Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/186/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310203514 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310203514.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa M. O., U. XXXX/XX, Š., práv. zast. Mgr. Andrejom Kelemenom, advokátom, Hlavná 39, Šaľa, proti odporcovi DEVELOP GROUP a. s., Nobelova 34, Bratislava, IČO: 44 174 764, práv. zast. Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, o zaplatenie 3 697,50 eura s prísl. a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 27Cb 19/2010-145 zo dňa 28.5.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 27Cb 19/2010-145 zo dňa 28.5.2014 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť na náhrad trov odvolacieho konania navrhovateľa sumu 149,13 EUR, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 697,50 EUR s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne takto: - zo sumy 2 022,50 EUR od 16.5.2009 až do zaplatenia, - zo sumy 1 675,- EUR od 30.5.2009 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1 485,63 EUR (z čoho trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 1 264,13 EUR), a to k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 24.3.2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3 697,50 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne zo sumy 2 022,50 EUR od 16. 5.2009 až do zaplatenia, zo sumy 1 675,- EUR od 30.5.2009 až do zaplatenia a žiadal tiež náhradu trov konania. Tento návrh na začatie konania odôvodnil navrhovateľ tým, že uzavrel s odporcom dňa 20.3.2009 Mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej mal pre odporcu vykonávať murárske, tesárske, demolačné, búracie, výkopové a prípravné práce pre stavbu ako aj iné činnosti počas realizácie stavebnej časti na dohodnutých stavbách (čl. 2 bod 2.1 zmluvy). S výkonom činností mal začať v mesiaci marec 2009 (článok 5 bod 5.1. zmluvy). V zmysle čl. 2 bodu 2.2 sa odporca zaviazal zaplatiť za vykonané práce dohodnutú odmenu. Výška odmeny bola dohodnutá v čl. 7 bod 7.1.1 na 5 eur/1 hodina/1 osoba. V zmysle čl. 7 bod 7.1.2 mala byť odmena vyplatená na základe faktúr a dokladu o výkone pracovníkov, potvrdeného zástupcom odporcu. Faktúry sa mali vystavovať mesačne, vždy ku koncu mesiaca, splatnosť faktúr bola dohodnutá na 15 dní. Navrhovateľ skutočne začal s výkonom dohodnutej činnosti v dohodnutom čase. Množstvo vykonanej práce potvrdzoval zástupca odporcu na týždenných výkazoch. Na základe tohto potom navrhovateľ vystavil faktúru č. 2009 003 zo dňa 1. 5.2009, ktorou vyúčtoval výkony za obdobie od 16.3.2009 (štvrtok v 16. týždni roku 2009) do 30.4.2009 (štvrtok v 18. týždni 2009) za 404,5 hodín v celkovej výške 2 011,50 EUR a faktúru č. 2009 004 zo dňa 15.5.2009, ktorou vyúčtoval výkony za obdobie od 04. 05. 2009 (pondelok v 19. týždni roku 2009) do 15.5.2009 (piatok v 20. týždni 2009) za 335 hodín v celkovej výške 1 675,- EUR. Faktúra č. 2009 003 bola splatná dňa 15.5.2009 a faktúra č. 2009 004 bola splatná dňa 29.5.2009. Odporca tieto faktúry neuhradil a to ani po upomienkach navrhovateľa z dní 25. 01. 2010, 8.2.2010 a 15.2.2010. Zmluvné strany sa dohodli sadzbu úroku z omeškania vo výške 0,01 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 33Rob 379/10-29 zo dňa 23.4.2010, proti ktorému podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že navrhovateľ nepreukázal vykonanie prác v administratívno-skladovom areáli v Šali napriek viacerým telefonickým výzvam a predložil iba čiastočný súpis hodín, ktorý nie je dostatočný a nekorešponduje s predloženými faktúrami. Originály faktúr č. 2009 003 a č. 2009 0047 boli navrhovateľovi vrátené dňa 1.6.2010. Záväzkovo-právne vzťahy sú synalagmatické, t.j. vzájomne podmienené, teda právu veriteľa zodpovedá povinnosť dlžníka a právu dlžníka zodpovedá povinnosť veriteľa. Keďže navrhovateľ si svoju povinnosť nesplnil napriek viacerým výzvam odporcu, nie je namieste, aby požadoval splnenie povinnosti od odporcu. Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, štatutárneho zástupcu odporcu, právnych zástupcov účastníkov konania, svedkov Z. F. a Z. Š., a tiež listinnými dôkazmi, a to: mandátnou zmluvou zo dňa 20. 03. 2009, tabuľkami odpracovaných hodín pracovníkov za 15. - 20. týždeň, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 2009 002, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 2009 003, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 2009 004, výzvami navrhovateľa odporcovi zo dňa 25.1.2010, dňa 8.2.2010 a dňa 15.2.2010, súpisom vykonaných prác, vrátením faktúr odporcu navrhovateľovi dňa 1.6.2010, výpisom z účtu navrhovateľa zo dňa 22.4.2009 a 4.5.2009, položkovými rozpočtami, výpisom zo živnostenského registra navrhovateľa, výpisom z obchodného registra spoločnosti odporcu, ako aj ďalšími dokladmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, zistený vykonaním uvedených dôkazov. Po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil najmä podľa ust. §§ 261, 262, 266, 269, 272, 536 a nasl., 566 a nasl. v spojení s §§ 324, 325, 339, 340, 365 a 369 Obch. zák., to všetko v spojení s § 120 O.s.p.. Na základe uvedeného uviedol, že na právny vzťah navrhovateľa a odporcu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 1, § 2 ods. 2 písm. a/ a b/, § 261 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, pretože v čase uzavretia predmetnej zmluvy (ako bude uvedené nižšie) boli obaja účastníci konania podnikateľmi podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka (navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy živnostník, na čom nič nemení fakt, že dňa 24.4.2014 ukončil podnikateľskú činnosť) a ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka (odporca bol v čase uzavretia zmluvy akciová spoločnosť). Nakoľko podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka pri vzniku predmetnej zmluvy ako záväzkového vzťahu navrhovateľa a odporcu bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti, na všetky právne vzťahy, vyplynuvšie z predmetnej zmluvy, sa teda vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka podľa ust. § 1 Obchodného zákonníka a na náležitosti tohto záväzkového vzťahu, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, sa podporne vzťahuje Občiansky zákonník podľa ust. § 1 Obchodného zákonníka a ust. § 1 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že navrhovateľ dňa 24.4.2014 ukončil podnikateľskú činnosť, nemá na uvedené konštatovanie vplyv s odvolaním sa na ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri použití Obchodného zákonníka podľa § 261 ods. 1 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu, pričom povaha zmluvných strán (teda účastníkov konania) v uvedenom okamihu (pri vzniku záväzkového vzťahu, teda pri uzavretí zmluvy) bola taká, že navrhovateľ bol živnostník a odporca bol akciová spoločnosť, teda obaja boli podnikateľmi. Súd z jednotlivých vykonaných dôkazov mal preukázané nasledovné skutočnosti: - z výpovede svedka Z. F., brata štatutárneho zástupcu odporcu zistil, že podpisy na prehľadoch odpracovaných hodín súvisiace s faktúrami, ktoré sú predmetom sporu boli jeho, dávali mu podpísať evidenciu ľudí, ktorí pracovali pre živnostníkov a údaje ohľadom odpracovaných hodín tam uvedené neboli, oni si len robili evidenciu ľudí, kto tam bol a kto nie, boli tam len mená, - z výpovede svedka Z. Š., ktorý pre navrhovateľa vykonával pomocné stavebné práce zistil, že v mesiacoch apríl a máj 2009 pre navrhovateľa vykonával pomocné stavebné práce, hodiny uvedené v tabuľke výkonov prác za týždne 15. a 16. svedok odpracoval a podpisy v predloženej tabuľke výkazov prác pri týždňoch 15. a 16. sú Z. F., do predloženej tabuľky výkazov prác oni dopisovali počet hodín a podpisoval to Z. F. a navrhovateľ, prácu rozdeľoval ráno šéf Z. F., zo začiatku sa betónovalo na čističke v Šali, kde betónovali deku a tiež v Tomášikove, kde robili prípravné práce na betonáž, - z mandátnej zmluvy zo dňa 20.3.2009 bolo preukázané, že jej predmetom bol záväzok navrhovateľa vykonať na účet a pod menom odporcu murárske práce, tesárske práce, demolačné, búracie, výkopové a prípravné práce, prestavbu a iné činnosti počas realizácie stavby v rozsahu stavebnej činnosti na stavbe Nájomné bytové domy - 24 b.j. Pri Mlyne Tomášikovo, rodinné domy Pri Mlyne Tomášikovo, Šaľa - administratívno-skladový areál a polyfunkčná budova Šaľa. Cena za činnosti vykonané navrhovateľom bola dohodnutá v čl. 7 bod 7.1.1 vo výške 5,- eur/1 hodina/1 osoba a podklad pre zaplatenie ceny bol dohodnutý v čl. 7 bod 7.1.2 ako faktúra a podpísaný doklad zástupcom odporcu o výkone pracovníkov, - z tabuliek odpracovaných hodín pracovníkov za 15. - 20. týždeň zistil, že v 16. týždni odpracovali navrhovateľ, E. X., Z. Š. a Y. K. od štvrtka do piatku každý 17,5 hodiny, v 17. týždni odpracovali navrhovateľ, E. X. a Z. Š. každý 55,5 hodiny a Y. K. odpracoval 49 hodín, v 18. týždni odpracoval navrhovateľ 34,5 hodiny, E. X. odpracoval 36,5 hodiny, Z. Š. odpracoval 37,5 hodiny a Y. K. odpracoval 29,5 hodiny, v 19. týždni odpracovali navrhovateľ a Z. Š. každý 50 hodín, E. X. a Y. K. odpracovali každý 49 hodín, v 20. týždni odpracovali navrhovateľ, Z.Š. Š. a Y. K. každý 35,5 hodiny a E. X. odpracoval 30,5 hodiny, - z faktúry navrhovateľa odporcovi č. 2009 002 zistil, že ňou navrhovateľ účtoval odporcovi zaplatenie sumy 2 123,- EUR za dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov na Obytných domoch pri Mlyne v Tomášikove a administratívno-skladovom areáli v Šali s dátumom splatnosti dňa 29.4.2009, pričom táto faktúra neobsahuje odtlačok pečiatky odporcu ani podpis jeho štatutárneho orgánu, - z faktúry navrhovateľa odporcovi č. 2009 003 zistil, že ňou navrhovateľ účtoval odporcovi zaplatenie sumy 2 022,50 EUR za dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov na administratívno-skladovom areáli v Šali v rozsahu 404,5 hod. s dátumom splatnosti dňa 15.5.2009, pričom táto faktúra obsahuje odtlačok pečiatky odporcu aj podpis jeho štatutárneho orgánu, - z faktúry navrhovateľa odporcovi č. 2009 004 zistil, že ňou navrhovateľ účtoval odporcovi zaplatenie sumy 1 675,- EUR za dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov na administratívno-skladovom areáli v Šali v rozsahu 335,- hod. s dátumom splatnosti dňa 29.5.2009, pričom táto faktúra obsahuje odtlačok pečiatky odporcu aj podpis jeho štatutárneho orgánu, - z výziev navrhovateľa odporcovi zo dňa 25.1.2010, 8.2.2010 a 15.2.2010, že nimi navrhovateľ vyzýval odporcu na zaplatenie faktúr č. 2009 003 a č. 2009 004, - zo súpisu vykonaných prác zistil, že obsahovali rozpis stavebných prác, ale nakoľko neobsahovali odtlačok pečiatky navrhovateľa a odporcu ani podpis navrhovateľa a štatutárneho orgánu odporcu, súd pri posudzovaní nároku navrhovateľa tento dôkaz nebral do úvahy, nakoľko kvôli uvedeným faktom nepreukazoval prejav vôle zmluvných strán ani neosvedčoval žiadne skutočnosti, pretože išlo v podstate iba o vytlačený zoznam akýchsi stavebných prác bez akéhokoľvek osvedčenia, na ktorú stavbu konkrétne sa vzťahujú, - z vrátenia faktúr odporcu navrhovateľovi zo dňa 1.6.2010 zistil, že týmto odporca vrátil v uvedený deň navrhovateľovi faktúry č. 2009 003 a č. 2009 004 z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil odporcovi plnenie vykonaných prác na administratívno-skladovom areáli v Šali, ale predložil mu iba čiastočný súpis hodín, ktorý nebol dostatočný a nekorešpondoval s predloženými faktúrami, - z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 22.4.2009 a 4.5.2009 zistil, že odporca zaplatil navrhovateľovi faktúru č. 2009 002 na dvakrát, a to dňa 22.4.2009 vo výške 1 123,- EUR a dňa 4.5.2009 vo výške 1 000,- EUR, - z položkových rozpočtov mal preukázané, že sa vzťahovali na nájomný bytový dom č. 2 Žihárec a faktúru č. 20130002, takže súd pri posudzovaní nároku navrhovateľa tento dôkaz nebral do úvahy, nakoľko sa žiadnym spôsobom nevzťahoval na zmluvný vzťah, vzniknutý z predmetnej mandátnej zmluvy zo dňa 20.3.2009, a preto pre súdom riešené problémy v tomto konaní nemal žiadnu výpovednú hodnotu. Súd teda po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že účastníci konania uzavreli dňa 20.3.2009 písomnú zmluvu predmetom ktorej bolo poskytnutie dohodnutej činnosti navrhovateľa pre odporcu a povinnosť odporcu zaplatiť v uvedenej zmluve dohodnutú cenu. Zmluvné strany uvedenú písomnú zmluvu nazvali ako mandátnu zmluvu podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak súd zo samotného znenia predmetnej zmluvy, jej predmetu a zmluvných povinností zmluvných strán mal za to, že v tomto prípade nejde o mandátnu zmluvu podľa ust. § 566 Obchodného zákonníka, ale o zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože zmluvnou povinnosťou navrhovateľa bolo poskytnúť odporcovi pracovnú činnosť ako hmotne zachytený výsledok inej činnosti v zmysle ust. § 536 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka. Zmluvnou povinnosťou odporcu bolo za takúto činnosť zaplatiť dohodnutú cenu v zmysle ust. § 536 ods. 1 a ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Bez ohľadu na posúdenie typu predmetnej písomnej zmluvy súd vychádzal zo zmluvnej povinnosti dohodnutej v tejto zmluve, pričom akékoľvek zmeny, alebo doplnky tejto zmluvy mohli byť urobené iba písomne na základe dohody zmluvných strán v čl. 10 bod 10.1 tejto zmluvy s odkazom na ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka. Nakoľko žiadnym písomným zmenám a doplnkom tejto zmluvy neprišlo, súd považoval predmetnú písomnú zmluvu za platnú ku dňu jej uzavretia dňa 20.3.2009. Spornou skutočnosťou na základe tvrdení účastníkov bola otázka nároku navrhovateľa na dohodnutú cenu, pretože odporca spochybňoval nárok navrhovateľa na vystavenie faktúr č. 2009 003 a č. 2009 004 s odôvodnením, že si navrhovateľ nesplnil zmluvnú povinnosť predložiť špecifikáciu vykonaných prác a úkonov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané (a odporca túto skutočnosť ani nespochybňoval, takže si ju súd v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil), že návrh predmetnej zmluvy predkladal navrhovateľovi odporca, takže v zmysle ust. § 266 ods. 1, 3 a 4 Obchodného zákonníka sa všetky zmluvné povinnosti a ostatné gramatické formulácie v predmetnej písomnej zmluve vykladajú podľa úmyslu odporcu a na jeho ťarchu ako strany, ktorá návrh zmluvy predložila, a teda výrazy v tejto zmluve prvá použila. Ide konkrétne o čl. 7 bod 7.1.2 tejto zmluvy, ktorý výslovne uvádza „podkladom na zaplatenie ceny diela je faktúra a podpísaný doklad zástupcom mandanta (odporcu) o výkone pracovníkov...“ z čoho je zrejmé, že navrhovateľ okrem faktúry bol povinný predložiť odporcovi tzv. podpísaný doklad zástupcom odporcu o výkone pracovníkov (čím sa rozumelo pracovníkov, ktorých navrhovateľ na realizáciu svojej zmluvnej povinnosti zhotoviť dielo pre odporcu použil). Predmetná písomná zmluva vyššie uvedený doklad žiadnym spôsobom nešpecifikovala ani neuvádzala, čo presne musí obsahovať a čo presne v ňom má byť uvedené. Navrhovateľ predložil tabuľky odpracovaných hodín jednotlivých pracovníkov (navrhovateľa, E. X., Z. Š. R. Y. K.) v týždňoch 16. - 20., za činnosť ktorých si uplatnil predmetnými faktúrami nárok na zaplatenie ceny za ich odpracované hodiny v uvedenom období. Keďže zmluva nešpecifikovala obsah „predmetného dokladu o výkone pracovníkov“, súd mal zo znenia navrhovateľom predložených tabuliek za to, že nimi navrhovateľ si dostál svoje zmluvné povinnosti vyhotoviť v čl. 7 bod 7.1.2 predmetnej zmluvy dohodnutý „doklad o výkone pracovníkov“ riadne, navyše keď tieto tabuľky podpísal Tomáš Sýkora ako pracovník odporcu. Uvedené skutočnosti navyše osvedčil vo svojej svedeckej výpovedi aj jeden z uvedených pracovníkov, a to Z. Š., ktorý uviedol, že na stavbách v Tomášikove a Šali pracoval v uvedenom období a že prácu im zadeľoval Z. F., ktorý aj tabuľky odpracovaných hodín aj podpisoval. Z. F. síce uviedol, že uvedené tabuľky podpísal, ale neboli v nich napísané odpracované hodiny, čo však súd nepovažoval za vierohodné, nakoľko ak by aj táto okolnosť bola pravdivá, neznamenalo by to neodsúhlasenie počtu odpracovaných hodín uvedenými pracovníkmi, pričom súd k tomuto záveru viedla okolnosť odpracovaných hodín navrhovateľom, ktoré si navrhovateľ fakturoval faktúrou č. 2009 002 a ktorú mu odporca, i keď oneskorene, uhradil. Uvedená faktúra sa týkala činností pracovníkov poskytnutých navrhovateľom na rovnakých stavbách, ako boli stavby, ktoré sa týkali faktúr č. 2009 003 a č. 2009 004. Na základe uvedeného mal súd za to, že zmluvné strany mali medzi sebou zavedenú prax, že Tomáš Sýkora podpisoval tabuľky, v ktorých boli uvedené mená pracovníkov a množstvo nimi odpracovaných hodín, navrhovateľ na základe týchto tabuliek vypracoval príslušnú faktúru, ktorou si uplatňoval zaplatenie dohodnutej ceny a odporca mal túto faktúru zaplatiť, pričom pri faktúre č. 2009 002 všetky tieto okolnosti nastali a pri faktúra č. 2009 003 a č. 2009 004 neprišlo k zaplateniu vystavených faktúr odporcom. Skutočnosť, že Tomáš Sýkora bol ohľadom potvrdenia odpracovaných hodín pracovníkov navrhovateľa oprávnenou osobou vyplývala jednak zo svedeckej výpovede samotného Z. F. a jednak z ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom dobromyseľnosť navrhovateľa ohľadom toho, že táto osoba je oprávnená potvrdzovať počty odpracovaných hodín pracovníkov poskytnutých navrhovateľom, vyplývala zároveň z ust. § 15 ods. 2 a § 16 Obchodného zákonníka, pričom v tomto prípade by sa za prevádzkareň odporcu považovali predmetné stavby, na ktorých boli poskytnuté činnosti pracovníkov poskytnutých navrhovateľom. Na základe uvedeného súd preto považoval navrhovateľom predložené tabuľky počtu odpracovaných hodín ním poskytnutých pracovníkov, ktoré podpísal pracovník odporcu Z. F. za dostatočne spĺňajúce náležitosti „dokladu o výkone pracovníkov podpísaných zástupcom odporcu“, dohodnutom čl. 7 bod 7.1.2 predmetnej zmluvy. V predmetnej písomnej zmluve zároveň ohľadom ceny diela si zmluvné strany nedohodli kvalitu a odbornosť vykonaných prác, ale iba poskytnutie prác a cenou za toto poskytnutie bola cena 5,- EUR za jedného pracovníka za ním odpracovanú jednu hodinu, bez ohľadu na kvalitu tejto práce, takže navrhovateľovi vzniklo právo na uplatnenie si dohodnutej ceny za odpracovanie každej hodiny ním poskytnutého pracovníka a odporcovi týmto vznikla povinnosť túto cenu zaplatiť, preto neobstojí tvrdenie odporcu, že navrhovateľ nepreukázal kvalitu prác ním poskytnutých pracovníkov, nakoľko takáto zmluvná povinnosť navrhovateľa nebola v predmetnej zmluve dohodnutá. Uvedené závery súdu podporuje aj realita zmluvného vzťahu, ktorou bol fakt, že predmetné faktúry č. 2009 003 a č. 2009 004 boli vystavené a zároveň splatné v máji 2009 a odporca vrátil tieto faktúry navrhovateľovi listom zo dňa 1.6.2010, čo bolo jednak viac ako rok po ich vyhotovení a splatnosti a jednak 1 rok a 10 dní po tom, čo odporca prevzal predmetný platobný rozkaz, vydaný súdom v tomto konaní. Na základe uvedeného argument odporcu, že navrhovateľovi vrátil faktúry ako nedôvodne vystavené, súd vyhodnotil vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a správanie sa odporcu, ktorý viac ako rok nesignalizoval navrhovateľovi eventuálnu nesprávnosť vystavenie týchto faktúr ako zjavne účelové s cieľom vyhnúť sa plateniu predmetných faktúr. Súd na základe vyššie uvedeného považoval nárok navrhovateľa na zaplatenie špecifikovaného počtu hodín, odpracovaných ním poskytnutými pracovníkmi za dôvodný, pričom posudzoval jednotlivé faktúry č. 2009 003 a č. 2009 004, ktorými si uplatnil tento nárok takto: - vo faktúre č. 2009 003 si navrhovateľ uplatnil za práce na administratívno-skladovom areáli v Šali v množstve 404,5 hodiny x 5 hodín v celkovej cene 2 022,50 eura, pričom súd z tabuliek odpracovaných hodín zo 16.- 18. týždňa zistil, že v týchto tabuľkách uvedení pracovníci spolu odpracovali navrhovateľom uvedených 404,5 hodiny v príslušnom období od štvrtka 16. týždňa do štvrtka 18. týždňa. Nakoľko v predmetnej zmluve bola dohodnutá cena 5,- EUR za jedného pracovníka za jednu odpracovanú hodinu, v tejto faktúre uplatnená výsledná suma 2 022,50 EUR navrhovateľom predstavuje správne uplatnený súčin množstva odpracovaných hodín ním poskytnutých pracovníkov v uvedenom období (404,5 hodiny) a ceny za jednu hodinu odpracovanú jedným pracovníkom (5,- EUR), - vo faktúre č. 2009 004 si navrhovateľ uplatnil za práce na administratívno-skladovom areáli v Šali v množstve 335 hodiny x 5 hodín v celkovej cene 1 675,- EUR, pričom súd z tabuliek odpracovaných hodín z 19.- 20. týždňa zistil, že v týchto tabuľkách uvedení pracovníci spolu odpracovali navrhovateľom uvedených 335 hodiny v príslušnom období od pondelka 19. týždňa do piatku 20. týždňa. Nakoľko v predmetnej zmluve bola dohodnutá cena 5,- EUR za jedného pracovníka za jednu odpracovanú hodinu, v tejto faktúre uplatnená výsledná suma 1 675,- EUR navrhovateľom predstavuje správne uplatnený súčin množstva odpracovaných hodín ním poskytnutých pracovníkov v uvedenom období (335 hodiny) a ceny za jednu hodinu odpracovanú jedným pracovníkom (5,- EUR). Na základe uvedeného teda súd považoval navrhovateľom uplatnenú cenu diela predmetnými faktúrami č. 2009 003 a č. 2009 004 za uplatnenú v súlade s predmetnou zmluvou a ust. § 563 ods. 1 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nakoľko navrhovateľ a odporca mali úrok z omeškania pre prípad omeškania odporcu s platením kúpnej ceny dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v období od 15.1.2009 do 1.2.2013, nakoľko k uzavretiu predmetnej zmluvy medzi účastníkmi konania prišlo v tomto období. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko k omeškaniu odporcu prišlo po 15.1.2009 a k uzavretiu zmluvného vzťahu účastníkov konania prišlo pred 1.2.2013, súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 1, § 768f a § 768k Obchodného zákonníka platného v čase od 15.1.2009 do 1.2.2013, teda priznal úroky z omeškania v zmluvne dohodnutej výške podľa ust. § 369 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka s odvolaním sa na vzájomnú dohodu zmluvných strán podľa čl. 7.1.4 predmetnej zmluvy. Súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z súm zo jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti až do dňa reálneho zaplatenia týchto súm odporcom navrhovateľovi. Účastníci konania ani ich právni zástupcovia nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 7.5.2014 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (právny zástupca navrhovateľa netrval na výsluchu ním pôvodne navrhnutého svedka E. X.), preto súd na uvedenom pojednávaní vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 28.5.2014 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. súd rozsudok vo veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa ako dôvodne podanému vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne a odporcovi prizná náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil, tým že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom zdôraznil, že už v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietal, že odporca pre neho nevykonal práce, ktoré boli predmetom faktúr tvoriacich predmet sporu a zdôraznil, že pokiaľ navrhovateľ nevykonal podľa mandátnej zmluvy činnosť, ktorú vykonať mal, nemohol mu ani voči odporcovi vzniknúť nárok na zaplatenie odmeny. Je toho názoru, že na navrhovateľovi bolo dôkazné bremeno o preukázanie jeho tvrdení, ktoré však neuniesol a napriek tomu súd jeho návrhu vyhovel. Súd nesprávne oprel svoje rozhodnutie o existenciu tabuliek odpracovaných hodín, podpísaných svedkom Z.D. F. a tým navrhovateľ preukázal plnenie zmluvných povinností podľa čl. VII bod 7.1.2 predmetnej zmluvy, čo považuje za nesprávne, pretože navrhovateľ vôbec nepreukázal splnenie svojho hlavného záväzku zo zmluvy špecifikované v čl. II bod 2.1. zmluvy. Taktiež za nesprávne považuje posúdenie vzťahu založeného účastníkmi konania mandátnou zmluvou súdom za vzťah zo zmluvy o dielo, pretože navrhovateľ ani podľa takéhoto posúdenia nepreukázal, že pre odporcu vykonal dielo a toto i odporcovi odovzdal v súlade s ust. § 554 Obch. zák.. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ a navrhol napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vyjadril názor, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie a podľa § 132 O.s.p. správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec i správne právne posúdil. Za nesprávne považuje tvrdenie odporcu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pretože medzi účastníkmi konania bol zmluvou založený synalagmatický právny vzťah, na základe ktorého vykonal navrhovateľ pre odporcu ako objednávateľa činnosť s hmotným výsledkom a tento mal navrhovateľovi zaplatiť odmenu. Vzhľadom na druhový charakter činnosti (napr. svedkom Š. spomínaná betonáž základov na čističke v Šali) je výsledkom činnosti navrhovateľa ako zhotoviteľa hmotný objekt základom stavby, teda objekt, ktorý možno popísať tvarom, objemom, hmotnosťou a zložením. Žiadna z týchto vlastností ale neumožňuje priamo a jednoznačne atribuovať tento objekt k osobe zhotoviteľa ako k osobe, ktorá svojou zmluvne určenou povinnosťou prispela k jeho existencii. Kým pri rukopise je zvyčajne možné autorstvo určiť grafologickým posudkom na základe jedinečných znakov písomného prejavu danej osoby, betonáž alebo prípravné práce na stavbe takéto určenie neumožňujú. Problém budúcej dôkaznej núdze a súvisiaceho veriteľského rizika rieši v takomto prípade inštitút potvrdenia. Potvrdenie je dôkazným prostriedkom navrhovateľa, ktorému dodáva hodnovernosť autorizácia (podpis) odporcu. V predmetnom konaní navrhovateľ predložil takéto potvrdenie a odporcovi sa tento dôkaz nepodarilo vyvrátiť v dôsledku čoho mohol súd urobiť úsudok o tom, že zo strany navrhovateľa fakticky došlo k zmluvnému plneniu a teda musí existovať i synalagmatický nárok. Súd prvého stupňa správne skonštatoval zmluvnú voľnosť podnikateľov podľa Obchodného zákonníka v dôsledku čoho podkladom na zaplatenie ceny diela je faktúra a podpísaný doklad o výkone pracovníkov, tak ako to bolo zmluvne dohodnuté. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. K odvolaniu odporcu odvolací súd dopĺňa, že práve on neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil žiadnymi dôkazmi tvrdenia navrhovateľa, ktoré boli podporené i dôkaznými prostriedkami, ktorými preukázal svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy, ktorú účastníci konania uzavreli. Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za správne a podrobne odôvodnení v súlade s ust. § 158 O.s.p. a nemá k nemu už žiadne doplnenie. Preto Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní vznikli trovy len na nákladoch právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporcu) v sume 141,09 EUR, režijný paušál v sume 8,04 EUR teda celkovo v sume 149,13 EUR, ktoré súd priznal podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.