Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/206/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310213874 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310213874.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: PJ Group, s. r. o., Svetlá 1, Bratislava, IČO: 36 831 239, zast.: Mgr. Monika Martonová, advokátka, Vajnorská 8/A, Bratislava, proti žalovanému: SLOVCLEAN, a. s., Špitálska 27, Bratislava, IČO: 35 956 526, zast.: Mgr. Juraj Švec, advokát, Bajkalská 2/a, Bratislava, o zaplatenie sumy 4.559,79 Eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 22Cb/61/2011-423 zo dňa 21. 02. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 22Cb/61/2011-423 zo dňa 21. 02. 2013 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 168,82 Eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.559,79 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.973,81 Eur od 27. 01. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1.585,98 Eur od 01. 05. 2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania za súdny poplatok v sume 273,50 Eur a trovy znalecké 250,- Eur. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia. O trovách štátu rozhodne súd prvého stupňa osobitným uznesením. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 22. 11. 2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia vyššie uvedenej sumy titulom ceny za čistiace a umývacie práce na stavebnom objekte Veľkoobchodného strediska „Just Play“, v špecializácii zasklené steny 1 530,90 m2, okná 1 792,2 m2 a sekčné brány 432 m2 a za umývacie a čistiace práce na objekte DIGITAL PARK II. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že k uzavretiu zmluvy o dielo ohľadom objektu DIGITAL PARK II došlo konkludentne, na základe ústnej objednávky a dohody o cene, ktorá zodpovedala jednotkovej cene obvyklej za umývacie a čistiace práce, ktoré žalobca zdokladoval predloženými faktúrami. Žalobca pre žalovaného vykonal práce, ktoré boli protokolárne odovzdané preberacím protokolom zo dňa 17. 11. 2009 a práce boli vykonané v čase od 16. 08. 2009 do 16. 11. 2009. Na základe vykonaného diela žalobca vystavil faktúru č. 201009, splatnú 30. 04. 2010 na sumu 1.588,98 Eur. Z vykonaného dokazovania nemal súd prvého stupňa za preukázané tvrdenie žalovaného, že práce mali byť vykonané bezodplatne ako prezentačné, pretože konateľ žalobcu potvrdil, že práce boli vykonané na základe ústnej dohody ako odplatné a konateľ žalovaného tvrdil, že práce boli bezodplatné, čo bolo protichodné tvrdenie. V konaní nebola potvrdená zmluvná dohoda medzi objednávateľom a zhotoviteľom o tom, že by mali byť práce bezodplatné. Žalobca pre žalovaného vykonal práce aj pred týmto obchodným prípadom ako odplatné a aj nasledujúci obchodný prípad pre objekt Just Play bol odplatný a nebol daný žiaden dôvod na prezentáciu medzi žalobcom a žalovaným, pričom sa jednalo o subdodávateľský zmluvný vzťah, nakoľko žalovaný mal ako zhotoviteľ uzavretú zmluvu s objednávateľom Doprastav, a. s., a to Zmluvu o vykonaní upratovacích prác č. 189/2009/2/12 zo dňa 12. 11. 2009. Podľa súdu prvého stupňa ďalší obchodný prípad vznikol medzi žalovaným a žalobcom na základe objednávky zo dňa 12. 11. 2009 na objekt Just Play, ktoré práce boli riadne vykonané a protokolárne odovzdané podľa preberacieho protokolu z 11. 01. 2010 bez vád a práce boli vykonané v období od 16. 11. 2009 do 11. 01. 2010. Následne bola vystavená faktúra č. 2010001, splatná 26. 01. 2010 na sumu 2.973,81 Eur. Prvostupňový súd uznal nároky žalobcu na zaplatenie ceny diela za obidva objekty za dôvodné a neuznal za dôvodnú obranu žalovaného na započítanie ako náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka za neuhradenú faktúru žalovanému zo strany Doprastavu, a. s., a to faktúru č. 200714, splatnú 14. 06. 2010 na sumu 1.441,91 Eur, pretože neboli preukázané tri podmienky pre objektívnu zodpovednosť v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. Neuhradená faktúra bola za umývacie práce za dobu od 01. 02. 2010 do 28. 02. 2010, takže sa nejednalo o refakturáciu k faktúre č. 2010001, splatnej 26. 01. 2010, ktorou bolo fakturované obdobie od 16. 11. 2009 do 11. 01. 2010 a na strane žalobcu boli okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť za škodu v zmysle § 374 Obchodného zákonníka, čo vyplývalo zo stavebného denníka, keď aj po odovzdaní diela žalobcom preberacím protokolom zo dňa 11. 01. 2010 sa na objekte Just Play aj naďalej pracovalo, a to na objekte SO101 a SO104 až do marca 2010 a umývacie práce ako aj ďalšie vykonával aj žalovaný (okrem ďalších osôb uvedených v stavebnom denníku). Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa uznal žalobu o zaplatenie ceny diela za dôvodnú a neuznal obranu žalovaného na započítanie ako náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka s poukazom na okolnosti vylučujúce zodpovednosť v zmysle § 374 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa právne odôvodnil napadnutý rozsudok podľa § 536 a nasl., § 275 ods. 4, § 369 ods. 1, § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. V odvolaní uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu nároku na zaplatenie sumy 1.585,98 Eur, tiež nepreukázal, že došlo k dohode o cene za vykonané dielo v takej sume ako si uplatňuje. Žalovaný mal za to, že výpoveďami p. R. a p. S. preukázal, že k dohode o tom, že žalobca vykoná čistiace práce na objekte DIGITAL PARK II síce došlo, ale tieto mali byť vykonané bezodplatne ako prezentácia žalobcu. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že žalobca vystavil faktúru za vykonané práce až päť mesiacov po vykonaní a odovzdaní prác a najmä bezprostredne po doručení listu „Reklamácia prác“ zo dňa 23. 03. 2010. Žalovaný ďalej považuje sumu 2.973,81 Eur za vykonanie čistiacich prác na objekte Just Play za nedôvodnú, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že na sklených plochách fasády sú zreteľné škrabance, že práce boli vykonávané v nevhodných poveternostných podmienkach a že navrhovateľ pri vykonávaní diela nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaný ďalej uviedol, že fakturovaná suma 1.441,91 Eur, ktorú vystavil spoločnosti Doprastav, a. s. za vykonanie čistiacich prác, nebola žalovanému uhradená z dôvodu uplatnenia „zádržného“ zo strany objednávateľa Doprastavu, a. s. Uvedená suma tak predstavuje minimálnu výšku škody, ktorá vznikla činnosťou žalobcu pri vykonávaní diela na objekte Just Play. Podľa názoru žalovaného sú splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalobcu za spôsobenú škodu, pričom nebola preukázaná existencia okolností vylučujúcich zodpovednosť žalobcu - žalobca v priamej príčinnej súvislosti s porušením svojej záväzkovej povinnosti voči žalovanému vykonať dielo na objekte Just Play riadne (t. j. bez vád a bez spôsobenia škody), spôsobil žalovanému škodu minimálne vo výške 1.441,91 Eur. Žalovaný v podanom odvolaní tiež namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci s následným nesprávnym právnym posúdením veci, keď nevykonal dôkaz - výsluch svedka L.. F. a L.. F., ktorí sa mali vyjadriť ku skutkovému stavu veci a k dôvodom, prečo Doprastav, a. s. neuhradil žalovanému sumu 1.441,91 Eur. Ďalej namietal, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď na pojednávaní konanom dňa 21. 02. 2013 mu boli doručené krátkou cestou listiny od navrhovateľa a napriek skutočnosti, že právny zástupca žalovaného namietal nedostatok času na oboznámenie sa s predloženou dokumentáciou, prvostupňový súd na tomto pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vyhlásil rozsudok. Žalovaný v odvolaní namietal tiež výšku náhrady trov konania priznanú žalobcovi, pričom namietal predovšetkým účelnosť úkonu - ďalšia porady s klientom a jej nepreskúmateľnosť. Na základe uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril dňa 10. 05. 2013 a uviedol, že cenová ponuka a objednávka k umývacím a čistiacim prácam na stavebnom objekte DIGITAL PARK II bola urobená ústnou formou, čo bolo preukázané aj výsluchom konateľa žalobcu. Ak aj žalovaný napriek tomu túto skutočnosť popiera, žalobca poukázal na § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak cena diela nie je dohodnutá, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. K argumentu žalovaného, že žalobca mal dielo vykonať bezodplatne, žalobca opätovne uviedol, že túto skutočnosť žalovaný nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Žalobca naopak preukázal listinnými dôkazmi, že pre žalovaného už predtým obdobné dielo vykonal, za čo mu žalovaný aj zaplatil cenu diela. Tvrdenia žalovaného o zistení zreteľných škrabancov, ktoré majú preukázať vznik škody, považuje žalobca za právne vágne. Žalobca totiž preukázal, že dielo na objekte vykonal bez vád, o čom svedčí preberací protokol. Neobstoja ani závery znalca, ktorý nedokázal vylúčiť poškodenie skla pri výrobnom procese, resp. pri doprave. Keďže v preberacom protokole neboli uvedené žiadne vady, ku vzniku škrabancov muselo dôjsť po 11. 01. 2010, pričom túto skutočnosť potvrdzuje i stavebný denník, z ktorého vyplýva, že aj 12. 01. 2010 a nasledujúce dni boli na stavebnom objekte Just Play naďalej umývané okná. Navyše, škrabance na sklách sú krúživé a žalobca používa pri umývaní okien iba horizontálne ťahy po ploche, prípadne vertikálne, čistenie pomocou žiletiek zdola nahor. Krúživé pohyby nie je možné ani vykonať, keďže žalobca používa stierku, ktorej dĺžka využívanej plochy je 35 cm. Žalobca považuje konanie žalovaného za rozporné so zásadami poctivého obchodného styku, keď žalovaný prevzal dielo dňa 11. 01. 2010 bez akejkoľvek vady a napriek tomu po tom, čo mu bola vystavená a riadne doručená faktúra za vykonané práce, ktorá bola splatná dňa 26. 01. 2010, túto vôbec neuhradil a to napriek tomu, že v čase splatnosti svojho záväzku ešte ani sám nemal informáciu o údajnom vadnom plnení žalobcu. K uplatneniu započítania sumy 1.441,91 Eur zo strany žalovaného žalobca uviedol, že toto započítanie odmieta, keď žalovaný nepreukázal vznik škody, porušenie povinnosti žalobcu, príčinnú súvislosť a zavinenie žalobcu. Ohľadom nepripustenia vykonania žalovaným navrhovaných dôkazov žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal, prečo vykonanie dôkazov nenavrhol počas predchádzajúcich (30 mesiacov trvania súdneho sporu), ale až na poslednom pojednávaní. Ku kritizovanej neúčelnosti trov konania žalobca uviedol, že z odvolania žalovaného vôbec nevyplýva, prečo považuje trovy konania žalobcu za nespĺňajúce zákon stanovenú požiadavku na priznanie náhrady trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. Žalovaný tiež nezdôvodnil nepreskúmateľnosť priznanej sumy náhrady trov konania. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného dohodnuté dielo na stavebnom objekte DIGITAL PAK II vykonal, odovzdal žalovanému a vyúčtoval faktúrou č. 210009 na sumu 1.588,98 Eur. Odvolací súd konštatuje, že v konaní žalovaný nepreukázal (ani netvrdil), že by na dodanom diele reklamoval vady. Žalovaný uplatnený nárok titulom ceny za predmetné dielo neuznáva, nakoľko podľa jeho tvrdenia malo byť dielo vykonané bezodplatne. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka je zmluva o dielo odplatnou zmluvou, a preto je pravidelnosťou v zmluve uviesť určenie ceny alebo spôsob jej určenia, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Dohoda o cene alebo spôsobe určenia ceny nie je potrebná, pokiaľ z vôle jednajúcich strán vyplýva, že chcú uzatvoriť zmluvu bez tohto určenia. Ak by však nedošlo k dohodnutiu ceny, a nie je ani možné určenie ceny podľa kritérií stanovených v zmluve, je objednávateľ povinný uhradiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v dobe uzatvorenia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Cena obvyklá za dielo musí byť teda objednávateľom zaplatená v prípade, ak došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy bez dohody o cene. V posudzovanom prípade bolo na žalovanom, aby preukázal, že vôľou zmluvných strán bolo vykonať dielo bezodplatne. Žalovaný poukázal na výpoveď svojho konateľa, ktorý potvrdil, že práce mali byť vykonané bezodplatne ako prezentačné. Z výpovede konateľa žalobcu však vyplýva, že na základe dohody účastníkov práce boli vykonávané ako odplatné. Vzhľadom na takéto protichodné tvrdenia bolo na žalovanom, ktorý tvrdil, že dielo malo byť vykonané bezodplatne, aby navrhol ďalšie dôkazy na podporu svojho tvrdenia. Na základe výsledkov dokazovania je však nutné prijať záver, že žalovaný v konaní neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti ohľadom bezodplatnosti vykonania diela. Navyše neobstojí ani jeho argument, že práce mali byť vykonané bezodplatne z dôvodu prezentácie žalobcu, keďže v konaní boli predložené listiny preukazujúce skoršiu spoluprácu žalobcu a žalovaného. Na takto zistený skutkový stav je preto potrebné aplikovať § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Žalobcom fakturovaná cena za práce vykonané na stavebnom objekte DIGITAL PARK II zodpovedala jednotkovej cene obvyklej za umývacie a čistiace práce, ktoré žalobca dokladoval predloženými faktúrami. Pokiaľ sa jedná o práce vykonané žalobcom pre žalovaného na stavebnom objekte Just Play, tieto boli vykonané na základe objednávky žalovaného, boli žalobcom riadne vykonané a protokolárne odovzdané žalovanému. Za vykonané práce žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2010001 na sumu 2.973,81 Eur. Žalovaný predmetnú pohľadávku žalobcu neuznáva z dôvodu, že si voči nemu uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ktorá mala vzniknúť z titulu náhrady škody podľa § 373 Obchodného zákonníka. Za škodu žalovaný označil poškodenie skla - mikroskopické šrámy na sklených tabuliach, ktoré mal spôsobiť žalobca. Odvolací súd poukazuje na § 564 Obchodného zákonníka a uvádza, že je potrebné dôsledne odlišovať nároky z vád tovaru podľa § 436 a § 437 Obchodného zákonníka a nárok na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka. Vzájomný vzťah týchto nárokov upravuje § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Z pravidla obsiahnutého v § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že nároky z vád v rozsahu, v ktorom mohli a mali byť vysporiadané ujmou vzniknutou vadným plnením, sú z náhrady škody vylúčené. Uvedené ustanovenie má na mysli iba škodu následnú, ktorá vznikne ako dôsledok vadného plnenia, a preto nemožno požadovať z titulu náhrady škody reparáciu reklamovanej vady, ktorá je jedným z nárokov vád tovaru. Obchodný zákonník neumožňuje, aby si objednávateľ odstránil vady sám alebo pomocou tretej osoby na náklady zhotoviteľa (totožne: Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 4. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2013, 1324 s.). V prejednávanej veci si žalovaný neuplatnil voči žalobcovi žiadne nároky z titulu vád diela. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že v prípade poškodenia skiel sa nejedná „o vady vykonaných prác, ale o vady poškodenia“ (prednes právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 16. 06. 2011). Podľa názoru odvolacieho súdu sa jednalo o vady diela, a preto mal žalovaný postupovať podľa § 560 a nasl. Obchodného zákonníka. Pokiaľ si žalovaný vady diela u žalobcu neuplatnil, nemožno mu vzniknutú ujmu v zmysle vyššie uvedeného priznať titulom náhrady škody. Navyše odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalobcu za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka, a to porušenie povinností zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. S poukazom na uvedené považuje odvolací súd vykonávanie ďalších dôkazov (výsluch p. F. a p. F.) ku spôsobenej škode za nadbytočné a neefektívne, preto nemohlo dôjsť postupom súdu prvého stupňa, ktorý nepripustil vykonanie uvedených dôkazov, k neúplnému zisteniu skutkového stavu a k nesprávnym skutkovým zisteniam s následným nesprávnym právnym posúdením veci, ako to namietal žalovaný. Podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo postupom prvostupňového súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom, keď súd prvého stupňa doručil krátkou cestou na pojednávaní konanom dňa 21. 02. 2013 záverečné stanovisko navrhovateľa a doplňujúci návrh na vykonanie dokazovania. Predmetné listiny boli zo strany žalobcu doručené súdu prvého stupňa dňa 21. 02. 2013 o 8.10 hod., pričom začiatok pojednávania v uvedený deň bol stanovený na 9.00 hod. V záujme rýchlosti a hospodárnosti konania nebolo efektívne, aby nariadené pojednávanie bolo odročené iba za účelom detailného oboznámenia sa s predmetnými listinami, keď navyše záverečné stanovisko neobsahovalo žiadne nové skutkové tvrdenia ani právnu argumentáciu. Pokiaľ sa jedná o námietku žalovaného týkajúcu sa nepreskúmateľnosti a neúčelnosti priznanej náhrady trov prvostupňového konania v časti „porada s klientom“, odvolací súd uvádza, že žalobca predložil súdu doklady o poskytnutí uvedenej služby, pričom táto bola vyúčtovaná v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. Navyše si žalobca uplatnil nárok na náhradu za predmetný úkon právnej služby v menšom rozsahu, ako mu patrí v zmysle uvedenej vyhlášky, keď si neúčtoval jeden úkon vo výške 40,25 Eur. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 168,82 Eur, a to za 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd vo výške 161,01 Eur a režijný paušál vo výške 7,81 Eur. Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom spolu s režijným paušálom za tento úkon z dôvodu, že žalobca nepredložil o poskytnutí tejto služby právnej pomoci žiadny dôkaz a tiež z dôvodu, že trovy za tento úkon nepovažuje odvolací súd za účelne vynaložené, keďže v písomnom vyjadrení neboli uvedené žiadne nové skutočnosť a právne argumenty. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.