Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/210/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310214558 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310214558.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava, IČO: 686 832, proti odporcovi: Európska vzdelávacia akadémia, n. o. v likvidácii, Nobelova 16, 836 14 Bratislava, IČO: 37 924 010, o určenie neplatnosti rozhodnutia a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 20Cb/164/2010-188 zo dňa 25. 03. 2013 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 23. 04. 2013 n e p r i p ú š ť a . II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 20Cb/164/2010-188 zo dňa 25. 03. 2013 p o t v r d z u j e . III. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26. 11. 2010 domáhal určenia, že rozhodnutie správnej rady odporcu zo dňa 23. 11. 2009, ktorým bolo schválené nové znenie štatútu je neplatné. O návrhu navrhovateľa rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 11. 04. 2011 sp. zn. 20Cb/164/2010-107, proti ktorému podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením zo dňa 31. 05. 2012 sp. zn. 1Cob/254/2011. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že s poukazom na výpoveď svedka M. je zrejmé, že skutočne k voľbe nových členov správnej rady dňa 23. 11. 2009 došlo. Táto skutočnosť však nie je obsahom zápisnice zo 14. schôdze správnej rady dňa 23. 11. 2009 a tento rozpor súd prvého stupňa žiadnym dokazovaním neodstránil. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s tvrdením svedka - člena správnej rady odporcu - ohľadom času konania voľby členov správnej rady a zistiť aj prostredníctvom iných dôkazných prostriedkov navrhnutých účastníkmi konania, či sa konala voľba členov správnej rady odporcu, kedy a s akým výsledkom prebehla. Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a po vrátení veci prvostupňový súd na pojednávaní konanom dňa 11. 04. 2011 pripustil uznesením nasledovnú zmenu petitu: „voľba členov správnej rady zo dňa 23. 11. 2009 je neplatná. Odporca je povinný vykonať novú voľbu členov správnej rady v súlade s článkom VI. ods. 2 zakladateľskej listiny, kde budú navrhnutí zo strany navrhovateľa 3 členovia“. O tomto návrhu súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom (v poradní druhým) dňa 25. 03. 2013, č. k. 20Cb/164/2010-188, ktorým žalobu zamietol. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že nie je možné vyhovieť prvému petitu návrhu, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že voľba členov správnej rady zo dňa 23. 11. 2009 je neplatná, nakoľko nemal za preukázané, či sa voľba členov správnej rady konala, kedy a s akým výsledkom. Konštatoval, že navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno za účelom preukázania ním tvrdených skutočností. K druhému petitu návrhu, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť vykonať novú voľbu členov správnej rady, súd prvého stupňa uviedol, že i predmetnému petitu nebolo možné vyhovieť, nakoľko je takto navrhovaný petit materiálne nevykonateľný. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti je rozhodnutie vykonateľné vtedy, ak obsahuje presnú individualizáciu oprávneného, povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu na plnenie. Povinnosť, ktorá sa má na povinnom vynútiť, musí byť určená presným a nepochybným spôsobom. Voľbu členov správnej rady nevykonáva odporca, ale podľa § 19 ods. 2 zák. č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby správna rada ako najvyšší orgán neziskovej organizácie, ktorá volí a odvoláva členov správnej rady, ak štatút neustanovuje inak. Štatút odporcu zo dňa 22. 12. 2004 spôsob voľby členov správnej rady žiadnym spôsobom neupravuje, obsahuje len ustanovenie, kto je oprávnený dávať návrhy na zvolenie členov správnej rady. Z ustanovenia § 19 ods. 2 citovaného zákona je podľa názoru prvostupňového súdu nepochybné, že nie odporca, ale správna rada odporcu (ktorá je zložená z piatich členov) volí a odvoláva členov správnej rady. K otázke, či je možná zmena zakladacej listiny bez súhlasu zakladateľov, vyslovil súd prvého stupňa názor, že bez súhlasu zakladateľov takáto zmena nie je možná, pričom vychádzal zo zásady nezmeniteľnosti vôle zakladateľov, ktorej podstatou je zaistiť nezmeniteľnosť a chrániť vôľu zakladateľov proti prípadnej ľubovôli správnej rady. Z týchto dôvodov prvostupňový súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 5 ods. 2, § 6, § 7, § 8 a § 19 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a uviedol, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy svedeckú výpoveď M. zo dňa 11. 04. 2011, kedy svedok potvrdil súdu, že voľba členov správnej rady prebehla dňa 23. 11. 2009. Súčasne uviedol, že na tomto dôkaze nemení nič ani skutočnosť, že na pojednávaní dňa 25. 03. 2013 si zrazu na túto skutočnosť svedok M. už nepamätal. Navrhovateľ iný dôkaz o tom, že dňa 23. 11. 2009 sa uskutočnila voľba členov správnej rady predložiť nemohol, pretože v súčasnosti nemá ako zakladateľ odporcu žiadny dosah na činnosť odporcu. Navrhovateľ má za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkaz navrhovateľa. Pokiaľ svedok potvrdil, že došlo k viacerým voľbám členov správnej rady od 23. 11. 2009, navrhovateľ konštatoval, že všetky tieto voľby sú neplatné, pretože boli prevedené v príkrom rozpore so zakladateľskou listinou. Z uvedených dôvodov žiadal navrhovateľ v upravenom petite o vyhlásenie všetkých volieb členov správnej rady konaných od 23. 11. 2009 za neplatné. Ohľadom druhého výroku navrhovateľ uviedol, že ak by súd vyhovel žalobnému návrhu s tým, že by voľba členov správnej rady bola vyhlásená za neplatnú, správna rada odporcu by de facto neexistovala, a preto by ani nebolo možné žalovať jednotlivých členov správnej rady o uloženie povinnosti vykonať novú voľbu členov správnej rady. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že v danom prípade nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, či sa voľba členov správnej rady konala, kedy a s akým výsledkom. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 31. 05. 2012 sp. zn. 1Cob/254/2011 uviedol, že „s poukazom na výpoveď svedka M. je zrejmé, že skutočne k voľbe nových členov správnej rady dňa 23. 11. 2009 došlo. Táto skutočnosť však nie je obsahom zápisnice zo 14. schôdze správnej rady dňa 23. 11. 2009 a tento rozpor súd prvého stupňa žiadnym dokazovaním neodstránil. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s tvrdením svedka - člena správnej rady odporcu - ohľadom času konania voľby členov správnej rady a zistiť aj prostredníctvom iných dôkazných prostriedkov navrhnutých účastníkmi konania, či sa konala voľba členov správnej rady odporcu, kedy a s akým výsledkom prebehla“. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že síce z výpovede A. vyplýva, že k voľbe členov správnej rady došlo dňa 23. 11. 2009, avšak táto skutočnosť nie je obsiahnutá v zápisnici zo 14. schôdze správnej rady dňa 23. 11. 2009. Možno konštatovať, že v danom prípade existuje rozpor medzi jednotlivými dôkaznými prostriedkami, ktorý bolo potrebné odstrániť ďalším dokazovaním. Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a po vrátení veci prvostupňový súd opätovne vykonal výsluch A., ktorý na pojednávaní konanom dňa 25. 03. 2013 na otázku súdu, kedy sa konali voľby členov správnej rady uviedol, že sa konali niekedy v roku 2009, presný deň si nepamätal. Zápisnicu zo zasadnutia správnej rady dňa 23. 11. 2009 svedok nevidel, vychádzal len z informácií, ktoré mal od p. D.. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že aj po opätovnom výsluchu svedka M. nemal za preukázané, že sa konala voľba členov správnej rady dňa 23. 11. 2009 a účastníci nenavrhli žiadne dôkazy na doplnenie dokazovania. S uvedeným záverom sa stotožňuje aj odvolací súd a súčasne uvádza, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom, že voľba členov správnej rady sa konala dňa 23. 11. 2009. Skutočnosť o dotknutej voľbe vyplýva z prvej výpovede svedka p. O., túto však vyvracia listinný dôkaz - zápisnica zo 14. schôdze správnej rady dňa 23. 11. 2009, ktorá uskutočnenie, priebeh a výsledok voľby neobsahuje. Ohľadom druhého petitu, ktorým navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu k povinnosti vykonať novú voľbu členov správnej rady v súlade s čl. VI. ods. 2 zakladateľskej listiny, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uvádza, že takémuto nároku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. správna rada (nie odporca) ako najvyšší orgán neziskovej organizácie volí a odvoláva členov správnej rady, ak štatút neustanovuje inak. V danom prípade štatút odporcu zo dňa 22. 12. 2004 spôsob voľby členov správnej rady žiadnym spôsobom neupravuje, a teda nie je možné ukladať povinnosť vykonať voľbu odporcovi, keď v zmysle citovaného zákona je táto právomoc zverená výlučne správnej rade. V tejto súvislosti nie je správny názor navrhovateľa, že ak by voľba členov správnej rady bola vyhlásená za neplatnú, správna rada odporcu by de facto neexistovala, pretože v prípade vyhlásenia voľby členov správnej rady konanej dňa 23. 11. 2009 za neplatnú, by správna rada fungovala v zložení pred touto voľbou. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V podanom odvolaní navrhovateľ v upravenom petite žiadal „o vyhlásenie všetkých volieb členov správnej rady konaných od 23. 11. 2009 za neplatné“. Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Podľa § 95 ods. 2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia. Odvolací súd v bode I. výroku tohto rozhodnutia zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 23. 04. 2013 nepripustil z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Navrhovateľ sa súčasným návrhom domáha určenia neplatnosti voľby správnej rady zo dňa 23. 11. 2009 a návrhom na zmenu petitu sa domáha určenia neplatnosti všetkých volieb členov správnej rady konaných od 23. 11. 2009. Keďže výsledky doterajšieho dokazovania získané ohľadom voľby členov správnej rady konanej dňa 23. 11. 2009 nie sú postačujúce aj pre záver o určenie neplatnosti všetkých nasledujúcich volieb konaných po 23. 11. 2009, odvolací súd v súlade s § 95 ods. 2 navrhovanú zmenu petitu nepripustil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p a vzhľadom k tomu, že odporca bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.