Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/48/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310213612 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310213612.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zložením z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: McGrath & Arthur s.r.o., Bratislava, Partizánska 2, IČO : 35 962 836, zastúpený JUDr. Ľubošom Danišom, advokátom, Bratislava, Kazanská 3/A, proti odporcovi: ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava, Trnavská cesta 7, IČO : 35 862 882, zastúpená AK Krechňák & Associates, s.r.o., Bratislava, Ul. sv. Vincenta 2, o zaplatenie 8.941,90 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18. 9. 2012 č.k. 17C 97/2011 - 198, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 313,89 €, AK Krechňák & Associates, s.r.o., v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 8.941,90 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. v rokoch 2006 - 2008 postúpila spoločnosti INVEST - KAPITAL, a.s. pohľadávky z úverových zmlúv. Spoločnosť INVEST - KAPITAL, a.s. postúpila pohľadávku spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky. Spoločnosť INVEST - KAPITAL, a.s. a BENCONT INVESTMENT, s.r.o. podali na rozhodcovský súd žaloby v tých istých veciach, zaplatili poplatky, pričom spoločnosť BENCONT INVESTMENT, s.r.o. nemala vedomosť o žalobách podaných na rozhodcovský súd spoločnosťou INVEST - KAPITAL, a.s. Stály rozhodcovský súd následne v niektorých konaniach vydal rozsudok pre obidve spoločnosti, každá spoločnosť zaplatila poplatok a pritom žalovala toho istého dlžníka na základe tej istej zmluvy. V konaniach, v ktorých boli podané duplicitné návrhy, vzala spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. návrhy v celom rozsahu späť a žiadala o vrátenie zaplateného poplatku. Odporca vo veciach, v ktorých boli návrhy vzaté späť, konanie zastavil, žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania a poplatok nevrátil. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 9. 2010 postúpila spoločnosť BENCONT INVESTMENT, s.r.o. pohľadávky s príslušenstvom spoločnosti McGrath & Arthur, s.r.o., keď pohľadávky predstavujú duplicitne zaplatené poplatky celkom vo výške 8.941,90 €. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. § 1 ods. 1 písm.a/, § 2 ods. 1, § 12 ods. 1, ods. 2, ods. 6, § 13, § 14 ods. 1, ods. 2, § 29, § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z., ako aj o ust. § 1 ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., ďalej ust. § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Rokovacieho poriadku stáleho rozhodcovského súdu, tiež § 3 ods. 6, § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 7 prvá veta Pravidiel o trovách rozhodcovského konania Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. Dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Prvostupňový súd poukazoval na to, že rozhodcovské konanie je upravené v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý zákon upravuje rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a medzinárodných obchodných a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike podľa § 1 písm.a/ zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že výzva na zaplatenie poplatku za rozhodcovské konanie je neplatným právnym úkonom. Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu; vznik poplatkovej povinnosti spôsobujú výlučne procesnoprávne skutočnosti predvídané normami procesného práva. Povinnosťou navrhovateľa bolo zaplatiť poplatok pri podaní žaloby podľa § 5 ods. 5 Pravidiel o trovách rozhodcovského konania; kým nie je poplatok uhradený, žaloba sa na rozhodcovskom súde neprejednáva ( § 5 ods. 7 Pravidiel ) poplatok za konanie pred rozhodcovským súdom sa používa na krytie nákladov súvisiacich s činnosťou rozhodcovského súdu. Pravidlá o trovách rozhodcovského konania taxatívnym spôsobom vymedzujú prípady, pri ktorých sa zaplatené trovy konania vracajú podľa § 3 ods. 6 v spojení s § 9 ods. 3 Pravidiel o trovách rozhodcovského konania, kedy sa vracia pomerná časť poplatku za rozhodcovské konanie u odporcu. Pravidlá o trovách rozhodcovského konania neobsahujú žiadne ustanovenie o vrátení poplatku v prípade späťvzatia návrhu alebo v prípade zastavenia konania právoplatne rozhodnutej veci; navrhovateľovi preto nárok na vrátenie poplatkov za rozhodcovské konanie nevznikol. V danom prípade nedošlo ani k prekážke začatého konania ( litispendencii ) z dôvodu, že nebola splnená podmienka totožnosti subjektov, nakoľko na rozhodcovský súd boli podané návrhy rozdielnymi účastníkmi - jednak spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a tiež spoločnosťou INVEST - KAPITAL, a.s. Súd prvého stupňa tiež dospel k záveru, že na rozhodcovské konanie sa zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevzťahuje, nakoľko súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov. Tento zákon rieši aj vrátenie poplatkov vo svojom ust. § 11, na ktorý sa navrhovateľ odvolával. Avšak ani zo zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ani z Občianskeho súdneho poriadku, ani z Rokovacieho poriadku odporcu nevyplýva možnosť aplikovať na otázky týkajúce sa poplatkov za rozhodcovské konanie zákon o súdnych poplatkoch. Účastníci rozhodcovského konania sa pri konaní podrobujú predpisom vydaným stálym rozhodcovským súdom podľa § 12 ods. 6 zákona o rozhodcovskom konaní. Nárok uplatňovaný navrhovateľom titulom bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k odporcovi preto nevznikol. Plnenie, ktoré sa podľa § 451 ods. 2 a nals. Obč. zák. považuje za bezdôvodné obohatenie, musí mať základ v občianskoprávnych vzťahoch. Vzťah medzi účastníkom rozhodcovského konania a rozhodcovským súdom je pri výkone verejnej moci vzťahom verejnoprávnym a nie súkromnoprávnym. Ustanovenie § 451 a nals. Obč. zák. sa nevzťahuje na právne vzťahy vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov. Odporca v predmetnom konaní nie je pasívne legitimovaný, pretože nebolo preukázané, že základ plnenia, ktorého sa navrhovateľ domáha, spočíva v občianskoprávnych vzťahoch. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v sume 536 € titulom súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu a ďalej v sume 1.255 € titulom trov právneho zastúpenia za celkom štyri úkony právnej služby á 253,94 € ( prevzatie a príprava zastúpenia dňa 14. 2. 2011, písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 17. 2. 2011, účasť na pojednávaní dňa 26. 6. 2012 a dňa 18. 9. 2012, ďalej režijný paušál 2 x 7,41 € a 2 x 7,63 €, ako aj 20 % DPH ), podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 14 ods. 1 písm.a/, b/, c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd návrhu navrhovateľa vyhovie a zároveň mu prizná náhradu trov konania. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. V odvolaní navrhovateľ uviedol, že skutočnosť, že k podaniu duplicitných žalôb došlo a že v duplicitných konaniach boli zaplatené súdne poplatky v zmysle výzvy rozhodcovského súdu v celkovej výške 8.941,90 € nie je medzi účastníkmi sporná. Navrhovateľ argumentoval ust. § 14 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého v ostatných veciach, ktoré rokovací poriadok neupravuje, sa postupuje podľa zákona o rozhodcovskom konaní, pričom podľa § 51 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi. V tejto súvislosti poukazoval navrhovateľ na ust. § 103, § 104 ods. 1 O.s.p. nesúhlasil s obranou odporcu, že nemohol zistiť prekážku začatej veci ani prekážku rozhodnutej veci, pretože prvé žaloby boli zažalované inou spoločnosťou, a to INVEST - KAPITAL, a.s., ktorá následne postúpila pohľadávky spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávok však bola uvedená v každej žalobe podanej spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. Podľa § 19 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní bol rozhodcovský súd povinný zisťovať prekážku litispendencie ako aj prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Navrhovateľ nesúhlasil s názorom odporcu, že zákon o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje na konanie pred rozhodcovským súdom, a to z dôvodu ust. § 51 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré upravuje, že ak tento zákon ( o rozhodcovskom konaní ) neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, pričom v zmysle poznámky pod čiarou sa za všeobecný predpis považuje len Občiansky súdny poriadok a žiaden iný ďalší zákon alebo iná norma. Navrhovateľ tvrdil, že aj keď znenie ust. § 51 Zákona o rozhodcovskom konaní odkazuje na ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ktorým je v zmysle poznámky pod čiarou len Občiansky súdny poriadok, všeobecné podmienky a postupy pri vracaní súdneho poplatku sú uvedené jedine v Zákone o súdnych poplatkoch, analogicky sa na celú problematiku splatnosti a vracania súdneho poplatku musí použiť Zákon o súdnych poplatkoch, keďže iná právna norma túto problematiku nerieši, a to ani Zákon o rozhodcovskom konaní, Štatút rozhodcovského súdu odporcu, Rokovací poriadok rozhodcovského súdu odporcu a ani Pravidlá o trovách Stáleho rozhodcovského súdu odporcu. Navrhovateľ namietal, že poplatková povinnosť nevzniká podaním nesprávneho, neúplného návrhu, a ani návrhu, ktorý má neodstrániteľné prekážky konania, ako plynie aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Co 10/97 zo dňa 24. 7. 1997, potom takisto v zmysle § 5 ods. 5 Pravidiel o trovách nie je poplatok povinný zaplatiť navrhovateľ v prípade, ak podal neúplnú, nesprávnu žalobu alebo žalobu, ktorá trpí neodstrániteľnou vadou konania - a to prekážkou rozhodnutej veci. Žiadať zaplatenie poplatky za žaloby, ktoré trpia neodstrániteľnou vadou - prekážkou rozhodnutej príp. prekážkou začatej veci - nie je v súlade s Pravidlami o trovách a zároveň to nie je v súlade so zákonom ani judikatúrou slovenských súdov. Odporca sa snaží dokázať, že aj inštitút vrátenia súdneho poplatku má zadefinovaný vo svojich Pravidlách o trovách, avšak ide len o dve ustanovenia, a to § 3 ods. 6, podľa ktorého „rozhodcovský súd vráti zaplatené trovy konania v prípadoch určených v týchto pravidlách“ a v ust. § 9 ods. 3, podľa ktorého „poplatok pri podaní návrhu na zmierovacie konanie : 50 % poplatku za rozhodcovské konanie určeného pri podaní žaloby, najmenej 1.000 Sk, najviac 1.500.000 Sk, ak bol zaplatený poplatok za rozhodcovské konanie pri podaní žaloby, rozhodcovský súd vráti pomernú časť poplatku za rozhodcovské konanie po právoplatnom skončení zmierom“. Vyplýva z toho, že Pravidlá o trovách konania definujú vrátenie súdneho poplatku len v prípade ukončenia sporu súdnym zmierom; žiadnym spôsobom však neriešia otázku zaplatenia napr. poplatku vo vyššej sume ako je určené v Pravidlách, duplicitné zaplatenie súdneho poplatku, zaplatenie súdneho poplatku osobou, ktorá nebola povinná platiť, či zaplatenie súdneho poplatku v prípade, že poplatková povinnosť nevznikla. Navrhovateľ preto vyjadril presvedčenie, že Pravidlá o trovách odporcu nedefinujú problematiku vrátenia súdneho poplatku komplexne a preto, keďže táto problematika vracania súdneho poplatku je komplexne obsiahnutá v Zákone o súdnych poplatkoch, tak sa podľa Zákona o súdnych poplatkoch musí postupovať analogicky aj v tomto konkrétnom prípade, pretože žiadna iná právna norma a ani žiadna vnútorná norma rozhodcovského súdu odporcu nerieši túto konkrétnu situáciu a to, že došlo k zaplateniu súdneho poplatku na základe výzvy, je nesprávna a nemá oporu v zákone a ani v samotných Pravidlách o trovách. Navrhovateľ trval na tom, že v danom prípade získal odporca bezdôvodné obohatenie na základe plnenia z neplatného právneho úkonu. Právny úkon musí byť o.i. aj dovolený. O nedovolenosť právneho úkonu v zmysle § 39 Obč. zák. pôjde vtedy, ak právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Vo všetkých prípadoch duplicitných žalôb sa jednalo o nespôsobilé podania, za ktoré sa súdny poplatok nevyrubuje, pričom odporca si nesplnil svoju povinnosť a ex offo nezistil, že žaloby podané spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. majú vady, ktoré nie je možné v konaní odstrániť ( prekážka litispendencie, resp. prekážka rozhodnutej veci ). Namiesto toho v rozpore s ustanoveniami O.s.p., Zákona o súdnych poplatkoch a v rozpore s dobrými mravmi vyzval navrhovateľa na úhradu poplatkov za rozhodcovské konanie, ktoré navrhovateľ uhradil, čím sa odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, nakoľko mu navrhovateľ plnil na základe neplatného právneho úkonu. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že právny úkon, na základe ktorého došlo k úhrade súdnych poplatkov za duplicitne podané žaloby, bol absolútne neplatný, pretože ním boli porušené ust. § 5 ods. 5 Pravidiel o trovách, ako aj ust. § 5 ods. 1 písm.a/ a ust. § 11 Zákona o súdnych poplatkoch, ktorý sa analogicky vzťahuje aj na túto problematiku a zároveň aj v dôsledku skutočnosti, že odporca zásadným spôsobom konal proti dobrým mravom, pretože si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu priamo z ust. § 19 ods. 2 zák. o rozhodcovskom konaní, keďže neprekontroloval podané žaloby a neporovnal ich s konaniami, ktoré už predtým rozhodol. Navrhovateľ zdôraznil, že odporcovi boli zaplatené súdne poplatky za identické konania dvojmo, jednak spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a tiež INVEST - KAPITAL, a.s. keby rozhodcovský súd postupoval v zmysle zákona, tak mal konanie zastaviť z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania ešte predtým ako zašle výzvu na zaplatenie súdnych poplatkov. Navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že sa v konaní nedomáhal vrátenia súdnych poplatkov na základe ust. § 11 zákona o súdnych poplatkoch, ale sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, pretože rozhodcovský súd odporcu prijal plnenia, súdne poplatky za žaloby, ktoré neboli spôsobilé byť podkladom pre rozhodcovské konanie. Navrhovateľ napokon namietal, že zákon o rozhodcovskom konaní a ani žiadny iný právny predpis nepriznáva rozhodcovským súdom postavenie orgánu verejnej moci. Jedná sa o záväzkový, súkromnoprávny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti účastníkov tohto sporového konania a nejedná sa o vzťah založený na nerovnom právnom postavení ich účastníkov, v ktorých orgány verejnej moci na základe zákona a v jeho medziach autoritatívne rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov. Tento svoj názor podoprel odkazom na uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 174/02 zo dňa 15. 7. 2002, v ktorom sa uvádza, že „...rozhodcovský súd pri Hospodárskej komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej republiky nie je orgánom verejnej moci a teda ani jeho rozhodcovské rozsudky nemôžu byť rozhodnutím orgánu verejnej moci v zmysle cit. ustanovení Ústavy a zákona....“ Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca tak, že žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania, a to titulom trov právneho zastúpenia, za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 19. 12. 2012 k odvolaniu navrhovateľa, vo výške 253,94 € za úkon, ďalej režijný paušál 7,63 € a 20 % DPH, spolu 313,89 €. Odporca uviedol, že navrhovateľ v odvolaní zopakoval svoje argumenty, bez toho, aby reagoval na právne významné závery súdu, prípadne na argumentáciu odporcu. Navrhovateľ uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom bezdôvodným obohatením majú byť poplatky za rozhodcovské konanie, ktoré zaplatil jeho právny predchodca. Dôvodí, že poplatková povinnosť nevznikla, nakoľko konania, iniciované jeho predchodcom na rozhodcovskom súde odporcu trpeli neodstrániteľnými vadami konania ( prekážkou litispendencie, resp. res iudicata ). Tvrdí, že tieto podania nebolo možné považovať za „spôsobilé návrhy na začatie konania“ a tak nemohli založiť vznik poplatkovej povinnosti. Odporca nesúhlasil s takou argumentáciou navrhovateľa v konaní. Navrhovateľ si zamieňa vady návrhu ( žaloby ) a procesné podmienky resp. prekážky konania. Ako však skonštatoval Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 143/2006 „nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania.“ Navrhovateľom namietaná existencia prekážky litispendencie, resp. res iudicata v dotknutých konaniach predstavuje vadu konania, nie vadu žaloby ( návrhu ). Žaloby podané právnym predchodcom žalobcu obsahovali požadované náležitosti potrebné na to, aby konania v dotknutých veciach začali. Napokon, až v začatom konaní je možné skúmať totožnosť účastníkov s účastníkmi v inom konaní, totožnosť predmetu konania s predmetom konania v inom konaní a pod. preto na posudzovaný prípad nemožno aplikovať judikatúru ohľadom vzniku poplatkovej povinnosti týkajúcu sa „nespôsobilých návrhov“; ním citovaná judikatúra sa vzťahuje výlučne na vady žaloby, nie na vady konania, navyše ide o judikatúru, ktorá sa vzťahuje na zákon o súdnych poplatkoch, ktorý predpis sa na daný prípad nevzťahuje. Podľa odporcu žaloby právneho predchodcu navrhovateľa vyvolali účinky vyplývajúce z príslušných predpisov, o.i. založili vznik poplatkovej povinnosti podľa § 5 ods. 5 Pravidiel o trovách odporcu. Účastníci rozhodcovského konania sa zo zákona podrobujú vnútorným predpisom rozhodcovského súdu, ktoré majú prednosť pred ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, prípadne pred ustanoveniami O.s.p. Právnemu predchodcovi navrhovateľa tak podaním dotknutých žalôb vznikla príslušná poplatková povinnosť. Poplatková povinnosť, ktorá vznikla právnemu predchodcovi navrhovateľa, dosiaľ nezanikla. Súčasne neexistuje iný dôvod pre vrátenie zaplatených poplatkov navrhovateľovi. Navrhovateľ si odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že nikdy nežiadal pohľadávku z titulu nevrátenia súdneho poplatku za rozhodcovské konanie z dôvodov uvedených v § 11 zákona o súdnych poplatkoch. Na druhej strane ale podstatnú časť odvolania navrhovateľ venuje zdôvodneniu aplikácie zákona o súdnych poplatkoch, vrátane jeho § 11. Žiaden z tvrdených dôvodov pre vrátenie zaplatených poplatkov za rozhodcovské konanie daný nie je : 1/ aplikácia § 11 zákona o súdnych poplatkoch je v posudzovanom prípade vylúčená. Rozhodcovské konanie je osobitným druhom konania, odlišným od konania pred súdom, postup rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní je upravený vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a subsidiárne zákonom o rozhodcovskom konaní a O.s.p. Zo žiadneho ustanovenia cit. predpisov nevyplýva možnosť aplikovať na otázky týkajúce sa poplatkov rozhodcovského konania zákon o súdnych poplatkoch. Subsidiárne použitie zákona o súdnych poplatkoch je vylúčené o to skôr, že dotknuté otázky sú upravené v Rokovacom poriadku rozhodcovského súdu odporcu. Pravidlá o trovách taxatívnym spôsobom vymedzujú prípady, pri ktorých sa zaplatené trovy vracajú. Keďže otázka vracania trov konania je priamo upravená v Rokovacom poriadku odporcu, je subsidiárne použitie iných predpisov - vrátane zákona o súdnych poplatkov - vylúčené. Navrhovateľovi v súlade s Pravidlami o trovách nárok na vrátenie zaplatených trov nevznikol. Taký nárok nevznikol ani na základe ustanovení zákona o súdnych poplatkoch. 2/ u odporcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa navrhovateľa uplatnený nárok predstavuje plnenie z neplatného právneho úkonu, pričom má ísť zrejme o výzvu na zaplatenie poplatkov za rozhodcovské konanie. Avšak právnym dôvodom pre vznik poplatkovej povinnosti nebola výzva na zaplatenie poplatkov za rozhodcovské konanie. Poplatková povinnosť právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla podľa § 5 ods. 5 Pravidiel o trovách odporcu na základe úkonu právneho predchodcu navrhovateľa - podania žaloby. Nie je zrejmé, z akého dôvodu má byť uvedený úkon neplatný; posudzovanie platnosti či neplatnosti uvedeného ( procesného ) úkonu je navyše pojmovo vylúčené. Navrhovateľ v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie predpokladov pre existenciu prekážky litispendencie v dotknutých rozhodcovských konaniach prvostupňovým súdom. Podľa odporca navrhovateľ len nesprávne interpretuje danú časť odôvodnenia rozsudku. Bez ohľadu na to, sa však odporca domnieva, že táto otázka nebola medzi účastníkmi sporná a jej posúdenie nemalo žiaden vplyv na posúdenie dôvodnosti nároku, ktorého sa navrhovateľ domáha. Pokiaľ ide o názor súdu, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je verejnoprávnym vzťahom a ako taký vylučuje možnosť vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je súkromnoprávnym inštitútom, tak tento názor zodpovedá názorom viacerých zástupcov ako teórie tak aj súdnej praxe. Bez ohľadu na jeho správnosť alebo nesprávnosť však posúdenie tejto otázky nemalo vplyv na rozhodnutie veci; sú tu ďalšie skutočnosti, pre ktoré bolo potrebné návrh zamietnuť. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., s prihliadnutím na obsah zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež dostatočným spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Odvolací súd sa so závermi prvostupňového súdu stotožňuje a na tieto poukazuje; ako už uviedol prvostupňový súd, rozhodcovské konanie je osobitým, alternatívnym spôsobom riešenia majetkových sporov podľa § 1 písm.a/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Konanie pred rozhodcovským súdom sa riadi osobitnou právnou úpravou, pričom v zmysle § 51 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ktorým je však Občiansky súdny poriadok, nie aj zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Rozhodcovské konanie má ako osobitný druh konania aj pokiaľ ide o poplatkové povinnosti vlastnú úpravu ( v danom prípade Pravidlá o trovách rozhodcovského konania odporcu ), aplikácia zákona o súdnych poplatkoch tak ani z tohto dôvodu neprichádza do úvahy. Navrhovateľ tým, že súhlasil s riešením majetkového sporu rozhodcovským súdom dobrovoľne sa podrobil predpisom, ktoré upravujú konanie pred ním. Pravidlá o trovách vymedzujú prípady vrátenia zaplatených trov, a to taxatívnym spôsobom, v zmysle ktorých navrhovateľovi nárok na vrátenie ( duplicitne ) zaplatených trov nevznikol. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym názorom prvostupňového súdu o tom, že vzťah medzi účastníkom rozhodcovského konania a rozhodcovským súdom pri výkone jeho právomoci je vzťahom verejnoprávnej povahy, keďže aj v prípade rozhodcovského súdu ide o autoritatívne rozhodovanie o právach a povinnostiach účastníkov rozhodcovského konania; napokon rozhodnutie rozhodcovského súdu môže byť exekučným titulom. Uvedený charakter vzťahu medzi účastníkom rozhodcovského konania a rozhodcovským súdom ( pri výkone jeho právomoci ) potom bráni vzniku bezdôvodného obohatenia v prejednávanej veci na strane odporcu, nakoľko nemá základ v súkromnoprávnom ale vo verejnoprávnom vzťahu, ako to už uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ), včítane výroku o trovách konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, v sume 253,94 € + režijný paušál 7,63 € + 20 % DPH, spolu 313,89 € ( vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.