Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/294/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310204272 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310204272.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: A & Z ACOUSTICS, s. r. o., Repašského 2, 841 02 Bratislava, IČO: 36 628 646, zast.: JUDr. Rastislav Vranec, advokát, Mojmírova 13, 900 26 Slovenský Grob, proti odporcovi: cyklohouse, s. r. o., ul. 29. augusta 9, 811 09 Bratislava, IČO: 36 284 688, zast.: JUDr. Martin Palkovič, advokát, Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, o zaplatenie sumy 2.623,- Eur s prísl. a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 20Cb/34/2010-265 zo dňa 05. 06. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 20Cb/34/2010-265 zo dňa 05. 06. 2013 v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e a v časti náhrady trov právneho zastúpenia m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.550,14 Eur, a to do troch dní právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 129,31 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.623,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.909,95 Eur od 30. 08. 2009 do zaplatenia, zo sumy 714,- Eur od 27. 09. 2009 do zaplatenia a zaplatiť mu náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 09. 04. 2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2.623,- Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že I.. U. R., spoločník odporcu, si objednal u neho dňa 15. 07. 2009 merania potrebné ku kolaudácii stavby „Bytový dom Kramer“ pri Železnej studničke v Bratislave. Na základe objednávky odporcu zo dňa 15. 07. 2009 a po obhliadke stavby a naštudovaní si projektu pristúpil navrhovateľ k realizácii merania hluku. Navrhovateľ po výslednom meraní a vypracovaní protokolov o meraní listom zo dňa 08. 07. 2009 poslal odporcovi súpis opatrení na odstránenie nedostatkov, čo bolo súčasťou diela ako fakturovanej ceny za dielo. Po riadnom ukončení diela vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. 2009075 vo výške 714,- Eur zo dňa 12. 09. 2009 so splatnosťou 26. 09. 2009 a faktúru č. 2009065 vo výške 1.909,- Eur zo dňa 15. 08. 2009 so splatnosťou 29. 08. 2009 v celkovej sume 2.623,- Eur. Odporca neuhradil faktúry vystavené navrhovateľom v lehote splatnosti. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom bola dňa 15. 07. 2009 platne uzatvorená ústna zmluva o dielo, pričom k uzatvoreniu zmluvy došlo bez určenia ceny. Za odporcu konal I.. U. R., ktorého konanie zaväzovalo odporcu, nakoľko navrhovateľ nemohol vedieť, že I.. U. R. vystupujúci za odporcu nie je na takéto konania oprávnený, najmä s poukazom na predchádzajúci obchodný prípad, keď si odporca v júli roku 2006 opätovne prostredníctvom I.. U. R. objednal vypracovanie hlukovej štúdie, ktorú odporca následne riadne prevzal a navrhovateľovi v celosti uhradil. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné odovzdanie troch protokolov, ktoré odporca použil a poskytol Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hlavné mesto a ktoré sú špecifikované vo vydanom súhlasnom stanovisku. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa ďalej za preukázané, vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, že navrhovateľom účtovaná cena faktúrami č. 2009065 a č. 2009075 je cenou obvyklou za popísaný rozsah meraní hluku vo vnútornom prostredí. Obdobne námietku odporcu, že ústna zmluva o dielo nemohla platne vzniknúť, lebo odporca adresoval objednávku na zvukovú štúdiu I.. U. S., fyzickej osobe, považoval prvostupňový súd za účelovo uplatnenú po troch rokoch vedia sporu a po štyroch rokoch od ich vystavenia zo strany navrhovateľa. V tejto súvislosti konajúci súd poukázal na skutočnosť, že odporca si v uvedenom smere nesplnil povinnosť tvrdenia, z obsahu spisu nevyplýva žiadny opis rozhodných skutkových okolností preukazujúcich odporcom namietanú skutočnosť, že odporca mal záujem uzatvoriť resp. uzatvoril ústnu zmluvu o dielo s I.. U. S. ako fyzickou osobou a nie s navrhovateľom, právnickou osobou, v mene ktorého vystupoval I.. U. S. ako štatutárny orgán, osoba oprávnená konať v mene navrhovateľa. Odporca všetky navrhovateľom spracované protokoly prevzal, tri z nich, ktorých závery spĺňali požiadavky noriem, použil za účelom získania súhlasného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hlavné mesto. Z vyššie uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že navrhovateľ si svoju zmluvnú povinnosť - zhotoviť odporcom objednané dielo - zvukovú štúdiu riadne splnil, dielo bez vád odovzdal odporcovi a vznikol mu tak nárok na zaplatenie ním vyúčtovanej ceny, ktorá je s poukazom na § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka a závermi znaleckého posudku obvyklá s porovnateľnými dielami v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Napadnuté rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil podľa § 272, § 536 a nasl., § 365 a 369 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odporca odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a uviedol, že záver súdu prvého stupňa o ústnom uzatvorení zmluvy dňa 15. 07. 2009 je nesprávny, nakoľko v uvedený deň sa I.. U. R. nestretol s I.. S., ale dňa 15. 07. 2009 mu bola doručená e-mailová objednávka I.. U. R. (e-mailovú objednávku nemožno považovať za ústny návrh). Z uvedeného odporca vyvodzuje, že zmluva nebola uzatvorená v ústnej forme, keď ani návrh ani jeho prijatie neboli vykonané v ústnej forme. Odporca ďalej namietal záver súdu prvého stupňa, že návrh na uzavretie zmluvy (e-mail zo dňa 15. 07. 2009) bol adresovaný navrhovateľovi. Poukázal na skutočnosti, z ktorých vyplýva, že návrh nebol adresovaný navrhovateľovi - odporca nikdy pred 15. 07. 2009 nespolupracoval s navrhovateľom, e-mail je adresovaný I.. S., e-mailová adresa, na ktorú bola objednávka zaslaná, nepatrí navrhovateľovi, ale inej obchodnej spoločnosti A & Z Consulting, s. r. o. Uviedol, že k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi konania nemohlo dôjsť, pretože ak by aj navrhovateľ prijal návrh na uzatvorenie zmluvy, nebol osobou, ktorej bol návrh adresovaný. Odporca mal za to, že z vykonaného dokazovania nie je možné identifikovať prijatie návrhu navrhovateľom. Počas celej realizácie diela vystupuje fyzická osoba I.. U. S., pričom zo žiadneho jeho konania nevyplýva, že by konal za navrhovateľa. Aj jednotlivé protokoly o meraní hluku sú vypracované a podpísané fyzickou osobou I.. U. S., pričom navrhovateľ sa prvýkrát objavuje až pri vystavení faktúr, ktorých zaplatenia sa v tomto konaní domáha. Odporca zdôraznil, že je nevyhnutné striktne rozlišovať medzi navrhovateľom - fyzickou osobou a podnikateľom I.. U. S. ako dvoma odlišnými subjektmi práva. Odporca ďalej poukázal na § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že zmluva o dielo je zmluvou odplatnou, pričom podstatnou náležitosťou zmluvy je i dohoda o cene, pričom bez dohody o cene nemožno zmluvu o dielo platne uzatvoriť. V danom prípade objednávka neobsahuje žiadny návrh konkrétnej ceny diela, spôsob jej určenia a ani prejav vôle uzatvoriť zmluvu o dielo bez takéhoto určenia. Zdôraznil, že Obchodný zákonníka výslovne vyžaduje, aby prejav vôle uzatvoriť zmluvu bez určenia ceny obsahovala samotná zmluva, čo vyplýva zo slovného spojenia „ibaže strany v zmluve prejavili vôľu“. Namietal, že súd prvého stupňa zaujal nesprávny právny názor, podľa ktorého zo skutočnosti, že v e-mailovej objednávke zo dňa 15. 07. 2009 sa o cene diela nič neuvádza, možno vyvodiť, že ide o prejav vôle uzatvoriť zmluvu bez určenia ceny. Odporca v ďalej vytýka súdu prvého stupňa, že obvyklosťou ceny a dokazovaním v tomto smere sa zaoberal len povrchne, keď sa nezaoberal námietkami odporcu k správnosti záverov znaleckého posudku a so skutočnosťou, že navrhovateľ nepreukázal časový rozsah vykonaných meraní. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 07. 08. 2013 poukázal na závery dokazovania prijaté súdom prvého stupňa a uviedol, že spochybňovanie vzniku obchodnoprávneho vzťahu sa zo strany odporcu javí byť účelové, keďže na pojednávaní dňa 04. 10. 2010 odporca navrhol navrhovateľovi uhradenie istiny bez úrokov z omeškania a trov konania vo forme mimosúdnej dohody, čím potvrdil existenciu vzniku obchodnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Keďže navrhovateľ nesúhlasil s návrhom odporcu, začal odporca uplatňovať argumenty, ktoré nemali oporu voči uplatnenému nároku. Navrhovateľ poukázal na § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka a uviedol, že podstatnými časťami zmluvy o dielo je určenie zmluvných strán, určenie diela a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu. Výška ceny podstatnou časťou nie je, lebo zmluva môže vzniknúť aj pokiaľ strany prejavia vôľu ju uzatvoriť aj bez určenia tejto ceny, k čomu medzi navrhovateľom a odporcom došlo. Navrhovateľ má ďalej za to, že odporca si nesplnil povinnosť tvrdenia a z obsahu spisu nevyplýva žiaden opis rozhodných skutkových okolností preukazujúcich odporcom namietanú skutočnosť, že odporca mal záujem uzatvoriť, resp. uzatvoril ústnu zmluvu o dielo s I.. U. S. ako fyzickou osobou a nie s navrhovateľom, v mene ktorého vystupoval I.. U. S. ako štatutárny orgán. Navrhovateľ nevidí rozpor so zákonom v tom, že I.. U. S. ako fyzická osoba - podnikateľ, ktorý má oprávnenie na vypracovanie hlukových štúdií, vypracoval pre svoju spoločnosť - navrhovateľa, v ktorej je zároveň konateľom a spoločníkom, hlukovú štúdiu, ale celé konanie zastrešoval navrhovateľ ako právnická osoba a ten aj vystavil odporcovi faktúry za vykonané dielo. K trovám konania uviedol, že súd prvého stupňa mu priznal trovy právneho zastúpenia vo výške, ktoré považoval na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, a preto je odporca, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju navrhovateľovi. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: K tvrdeniu odporcu, že zmluvu o dielo uzavrel v ústnej forme s I.. U. S. ako fyzickou osobou, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uvádza, že odporca si v tomto smere nesplnil povinnosť tvrdenia, keď z obsahu spisu nevyplýva žiaden opis rozhodných skutkových okolností preukazujúcich túto skutočnosť. Navyše vzhľadom na skutočnosť, že odporca uzavretie zmluvy o dielo s I.. S. ako fyzickou osobou nenamietal ani pri doručení faktúr č. 2009065 a č. 2009075 vystavených navrhovateľom, javí sa táto obrana odporcu ako účelová. Samotný odporca v liste zo dňa 04. 11. 2009 adresovanom navrhovateľovi ohľadom uhradenia faktúr namieta iba cenu služby a poukazuje na § 546 Obchodného zákonníka. V odpore zo dňa 07. 05. 2010 podanom proti platobnému rozkazu odporca dokonca uviedol, že „nepopiera, že navrhovateľ vykonal meranie hluku v bytovom dome Kramer, avšak rozsah fakturovaných prác vysoko prevyšuje rozsah objednaných prác“. Z uvedeného vyplýva, že odporca si v danom čase bol vedomý uzavretia zmluvy o dielo s navrhovateľom, namietal iba rozsah vykonaných prác a výšku ceny diela. Preto ak neskôr v rámci svojej obrany odporca uvádza, že zmluvu o dielo uzavrel s I.. U. S. fyzickou osobou, je povinný túto skutočnosť osvedčiť popisom skutkových okolností a preukázať dôkazmi. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že odporca si uvedenú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu nesplnil, preto nie je možné jeho obrane prisúdiť úspech. Odporca v podanom odvolaní namieta, že zmluva o dielo nebola uzavretá v ústnej forme, keď ani návrh ani jeho prijatie neboli vykonané v ústnej forme, že k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi konania nemohlo dôjsť, pretože ak by aj navrhovateľ prijal návrh na uzatvorenie zmluvy, nebol osobou, ktorej bol adresovaný a že z vykonaného dokazovania nie je možné identifikovať prijatie návrhu navrhovateľom, ktorý sa prvýkrát objavuje až pri vystavení faktúr. K uvedeným námietkam odvolací súd uvádza, že návrh na uzavretie zmluvy - objednávka zo dňa 05. 08. 2009 bol vykonaný v písomnej forme, a to s poukazom na § 40 ods. 4 prvá veta Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že k prijatiu návrhu došlo konkludentne, vykonaním diela. Ak odporca tvrdí, že „k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi konania nemohlo dôjsť, pretože ak by aj navrhovateľ prijal návrh na uzatvorenie zmluvy, nebol osobou, ktorej bol adresovaný“, je povinný na preukázanie tohto tvrdenia predložiť, resp. označiť dôkazy. Odvolací súd konštatuje, že odporca v konaní neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie tvrdenia, že zmluvu o dielo uzavrel s I.. U. S. - fyzickou osobou. Odporca ďalej namieta, že v danom prípade nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo z dôvodu, že predmetná zmluva neobsahovala dohodu o cenu, čo predstavuje jednu z podstatných náležitostí zmluvy o dielo. Uvedenému tvrdeniu, že v danom prípade absentovala dohoda o cene, odporuje vyjadrenie odporcu v liste zo dňa 04. 11. 2009 adresovanom navrhovateľovi, v ktorom odporca uvádza „...uvedené faktúry klient doposiaľ neuhradil z dôvodu, že cenu 2.623,95 Eur, ktorá je v nich uvedená, považuje za neobvykle vysokú..., klient je preto pripravený uhradiť cenu za vykonané meranie hluku v dome Kramer, avšak v primerane zníženej výške.“ Ďalej odporca v predmetnom liste poukázal na znenie § 546 Obchodného zákonníka. S poukazom na skutkové okolnosti možno konštatovať, že k prejavu vôle uzavrieť dohodu o cene došlo v liste odporcu zo dňa 04. 11. 2009, keď odporca vyjadril vôľu uhradiť cenu za vykonané meranie hluku v primerane zníženej výške. Keďže výška ceny ani spôsob jej určenia nebol obsahom zmluvy, bolo potrebné v danej veci aplikovať ustanovenie § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, ako to vykonal súd prvého stupňa. K námietkam odporcu týkajúcim sa postupu znalca v rámci nariadeného znaleckého dokazovania odvolací súd uvádza, že znalec bol súdom prvého stupňa ustanovený na posúdenie odbornej otázky (určenie obvyklosti ceny diela). Znalec je povinný pri svojej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, nestranne a nezaujato podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia. V rámci vypracovania znaleckého posudku je oprávnený určiť metodiku, postup a potrebné podklady a na ich základe prijať odborný záver. Ak má odporca za to, že znalec uvedeným spôsobom nepostupoval a vznikla mu tým škoda, môže si svoje nároky zo zodpovednosti za škodu uplatňovať priamo voči znalcovi. Na základe dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa ako i s poukazom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odporca v podanom odvolaní proti výroku o trovách konania namietal priznanie náhrady trov konania za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 04. 10. 2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, a preto patrí za tento úkon odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Ďalej namietal priznanie náhrady trov konania za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 07. 03. 2011, keď išlo o vyjadrenie k odvolaniu, ktoré nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej, a preto za takýto úkon patrí odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Napokon odporca namietal priznanie odmeny za úkon - písomné podanie na súd zo dňa 29. 01. 2013 - návrh na zmenu účastníka, nakoľko nejde o úkon potrebný na účelné bránenie práva, pretože počas celého konania nedošlo k zmene žiadneho účastníka konania. Je nutné prisvedčiť odporcovi, že súd prvého stupňa v rámci namietanej náhrady trov konania nepostupoval správne, a preto odvolací súd prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti náhrady trov právneho zastúpenia zmenil tak, že priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 04. 10. 2010 vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške 25,31 Eur podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 07. 03. 2011 vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške 50,62 Eur podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Za úkon právnej služby - písomné podanie na súd - návrh na zmenu účastníka zo dňa 29. 01. 2013 odvolací súd náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, pretože tento úkon vyhodnotil ako neúčelný. Navrhovateľ podal dňa 29. 01. 2013 návrh na zmenu účastníka konania z dôvodu, že u odporcu došlo k zmene obchodného mena a sídla spoločnosti. Odvolací súd konštatuje, že uvedená skutočnosť nie je dôvodom na zmenu účastníka konania podľa § 92 ods. 2 O.s.p. a o tomto návrhu nebolo potrebné rozhodovať, preto navrhovateľovi nepatrí za tento úkon náhrada trov konania. Odvolací súd konštatuje, že zvyšná časť trov právneho zastúpenia bola súdom prvého stupňa vyčíslená správne a nebola ani odporcom napadnutá. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov právneho zastúpenia podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.550,14 Eur (z toho suma 1.088,43 Eur - tarifná odmena, suma 203,35 Eur - režijný paušál a suma 258,36 Eur - DPH). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p. Keďže v odvolacom konaní mal navrhovateľ neúspech v pomerne nepatrnej časti (v časti náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 122,07 Eur), priznal mu odvolací súd plnú náhradu trov odvolacieho konania, a to vo výške 129,31 Eur titulom trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie vo výške 101,25 Eur, 20 % DPH vo výške 20,25 Eur a režijný paušál vo výške 7,81 Eur. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.