Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/500/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310207313 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310207313.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C. C., nar. X.X.XXXX, D. S. XXX, C. C., zastúpený: JUDr. Peter Bacík, advokát, Lazovná č. 45, Banská Bystrica, proti odporcovi: S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, C., zastúpený: SALLEM PARTNERS s. r. o., Grösslingova 45, Bratislava, IČO: 35 762 896, o zaplatenie 3.983,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 10C 125/2010-130 zo dňa 25.7.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 10C 125/2010-130 zo dňa 25.7.2013 v napadnutej časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 10C 125/2010-130 zo dňa 25.7.2013 zastavil konanie vo veci o zaplatenie 3.983,27 eur s príslušenstvom a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 238,50 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 2.528,08 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 8.6.2010, ktorý bol doručený súdu dňa 10.6.2010, domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 3.983,27 eur za bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 18.4.2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.4.2013 zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť podľa § 96 ods. 1 O.s.p. a uplatnil si nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Odporca sa písomným podaním zo dňa 24.6.2013 vyjadril k späťvzatiu návrhu navrhovateľa tak, že súhlasí so späťvzatím návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 8.6.2010, aj so zastavením konania, ale nesúhlasil s náhradou trov konania, ktorú si uplatnil navrhovateľ, ktorý žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť trovy konania navrhovateľovi, pretože odporca dal svojim správaním príčinu na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu a zapríčinil svojim správaním, že navrhovateľ zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Podľa názoru odporcu je zrejmé, že oprávnenosť nároku navrhovateľa nebola v tomto konaní preukázaná a započítaním svojej pohľadávky oproti nároku navrhovateľa, ktorý si uplatnil v tomto konaní, žiadnym spôsobom nepotvrdilo oprávnenosť žalobného nároku. Odporca uviedol, že započítanie vykonal v záujme predchádzania ďalším trovám konania v tomto konaní, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že odporca má voči navrhovateľovi dlhodobo nevymožiteľnú pohľadávku, ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní u súdneho exekútora Mgr. Jána Makitu pod č. Ex 1455/10. Súd prvého stupňa konanie vo veci podľa § 96 O.s.p. zastavil vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, ako i súhlas odporcu so späťvzatím návrhu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., nakoľko pre správanie odporcu vzal navrhovateľ návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne a preto uložil povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Zavinenie odporcu spočíva v tom, že ak bolo možné riešiť spornú vec mimosúdne, teda započítaním pohľadávky odporcu so žalovanou pohľadávkou navrhovateľa, nebolo zo strany odporcu účelné a hospodárne ak neoznámil túto skutočnosť navrhovateľovi už pred prvým pojednávaním, najmä ak mal vedomosť, že Q. Q. mal ako veriteľ voči dlžníkovi a to navrhovateľovi pohľadávku, ktorá vznikla na základe vlastnej zmenky bez protestu, vystavenej dlžníkom a to navrhovateľom dňa 26.9.2007 na sumu vo výške 580.000,- Sk (19.252,47 eur). Samotná skutočnosť, že postupca Q. Q. postúpil časť nevymoženej pohľadávky zo zmenky na postupníka S. O., až dňa 9.4.2013, teda dňom podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky oboma zmluvnými stranami, nemôže byť argumentom odporcu pre nemožnosť skoršieho vyriešenia spornej veci mimosúdne. Proti výroku uznesenia okresného súdu o náhrade trov konania podal odvolanie odporca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., nakoľko oprávnenosť nároku navrhovateľa nebola v tomto konaní preukázaná, a to ani započítaním nároku odporcu proti nároku navrhovateľa uplatnenému v tomto konaní. Odporca opakovane zdôraznil, že započítanie vykonal len v záujme predchádzania ďalším trovám v tomto konaní s prihliadnutím na existenciu dlhodobo nevymožiteľnej pohľadávky voči navrhovateľovi vymáhanej v exekučnom konaní pod č. Ex 1455/10 u súdneho exekútora Mgr. Jána Makitu. Odporca tvrdil, že nemohol spor, ktorý bol predmetom tohto konania riešiť mimosúdne, ešte pred prvým pojednávaním, keď pohľadávku, ktorú odporca započítal oproti pohľadávke navrhovateľa uplatnenej v tomto konaní, odporca nadobudol až dňa 9.4.2013, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Q. Q. ako postupcom a odporcom ako postupníkom, bez súhlasu Q. Q. ako postupcu odporca nemohol nadobudnúť predmetnú pohľadávku. Je teda zrejmé, že odporca nemohol vykonať započítanie predmetnej pohľadávky voči pohľadávke, uplatnenej v tomto konaní skôr, ako nadobudol pohľadávku voči navrhovateľovi od Q. Q., pričom tento nemal záujem na skoršom postúpení pohľadávky. Odporca preto tvrdil, že nezavinil zastavenie konania a nie je povinný nahradiť trovy konania navrhovateľovi a žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania tak, že rozhodne, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Odporca v podanom odvolaní okrem toho uviedol, že pokiaľ by navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania voči odporcovi, tak súd mu priznal trovy právneho zastúpenia v nesprávnej výške. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1/4 tarifnej odmeny, vrátane režijného paušálu náhrady za stratu času, aj cestovných nákladov za účasť na pojednávaní dňa 2.5.2011, ktoré bolo odročené bez otvorenia pojednávania. K tomu uviedol, že podaním zo dňa 29.4.2011, ktoré bolo podané faxom aj poštou, požiadal súd o zrušenie tohto pojednávania a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a túto skutočnosť oznámil v rovnaký deň mailom aj právnemu zástupcovi navrhovateľa a kópiu podania adresovanú súdu mu zaslal aj prílohou k mailu, preto právny zástupca navrhovateľa bol včas informovaný o tom, že pojednávanie vytýčené na termín 2.5.2011 bude zrušené a jeho účasť na tomto pojednávaní nie je možné považovať za účelné uplatňovanie práva odporcu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Okresný súd preto nepostupoval správne, keď právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 2.5.2011 vo výške 292,90 eur. V prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s námietkami odporcu, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania, odporca navrhol, aby napadnuté uznesenie v časti výroku o trovách konania odvolací súd zmenil tak, že navrhovateľovi prizná náhradu trov právneho zastúpenia zníženú o trovy súvisiace s pojednávaním dňa 2.5.2011 a to o sumu 292,90 eur. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to podaním zo dňa 26.9.2013, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil. Navrhovateľ v podanom odvolaní uviedol, že argumentáciu a odôvodnenie odvolania a návrhy odporcu považuje za účelové, neobjektívne a irelevantné. Podľa názoru odporcu súd náležite a objektívne zhodnotil pri svojom rozhodnutí všetky dôkazy a okolnosti súvisiace s predmetom sporu, keď odporca po svojom prvotnom popieraní prijatia spornej sumy prispôsoboval svoje stanoviská a vyjadrenia v priebehu konania dokazovaním, teda účelovo predlžoval konanie a zapríčiňoval zvýšenie nákladov a trov konania. Z vykonaného dokazovania bolo od začiatku zrejmé a preukázané, že odporca žije, spolupracuje, podniká so svedkom pánom Q. Q. už dlhú dobu, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj sám svedok Q. pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 19.10.2011. K námietkam odporcu ohľadne priznaných trov konania v súvislosti s pojednávaním dňa 2.5.2011 navrhovateľ uviedol, že termín pojednávania bol určený už dňa 7.3.2011 a o žiadosti právneho zástupcu odporcu zo dňa 29.4.2011 na odročenie pojednávania určeného na deň 2.5.2011 sa dozvedel až po vyvolaní účastníkov a oboznámení zo strany súdu pred otvorením pojednávania dňa 2.5.2011. Z dôvodu jeho pracovnej zaneprázdnenosti v dňoch 28. a 29.4.2011 sa nemohol oboznámiť s mailom právneho zástupcu, a teda nemal potvrdenú jeho vedomosť o predmetnej žiadosti a ani nemohol mať istotu, že sa o nej dozvie do termínu pojednávania. V prípade, ak by oznámenie o žiadosti o odročenie pojednávania oznámil prostredníctvom mobilného telefonického kontaktu, určite by jeho žiadosť akceptoval a nebol by zbytočne a neefektívne cestoval do Bratislavy. Návrh preto považuje za bezpredmetný a priznanie trov právneho zastúpenia za úkon účasť na pojednávaní dňa 2.5.2011 za opodstatnený a dôvodný. Z uvedených dôvodov je preto rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách konania správne a žiadal výrok o trovách konania potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V prejednávanej veci odporca v podanom odvolaní nesúhlasil s rozhodnutím súdu podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., nakoľko oprávnenosť nároku navrhovateľa nebola v tomto konaní preukázaná, a to ani započítaním nároku odporcu proti nároku navrhovateľa uplatnenému v tomto konaní. Odporca opakovane zdôraznil, že započítanie vykonal len v záujme predchádzania ďalším trovám v tomto konaní s prihliadnutím na existenciu dlhodobo nevymožiteľnej pohľadávky voči navrhovateľovi vymáhanej v exekučnom konaní. Podľa názoru odporcu je zrejmé, že oprávnenosť nároku navrhovateľa nebola v tomto konaní preukázaná a započítaním svojej pohľadávky oproti nároku navrhovateľa, ktorý si uplatnil v tomto konaní, žiadnym spôsobom nepotvrdilo oprávnenosť žalobného nároku. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. V prípade vzájomných pohľadávok, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie (§ 580 O.z.). Započítanie v zmysle uvedeného ustanovenia je forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka, a ktoré súčasne umožňuje ušetrenie dvojakého splnenia vzájomných pohľadávok a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi účastníkmi. V danom prípade nebola opodstatnená námietka odporcu v podanom odvolaní, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu o trovách konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., nakoľko oprávnenosť nároku navrhovateľa nebola v tomto konaní preukázaná, a to ani započítaním nároku odporcu proti nároku navrhovateľa uplatnenému v tomto konaní, pretože ako bolo uvedené už vyššie, nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, a preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Vychádzajúc z uvedeného, okresný súd správne dospel k záveru, že odporca zavinil zastavenie konania, pretože pohľadávka uplatnená v tomto konaní zanikla započítaním, a tak došlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa, čo odôvodňuje rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodná nebola ani námietka odporcu ohľadne priznaných trov konania v súvislosti s pojednávaním dňa 2.5.2011 a ako z obsahu spisu vyplýva, termín pojednávania bol určený už dňa 7.3.2011 a navrhovateľ tvrdil, že o žiadosti právneho zástupcu odporcu zo dňa 29.4.2011 na odročenie pojednávania určeného na deň 2.5.2011 sa dozvedel až po vyvolaní účastníkov a oboznámení zo strany súdu pred otvorením pojednávania dňa 2.5.2011 a pokiaľ sa nedozvedel o žiadosti právneho zástupcu odporcu o odročenie pojednávania v uvedený deň, tak sa pojednávania zúčastnil, pričom mu súd priznal trovy iba ako 1 úkon zastupovanie na pojednávaní a postupoval správne podľa § 13a ods. 4 druhá veta vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil s tým, že sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.