Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/18/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310210930 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310210930.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: R. X., bytom: R. XXX/XX, V., zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Ficekom, Žilinská 14, Bratislava proti odporcovi: C.. X. X., V.: U. X, V., zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Anettom, Kutlíkova 17, Bratislava, o zaplatenie 809,48 eura s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcu na zaplatenie 2.722.62 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k: 42C/44/2011-185 zo dňa 19. júna 2012, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III, č.k.: 42C/44/2011-220 zo dňa 14.11.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd späťvzatie vzájomného návrhu odporcu na zaplatenie 2.722,62 eura p r i p ú š ť a, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti konania o vzájomnom návrhu odporcu z r u š u j e a konanie o vzájomnom návrhu odporcu z a s t a v u j e. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie 702,17 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 702,17 eur od 07.09.2010 do zaplatenia p o t v r d z u j e . Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 702,17 eura s 9% -ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 702,17 eura od 07.09.2010 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Ďalším výrokom súd prvého stupňa zmietol protinávrh odporcu na zaplatenie 2.722,62 eura s príslušenstvom. Rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil po právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil po právnej stránke podľa § 3 ods. 1, § 39, § 724, § 737, § 738 a § 740 Obč. zákonníka a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd prvého stupňa dňa 08.09.2010 domáhal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie 809,48 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% od 07.09.2010 a na náhradu trov konania dôvodiac, že s odporcom postupne uzavrel zmluvu, podľa ktorej odporcovi dodával modely vláčikov s tým, že odporca ich bude predávať tretím osobám za predajnú cenu a od tejto predajnej ceny si odpočíta províziu za predaj vo výške 15%. O prevzatí tovaru do komisionálneho predaja odporca vždy v deň prevzatia tovaru spísal potvrdenie, v ktorom si zmluvné strany zároveň dohodli predajnú cenu modelov a odporca o tomto vystavil celkovo osem potvrdení. Jednalo sa o potvrdenie č. 17/2007 zo dňa 13.09.2007, č. 18/2007 zo dňa 10.10.2007, č. 19/2007 zo dňa 28.11.2007, č. 21/2007 zo dňa 13.12.2007, č. 01/2008 zo dňa 31.01.2008, č. 03/2008 zo dňa 20.02.2008, č. 05/2008 zo dňa 05.03.2008 a č. 06/2008 zo dňa 13.02.2008. Vyššie uvedenými potvrdeniami navrhovateľ potvrdzoval odovzdanie jednotlivých modelov odporcovi. Odporcovi sa podarilo predať časť z množstva dodaného tovaru; ku dňu podania návrhu tak navrhovateľovi dlžil 809,48 eura za modely, ktoré sa mu podarilo predať. Vzhľadom na ukončenie podnikateľskej činnosti odporcu v mesiaci máj 2010 došlo k záverečnému vyúčtovaniu a vráteniu všetkých nepredaných modelov. Odporca nepoprel povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu 809,48 eura za predané modely vláčikov, ktoré mu navrhovateľ dodal. Potvrdil postupné uzatváranie zmlúv o komisionálnom predaji tovaru s navrhovateľom s tým, že na základe čl. 6 uzatvorených zmlúv odporcovi vznikla pohľadávka vo výške 10% z predajnej ceny nepredaného tovaru, z ktorého titulu vzhľadom na vrátené a nepredané modely odporcovi vznikla pohľadávka vo výške 104,79 eura. Poukázal tiež na to, že v zmluve bol dohodnutý tzv. poplatok za uskladnenie nepredaných modelov po dobu trvania predaja podľa čl. 7 zmluvy o komisionálnom predaji vo výške 0,5% z dohodnutej ceny tovaru za každý deň po uplynutí 7- dňovej bezplatnej doby skladovania. Z titulu skladného si odporca vyúčtoval uvedený poplatok odo dňa uplynutia bezplatnej lehoty do januára 2010, kedy odporca ukončil podnikanie, pričom mu tak vznikla pohľadávka voči navrhovateľovi vo výške 3.447,44 eura. Odporca si tak voči navrhovateľovi uplatnil pohľadávku vo výške 29,87 eura za model, ktorý nepatril navrhovateľovi, ktorý si vzal a nezaplatil zaň kúpnu cenu vo výške 29,87 eura. Celkovo tak odporcovi voči navrhovateľovi vznikla pohľadávka vo výške 3.582,10 eura, na ktorú si započítal dlh vo výške 809,48 eura; v rámci protinávrhu si tak voči navrhovateľovi uplatnil sumu 2.772,62 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% od 02.02.2010. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, uzatvorenie siedmych písomných zmlúv o prevzatí tovaru do komisionálneho predaja, ktoré podľa § 737 a nasl. kvalifikoval ako zmluvy o sprostredkovaní predaja, a to č. 18/2007, č. 19/2007, č. 21/20207, č. 01/2008, č03/2008, č. 05/2008 a č. 6/2008 s tým, že tzv. zmluva o sprostredkovaní predaja veci č. 17/2007 zo dňa 13.09.2007 nebola platne uzatvorená, nebola uzatvorená v písomnej forme, nakoľko nebola podpísaná účastníkmi konania. V konaní nebolo sporný rozsah predmetov a vecí, ktoré navrhovateľ odovzdal a odporca prevzal za účelom predaja tretej osobe, nebol sporný ani rozsah vecí vrátených po ukončení predaja v mesiaci máj 2010, ani dohoda o sume, za ktorú mali byť veci v rámci obstarania predané či odmena za predaj modulov, keď bolo dohodnuté, že odporca si ponechá 15% z predajnej ceny ako odmenu za sprostredkovanie. Nespornou sa stala aj suma vo výške 809,48 eura, ktorú mal odporca povinnosť zaplatiť navrhovateľovi za veci, ktoré v rámci obstarania skutočne predal, nakoľko túto skutočnosť odporca uznal vo svojej výpovedi a vyplývala aj zo samotného prejavu vôle odporcu, keď túto sumu použil na započítanie proti svojej pohľadávke voči navrhovateľovi z titulu skladného a administratívneho poplatku. Navrhovateľ namietal, že došlo k uzatvoreniu ústnej dohody o neúčtovaní administratívnych poplatkov a skladného. Poukázal na to, že vo všetkých zmluvách bola dohodnutá odmena vo výške 15% z predajnej ceny tovaru, pričom podľa čl. 4, čl. 5, čl. 6 a čl. 7 uzatvorených zmlúv mal zrejmé, že účastníci sa v každej zmluve dohodli na dobe trvania v dĺžke predaja tri mesiace, dohodli si však odmenu za predaj vo výške 15% a bolo povinnosťou predávajúceho (odporcu) do 5 dní po ukončení predaja vyplatiť navrhovateľa za predané modely; zároveň bolo povinnosťou navrhovateľa po ukončení doby predaja prevziať si nepredané modely. Po dobu 7 dní bol odporca povinný tieto skladovať bezplatne a následne si účastníci dohodli výšku skladného vo výške 0,5% z dohodnutej ceny tovaru. Navrhovateľ tak bol podľa zmluvy povinný zaplatiť administratívny poplatok vo výške 10% z dohodnutej ceny tovaru za nepredané modely. Súd prvého stupňa uplatnenú námietku, že výkon práva spočívajúci v uplatnení si administratívneho poplatku vo výške 10% z ceny tovaru ako i 0,5% skladného, ktoré bolo vyčíslené od uplynutia doby predaja v jednotlivých zmluvách + 10 dní do januára 2010 celkovo vo výške 104,79 eura 10% z titulu nepredajného tovaru a 3.447,44 eura z titulu skladného je v rozpore s dobrými mravmi čiastočne uznal za dôvodnú, a to vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke z titulu skladného. Dojednanie o poplatku za nepredaný tovar ako i výšku skladného mal súd prvého stupňa za platne dojednanú. Pri zmluvách, ktoré boli písomne dohodnuté (okrem zmluvy č. 17/2007) došlo k vráteniu tovaru a titulom jeho nepredania došlo k vráteniu veci celkovo v hodnote 774,42 eura (17/2007 - neplatne uzatvorená zmluva o sprostredkovaní, 18/2007 - všetok tovar predaný, 19/2007 - 122/82 eura vrátený nepredaný tovar, 21/2007 - 60,74 eura vrátený nepredaný tovar, 1/2008 - 56,43 eura vrátený nepredaný tovar, 3/2008 - 162,98 eura vrátený nepredaný tovar, 6/2008-136,76 eura vrátený nepredaný tovar, 5/2008-234,69 eura vrátený nepredaný tovar, spolu 774,42 eura x 10% = 77,44 eura). Súd tak uznal požiadavku odporcu započítať na dlh pohľadávku za nepredaný tovar vo výške 77,44 eura podľa zmluvy. Nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že sumu 29,80 eura za prevzatý model zaplatil, súd uznal i túto pohľadávku odporcu voči navrhovateľovi, nakoľko navrhovateľ nepoprel, že by takúto kúpnu zmluvu s odporcom uzatvoril. Vo vzťahu k účtovaniu skladného sa súd prvého stupňa stotožnil s námietkou navrhovateľa, že účtovanie skladného za situácie, keď mal za preukázané, že sám odporca uisťoval navrhovateľa, že mu nebude účtovať skladné a ďalej aby modely po uplynutí dohodnutej doby predaja ponechal i naďalej v predaji, považoval za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, bez ohľadu na skutočnosť, že samotné dojednanie skladného vo všeobecnosti je v súlade s dobrými mravmi. Vychádzal pritom z výpovede navrhovateľa, pravdivosť z ktorej vyhlásenia odporcu, že si nebude účtovať skladné potvrdili aj svedkovia X. a toto nepriamo vyplýva aj zo založenej mailovej komunikácie medzi odporcom a svedkyňou Z. Prihliadol na opakované prehlásenia odporcu, že si nebude účtovať skladné a došlo k vzájomnému konkludentnému súhlasu, že i naďalej po ukončení doby predaja sa tovar bude predávať na predajni. Odporca totiž na pojednávaní dňa 24.01.2012, keď na otázku súdu prečo nerobil vyúčtovania jednotlivých zmlúv (komisií) uviedol, že tovar bol zaradený do ďalších komisií. Súd prvého stupňa tak neuznal pohľadávku odporcu voči navrhovateľovi z titulu skladného vo výške 3.447,44 eura. Odporcu tak zaviazal na zaplatenie 702,17 eura a vo zvyšku návrh zamietol. Zamietol tiež protinávrh odporcu. Súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 702,17 eura podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka od 07.09.2010, keď mal za preukázané, že odporca v tom čase bol v omeškaní s platením za predané modely, keď podľa čl. 4 zmluvy o obstaraní predaja veci vznikla povinnosť takúto sumu zaplatiť navrhovateľovi do 5 dní po dohodnutom ukončení predaja, pričom posledným dňom ukončenia predaja bol deň 13.06.2008. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, a to v časti, ktorou súd prvého stupňa návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol, t.j. v časti o zaplatenie 104,79 eura s príslušenstvom. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu na zaplatenie 809,48 eura s príslušenstvom vyhovel. Poukázal na to, že odporca si vzájomným návrhom uplatnil sumu 3.582,10 eura, ktorá má predstavovať administratívny poplatok vo výške 10% z predajnej ceny tovaru a skladné 0,05 % denne z predajnej ceny tovaru. Mal za to, že skutočnosť, že odporca si nebude účtovať poplatky bola preukázaná tým, že po predaní modelov z komisie odporca nikdy nevyúčtoval poplatok alebo skladné, tiež svedeckými výpoveďami Ing. K. X. Z. R. L. X., mailovou komunikáciou, konaním odporcu, keď vo výpisoch modelov je pri výplate peňazí pre navrhovateľa odpočítaná provízia pre odporcu, nie poplatok a skladné, pričom odporca mal prvý krát oznámiť výšku poplatkov až v septembri 2011. Zmluvné strany sa tak mali preukázateľne dohodnúť, že skladné a poplatok za nepredané modely si odporca nebude účtovať. Svoje stanovisko dôvodil relatívnou neplatnosťou dohody o neúčtovaní skladného a poplatku pri nepredaní modelov podľa § 40a Obč. zákonníka s tým, že odporca sa neplatnosti tohto právneho úkonu voči navrhovateľovi nedovolal. Odporca podľa § 40a Obč. zákonníka mal spôsobiť neplatnosť právneho úkonu, nakoľko navrhovateľa opakovane uisťoval, že si nebude účtovať poplatky a skladné. Z opatrnosti tiež vzniesol námietku premlčania. Nakoľko odporca nebol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za vzájomný návrh, súd o návrhu nemal rozhodovať. V súvislosti s uplatnením nároku vo výške 29,87 eura za zakúpený model uviedol, že tento model si vzájomne započítali s iným modelom odporcu, nakoľko navrhovateľ mal model v približne rovnakej hodnote, ktoré tvrdenie odporca nespochybnil. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal dňa 20.08.2012 odvolanie aj odporca s tým, že odvolanie doplní v lehote 10 dní. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p., nakoľko v konaní pred súdom prvého stupňa malo dôjsť k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p., nakoľko navrhovateľovi (zrejme odporcovi) bola súdom prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav, súd prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p. neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca podané odvolanie doplnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 31.10.2012, ktorým vzal svoj vzájomný návrh v o zaplatenie 2.772,62 eura späť. V doplnení odvolania sa zaoberal otázkou existencie ústnej dohody o neúčtovaní poplatkov (skladného), namietal rozpor zmluvných ustanovení s dobrými mravmi a tiež skutočnosť, že dohoda o určení skladného preukázateľne existovala ako aj právo odporcu účtovať zákazníkom skladné. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu namietal tvrdenia odporcu, nakoľko odporca súdu nepredložil originály potvrdení o prevzatí modelov a podpisy na kópiách potvrdení nezodpovedajú podpisu navrhovateľa. Navrhovateľ mal možnosť navrhnúť svedkov, ktorí by preukázali, akým spôsobom viedol svoj obchod, ktorú možnosť však nevyužil. Svedkovia by pritom potvrdili že obchod bol neustále zatvorený a odporca nikdy poplatky za skladovanie a nepredané modely nikomu neúčtoval. Podľa názoru navrhovateľa skutočnosť, že odporca vzal svoj návrh späť má preukazovať, že neverí svojím tvrdeniam. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že odporca nechcel vydať modely navrhovateľovi, pričom mal tiež za preukázanú existenciu ústnej dohody, a to e-mailovou komunikáciou, svedkami či konaním, že si poplatky nikdy neúčtoval a vyúčtovanie nevykonal. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi. Svedok X.M. pritom potvrdil, že medzi ním ako zákazníkom a odporcom ako predajcom existovala dohoda o účtovaní skladného. Všetky ostatné tvrdenia navrhovateľa sú tak v rovine, podľa ktorej by ústne vyjadrenia mali byť nadradené písomne uzatvorenej dohode. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, podľa ktorého má byť existencia ústnej dohody potvrdená listinnými dôkazmi namietal, že navrhovateľ žiadne listinné dôkazy nepredložil, pričom samotné tvrdenie mal za nelogické. V súvislosti s námietkou relatívnej neplatnosti právneho úkonu navrhovateľa uviedol, že odporca sa nemohol domáhať neplatnosti niečoho čo neexistovalo, nakoľko ústna dohoda medzi sporovými stranami nikdy neexistovala. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľa a odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti potvrdiť. Podľa § 97 ods. 1 O. s. p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 208 O. s. p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. V súvislosti s podaným odvolaním odporcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odporca v lehote na podanie odvolania podľa § 204 ods. 1 O. s. p., a teda v lehote 15 dní od doručenia napadnutého rozsudku, ktorý prevzal dňa 01.08.2012 (č.l.191) súdu prvého stupňa doručil odvolanie, v ktorom sa však obmedzil len na konštatáciu odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O. s. p., pričom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol, pričom si vyhradil, že bližšie rozvinutie dôvodov odvolania súdu doručí v dodatočnej lehote 10 dní. Následne odporca dňa 31.10.2012 súdu prvého stupňa doručil doplnenie dôvodov odvolania a vyjadrenie sa k odvolaniu navrhovateľa. Nakoľko však odporca v lehote podľa § 204 ods. 1 O. s. p. svoje odvolanie obmedzil len na konštatáciu odvolacích dôvodov bez akéhokoľvek zdôvodnenia, odvolací súd postupoval podľa § 205 ods. 3 O. s. p. a na zdôvodnenie odvolacích dôvodov uvedených v doplnení odvolaní v súlade so zásadou koncentrácie odvolacích dôvodov a ich rozsahu neprihliadal. Nakoľko tak odporca v podanom odvolaní napadnutý výrok, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie sumy 702,17 eura s príslušenstvom žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd ďalej podľa § 208 O. s. p. rozhodol o späťvzatí vzájomného návrhu odporcu na zaplatenie 2.772,62 eura s príslušenstvom a späťvzatie vzájomného návrhu pripustil, rozsudok súdu prvého stupňa v časti konania o vzájomnom návrhu odporcu podľa predmetného ustanovenia zrušil a konanie o vzájomnom návrhu odporcu zastavil, nakoľko z obsahu vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu odporcu mal za zrejmé, že navrhovateľ so späťvzatím vzájomného návrhu odporcu súhlasil. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacími námietkami navrhovateľa vo vzťahu k zamietajúcej časti napadnutého rozsudku, kedy súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa vo výške 104,79 eura s príslušenstvom, nakoľko mal za to, že od žalovanej istiny vo výške 809,48 eura je potrebné odpočítať odporcom uplatnený nárok na zaplatenie administratívneho poplatku vo výške 10% ako aj sumu vo výške 29,80 eura za model, ktorý navrhovateľ prevzal a prakticky od odporcu kúpil za sumu 29,87 eura, pričom však navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by odporcovi zaplatil kúpnu cenu. Odvolací súd v predmetnej súvislosti poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa protinávrh (vzájomný návrh) odporcu v celom rozsahu zamietol, i keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že neuznal len nárok odporcu v časti uplatneného skladného vo výške 3.447,44 eura. Z uvedeného má odvolací súd za zrejmé, že vzájomný návrh odporcu bol zamietnutý vo výške 2.772,62 eura s príslušenstvom, pričom z podania odporcu zo dňa 19.09.2011 (č.l. 67) má odvolací súd zrejmé, že odporca si vzájomným návrhom voči navrhovateľovi uplatnil nárok na zaplatenie skladného za dva roky vo výške 3.447,44 eura spolu s nárokom na zaplatenie administratívneho poplatku za nepredané modely vo výške 10% z predajnej ceny, t.j. vo výške 104,79 eura ako aj nárok na nezaplatený železničný model spolu vo výške 29,87 eura, a teda si odporca voči navrhovateľovi spolu uplatnil vzájomnú pohľadávku vo výške 3.582,10 eura. I keď súd prvého stupňa v odôvodnení nemal za dôvodný len nárok odporcu v časti skladného, napadnutým rozsudkom zamietol protinávrhu odporcu v celom rozsahu, a teda 2.772,62 napriek skutočnosti, že nárok na zaplatenie administratívneho poplatku a za železničný model odpočítal od navrhovateľom žalovanej sumy, kedy navrhovateľovi nepriznal nárok na zaplatenie sumy 809,48 eura, ale sumu 702,17 eura s príslušenstvom. Napadnutým rozsudkom tak súd prvého stupňa vzájomný nárok odporcu zamietol, súčasne však nároky odporcu, uplatňované vzájomným návrhom odpočítal od navrhovateľom žalovanej sumy, ktorou sa domáhal zaplatenia nároku za predané modely. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti za nepreskúmateľný s tým, že súd prvého stupňa sa uvedenou skutočnosťou bude musieť zaoberať v novom konaní, a to po zohľadnení pripustenia späťvzatia vzájomného návrhu odporcu odvolacím súdom podľa § 208 O. s. p. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.