprospešná alebo líniová stavba. Účastníci pojem diel v texte zmluvy nedefinovali a zmluva ani neodkazovala na vyššie uvedené ustanovenie Katastrálneho zákona. Žalovaný v danom prípade namietal, že neexistuje bezdôvodné obohatenie s poukazom na definíciu ustanovenia § § 451 ods. 2 Obč. zák., keďže v danom prípade nedošlo k plneniu bez právneho dôvodu ani k plneniu z neplatného právneho úkonu, keďže v danom prípade je zrejmé, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená platná zmluva č. NDS 8/2000/2006 včetne jej dodatku č. 1 a prílohy 1 a 2. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, keďže v danom prípade v rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané zo strany žalobcu, že žalobca plnil žalovanému na základe predmetnej zmluvy bez právneho dôvodu, keďže došlo k plneniu nad rámec uzatvorenej dohody medzi zmluvnými stranami a žalobca plnil žalovanému za vyfakturované položky, ktoré nemali byť podľa predmetnej zmluvy fakturované, keď žalovaný fakturoval žalobcovi aj identifikáciu jednotlivých podielov (spoluvlastníckych podielov) v rámci dielu, keďže spoluvlastnícky podiel na základe vykonaného dokazovania nemal byť fakturačnou položkou. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 451 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Odvolací súd má za to, že pokiaľ ide o plnenie bez právneho dôvodu, ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, to znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť najmä ujednania v predmetnej zmluve. Takýto prípad môže nastať vtedy, ak sa účastníci domnievajú, že uzatvorili ohľadom určitého predmetu plnenia zmluvu, hoci ju neuzavreli alebo niekto plnil omylom niekomu, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkrétnemu uzavretiu zmluvy, aby druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súd prvého stupňa, že v danom prípade nemožno akceptovať tvrdenie žalovaného, že tým, že zo strany žalobcu došlo k podpísaniu preberacích protokolov, došlo konkludentne k odsúhlaseniu fakturácie za jednotlivé spoluvlastnícke podiely, keďže zo strany žalobcu nebolo pri podpisovaní preberacích protokolov reklamované, že došlo k fakturácii aj spoluvlastníckych podielov. Odvolací súd má za to, že tým, že zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu finančného plnenia v prospech žalovaného aj za položky, ktoré neboli fakturačnými položkami, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný ako subjekt, ktorý sa zaoberá identifikáciu nehnuteľného majetku, v čase uzatvárania Dodatku č. 1 si musel byť vedomý rozdielu medzi pojmami „podiel“ a „diel“. Podiel, t.j. aj spoluvlastnícky podiel v zmysle Občianskeho zákonníka vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, je teda len určitým číselným vyjadrením právneho postavenia spoluvlastníka vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom, nie je reálne oddelenou časťou, nie je identifikovaný výmerou a nie je zakresliteľný na mape na rozdiel od dielu ako osobitnej časti parcely so samostatne určenou výmerou, ktorý je zakresliteľný na mape, je reálne oddelenou časťou a je identifikovateľný výmerou. Odvolací súd súhlasne ako súd prvého stupňa je názoru, že fakturačná položka „diel“ bol vyjadrený v písomnej podobe tak zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom, že nevzbudzoval pochybnosť o vôli a úmysle konajúcich strán; pokiaľ by strany mali úmysel považovať za fakturačnú jednotku aj spoluvlastnícky podiel, takúto skutočnosť by zrozumiteľne vyjadrili v Dodatku č. 1. Takýto úmysel mali sporové strany v súvislosti s vypracovaním Dodatku č. 2, kde ako fakturačná položka bola popri parcele, dielu uvedený aj podiel, avšak Dodatok č. 2 uzatvorený medzi sporovými stranami nebol. Odvolací súd zdôrazňuje, že z akceptácie plnenie žalovaného žalobcom, ktorý preberal na základe preberacích protokolov súpisy, nemožno v žiadnom prípade vyvodiť súhlas žalobcu s výkladom pojmu „diel“ tak, že tento v sebe zahŕňa aj možnosť fakturácie za spoluvlastnícky podiel. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v podanom odvolaní, že predmetom zmluvy nebolo dodanie súpisov aj v CD forme, keďže z čl. I bodu 4. predmetnej zmluvy vyplýva, že spracovateľ sa zaväzuje zadávateľovi odovzdať tri originály výtlačkov súpisu majetku, záväzkov, práv a povinností spolu s digitálnym vyhotovením súpisov na elektronických nosičoch. Z uvedeného je teda zrejmé, že v zmysle zmluvy mali byť spolu s papierovým vyhotovením súpisu odovzdané aj CD, avšak v konaní bolo preukázané, že prvé CD bolo odovzdané až 9.1.2008 spolu so súpisom 1-29 a to na základe oznámenia žalobcu, o čom svedčí interné oznámenie H.. K. zo dňa 29.10.2007 adresované riaditeľovi úseku stratégie, ktorým žiadala o zabezpečenie súpisov pozemkov aj v digitálnej forme. Údaje na CD však boli len súpisom kúpnych zmlúv bez logického usporiadania a preto žalovaný až na základe Výzvy na odstránenie vád plnenia Zmluvy č. NDS 8/2000/2006 zo dňa 28.04.2008 doručil dňa 15.07.2008 žalobcovi CD nosič s požadovanými súpismi pozemkov 1-34. Až na základe takto opraveného CD bolo zistené, že žalovaný reálne a v súlade so Zmluvou č. NDS 8/2000/2006 zidentifikoval len 8 053 položiek. Čiže až po doručení opraveného CD bolo možné zistiť, či žalovaný poskytoval plnenia v súlade so Zmluvou č. NDS 8/2000/2006 alebo nie a po zistení, že žalovaný fakturoval v rozpore s Dodatkom č. 1 bolo možné pristúpiť k reklamácii poskytnutého plnenia a k následným rokovaniam o vyriešení vzniknutej situácie. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom protokolácie svedeckej výpovede H.. E., odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že tento svedok uviedol, že ako člen predstavenstva podpisoval zmluvu NDS 8/2000/2006, ktorú mal v referáte. Osobne preberal prvých 5 súpisov pozemkov Uviedol tiež, že nie je geodet a nemá príslušné vzdelanie na posúdenie správnosti plnenia avšak po obsahovej stránke nepodpísal preberací protokol bez toho, aby plnenie nepozrel a neodsúhlasil majetkovoprávny úsek. Ako vrcholový manager musel mať naštudovanú zmluvu a dodatok, aby vedel, čo konkrétne má byť predmetom plnenia, išlo o plnenie v elektronickej a papierovej podobe, ktoré žalovaný priniesol na odbor majetkovoprávny, ktorý materiál bol daný do tzv. schvaľovacej košieľky z nedefinovanými útvarmi, ktoré sa mali k plneniu vyjadriť a na košielke uviedli súhlas alebo nesúhlas alebo pripomienky k plneniu. Z uvedenej svedeckej výpovede H.. X. E. taktiež jednoznačne vyplýva, že plnenie malo byť tak v elektronickej ako aj papierovej podobe. Ďalej uviedol, že prevzal 5 súpisov jednak v papierovej aj elektronickej podobe, a že minimálne raz sa stalo, že prišiel spolu s pánom F.Ň. a pani K., vedúca odboru majetkovoprávneho, ktorá ústne deklarovala, že predmetom plnenia okrem papierovej formy bolo aj plnenie na CD, avšak toto zostalo u nej na odbore s tým, že s ním ďalej pracujú a toto mu nebolo fyzicky odovzdané. Taktiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že svedok na otázku, či boli súpisy číslované uviedol“ že si myslí, že boli strany súpisu očíslované odkontroloval, či súhlasí počet strán a počet položiek“. Taktiež uviedol“ že prebral jedno CD plus v jednom páre súpis, aspoň tak si to pamätá“. Na otázku, či si pamätá, kto predkladal písomné znenie dodatku č. 1 svedok jednoznačne vypovedá, že si nepamätá, keďže má pod sebou právne oddelenie a je možné, že návrh vypracovalo právne oddelenie navrhovateľa a predložilo ho na zapracovanie druhej strane. Na túto skutočnosť však svedok s určitosťou nevedel odpovedať. Je nesporné, že svedok potvrdil, že kontroloval počet položiek s tým, či súhlasí počet položiek uvedených na odovzdávacom a preberacom protokole zo súpisom, a že nemá vedomosť o tom, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil avšak treba zdôrazniť, že H.. E. bol v tom, že fakturačnou položkou je nie len diel ale aj podiel a takto bola fakturačná položka na preberacom protokole aj skutočne uvedená. Zo svedeckej výpovede H.. E.Y. vyplýva, že časť parcely vstiahnutý sa k jednému vlastníkovi je jeden diel, keďže jedna parcela môže mať viacero spoluvlastníkov. Odvolací súd taktiež poukazuje na svedeckú výpoveď H.. E., ktorý na otázku, či bolo uvedené na preberacom protokole, že preberá jedno vyhotovenie písomného súpisu a jedno CD uviedol: „nie to tam nebolo uvedené, bol tam uvedený počet položiek, teda rozsah plnenia, tým, že som podpísal preberací protokol som deklaroval, že bolo odovzdané CD plus písomný súpis tak, ako to bolo zadefinované v dodatku“. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že predmetom plnenia bolo nie len vyhotovenie súpisu, ale aj odovzdanie CD. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o námietku protokolácie Q.. P. Y., ktorý uviedol, že si nespomína, či navrhovateľ prišiel s požiadavkou údajov aj na CD, a že táto požiadavka prišla až v tom čase, keď bolo vyhotovených len 10 alebo 20 súpisov, táto námietka je irelevantná, pretože svedecká výpoveď svedka Y. vo vzťahu k predmetu plnenia nemá podstatný význam, keďže v predmetom plnenia bolo dodanie aj CD nosičov, tak ako to vyplýva zo zmluvy. Zo svedeckej výpovede P. Y. jednoznačne vyplýva, že zo začiatku CD nosiče vyhotovované neboli tak, ako to uviedol súd prvého stupňa a H.. K. potvrdila prevzatie CD nosiča až 9.1.2008 spolu so súpisom 1-29 a to na základe jej vyžiadania. Skutočnosť, že navrhovateľ od samého začiatku nereklamoval dodanie CD nosičov v zmysle uzatvorenej zmluvy ešte nezakladá domnienku žalovaného, že nemusel CD nosiče dodávať, resp. že žalobca konkludentne zmenil predmet zmluvy tak, že predmetom plnenia nie je dodávka plnenia CD nosičov. Pokiaľ žalovaný argumentuje s zjednaniami dohodnutými medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaného v zmluve č. SCS 1000-5000/172/2004 o vyhotovení znaleckého posudku na určenie hodnotenia nepeňažného vkladu do Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. medzi Slovenskou správou ciest (právny predchodca žalobcu) a žalovaným zo dňa 3.12.2004 a jej dodatku č. 1 odvolací súd nevyhodnocoval predmetnú zmluvu o znaleckom posudku, keďže v danom prípade ide o iný zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, táto zmluva nebola predmetom tohto sporu a z uvedených dôvodov považoval odvolací súd tvrdenia žalovaného vo vzťahu k zmluve č. NDS/8/2000/2006, ktorá je predmetom tohto konania za irelevantné. Skutočnosť, že v minulosti právny predchodca žalovaného nerozporoval fakturované plnenia zo strany žalovaného na základe tejto zmluvy, nemôže zakladať domnienku, že žalobca súhlasí s tým, aby žalovaný fakturoval fakturačné položky na základe zmluvného vzťahu so žalobcom, tak ako to bolo v minulosti, keďže v danom prípade ide o nový právny vzťah založený zmluvou č. NDS 8/2000/2006, kde bolo v Dodatku č. 1 s určitosťou identifikované čo má byť fakturačnou položkou a v danom prípade to mala byť parcela alebo diel bez ohľadu na počet spoluvlastníkov. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ktorý svoj záver v súvislosti s identifikovaním parciel odvodil od svedeckej výpovede H.. Q. Z., ktorá s určitosťou a jednoznačne vysvetlila, čo sa rozumie pod pojmom parcela a čo sa rozumie pod pojmom diel. Odvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že výklad právnych úkonov podľa ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, je potrebný len, v prípade keď prejav vôle konajúcej osoby nie je celkom zrozumiteľný, alebo určitý, tak že pripúšťa rôzny výklad. V prípade, ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je potrebné vykonávať dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb (tak ako to vyplýva aj s Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 66/2002). Odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci bolo predovšetkým potrebné dospieť k výkladu pojmu diel. Tento pojem v súčasnosti nemá zákonnú definíciu, keď bol s účinnosťou od 01.09.2010 vypustený z katastrálneho zákona. Odvolací súd je toho názoru, že pojem diel bol vyjadrený v písomnej podobe tak, zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom, že nevzbudzoval pochybnosť o vôli a úmysle konajúcich strán; pokiaľ by strany mali úmysel považovať za fakturačnú jednotku aj spoluvlastnícky podiel, takúto skutočnosť by zrozumiteľne vyjadrili v Dodatku č. 1. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd sa nevysporiadal s námietkami ohľadom svedeckých výpovedí X.. Z., X.. X. X. U. Q.. P. E., keďže vzhľadom na určitosť pojmu diel je irelevantné posudzovať, ktorá zmluvná strana ako prvá použila predmetný pojem a zaoberať sa pravidlami podľa ust. § 266 ods. 1, 2, 3 a 4 Obch. zák. Odvolací súd sa stotožnil taktiež s právnym záverom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o započítanie uplatňovaného nároku jednostranným právnym úkonom voči pohľadávke žalovaného. Odvolací súd má za to, že v oboch prípadoch predmetu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalovaným ako postupcom a spoločnosťami DayCom Group s.r.o. a AuTOY s.r.o. ako postupníkom bol návrh žalovaného na zaplatenie za identifikáciu týchto položiek, ktoré mu neboli žalobcom zaplatené, keďže žalovaný spolu s faktúrou a 41993 položiek a žalobcom bolo uhradených len 40433 položiek. Žalobca uviedol, že bol nútený pristúpiť k započítaniu, keďže žalovaný začal predávať svoje pohľadávky vyplývajúce s neuhradených faktúr. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že z konania, ktoré prebehlo na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 42Cb 62/2010 vyplynulo, že jednostranný zápočet žalobcu voči spoločnosti DayCom Group bol vyhodnotený konajúcim súdom ako neplatný, nakoľko nedošlo k započítaniu bez zbytočného odkladu, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 526 Občianskeho zákonníka. Rozsudok sa síce netýkal celého objemu žalobcom započítaných pohľadávok, avšak dôvod neplatnosti platí pre všetky postúpené pohľadávky rovnako. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný má nárok iba na fakturáciu parcely alebo dielu a nie na identifikáciu za spoluvlastnícky podiel, a preto je zrejmé, že žalovanému nevznikol nárok na fakturáciu v takom rozsahu, v akom skutočne fakturoval, a preto je sporné, či žalovaný má pohľadávky v takom rozsahu, v akom ich postúpil na spoločnosti DayCom Group a AuToy. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa DPH odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý vychádza z výpovede H.. Q. Q., ktorá pôsobí ako daňový poradca, a ktorá uviedla, že súčasná právna úprava hovorí o vzniku daňovej povinnosti a to v prípade dodania tovaru a služby, pričom režim bezdôvodného obohatenia nepodlieha zdaneniu DPH. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dostatočné a rozsiahle dokazovanie, že z neho vyvodil správny právny záver, a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.