Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/506/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310201732 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310201732.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: L. Y., V. Z. H.. Č.. XX, V., zast. advokátom JUDr. Jakubom Malým, AK DETVAI, LUDIK, MALÝ, UDVAROS, Cukrová ul. č. 14, Bratislava proti žalovanému: L.. U. P., P. F. P. Č.. XX, V., zast. Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Pri starej prachárni č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 17. marca 2015, č. k. 9C/20/2010-317, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému zaplatenia sumy 7.527,- eur z titulu náhrady škody a žalovanému priznal 100 % náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný zastupoval žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 18C/76/2003 ako občiansky zástupca (žalovaný mal pozastavený výkon advokácie v tomto období), pričom predmetom tohto konania bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 06.03.2008, č. k. 18C/76/2003- 168 všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sporu, prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mal procesné postavenie žalovaného) a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi Š. Y. na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov sumu 2.700.000,- Sk (89.623,58 eur) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok bol doručovaný právnemu zástupcovi žalobcu - žalovanému a bol mu doručený dňa 15.04.2008. Žalobca tvrdil, že o písomnom vyhotovení rozsudku sa dozvedel až dňa 12.05.2008. Predmetný rozsudok potreboval predložiť za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na vyplatenie sumy 2.700.000,- Sk Š. Y.. Túto sumu mu uhradil až dňa 22.05.2008. Dňa 23.04.2008 podal Š. Y. proti žalobcovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 2.700.000,- Sk. Exekučné konanie prebiehalo na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 49Er/1045/2008 a uznesením zo 07.07.2008, č. k. 49Er/1045/2008- 21 bolo zastavené s tým, že žalobcovi bola uložená povinnosť nahradiť trovy exekučného konania vo výške 321.518,- Sk (10.672,44 eur) a trovy konania 500,- Sk (16,59 eur). Keďže žalobca trovy exekučného konania neuhradil, pod sp. zn. 48Er/491/2010 bolo proti nemu začaté ďalšie (druhé) exekučné konanie na vymoženie trov prvého exekučného konania. V rámci tohto druhého exekučného konania bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie 2.680,- eur. V dôsledku oneskoreného zaplatenia sumy 2.700.000,- Sk podal Š. Y. proti žalobcovi žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania a súd prvého stupňa platobným rozkazom z 15.08.2008, č. k. 40Ro/842/2008 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť Š. Y. sumu 21.969,- Sk (729,24 eur). Keďže ani túto sumu žalobca nezaplatil, bolo proti nemu vedené v poradí tretie exekučné konanie pod sp. zn. 36Er/84/2009, v rámci ktorého zaplatil sumu 1.403,41 eur. Žalobca sa preto z titulu náhrady škody proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy spolu 17.993,26 eur (trovy prvej exekúcie 10.672,44 + trovy druhej exekúcie 2.680 + trovy tretej exekúcie 674,17 + úroky z omeškania 729,24 + poplatok za námietku zaujatosti v prvej exekúcii 66 + výdavky na právne služby vyúčtované advokátskou kanceláriou Peterka & Partners 3.171,41 = 17.993,26 eur). Súd prvého stupňa v poradí prvým rozsudkom 22.04.2013, č. k. 9C/20/2010-218 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.527,- eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolací súd rozsudkom z 09.12.2013, č. k. 6Co/632/2013-299 uvedený rozsudok potvrdil vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a zrušil ho vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.527,- eur a vo výroku o trovách konania a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom konania zostala suma 7.527,- eur, ktorá predstavuje 65 % zo sumy 11.580,37 eur (trovy prvej exekúcie 10.672,44 eur + povinnosť uložená žalobcovi platobným rozkazom č. k. 40Ro/842/2008 vo výške 907,93 eur). Súd prvého stupňa poukázal na právny názor odvolacieho súdu a uviedol, že ak Okresný súd Bratislava III doručil rozsudok vo veci sp. zn. 18C/76/2003 namiesto žalobcovi nesprávne žalovanému a v príčinnej súvislosti s týmto pochybením vznikla žalobcovi škoda, mal byť aplikovaný zák. č. 514/2003 Z.z. a nie ust. § 415 Obč. zák., použitie ktorého by prichádzalo do úvahy iba v prípade absencie právnej normy, pod ktorú možno konkrétnu činnosť podradiť. Z toho zrejme vychádzal aj samotný žalobca, ktorý zároveň uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalobou aj proti štátu. Toto konanie bolo vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn. 45C/51/2012 a bolo skončené zamietajúcim rozsudkom, táto vec však doposiaľ nie je právoplatne skončená. Keďže za škodu zodpovedá štát v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., žalovanému v spore chýba pasívna vecná legitimácia. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa, že vec nesprávne právne posúdil a nesprávne právne posúdenie veci vytkol aj odvolaciemu súdu, ktorého právnym názorom sa súd prvého stupňa riadil. Podľa žalobcu boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 415 Obč. zák.. Žalobca však nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa obsiahnutým v jeho prvom v poradí rozsudku, podľa ktorého čiastočne za škodu zodpovedá aj on sám. Tým, že s čiastočnou platbou čakal do doručenia predmetného rozsudku, sa nezachoval nezodpovedne. Nemohol totiž predvídať, že súd bude rozsudok doručovať žalovanému, ktorý na to nebol splnomocnený a tiež nemohol predvídať, že žalovaný ako osoba znalá práva, predmetný rozsudok po jeho doručení nedoručí žalobcovi, resp. nevráti ho súdu. Okrem toho, žalovaný ako právnik mal vedieť, že ak počas celého konania, v ktorom žalobcu zastupoval, nedoručil súdu písomné plnomocenstvo, a nezabezpečil ani jeho udelenie do zápisnice, z právneho hľadiska jeho právnym zástupcom nebol. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku z 09.12.2013, č. k. 6Co/632/2013-299 okrem iného uviedol: „Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 18C/76/2003 vyplýva, že v tomto konaní síce žalobcu (ktorý mal vo veci sp. zn. 18C/76/2003 procesné postavenie žalovaného) zastupoval žalovaný, resp. súd prvého stupňa so žalovaným konal ako so zástupcom žalobcu, ale v celom spise sa nenachádza plnomocenstvo, či už udelené písomne alebo ústne do zápisnice súdu, ktorým by žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie žalovaného. Rozsudok zo 06.03.2008, č. k. 18C/76/2003- 168 bol doručený žalovanému dňa 15.04.2008 a toho istého dňa nadobudol právoplatnosť, resp. tento deň je na uvedenom rozsudku vyznačený ako deň, kedy nadobudol právoplatnosť. Okresný súd Bratislava III až prípisom z 19.06.2009 vyzval L.. U. P., aby do spisu založil plnomocenstvo udelené mu žalobcom na zastupovanie v konaní. L.. U. P. toto plnomocenstvo do spisu nezaložil. Ako sám uviedol v prejednávanej veci, v rozhodnom období mal pozastavený výkon advokácie a so žalobcom neuzavrel žiadnu ústnu ani písomnú dohodu o tom, že by ho zastupoval v konaní sp. zn. 18C/76/2003 či už ako advokát alebo ako všeobecný splnomocnenec v zmysle § 27 O.s.p.. Odvolací súd je toho názoru, že účastníci konania zrejme uzavreli ústne dohodu o plnej moci s tým, že išlo o procesnú plnú moc, teda o plnú moc pre celé konanie (§ 27 ods. 1, § 28 ods. 1 O.s.p.). Na základe tejto plnej moci žalovaný zastupoval žalobcu vo veci sp. zn. 18C/76/2003. V uvedenom konaní však žalobca a ani žalovaný nepredložili súdu písomné plnomocenstvo a toto plnomocenstvo nebolo udelené ani ústne do zápisnice súdu. Išlo o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý však súd prvého stupňa až do právoplatného skončenia veci neodstránil (napr. výzvou na predloženie plnomocenstva adresovanou či už žalobcovi ako účastníkovi konania alebo žalovanému ako jeho zástupcovi). Treba preto vychádzať z toho, že žalobca v konaní sp. zn. 18C/76/2003 nebol zastúpený žalovaným. Preto mal Okresný súd Bratislava III rozsudok zo 06.03.2008, č. k. 18C/76/2003- 168 doručiť priamo žalobcovi ako účastníkovi konania a nie žalovanému. Nie je preto možné pričítať na ťarchu žalovaného nesprávny postup Okresného súdu Bratislava III pri doručovaní predmetného rozsudku. Dôsledkom tejto situácie je skutočnosť, že rozsudok zo 06.03.2008, č. k. 18C/76/2003- 168 nemohol nadobudnúť právoplatnosť a ani vykonateľnosť, ktorá je na právoplatnosť viazaná. Prvá exekúcia sp. zn. 49Er/1045/2008 preto mala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Ex. poriadku. Nemožno žalovanému pričítať na ťarchu to, že žalobca sa týmto spôsobom v rámci exekučného konania nebránil. Treba vziať tiež do úvahy, že aplikácia § 415 Obč. zák. prichádza do úvahy iba vtedy, ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na správanie sa, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Inými slovami, § 415 Obč. zák. možno použiť iba v prípade, ak neexistuje právna norma, pod ktorú možno podradiť konkrétnu činnosť. V prejednávanej veci však takáto právna norma existuje a je ňou zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Ak totiž Okresný súd Bratislava III doručil rozsudok vo veci sp. zn. 18C/76/2003 namiesto žalobcovi nesprávne žalovanému a v príčinnej súvislosti s týmto pochybením vznikla žalobcovi škoda, išlo by o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9 zák. č. 514/2003 Z.z.). Toto si uvedomil aj žalobca, keďže sa na súde prvého stupňa súčasne domáha náhrady škody v rovnakej výške proti štátu.“ Odvolací súd nevidí dôvod na to, aby sa od tohto svojho právneho názoru odchýlil. Súd prvého stupňa bol týmto právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 226 O.s.p.) a postupoval v súlade s ním. Okrem toho, samotný žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom neargumentoval proti tomuto právnemu názoru. Jeho odvolacia argumentácia sa koncentrovala iba na tvrdenie, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť a že teda za škodu zodpovedá podľa § 415 Obč. zák.. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že - ako je to uvedené už vyššie - použitie § 415 Obč. zák. prichádza do úvahy iba vtedy, keď tu nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. V prejednávanej veci však takáto konkrétna právna úprava existuje a je ňou zák. č. 514/2003 Z.z.. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vychádzal z toho, že za škodu čiastočne zodpovedá on sám a to v rozsahu 35 %, odvolací súd poukazuje na to, že napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa nevychádzal z čiastočnej zodpovednosti žalobcu za škodu, ale žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že ak žalobcovi vznikla škoda v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III (pochybenie pri doručovaní rozsudku vo veci sp. zn. 18C/76/2003), zodpovedá za ňu štát v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., a nie žalovaný. Inými slovami, táto odvolacia argumentácia žalobcu je irelevantná, pretože sa vzťahuje k prvému v poradí rozsudku súdu prvého stupňa z 22.04.2013 č. k. 6Co/632/2013-299, ktorý nebol predmetom preskúmavania zo strany odvolacieho súdu. Možno teda zhrnúť, že žalovanému v spore chýba pasívna vecná legitimácia, keďže ak súd prvého stupňa vo veci sp. zn. 18C/76/2003 nesprávne úradne postupoval, za škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla žalobcovi, zodpovedá štát v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.. Napadnutý rozsudok je teda vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách prvostupňového i odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 151 ods. 7 druhá veta O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.